Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci o návrhu manželky (matky) P.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Gavalecom, advokátom so sídlom Trnava, Teodora Tekela 23, proti manželovi (otcovi) F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H., F. XX/XX, zastúpenému JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2, o rozvod manželstva a o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX (bytom u matky), zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1577/8, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06. novembra 2017, č. k. 9P/128/2017-74, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení výživného otcovi na maloleté dieťa A. p o t v r d z u j e.

V časti výroku o úprave styku otca s maloletou a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 06. novembra 2017 rozviedol manželstvo P.. Y. C., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a F. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P. H., zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu S., P. Q. H., vo zväzku Q., ročník XXXX, strana XX, pod por. č. X

1.2. Zveril maloletú A. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Štvrtým výrokom zaviazal otca prispievať na výživu mal. A. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Piatym výrokom upravil styk otca s mal. A. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň od piatku po skončení vyučovania do nedele do 18.00 hod., v čase letných prázdnin 1 týždeň v mesiaci júl a 1 týždeň v mesiaci august po dohode s matkou. Šiestym výrokom rozhodol že, matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste trvalého bydliska maloletého dieťaťa, pričom po ukončení styku je otec povinný maloleté dieťa odovzdať matke v mieste trvalého bydliska maloletého dieťaťa. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.3. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 18, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

(ďalej len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“), § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP).

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal prvoinštančný súd na to, že navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným na Okresný súd Topoľčany dňa 06.06.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej A., dôvodiac tým, že ich manželstvo nebolo nikdy harmonické, manžel odišiel v začiatkoch manželstva a vrátil sa po 10 rokoch, neprejavoval city k manželke ani k deťom, intímne spolužitie manželov nebolo takmer žiadne.

2.2. Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania - manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v P. H.. Z manželstva pochádzajú dve deti: plnoletý F. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletá A. C., nar. XX.XX.XXXX. Obaja manželia sú štátni občania Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko bolo v P. H. XX. Žiadny z rodičov nemá iné vyživovacie povinnosti. Manželstvo podľa vyjadrenia navrhovateľky nikdy nebolo harmonické, manžel nepomáhal s výchovou detí manželke, posledných 12 rokov žili ako spolubývajúci. Manžel s rozvodom manželstva spočiatku nesúhlasil, no na poslednom pojednávaní navrhol rozvod manželstva. Navrhovateľka býva v rodinnom dome s mal. A., kde má výdavky na bývanie 300 eur mesačne elektrina, 15 eur štvrťročne plyn, 14 eur mesačne internet. Navrhovateľka je zamestnaná od 01.11.2017 v X. v W., jej hrubý príjem je vo výške 850 eur mesačne, poberá rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,52 eura mesačne. Maloletá A. navštevuje v školskom roku 2017/2018 8. ročník ZŠ s MŠ Q. H.. V škole sa nestravuje. Matka jej uhrádza cestovné do školy vo výške 13,20 eura mesačne, kupuje jej knihy, za čo platí 50 eur mesačne, školské výlety, za ktoré platí 100 eur ročne. Žiadne zvýšené výdavky s mal. A. nemá, zdravotný stav maloletej je dobrý. 2.3. Manžel býva u svojich rodičov, kde platí 200 eur mesačne, spláca hypotéku vo výške 152 eur mesačne, výdavky na oblečenie a drogériu v sume 100 eur mesačne, stravu 100 eur mesačne, cestovné do práce 65 eur mesačne. Pracuje v I. pE.ho priemerný čistý príjem je vo výške 1 091,56 mesačne.

2.4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky (manželky) na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa názoru súdu spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine. Manželia dlhodobo žili ako spolubývajúci a ako manželia sa intímne dlhodobo nestýkajú. Podľa navrhovateľky je príčinou rozpadu manželstva abnormálne správanie manžela, ktorý počas manželstva viackrát odišiel zo spoločnej domácnosti, nepomáhal jej s výchovou detí. Manžel spočiatku s rozvodom nesúhlasil, chcel zachovať manželstvo, no napokon vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. Navrhovateľka jednoznačne počas celého konania prezentovala svoj postoj smerujúci k rozvodu manželstva. Je potrebné uviesť, že dobrovoľnosť v manželstve by mala byť zachovaná počas celého jeho trvania, a nie len pri jeho uzavretí, a pokiaľ jeden z manželov zo závažných dôvodov nechce v takomto zväzku zotrvať, nie je možné si spolužitie vynútiť.

2.5. Mal za to, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva, manželstvo nie je riadne fungujúce, manželia sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, t. č. už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Na základe uvedených skutočností v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol. 2.6. Súd prvej inštancie súčasne realizoval aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z manželstva. Starostlivosť o mal. dieťa riadne zabezpečuje navrhovateľka (matka), v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, preto mal. A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s čím súhlasili obaja rodičia s tým, že obaja ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Otec má stabilné zamestnanie, jeho príjem je vo výške 1 091,56 eura mesačne. Mal. dieťa má 13 rokov, je žiačkou 8. ročníka ZŠ, súd s prihliadnutím na potreby a záujmy mal. dieťaťa, ktoré má právo na rovnakú životnú úroveň, ako jeho rodičia, určil otcovi stanovené výživné vo výške 200 eur mesačne, ktoré výživné považoval za postačujúce na úhradu potrebných nákladov dieťaťa, ale aj zachovanie jeho záujmov. S prihliadnutím na skutočnosť, že rodičia mal. dieťaťa sa nedohodli o úprave styku otca s mal. dieťaťom, obligatórne upravil styk otca s mal. dieťaťom súd v zmysle § 25 odsek 2 Zákona o rodine.

2.7. Poukázal na to, že otec žiadal širšiu úpravu styku, ale súd mu upravil styk s mal. na každý nepárny týždeň od piatku po vyučovaní do nedele do 18.00 hod. a v čase letných prázdnin 1 týždeň v júli a 1 týždeň v auguste po dohode s matkou, pretože vzťah otca a mal. dieťaťa nie je ideálny a bude si vyžadovať čas, aby si dieťa zvyklo na pravidelné stretávanie sa s otcom. Uviedol, že súd dbá obligatórne na právo rodiča, ktorému dieťa po rozvode manželstva, nie je zverené do osobnej starostlivosti, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Matka na jednej strane súdu uviedla, že nechcela, aby súd upravoval styk otca s mal. po rozvode, aby sa mohol otec kedykoľvek stretávať s maloletou, no na strane druhej žiada od otca vytvorenie času pre dieťa, pretože nemá k nemu vzťah a podľa vyjadrenia matky ho odmieta. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté, no nemali by sa prenášať na vzťah k dieťaťu, pretože tým v konečnom dôsledku vždy trpí len mal. dieťa. Súd sledujúc predovšetkým záujem mal. dieťaťa upravil jeho stretávanie sa s otcom tak, ako je vyššie uvedené.

2.8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3.1. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 200 eur mesačne a v časti výroku o úprave styku otca s mal. A. C., nar. XX.XX.XXXX na každý nepárny týždeň od piatku po skončení vyučovania do nedele do 18.00 hod., v čase letných prázdnin 1 týždeň v mesiaci júl a 1 týždeň v mesiaci august po dohode s matkou a ktorým uložil matke povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste trvalého bydliska maloletého dieťaťa, podala včas odvolanie manželka (matka).

3.2. Namietala, že začiatok styku otca s maloletou súd určil nejednoznačne a nevykonateľným spôsobom z právneho hľadiska, pretože termín skončenie vyučovania môže byť vykladaný rozdielne nielen účastníkmi konania. Rozsah styku určený súdom vyplýva z predpokladu súdu, že styk maloletej s otcom je právom dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Vyjadrila pochybnosti o vzťahu manžela a ich maloletej dcéry, keďže neprejavoval o ňu záujem a vôbec nevedel kam chodí do školy. Za situácie, že otec nevidel dcéru dva roky, aby maloleté dieťa išlo na noc k otcovi, o ktorom prakticky v rámci rodinných vzťahov vie len to zlé z vlastného vnímania (a aj napríklad, je neprijateľné a zjavne narušujúce vývoj maloletého dieťaťa, dokonca to možno považovať za týranie).

3.3. Vytýkala súdu, že neprihliadal na záujem maloletého dieťaťa, na jeho citové väzby, ktoré neskúmal a ani na stabilitu výchovného prostredia, z ktorého si jeden z rodičov (otec) jednoducho odíde, keď to nezvláda. Súd mal možnosť vykonať ďalšie dokazovanie a mal ho určite vykonať, najmä znaleckým posudkom o vzťahu otca a maloletej dcéry. Určite mal vykonať dokazovanie výsluchom maloletého dieťaťa, ktorý náš právny poriadok pripúšťa, a ktorý by priniesol do dokazovania celkom jednoznačné stanovisko dieťaťa k veci, ktoré musí aj súd podľa medzinárodných dohovorov rešpektovať. Vek dieťaťa dovoľuje urobiť záver o tom, že dieťa sa vie vyjadriť, čo chce. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, ako krajne nevhodne sa otec maloletej správal k svojmu predchádzajúcemu maloletému dieťaťu, ktoré mal súd vypočuť, pretože je plnoleté. Čo sa týka výživného, vzhľadom na nezáujem otca o dieťa a výšku jeho príjmu, je určená výška výživného malá.

4.1. K odvolaniu matky mal. dieťaťa sa vyjadril otec mal. dieťaťa, ktorý poukázal na jednoznačnosť a vykonateľnosť rozsudku. Zo súdnej praxe vyplýva, že uvedená formulácia styku po skončení vyučovania sa používa často. Každý rodič vie, ako sú určené vyučovacie hodiny a kedy dieťaťu končí vyučovanie. Ak náhodou v uvedený deň nie je vyučovanie, pričom daná situácia sa môže vyskytnúť len výnimočne, je na rodičoch dieťaťa, aby sa dohodli.

4.2. Nie je vôbec jasné, z čoho vzniklo a na základe čoho dospela manželka v odvolaní ku skutočnosti, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma. On sa s maloletou snaží pravidelne stretávať odkedy bol z domu vyhodený, t.j. od augusta. V mesiacoch júl a august, keď ešte býval v P. H., s maloletou sa nestretol. Keďže manželka maloletú prvý prázdninový deň zobrala preč, nič mu nepovedala a ani ho o ničom neinformovala. Podobný postup mala manželka aj pred tým, keď sa snažil o informácie, prípadne volal manželke, nič mu nepovedala a ani mu nedvihla telefón. Nie je pravda, že sa o maloleté dieťa nezaujíma. V súčasnosti, vždy keď manželka umožní styk s maloletou, za maloletou príde a vždy jej aj

prinesie darčeky a drobnosti. Maloleté dieťa je pod vplyvom manželky a asi sa jej aj bojí, aj keď píše a volá maloletej, všetko je v poriadku a zrazu príde SMS, ktorú podľa názoru manžela píše manželka. V súčasnosti už neodpovedá vôbec.

4.3. Matka robí všetko preto, aby otec bol len platca výživného, ktorého výška stále manželke nevyhovuje, pričom žiadne zvýšené výdavky na maloletú manželka súdu nepreukázala a je aj jej povinnosťou sa podieľať na výžive. Manželke je málo 200 eur mesačné výživné, pričom to odôvodnila nezáujmom o dieťa a výškou príjmu manžela. V konaní nepreukázala, že by maloleté dieťa malo vyššie odôvodnené potreby, ako je určená výška výživného. Otec sa proti výške výživného neodvolal len z dôvodu, že dúfal že matka bude aspoň s niečím spokojná a nebude robiť problémy so stretávaním sa, avšak opak je pravdou. Uviedol, že nemá žiadne úspory keďže celý jeho doterajší príjem išiel manželke, nemá žiadny majetok, ktorý by nebol v BSM. Musel sa vysťahovať, v súčasnosti býva u svojich rodičov a túto situáciu musí riešiť, zatiaľ formou prenájmu, následne podľa fin. možností kúpou nejakého malého bytu, má 44 rokov a nemôže celý život bývať v prenájme. Ako otec má tiež práva, nielen povinnosti. Matka ani nebola na Sociálnej kuratele, ani so sociálnou kuratelou nekomunikovala (na pojednávaní odznelo, že sociálna kuratela viac krát matke volala a matka buď nezodvihla, alebo povedala, že nemá čas a telefón položila), dva krát odmietla vypočutie maloletej, na pojednávaní návrh na doplnenie dokazovania nemala a zrazu v odvolaní už chce maloleté dieťa poslať na vyšetrenie odborníkovi, chce ju vypočuť priamo na súde a vypočuť aj syna otca. Podľa jeho názoru sa manželke veľmi musí nepáčiť rozhodnutie súdu, pričom zrazu chce každého vypočúvať. Bol viac krát pri dome v P. H., avšak či bol víkend alebo týždeň, nikto mu neotvoril. Keď bol otec pozrieť maloletú dňa 6.10. na jej meniny, na dvore našiel len staršieho pána, ktorý ohlásil manželku. Tá mu len povedala, že maloleté dieťa ho nechce vidieť. Ak aj manželka sem tam zdvihla telefón, jej odpoveď bola len, že maloleté dieťa ho vidieť nechce. Manžel sa s maloletým dieťaťom stretol aj pred jej školou, načo mu od manželky prišla len SMS, aby za ňou nechodil. Manželka mu vôbec neumožňuje stretávať s dcérou. Začala klamlivo tvrdiť, že sa s maloletou môže stretnúť kedykoľvek. Chvíľu mu aj manželka umožňovala stretnúť sa s dcérou u nich v dome. Dcéra bola znepokojená a stále pozerala na manželku, ktorá bola neustále prítomná. Veľmi sa s otcom baviť nechcela, neustále pozerala na manželku a otec je toho názoru, že sa bála vôbec niečo povedať, lebo matka by ju asi veľmi vyhrešila. Nakoniec mu povedala, aby nechodil vôbec ani pred dom, ani pred školu, ani maloletá ani ona ho už nechcú vidieť. V súčasnosti manželka vôbec otcovi neumožňuje styk, neotvára ani neodpovedá na SMS.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 v napadnutej časti týkajúcej sa výroku, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. Natálie sumou 200 eur mesačne (bod IV. výroku), ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V časti napadnutého rozsudku vo výrokoch, ktorými upravil styk otca s mal. A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň od piatku po skončení vyučovania do nedele do 18.00 hod., v čase letných prázdnin 1 týždeň v mesiaci júl a 1 týždeň v mesiaci august po dohode s matkou (bod. V. výroku) a ktorým uložil matke povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste trvalého bydliska maloletého dieťaťa (bod VI. výroku) a závislý výrok o náhrade trov konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7.3. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

7.4. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

7.5. V zmysle § 65 a § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd poznamenáva, že mimosporové konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu. Z princípu oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvoliaceho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.

8.1. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.2. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8.3. Podľa § 111 písm. b/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

8.4. Podľa § 111 písm. c/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého.

8.5. Podľa § 111 písm. d/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.

9.1. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že dňa 6. júna 2017 doručila manželka (matka mal. dieťaťa) na súd prvej inštancie návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Návrh podala voči manželovi (otcovi maloletej) z dôvodu, že manželstvo od uzavretia nebolo nikdy harmonické. Manžel zo spoločnej domácností odišiel hneď v začiatkoch a opäť sa vrátil až po 10 rokoch. Dôvod prečo tak učinil, kde bol, doteraz nie je známy. Manžel po celú dobu trvania manželstva neprejavoval k manželke ani k deťom žiadne city a lásku. Intímne spolužitie manželov nebolo takmer žiadne. Manželka sa snažila s manželom porozprávať o ich spolužití, ako aj o finančných prostriedkoch pre rodinu, avšak manžel snaženie manželky odbil len strohým konštatovaním, že „žena a deti peniaze nepotrebujú“. Tento názor zastáva od začiatku manželstva a snaží sa ho aj praktizovať. Maloletá dcéra A. žila v spoločnej domácnosti s rodičmi a bola (v tom čase) žiačkou 7. ročníka ZŠ. Manželka pracuje ako zástupkyňa v jasliach s priemerným mesačným hrubým príjmom cca 850 eur. Manžel pracuje ako policajt s priemerným mesačným hrubým príjmom cca 1 300 eur. Navrhovateľka žiadala manželstvo rozviesť, zveriť maloletú A. do jej starostlivosti a žiadala otca zaviazať na výživné pre mal. dieťa vo výške 300 eur.

10. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

11. Odvolací súd, vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania matky (ktorá nenapadla výroky rozsudku, ktorými súd manželstvo účastníkov rozviedol, zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a pre rodičov stanovil oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletej), preskúmal v zmysle § 65 a § 66 napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné pokiaľ ide o výrok, ktorým súd rozhodol o určení výživného na mal. A., preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúci sa výživného ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12.1. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12.2. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12.3. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12.4. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12.5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti.

14. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v čase jeho vyhlásenia.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.

16. V súvislosti s rozhodnutím súdu ohľadom vyživovacej povinnosti otca k maloletej, odvolací súd vychádzajúc zo zásady úplnej apelácie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti je vecne správne a odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedenej časti.

17. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného rodičovi, do starostlivosti ktorého neboli deti zverené. Matka žiadala výživné vo výške 300 eur, avšak súdom prvej inštancie určené výživné v sume 200 eur mesačne je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná výška výživného otca zarábajúceho cca 1091 eur netto mesačne, vzhľadom na súdom prvej inštancie konštatované príjmy matky a výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, ktorá bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiačkou 8. ročníka. Matka býva v rodinnom dome s mal. A., kde má výdavky na bývanie 300 eur mesačne za elektrinu, 15 eur štvrťročne za plyn, 14 eur mesačne

za internet, je zamestnaná od 01.11.2017 v X. F. v W. s hrubým príjmom vo výške 850 eur mesačne, poberá rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,52 eura mesačne. Maloletá A. navštevuje v školskom roku 2017/2018 8. ročník ZŠ s MŠ Q. H.. V škole sa nestravuje. Matka jej uhrádza cestovné do školy vo výške 13,20 eura mesačne, kupuje jej knihy, za čo platí 50 eur mesačne, školské výlety, za ktoré platí 100 eur ročne. Neboli zistené ďalšie okolnosti, ktoré by vyžadovali pri tomto pomere stanoviť vyššie výživné. Vzhľadom aj na výšku príjmu matky a aj jej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej A. sa tak ako súdu prvej inštancie javilo určené výživné zo strany otca vo výške ako plne postačujúce. Matka maloletej napadla formálne aj výrok rozsudku týkajúci sa povinnosti riadne dieťa na styk pripraviť v súvislosti s nespokojnosťou týkajúcou sa úpravy styku s otcom. Odvolací súd konštatuje, že ak bol určený styk otca s maloletou, potom je povinnosťou matky riadne maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť.

18. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca maloletej A. C. nar. XX.X.XXXX prieskumná činnosť odvolacieho súdu sa riadi ust. § 65 a § 66 CMP.

19. Odvolací súd konštatuje, že čo do kvality napadnutý bol výrok o úprave styku otca s mal. A., pretože matka považovala výrok za nevykonateľný a taktiež vyčítala, že pod vplyvom okolností a fungovaní manželstva nie je vhodné, aby maloletá prespávala u otca. Vyčítala tiež súdu, že mal vypočuť maloletú, resp. mal si zadovážiť znalecký posudok týkajúci sa vzťahu maloletej a otca.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

26. Odvolací súd konštatuje, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, čo vyplýva z ust. § 100 a z ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine. V týchto intenciách ide o procesný inštitút spojenia vecí, ku ktorému

dochádza ex lége bez potreby ďalšieho rozhodnutia. Vzhľadom na to je súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ustanovení § 24 a 25 zákona o rodine. Súd upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ku všetkým maloletým deťom, ktorých rodičia sa rozvádzajú.

27. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd nemôže v rozhodnutí vychádzať, resp. svoje rozhodnutie opierať o pomery, ktoré ešte len v budúcnosti prípadne môžu nastať. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ide o exemplifikatívny výpočet, nie je teda vylúčené napríklad aj určenie dohľadu nad výchovou dieťaťa podľa § 37 ods. 2 písm. b). Zákon nezužuje okruh osôb, ktorým môže súd zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti len na rodičov maloletého dieťaťa, a teda v prípade, ak súd skonštatuje, že rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a vyžaduje to záujem dieťaťa, môže rozhodnúť napríklad o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 ods. 1. V takomto prípade súd rozhodne o povinnosti obidvoch rodičov prispievať na jeho výživu.

28. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, samozrejme, pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť.

29. Odvolací súd poznamenáva, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschválil. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). V praxi sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie o schválení dohody rodičov. Nie je vylúčené ani znalecké dokazovanie, napr. znalcom z odboru klinickej psychológie detí.

30. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (R 30/1990), resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú (R 20/1980).

31. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ustálenú judikatúru ako aj výsledky vykonaného dokazovania, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zveril mal. Natáliu do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode v súlade so záujmom mal. dieťaťa, keďže matka spĺňa všetky predpoklady na to, aby jej mohli byť maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Kontinuálne sa stará o maloletú (predtým aj jej súrodenca, teraz už plnoletého F.), pričom súdom neboli zistené žiadne určenej úprave zabraňujúce okolnosti. Zásadným problémom, na ktorý poukazovala

matka bola skutočnosť, že otec viac krát odišiel zo spoločnej domácnosti bez uvedenia dôvodu, pričom z uvedeného má tak plynúť aj prejavený nezáujem o maloletú.

32. Z rozvedeného manželstva pochádzajú dve deti, z toho jedno - A. je maloletým dieťaťom, vo vzťahu ku ktorému bolo potrebné upraviť (vzhľadom na zverenie do starostlivosti matke) styk otca. Keďže bývalí manželia nekreovali dohodu o úprave styku, súd prvej inštancie styk otca s maloletou pravoval z úradnej povinnosti.

33. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na rozdiel medzi (legálne v zákone) vyjadreným záujmom dieťaťa (čo je pre dieťa dobré, čo je jeho blaho) a „záujmom“ rodičov o dieťa.

34. Záujem rodiča o dieťa je indikátorom jeho vzťahu k dieťaťu, ktorý predurčuje to, či a ako kvalitne a často sa bude dieťaťu dostávať rodičovskej pozornosti, starostlivosti a lásky. Ak neexistuje žiaden záujem rodiča o dieťa, dieťaťu sa uvedené nedostane. Vo všeobecnosti možno povedať, že existencia záujmu rodičov o dieťa počas jeho vývinu zabezpečuje najprirodzenejší a najvhodnejší model rodinného vplyvu na dieťa. Hoci nie vždy sa taký model pre dieťa zachová, možno aj porozvodový model vplyvu rodičov na dieťa zabezpečiť tak, že je to v najlepšom záujme dieťaťa, najmä ak je záujem daný u oboch rodičov. Nie sú v spoločnosti zriedkavé situácie, že jeden alebo obaja z rodičov náležitý a od rodiča očakávaný záujem neprejavujú. Taká situácia nie je želateľná. Okrem výnimočných prípadov (násilie, nevhodné správanie alebo vplyv) je vždy v záujme dieťaťa mať rodičov, ktorí o dieťa majú záujem.

35. Záujem dieťaťa (legálne vyjadrený v čl. 5 zákona o rodine) je predovšetkým určovaný skúmaním otázky, čo je pre dieťa dobré (prospešné, vhodné, perspektívne, čo je jeho blaho). To čo je pre maloleté dieťa dobré, by mali najlepšie vedieť jeho rodičia. Pri konfliktných situáciách rodičov (napr. v dôsledku rozvodu) je dieťa pravidelne stavané pred otázku „u ktorého rodiča zostane“ (pokiaľ nie je najvodnejším modelom striedavá osobná starostlivosť). Ak ide o maloleté dieťa blízke veku plnoletosti, môže mať trvalejší nezáujem rodiča o dieťa vplyv na jeho rozhodovanie aj s dôsledkom, že jedného rodiča úplne odmietne.

36. V prípade prejavovaného záujmu takého rodiča a v súlade s tým, že „nikdy nie je neskoro“ môže neskôr nastať zblíženie dieťaťa s rodičom. U maloletého, ktorý objektívne nemôže mať skúsenosť s konfliktnou situáciou rodičov, nemožno jednoznačne hovoriť o tom, že je v jeho záujme sa nestretávať s rodičom, ku ktorému (napr.) svoje odmietnutie (v súdnom konaní) prejavil. Skutočný záujem dieťaťa, o ktorý sa usilujú pri najlepšom vedomí a svedomí jeho rodičia a tiež povolané orgány štátu, sa nemusí zhodovať s jeho prejavom, hoci je treba na jeho názor prihliadnuť. Inými slovami maloleté dieťa a jeho názory môžu byť formované krátkodobými a dlhodobými vplyvmi. Krátkodobé vplyvy môžu prameniť napr. z ovplyvňovania druhým z rodičov. Dlhodobé vplyvy sú určované napr. dlhodobou neprítomnosťou a nezáujmom jedného z rodičov.

37. Vždy však je potrebné nazerať na záujem maloletého dieťaťa tak, že ak dieťa neprejavuje (neprechováva) k rodičovi panický strach, vždy je priestor na zbližovanie sa s druhým rodičom tak, aby v konečnom dôsledku v poradí ďalší najvhodnejší porozvodový model bol potvrdením najlepšieho záujmu dieťaťa mať oboch rodičov. Tak ako musí rozumný rodič zasiahnuť v prípade (objektívne bezdôvodného) odmietavého prejavu maloletého stretávať sa s druhým s rodičom tým, že dieťa bude podporovať v styku s druhým rodičom, tak musí rozpoznať verejný záujem situácie, keď je nanajvýš vhodné sa pokúsiť udržať pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny styk rodiča s dieťaťom, alebo vyjadrené z pohľadu maloletého dieťaťa, zachovať najlepší záujem maloletého dieťaťa, hoci v aktuálnom čase ovplyvneným krátkodobými alebo dlhodobými vplyvmi. V zásade je potrebné prejavený názor mal. dieťaťa nepodceňovať, a nepreceňovať. Prílišným podceňovaním by mohlo byť dieťa vystavené nepriaznivému vplyvu dôsledkov rodičovských nezhôd a naopak, prílišným preceňovaním, by nemusel byť daný priestor možnosti dieťaťu rozvíjať alebo naštartovať pokiaľ možno vrúcny vzťah k rodičovi, k druhému rodičovi, alebo k obom rodičom.

38. V prejedávanom prípade, pokiaľ ide o úpravu styku, matka nenavrhovala upraviť styk otca k maloletej, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by bola kategoricky proti styku. Naopak, poukazovala na to, že otec sa môže stretávať s maloletou kedykoľvek, len otca žiadala, aby dal maloletej čas, pretože k nemu nemá vytvorený vzťah. Otec žiadal o najširšiu úpravu styku k maloletej. Maloletá, toho času 13 ročná (nar. XX.XX.XXXX) žila v čase podania návrhu na rozvod s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti

(toho času) rozvedených manželov. Otec v čase po sobáši viacej krát odišiel zo spoločnej domácnosti na viacej mesiacov. Matka odišla so spoločnej domácnosti od 1.7.2017, keď sa odsťahovala aj s maloletou. Do uvedeného obdobia bývali spoločne v jednom dome ako spolubývajúci. Na pojednávaní konanom dňa 11.7.2017 právny zástupca matky ju len žiadal, aby sa vyjadrila k vzťahu „otec a dcéra“ bez toho, aby požadoval výsluch maloletej A.39. Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06. 2016 a od 01. 07. 2016 v zmysle § 38 ods. 1 v konaní, kde je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, prihliadnuť na názor maloletého.

40. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni.

41. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

42. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

43. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

44. Odvolací súd je toho názoru, že úprava styku otca s maloletou tak ako bola určená súdom prvej inštancie bola určená predčasne a nie je úplne zrejmé, či je v záujme maloletej. Ak súd vychádza zo skutočnosti, že otec prejavil o maloletú vážny záujem v porozvodovom styku a nenašiel okolnosti, ktoré by svedčili o absencii skutočnej vôle otca je potrebné prihliadať nielen na podporu pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styk otca s dieťaťom, ale je vhodné prihliadnuť aj na záujem dieťaťa. Maloletá je vo veku, keď dokáže formulovať svoj názor a predstavu o otázkach, ktoré sa jej týkajú.

45. Hoci v konaní sa maloletá nevyjadrovala, na čo poukazuje tiež matka v odvolaní, je treba prihliadnuť na skutočnosť, že pred súdom prvej inštancie nebola taká požiadavka zo strany matky vznesená. Participačné právo dieťaťa byť vypočuté nemožno síce absolutizovať, ale pod v vplyvom z úradnej povinnosti zistených skutočnosti ho treba v tomto prípade realizovať. Záujem na tom, či dieťa má byť v konaní vypočuté musí hájiť predovšetkým rodič, aby sa tak právo maloletého dieťaťa (byť vypočuté) nestalo nástrojom opätovného vystavovania nepríjemným situáciám. Súd v tomto konaní z úradnej povinnosti vyhľadáva, zabezpečuje a vykonáva dôkazy a prihliadajúc na právo maloletého sa v konaní vyjadriť preto podľa názoru odvolacieho súdu, musia rozhodujúce zistené skutočnosti (alebo návrhy), ktoré môžu mať vplyv na úpravu styku byť vzaté do úvahy. V konaní matka prejavila ochotu a záujem, aby styk nebol upravovaný, pretože nechcela brániť v styku otca a maloletou, ale poukazovala na dlhodobý nezáujem o maloletú zo strany otca a čas, ktorý je potrebný na zvykanie si maloletej prítomnosti otca, zvlášť v otázke prespávania u otca.

46. Z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na vek dieťaťa a jeho schopnosť sa samostatne k otázkam ktoré sa ho týkajú vyjadriť, dlhodobý nezáujem otca o maloletú a navrhovaný styk otca s dieťaťom s prespatím bude potrebné realizovať právo maloletej Natálie na vyjadrenie sa v konaní. Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok v časti úpravy styku, pričom v ďalšom postupe súd prvej inštancie zabezpečí relevantné vyjadrenie maloletej k otázke úpravy styku. Pokiaľ ide o matkou navrhovaný znalecký posudok o vzťahu otca a maloletej, k tomuto je možné pristúpiť až vtedy, pokiaľ sa súdu bude javiť vyjadrenie maloletej (a jeho dôsledkov pre úpravu styku) bezdôvodne v značnom rozdiele vo vzťahu k jej skutočnému záujmu, najmä záujmu mať oboch rodičov s priamym výchovným vplyvom.

47. Pokiaľ ide o námietku nevykonateľnosti rozsudku v časti, ktorou sa určil začiatok styku otca odvolací súd konštatuje, že ide o zaužívanú prax súdov, ktoré stanovujú začiatok v súlade so situáciou, kedy najvhodnejším spôsobom odovzdávania dieťaťa je jeho vyzdvihnutie po skončení školského vyučovania. Je predovšetkým v záujme rodičov, aby sa vedeli na detailoch, prípadných výnimkách, ktoré môžu byť spojené s takým začiatkom dohodnúť. Uvedený výrok je súčasťou zrušenej časti napadnutého rozsudku o úprave styku.

48. Odvolací súd zároveň zrušil aj výrok o náhrade trov konania ako závislý výrok k zrušenej časti napadnutého rozsudku.

49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .