Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoE/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Šutliak, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Q. XXXX/XX, XXX XX N. Y., vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. XXX, XXX XX N. Q., o vymoženie 66,39 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/254/2008-22 zo dňa 14.02.2018, takto jednomyseľne

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením vydaným sudcom okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie pri aplikácii § 243h ods. 1 veta prvá č. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 31,40 Eur. Okresný súd uviedol, že exekučný titul v konaní predstavoval blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1189382 zo dňa 13.03.2006, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti. Okresný súd mal z obsahu podania súdneho exekútora a exekútorského spisu preukázané, že po vykonaní lustrácie majetku povinného jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetná exekúcia sa vykonáva deväť rokov, pričom súdny exekútor doposiaľ nevymohol ani časť pohľadávky.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie. Namietal, že súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bez toho, aby vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti. Uviedol, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie bez návrhu oprávneného, resp. stanoviska oprávneného je v rozpore s touto zásadou. Oprávnený poukázal na to, že exekučný titul - blok na pokutu - sa stal vykonateľný dňa 29.03.2006 a v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky dňa 29.03.2009, čím sa rozhodnutie správneho orgánu stalo neúčinným, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Na úhradu trov exekúcie má súd povinnosť zaviazať povinného, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa oprávneného uplynutie prekluzívnej lehoty je objektívnou udalosťou, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, aj keď to účastník konania nenamieta a má prednosť pred takým dôvodom zastavenia exekúcie, akým je nemajetnosť povinného. Z uvedeného

dôvodu nemôže byť oprávnený zaviazaný na úhradu trov exekúcie, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia pohľadávka oprávneného už neexistovala, a preto nemajetnosť povinného bola pre určenie povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie irelevantná.

3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 , proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243h ods. 1, § 58 ods. 4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu potvrdil.

5. V danej veci došlo k dvom právnym skutočnostiam zakladajúcim dôvod pre zastavenie exekúcie, a to preklúzia práva vykonať exekučný titul a nemajetnosť povinného. V konaní bolo sporné, ktorý dôvod je rozhodujúci pre zastavenie exekúcie a s tým spojená otázka náhrady trov exekúcie.

6. Najvyšší súdu SR v uznesení zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 vyslovil: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 sp. zn.7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.“

7. Najvyšší súdu SR v uznesení zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012 vyslovil: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011.“

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24.05.2008. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5M Cdo/15/2011 zo dňa 19.01.2012 alebo sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011) vyplýva, že súdny exekútor nenesie riziko znášania vlastných trov vzniknutých pri výkone exekučnej činnosti, ak sa zistí, že sa jedná o nemajetného povinného, a to bez ohľadu na to, či následne povinný zomrel, resp. ako právnická osoba zanikol. V takýchto prípadoch oprávnený mimoriadne znáša trovy exekúcie. V opačnom prípade by trovy exekúcie znášal exekútor, pretože žiadne ustanovenie tohto zákona mu neumožňuje odmietnuť výkon exekúcie. Exekútor by tak bol sankciovaný za výkon svojho povolania. Súdna prax smeruje k tomu, že je potrebné skúmať skutočný dôvod zániku povinného, ktorý predchádzal jeho výmazu z obchodného registra. Ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, resp. konkurz na povinného je zrušený pre nedostatok majetku, alebo došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok

(§ 175h ods. 1 O.s.p.), skutočným dôvodom zastavenia exekúcie by malo byť ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa krajského súdu je potrebné analogicky tieto závery aplikovať aj na prípad súbehu preklúzie exekučného titulu a nemajetnosti povinného. Aj keď z časového hľadiska možno určiť presný dátum, kedy došlo k preklúzii - ku dňu 29.03.2009, nemajetnosť povinného, ktorý nezanikol, nemožno ohraničiť takýmto presným dátumom. Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom súdny exekútor oznámil súdu, že na základe vykonaných šetrení v rámci exekučného konania zistil, že povinný je nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má len deklaratórny charakter, nekonštituuje právny stav. Zároveň však vzhľadom na postavenie súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci je toto oznámenie dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu.

9. Podľa krajského súdu napriek tomu, že exekúcia začala dôvodne (ku dňu 25.04.2008 titul nebol prekludovaný), povinný bol nemajetný, a preto musí oprávnený výnimočne znášať náhradu trov exekúcie namiesto povinného, a nič na tom nemení ani fakt, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistila až po preklúzii práva vykonať exekučný titul.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1, 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.