Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/71/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: J. T., nar. X.XX.XXXX, V. K. XXXX/XX, XXX XX R. o vymoženie 202,90 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 6790/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.3.2016 č. k. 15Er/243/2011-18 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 6790/11 zastavil a rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie svojej pohľadávky priznanej mu exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 11833/10 zo dňa 9.12.2010. Súd prvej inštancie dňa 26.7.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere zo dňa 19.11.2009 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400 eur. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo o. i. k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Oprávnený podaním zo dňa

21.1.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzavreli dňa 19.11.2009 zmluvu o úvere. Exekučný súd zmluvu o úvere účastníkov konania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému (ako žalobcovi) uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej vyplnenej blankozmenky zo dňa 19.11.2009. Zdôraznil, že celkový dlh povinného uvedený v zmenke prekročil najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň bol navýšený o ďalší úrok vo výške 0,25% denne. Súd prvej inštancie uviedol, že nemožno akceptovať ani samotný rozhodcovský rozsudok, lebo rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť vzhľadom na kontinuálne uzatváranie rozhodcovskej a úverovej zmluvy, ktorú konštantná judikatúra všeobecných súdov považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je podľa záveru súdu prvej inštancie nespôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky podmienky pre zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, § 205 ods. 2 písm. b/ a písm. f/ O. s. p. Namietal správnosť posúdenia postavenia povinného súdom prvej inštancie ako spotrebiteľa. uviedol, že dňa 19.11.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 901700267, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania, pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho, že informácie uvedené povinným sú pravdivé a pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Načo konkrétne povinný následne poskytnutý úver využil, nie je podľa oprávneného podstatná. Zastával názor, že povinný nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa, preto zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov SR. Ďalej uviedol, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo možné prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. od 1.1.2011 do 30.4.2014 (t.j. 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom úroku, ako je od 1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov. Rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil (§ 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.). Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť, keďže zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný nemožno poprieť. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Uviedol, že aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. Uviedol, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 12.10.2016 a povinnému dňa 19.12.2017.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 28.4.2011 a vzhľadom na prechodné ustanovenia novely Exekučného poriadku účinnej od 1.4.2017 dokončí sa toto konanie podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

12. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 11833/10 zo dňa 9.12.2010, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 796,49 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 796,49 eur od 1.5.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 796,49 eur od 3.8.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 256,82 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka - VOP 15 písm. a/, písm. b/ k zmluve o úvere č. 901700267 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 19.11.2009.

13. Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávnenému „ex lege“ povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.

17. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

18. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že povinný nepreukázal, že v čase uzavretia zmluvy mal postavenie spotrebiteľa. Je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. Oprávnený je právnickou osobou a v čase uzavretia úverovej zmluvy a aj v súčasnosti má v predmete činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov (predtým poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a ako veriteľ poskytol povinnému úver. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy je rozhodujúci jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Je pravdou, že v zmluve o úvere je za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ krížikom v okienku vyznačené „zamestnania“. Nie je však zrejmé, či toto vyznačenie urobil povinný. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel zamestnania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

19. V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

25. Odvolací súd zastáva názor, že predmetnú rozhodcovskú doložku - VOP 15 je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. V čase od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2010 platilo ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (prechodné ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.). Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Zmenka v tomto období mohla slúžiť len na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, a to len v prípade, ak bola vystavená v súlade s citovaným ustanovením, t. j. v čase vyplnenia maximálne vo výške zostatku úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

27. Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že v exekučnom titule nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, ako aj vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.

28. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, preto súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku správne exekúciu zastavil.

29. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

31. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).