Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Q. S. XX, K., právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.318,63 Eur takto

rozhodol:

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 660 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 27.1.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 1.318,63 Eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a k náhrade trov konania.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

3. Súd svojim rozsudkom zo dňa 15.3.2017 žalobu zamietol. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 16.1.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného uviedol nasledovné: „Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax, spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie, sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi, a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ, má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností stanovené zákonom číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom, zodpovedá. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení síce správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný, ktorý sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č. k 14 C/275/2013, domáhal voči žalobcovi plnenia, ktoré bolo v rozpore so spotrebiteľským právom, bol v časti neúspešný, nakoľko súd prvej inštancie vyššie citované ustanovenie bodu 5 predmetnej úverovej zmluvy vyhodnotil ako neplatné, no z uvedeného už nevyvodil aj právne správne závery, korešpondujúce so zákonom číslo 250/2007 Z. z.. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo, alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, teda úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona číslo 250/2007 Z. z.. S poukazom už na vyššie uvádzané odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorej ochrany sa žalobca úspešne domohol na všeobecnom súde, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako dôvodné. Súd prvej inštancie zváži, či požadovaná výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, a súčasne by zodpovedala svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa a porušovateľa práv spotrebiteľov.“

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

5. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/275/2013 bol žalobca v postavení spotrebiteľa žalovaný v konaní. Žalobca sa domáhal voči nemu zaplateniu sumy 2.049,44 Eur. V konaní bol z väčšej časti úspešný v tomto konaní žalobca, pretože súd ho zaviazal na zaplatenie istiny 730,81 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu o sumu 1.318,63 Eur zamietol. Žalobca uviedol, že túto čiastku práve žaluje, pretože je to suma, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor obohatiť. Poukazoval pritom na § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dodávateľ zneužil svoje postavenie, nekonal voči nemu ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a domáhal sa plnenia zo zmluvy, ktorá neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.

6. Žalovaný sa k veci vyjadril a poukazoval na § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. s tým, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalovaný má teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku v čom a na základe čoho si ho uplatňuje a rovnako, prečo práve takýto rozsah. Žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv a povinností, čím podľa nich nie je naplnená dikcia citovaného zákona, a teda nie sú splnené predpoklady podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Žalovaný napadol aj samotnú vecnú dôvodnosť nároku na uplatňované finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva. Žalovaný mal teda za to, že neexituje žiadny skutočný a zákonný dôvod.

7. Z priloženého rozsudku tunajšieho súdu 14C/275/2013 zo dňa 8.10.2014, ktorý sa stal právoplatný 29.10.2014 súd zistil, že okresný súd vyhovel žalobcovi v konaní o 2.049,44 Eur v časti istiny 730,81 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Poukázal pritom, že predmetná zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a taktiež ani výšku, počet, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda poskytnutý úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

9. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.

10. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

12. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na zvýšenú ochranu svojich ekonomických záujmov v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike. Spotrebiteľ má právo najmä na informácie o cenách zároveň v slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov a na výrobky a služby za ceny, ktoré nie sú zvýšené z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením meny euro.

14. Na základe vykonaného dokazovania v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu, ktorého právnym názorom je okresný súd viazaný, súd rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a to v polovici žiadanej výšky. Súd pritom poukazuje na názor krajského súdu, ktorý konštatoval, že v danom prípade sa jednalo o závažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, a že priznanie finančného zadosťučinenia sa javí ako dôvodné. Súd zvážil požadovanú výšku finančného zadosťučinenia a má za to, že žalovaná výška nie je odôvodniteľná a nie je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a podľa súdu nezodpovedá účelu, ktorým je poskytovanie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa a porušovateľa práv spotrebiteľa. Okresný súd v tejto súvislosti opätovne dáva do pozornosti žalobcovi, že žalovaný z poskytnutých peňazí nedostane nič okrem riadneho úroku z omeškania, čo sa javí ako dostatočná sankcia a v zmysle záverov krajského súdu, že má žalobca byť aspoň v časti úspešný primeraného finančného zadosťučinenia sa javí polovica žiadanej sumy ako primeraná súdu a sankciou na hornej hranici únosnosti v právnom štáte.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Keďže každá zo strán mala úspech v polovici, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).