Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-120-2017.pdf
PDF · 129.39 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: T. L., nar. XX. Y. XXXX, bytom L. č. XXX/X, XXX XX T. W., zastúpená Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom AK Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 11C/138/2016-44 zo dňa 25. novembra 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200045540 zo dňa 20.08.2012 je neplatná (prvá výroková veta). Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania.
1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento v konaní zistil, že dňa 20.08.2012 žalobkyňa požiadala o poskytnutie revolvingového úveru, prostredníctvom pracovníka spoločnosti PROTI CREDIT Slovakia, s.r.o. vypísala údaje uvedené v časti 2 až 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „žiadosť/zmluva“). Z časti 5 žiadosti/ zmluvy, ktorá sa týkala údajov o požadovanom revolvingovom úvere, vyplýva, že dlžníčka požiadala veriteľa o poskytnutie úveru vo výške 840,-Eur so splatnosťou úveru prostredníctvom 42 splátok k 4. dňu v mesiaci, s mesačnou výškou splátky 45,01 Eur. Celková čiastka, ktorú mala dlžníčka zaplatiť, bola v žiadosti uvedená vo výške 1.080,24 Eur, žiadosť uvádza RPMN 70,02%, ročnú úrokovú sadzbu 70,02%, priemernú RPMN 45,60 Eur, poskytnutú čiastku revolvingu 442,90 Eur, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú má dlžníčka zaplatiť 1.890,24 Eur, predpokladanú RPMN pri poskytnutí revolvingu 63,32%, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 76,21%. Žiadosť o poskytnutie úverových prostriedkov nedefinuje konkrétny účel. Podľa bodu 6 žiadosti „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ vyplýva, že žalovaný dňa 20.08.2012 prejednal žiadosť a schválil ju tak, že žalobkyni poskytol úver vo výške 840,-Eur, splatnosť úveru 42 mesačných splátok splatných k 30. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 45,01 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžníčka zaplatiť 1.890,42 Eur, RPMN za úver 68,14%, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver 45,60%, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžníčka zaplatiť 1.080,24 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí úveru 60,51%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75%. Zo splátkového kalendára pritom vyplýva, že splatnosť úveru bola rozdelená do 42 mesačných splátok
splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky k 30. septembru 2012. Výška splátky bola dojednaná na úrovni 45,01 Eur s tým, že splátka istiny predstavovala 20,-Eur a úroku 20,01 Eur bez postupnej amortizácie výšky istiny. Dňa 20.08.2012 zmluvné strany uzatvorili súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8200045540. V rozhodcovskej zmluve si zmluvné strany dohodli spôsob riešenia sporov prostredníctvom všeobecného súdu a tiež v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Slovenské arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o..
1.2 Vo vzťahu k naliehavému právnu záujmu súd prvej inštancie konštatoval, že tento v spore existuje (§ 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)) a vyplýva aj z osobitného zákona, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z.. Spotrebiteľ má právo poznať, či žalovaný má právo na uhradenie poplatkov a úrokov zo spotrebiteľskej zmluvy a mať tak vyriešenú otázku skutočného dlhu voči žalovanému, ktorému už zaplatil 1.485,33 Eur a nevie, koľko žalovanému by mal ešte zaplatiť vzhľadom na namietané dôvody neplatnosti zmluvy.
1.3 S prihliadnutím na zistený skutkový stav súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva z 20.08.2012 nevymedzuje jednoznačným spôsobom záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani čiastku, z ktorej má dlžník zaplatiť úroky a ich výšku. Dohodnutý ročný úrok vo výške 70,02% z poskytnutých úverových prostriedkov niekoľkonásobne presahuje priemernú úrokovú mieru pri spotrebiteľských úveroch obdobného druhu v bankovom sektore. Hodnota odplaty sa v rozhodnom období podľa údajov zverejnených na portáli Národnej banky SR pohybovala na úrovni 13% ročne, pri úveroch so splatnosťou na 1 až 5 rokov. Z uvedeného dôvodu okresný súd považoval dohodnuté úroky za rozporné s dobrými mravmi. Vady zmluvy sa v danom prípade týkajú jej podstatných obsahových náležitostí, nakoľko je odplatnou zmluvou a tieto vady zakladajú jej absolútnu neplatnosť ako celku s poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.4 Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným okresný súd posúdil ako spotrebiteľský, žalovaný mal postavenie dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba. Okresný súd podrobil ustanovenia zmluvy súdnej kontrole z hľadiska dodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že zmluva vykazuje zásadné vady. Zdôraznil, že nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu, nakoľko žalovaný potvrdil schválenie úveru žalobkyni prostredníctvom časti 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, avšak s iným obsahom ako bol obsah navrhnutého právneho úkonu v časti 5 - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Žalovaný nepreukázal, že schválenie zmluvy a oznámenie o potvrdení úveru prostredníctvom časti 6 žiadosti/zmluvy s pozmenivým obsahom ako nový návrh na uzavretie zmluvy, adresoval žalobkyni. Bolo akceptované uzavretie zmluvy s inou RPMN ako RPMN uvedenou v žiadosti o úver a s inou predpokladanou RPMN pri poskytnutí revolvingu oproti údaju uvedenému na žiadosti. Nebola tak dodržaná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy spočívajúca v písomnej forme právneho úkonu. Zmluva tiež neuvádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zmätočným spôsobom je vyjadrený údaj o výške úrokovej sadzby, ktorá je neurčitá, pretože nie je jasné, aká bola skutočná odplata a z čoho pozostávala. Taktiež údaj o RPMN uvádzaný v zmluve nezodpovedá údajom podľa štatistiky zverejňovanej Ministerstvom financií SR za tretí štvrťrok 2012, kde sa uvádza najvyššia RPMN za úver so splatnosťou od 1 do 5 rokov 46,35%. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zmluva nevyjadruje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov, ani iných poplatkov, resp. poradie, v akom sa tieto prideľujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. V tomto smere nepostačuje odkaz na zmluvné dojednanie. Splátkový kalendár netvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy primerane včlenenú do jej obsahu. Žalovaný tiež nepreukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou a posúdil schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver. Uvedené porušenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam podľa § 53 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenia zmluvy vyjadrené v článku 7 až 13 sú vytlačené neprehľadne, bez zvýraznenia textu zmluvy a malým zle čitateľným písmom. Žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka takémuto textu zmluvy nemohla porozumieť, podoba zmluvy má charakter formulára, ktorého obsah sa nemení vzhľadom na jeho predtlač. Svojim rozsahom, štruktúrou a voľbou písma je pre zmluvu typický dlhý a neprehľadný text s odkazom na zmluvné podmienky, pričom v tejto časti zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré sú neprimerané. Je zrejmá nekalá taktika s použitím takmer nečitateľného textu zmluvy, zmluvných dojednaní. Dohodou
o poskytnutí služby podľa článku 8 zmluvy sa obchádzajú ustanovenia o najvyššej prípustnej odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov prostredníctvom spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že je daný dôvod vysloviť neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko zmluva vykazuje vážne nedostatky a ako celok nie je udržateľná. Vady zmluvy sa dotýkajú jej podstatných náležitostí, jej obsah zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany.
1.5 Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom ku skutočnosti, že v spore bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, priznal jej nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej v texte aj „odvolateľ“) včas odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. h) C.s.p.. V konkrétnostiach argumentoval, že rozhodnutie okresného súdu bolo vydané predčasne, v konaní nebola osvedčená základná procesná podmienka pre konanie a rozhodnutie o podanej žalobe. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda právneho úkonu. Právne úkony sú pritom v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov právnymi skutočnosťami, určovacia žaloba je ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje právny predpis. Predmetom žaloby nebolo rozhodovanie o určení práva, súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne vysporiadal so základnou procesnou otázkou, od ktorej závisí ďalšie pokračovanie v spore, žaloba nebola prípustná ani podľa § 137 písm. c) a ani podľa písm. d) C.s.p.. Súd otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nesprávne vyhodnotil.
2.1 Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že neurčitosť zmluvy vyvoláva nesprávne uvedenie celkových nákladov, ktoré mala dlžníčka zaplatiť veriteľovi, žalovaný zdôraznil, že v tomto smere súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nie je vypočítaná suma úrokov, je považovaná za úrok za celé obdobie. Súd totiž náklady spojené so spotrebiteľským úverom určil tak, že na základe ročnej úrokovej sadzby úroku a sumy istiny úveru určil sumu úroku, túto označil za celkové náklady spotrebiteľa, spočítal s istinou a konštatoval, že celková čiastka na zaplatenie mala byť 1.428,17 Eur. Okresný súd v tomto smere ale nezohľadnil skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená na dobu 3,5 roka a postupným splácaním dochádza k znižovaniu istiny. Úrokovou sadzbou sa vždy úročí len zostávajúca časť istiny úveru. Súd prvej inštancie tak vychádzal z predpokladov, ktoré so zmluvným vzťahom nič nemajú, v skutočnosti náklady za obdobie 3,5 roka boli 1.050,42 Eur, nakoľko pri postupnom splácaní sa znižuje aj istina nesplateného úveru, ktorá je úročená. Žiadny okresným súdom tvrdený rozdiel 462,25 Eur nikdy zo zmluvného vzťahu nevznikol a ide len o výsledok nesprávnych záverov a výpočtov konajúceho súdu.
2.2 Ak okresný súd ako ďalší dôvod neplatnosti zmluvy uviedol, že dohodnutá úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi, pre takýto záver a postup súdu chýba podklad v zákone. Zmluva o revolvingovom úvere medzi stranami sporu sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 01.04.2015 a z uvedeného dôvodu na uzavretú zmluvu možno použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Platí zásada retroaktivity, pokiaľ by zákonodarca chcel, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli do minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Uvedené ustanovenie (§ 52 ods. 2, posledná veta Občianskeho zákonníka) sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1. apríla 2015. Nakoľko výšku úrokov upravuje § 502 Obchodného zákonníka, záver súdu zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale aj v rozpore s ustanoveniami zákona. Aj vo vzťahu k výške odplaty (úroku) bolo Občianskym zákonníkom výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemernú hodnotu, ktorú vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úverov. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná odplata na úrovni 45,60%, priemerná hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala. Dôvodom
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere tak nemôže byť výška úrokovej sadzby, pri rešpektovaní právnej úpravy by bolo možné určiť nanajvýš časť úrokovej sadzby, ohľadne ktorej dlžník nemá povinnosť platiť úrok.
2.3 Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k akceptácii údaju RPMN medzi stranami pri uzatváraní zmluvy a že zmluva nevznikla, žalovaný uviedol, že tento záver nie je v súlade so zákonom. Z rozsudku pritom nevyplýva, o ktoré ustanovenie súd opiera svoju domnienku, predpokladu súdu v tomto smere je nesprávny a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. a tiež v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Údaj o RPMN nie je možné dohodnúť, nakoľko je to v rozpore s povahou a účelom uvedeného údaja, so spôsobom jeho určenia a ustanoveniami unijného práva. Uvedenie hodnoty o RPMN je jednou z náležitostí, ktoré sú právnou úpravou definované ako podmienka pre to, aby spotrebiteľ mal povinnosť platiť úrok a poplatky dohodnuté v zmluve. Náležitosti pre úverovú spotrebiteľskú zmluvu však nemajú rovnaký charakter v tom smere, kedy by ich všetky bolo možné dohodnúť na základe realizácie zmluvnej slobody zmluvných strán. Údaj o RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý medzi stranami z dôvodu, že pre jeho výpočet je stanovené pravidlo a tento výpočet nezávisí len od vôle strán. Údaj o RPMN sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy navrhnúť nedal, nakoľko zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. Zdôraznil, že unijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy sa dá určiť RPMN. Údaj, na ktorý žalobkyňa v žalobe poukazuje ako „navrhovaný údaj RPMN,“ objektívne návrhom v zmysle Občianskeho zákonníka nie je, ani nemôže byť. Tento údaj označený ako predpokladaná RPMN je určený na základe predpokladu s tým, že hodnota RPMN schváleného úveru bude nižšia alebo rovná predpokladanému údaju. Ani tento súdom uvádzaný dôvod neplatnosti zmluvy (neuzavretie z dôvodu absencie dohody o RPMN) neobstojí, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a znemožňuje určenie hodnoty RPMN v zmysle zákona.
2.4 Ani ustanovenie článku 8 zmluvy nie je dôvodom jej neplatnosti, okresný súd sa obsahom daného ustanovenia vôbec nezaoberal, z rozsudku nie sú zrejmé také skutkové zistenia, podľa ktorých by bola preukázaná či už neprijateľnosť alebo značná nerovnováha v postavení strán. To platí aj o iných ustanoveniach, o ktorých to súd síce v rozsahu tvrdí, no neuvádza žiadne konkrétne závery, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnila nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní. V konkrétnostiach uviedla, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, zachovanie jej právnych účinkov je potrebné posudzovať podľa vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku. Aj podľa aktuálnej právnej úpravy je takýto typ žaloby prípustný, tvrdenia žalovaného sa zakladajú na nesprávnom výklade C.s.p.. Cieľom zákonodarcu nebolo odstrániť všetky žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, ale len tie nedôvodné. Ide pritom o typ určovacej žaloby, kde je naliehavý právny záujem daný osobitným zákonom, a to Zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., konkrétne jeho § 3 a § 5d. Tieto zakladajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby za účelom ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. Naliehavý právny záujem vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1MCdo/1/2009 konštatovaním, že naliehavý právny záujem nemusí byť explicitne vyjadrený v žalobe a v prípade úverovej zmluvy naliehavý právny záujem spočíva v tom, že spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku skutočnej výšky dlhu vo vzťahu k dodávateľovi. Žalobkyňa mala za to, že zmluva o revolvingovom úvere bola objektívne uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, a to pre neprimeranosť výšky odplaty dojednanej v zmluve. Poukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1MCdo/1/2009, podľa ktorého: „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O tento stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. Tento právny názor do svojej rozhodovacej činnosti prebrala ustálená súdna prax. V danom prípade bolo prevýšenie požadovanej odplaty viac ako 5-násobné, čo je evidentne potrebné považovať za úžeru, ktorá má za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Okresný súd pritom postupoval správne, keď posudzoval výšku odplaty len v porovnaní s bankami a nie celým finančným trhom. V tomto smere poukázala na názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. 14Co/1025/2015 zo dňa 20.09.2016. Žalobkyňa uzavrela, že žalovaný vo svojom odvolaní nepreukázal, že je daný niektorý z odvolacích dôvodov podľa C.s.p.
4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, ods. 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
8. V danom prípade odvolanie nie je dôvodné.
8.1 Pokiaľ ide o žalobu táto bola podaná dňa 29.6.2016, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 99/1963 Zb.. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., účinného v čase podania žaloby návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1MCdo/1/2009 konštatoval, že: „Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp, právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka)“. Podľa § 137 písm. c), d) CSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má v predmetnej veci naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere (ktorá ma charakter spotrebiteľskej zmluvy) z dôvodu jej právnej istoty, či prípadný dlh voči žalovanému vzniká zo zmluvy, a ak áno, v akom rozsahu. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je pritom v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z.z., vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z. (účinná od 01.01.2018), v ktorej zákonodarca v § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou. V zmysle citovanej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu.
8.2 Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán konania, ktorý mal byť založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 820045540, žalobkyňou podpísanú 16.8.2012 a žalovaným 20.8.2012 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere majú byť podľa Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. (bod 2.2) uvedené až v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré podpisuje len žalovaný ako veriteľ a nie sú tak súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanou žalobkyňou a žalovaným, zmluva neobsahuje náležitosti, predpokladané § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu, podpísanú
obidvomi účastníkmi sporu, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 citovaného zákona. Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné, či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára sa na predtlačenom formulári Veriteľa, ktorý je zároveň návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere, a aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa Žiadosť/Zmluvu (č. 8200045540) podpísala dňa 18.8.2012 a žalovaný ako veriteľ dňa 20.8.2010, resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6), takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobkyňa písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver vrátane revolvingu pri podpise zmluvy žalobkyňou nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9). Nové údaje smerom ku žalobkyni predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú účastníkmi zmluvy podpísané a označené dátumom. Nedostatok písomnej formy, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na vyslovenie záveru, ktorý vyslovil súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia.
8.3 Vo vzťahu k úrokovej sadzbe a záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi žalovaný namietal, že prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 01.04.2015 a z uvedeného dôvodu sa na uzavretú zmluvu môžu použiť len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy (rok 2012) osobitne upravovali otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Ustanovenie § 52 ods.2 posledná veta bolo možné použiť iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr od 1. apríla 2015. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, podľa ktorého: „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. Žalovaný sa tak mýli, pokiaľ v podanom odvolaní tvrdí, že ustanovenie § 52 ods.2 posledná veta Občianskeho zákonníka sa použije len na právne vzťahy vzniknuté po 1. apríli 2015; na túto otázku mu dala opakovane odpoveď ustálená súdna prax.
8.4 Z dokazovania vykonaného súdom prvej zároveň vyplynulo, že úroková sadzba mala byť v danom prípade dohodnutá vo výške 70,02% ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole aj v zmysle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s dobrými mravmi ako pravidlami správania sa, ktorú sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Úrok ako cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly. Neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Neprimeranou je aj výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Túto okresný súd zistil vychádzajúc z údajov zverejnených na portály NBS vo výške 13% ročne, pri úveroch splatných na jeden až päť rokov. Aj keď pri nebankových subjektoch sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Úroková
sadzba predmetného úveru vo výške 70,02% je tak viacnásobne vyššia ako priemerná sadzba úverov poskytovaných v rovnakom období. Tu je potrebné zdôrazniť právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu rozporu dohodnutých úrokov s dobrými mravmi.
8.5 Okresný súd v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval, že zmluva neuvádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a nevyjadruje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ani iných poplatkov, resp. poradie, v akom sa tieto priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, nakoľko tieto náležitosti musia byť vyjadrené priamo v texte zmluvy a nepostačuje odkaz na zmluvné dojednania. Tento záver, inak majúci za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ustanovenia 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolaním napadnutý nebol.
8.6 Žalobca tiež namietal záver okresného súdu o neprijateľných podmienkach v zmluve, najmä pokiaľ ide o čl.8, ktoré nie je dôvodom neplatnosti zmluvy a súd prvej inštancie sa obsahom daného ustanovenia vôbec nezaoberal. Táto námietka neobstojí. Okresný súd konštatoval, že došlo k nekalej praktike s použitím takmer nečitateľného textu zmluvy a Dohodou o poskytnutí služby (čl. 8) sa obchádzajú ustanovenia o najvyššej prípustnej odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov prostredníctvom spotrebiteľského úveru. Všeobecné súdy opakovane judikovali Dohoda o poskytnutí služby obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané, neprijateľné a žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy uplatnil obchodnú praktiku, ktorú možno považovať za nekalú. Nekalosť je možné vidieť aj v tom, že žalovaný používa formulárový text dohody, ale aj zmluvy a Zmluvných dojednaní s takmer nečitateľným drobným písmom. Dohodu o poskytnutí služby je možné považovať ako celok za neprijateľnú podmienku pre rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je koncipovaná tak, že spotrebiteľovi za zaplatený poplatok nie je poskytnutá žiadna služba. Prostredníctvom poplatku za odklad splátok dochádza iba k účelovému zníženiu poskytnutej úverovej sumy (čl. 8.4 Dohody) s ponechaním rovnakého počtu splátok, čo v konečnom dôsledku vedie k nesprávne uvedenej RPMN.
8.7 Súd prvej inštancie tiež dôvodil, že žalobkyni mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 840,-Eur, pričom celková čiastka, ktorú mala zaplatiť bola 1.890,42 Eur. Pokiaľ ročná úroková miera predstavovala 70,02%, celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 588,17 Eur a nie je zrejmé, čo tvorí sumu 462,25 Eur. Žalovaný namietal, že v tomto smere súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená na dobu 42 mesiacov a postupným splácaním dochádza k znižovaniu istiny záväzku. Z touto odvolacou námietkou možno súhlasiť, okresný súd opomenul prihliadnuť na dobu, po ktorú sa žalobkyňa zaviazala splácať svoj záväzok a nesprávne pri svojom výpočte vychádzal z jednoduchého výpočtu 840 + 70,02%. Tento výpočet by bol správny iba pri dobe splácania záväzku v trvaní jedného roka.
8.8 Napriek konštatovaniu v predchádzajúcom bode tohto rozsudku (8.7) odvolací súd dospel k záveru, že niet dôvodu na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Záver súdu prvej inštancie nevychádza len z tvrdenej neurčitosti úrokov, ale aj z komplexu neprijateľných zmluvných podmienok, absencie zákonom vyžadovaných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v neposlednom rade aj z absencie písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Ak za takýchto zistení okresný súd konštatoval, že je dôvod vysloviť neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko zmluva vykazuje vážne nedostatky a ako celok je neudržateľná, tento záver nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vo veci samej ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o nároku na náhrade trov konania pred okresným súdom.
10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).