Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-27-2018.pdf
PDF · 79.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka - A. J., nar. X.X.XXXX, bytom E., M. XXX/XX-X; otec - Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., O. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/37/2017-34 zo dňa 14. novembra 2017 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 1.9.2017 prispievať na výživu maloletej A., nar. 21.11.2001, zvýšeným výživným v sume 150 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky; zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.9.2017 do 31.10.2017 v sume 30 eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/32/2015-33 zo dňa 26.6.2015 v časti o výživnom na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 1P/32/2015 z 26.6.2015 v časti o výživnom na maloletú A. tak, že otec je povinný prispievať na jej výživu od 1.9.2017 (zvýšeným) výživným v sume 175 eur mesačne. Vychádzal z toho, že od predmetnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej v príčinnej súvislosti s jej pribúdajúcim vekom a s nástupom na štúdium na strednej škole, ktorú (na rozdiel od základnej školy) navštevuje mimo miesto jej trvalého bydliska. Preukázateľne sa zvýšili výdavky maloletej na cestovné, stravu, vreckové, školské pomôcky, vrátane oblečenia a obuvi na praktické vyučovanie. Za primerané zvýšenie okresný súd považoval zvýšenie výživného o 40 eur mesačne, ktoré zodpovedá veku a potrebám maloletej A. a tiež možnostiam otca, ktorého čistý príjem sa zvýšil zo sumy 855,15 eur na 1.037,30 eur mesačne. Naopak, príjem matky sa nezmenil; 481,63 eur mesačne, čo nie je ani polovica príjmu otca. Vzhľadom na zvýšenie výživného od 1.9.2017 okresný súd zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť aj zameškané výživné od uvedeného dátumu do 31.10.2017 vo výške 80 eur v dvoch mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným. O trovách konania v zmysle § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 150 eur mesačne. Namietal, že nebolo zohľadnené, že matke sa znížili výdavky na bývanie o vyše 100 eur. Predovšetkým však
okresný súd neprihliadal na to, že sa s dcérami stretáva, s čím sú (aj vzhľadom na značnú vzdialenosť ich bydlísk) spojené nemalé výdavky. Domnieval sa, že matka účelovo využíva nadštandardné služby zubného lekára, aby mohla žiadať vyššie výživné. Otec zdôraznil, že pri posudzovaní jeho príjmu nebolo zohľadnené, že výšku príjmu výrazne ovplyvňuje to, že odpracováva nadčasové hodiny. Dodal, že vzhľadom na to, že sa bude musieť vysťahovať z bytu (z dôvodu ukončenia doby nájmu), nie je vylúčené, že bude musieť dať v práci výpoveď.
Matka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že dcéra trpí syndrómom krivých zubov a po vyliečení chrupu od kazov bude navštevovať čeľustného ortopéda, kde jej bude diagnostikovaný fixný aparát v cene okolo 500 eur. Tvrdila, že otec má ďalší mimomanželský vzťah a „ak má na vydržiavanie milenky, určite nájde 40 eur pre svoju maloletú dcéru A.“. Doplnila, že dcéry A. a G. nechcú otca navštevovať kvôli zanedbanej hygiene (v dome sa nachádzajú hlodavce) a nedostatočnému venovaniu sa im zo strany otca. Rovnako kolízny opatrovník žiadal potvrdiť napadnuté rozhodnutie, keď poukázal najmä na nástup maloletej do prvého ročníka strednej školy.
V reakcii na dotknuté vyjadrenia otec trval na svojom odvolaní. Zopakoval, že „výdavky spojené so zubárom nie sú štandardnými výkonmi“. Tvrdenia matky o údajnom mimomanželskom pomere označil za nepravdivé; rovnako tak tvrdenia o nedostatočnej hygiene v jeho domácnosti. Zdôraznil, že maloleté sú cielene vedené k tomu, aby sa s ním nestretávali; pod rôznymi zámienkami nedochádza ani k avizovaným pravidelným stretnutiam. Uviedol, že v spoločných chvíľach sa deťom venuje najlepšie, ako vie.
Kolízny opatrovník sa pridržiaval svojich prvotných vyjadrení prezentovaných v rámci odvolacieho konania. Matka reagovala (len) oznámením, že maloleté A. i G. (rozhodovanie o právach a povinnostiach k maloletej G. nie je predmetom aktuálneho konania - pozn. odvolacieho súdu) sú predvolané na psychologické vyšetrenie.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a § 2 ods. 1 CMP) zmenil napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.
Je nepochybné, že od predošlej úpravy výživného došlo na strane maloletej A. k zásadnej zmene pomerov. Táto zmena je prioritne daná/vyvolaná nástupom maloletej na stredoškolské štúdium mimo miesta trvalého bydliska, čo v sebe bezprostredne prináša potrebu zvýšených výdavkov na cestovné, ale tiež vyššie výdavky na stravu a vreckové, či školské pomôcky, vrátane školskej rovnošaty, resp. oblečenia a obuvi na praktické vyučovanie. Zrejmé sú tiež vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť, osobitne v súvislosti s ošetrením chrupu maloletej. Do určitej miery je však dôvodná námietka otca o nadštandardnosti jednotlivých ošetrení, keďže aktuálne ide „len“ o bežné odstraňovanie zubných kazov. Okolnosti v budúcnosti predpokladaného využitia fixného aparátu - z pohľadu aktuálneho konania - neboli osobitnejšie významné.
Otec čiastočne dôvodne namietal i skutočnosť, že okresný súd sa bližšie nezaoberal súvislosťami (zvýšenia) jeho príjmu. Z výplatných pások otca je totiž zrejmé, že na náraste mzdy sa zásadným spôsobom podieľa práca nadčas, v nočnej prevádzke, ako aj náhrady za nevyčerpanú dovolenku. V prípade, že otec v určitom mesiaci tieto „práce“ nevykonáva, jeho čistá mzda dosahuje cca 910 eur, v ktorej sume sú zarátané aj daňové bonusy na jeho (ďalšie dve) deti v sume 42,82 eur. Z samotnej povahy a účelu daňového bonusu je pritom zrejmé, že by z neho mali byť prioritne uspokojované potreby (maloletých) detí, vo vzťahu ku ktorým je vyplácaný. V súvislosti z dosahovaním vyššieho príjmu za prácu nadčas, resp. v noci, je taktiež nutné si uvedomiť, že so sebou nesie zvýšené nároky na dotknutého zamestnanca (v súdenej veci otca) a je priamo spojená s potrebou zvýšenej regenerácie pracovnej sily, ktorá má - nesporne - aj svoj finančný ekvivalent.
Predovšetkým však okresný súd v rámci porovnania pomerov pri predošlom rozhodovaní o výživnom a v súdenej veci (ktoré hľadisko je v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine - citovaného v napadnutom rozsudku
- určujúce) fakticky úplne opomenul zásadnú zmenu pomerov na strane otca. Táto zmena spočíva v pribudnutí otcovi ďalšej (z hľadiska posudzovanej veci kvalitatívne identickej) vyživovacej povinnosti k
maloletej G.. Celkovo tak otec má aktuálne 4 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom (zo vzťahu s matkou A. J. maloleté dcéry A. a G. a z aktuálneho partnerského/ /manželského vzťahu maloletých M. a G.). Zároveň príjmom manželky otca je v súčasnosti len rodičovský príspevok, ktorý iba s veľkou dávkou skromnosti možno hodnotiť ako zodpovedajúci zabezpečeniu aspoň základných potrieb (čo i len v nižšom štandarde) dospelej osoby starajúcej sa o maloleté dieťa, resp. maloleté deti.
Na základe uvedených úvah a východísk krajský súd dospel k záveru, že odvolací návrh otca je opodstatnený a zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 1.9.2017 na sumu 150 eur mesačne. Dotknutá suma spoločne s plneniami zo strany matky, ktoré zahŕňajú (hoci s pribúdajúcim vekom čoraz v menšej miere) aj osobnú starostlivosť, štátnou dávkou príspevku na dieťa, ako i s daňovým bonusom poskytovaným matke, je spôsobilá zabezpečiť pokrytie aktuálnych odôvodnených potrieb maloletej A.. Súčasne vytvára i do budúcna možnosť flexibilnejšie reagovať na zmeny v pomeroch zainteresovaných osôb - prioritne maloletej A. - a taktiež zachováva z finančného hľadiska primeraný priestor na udržiavanie vzťahov medzi otcom a maloletou A. i jej sestrou G.. Hoci nie je prípustné výdavky na stretnutia rodiča, ktorý nemá dieťa zverené v osobnej starostlivosti, s dieťaťom „započítavať“ (nie v právnom, ale v širšom význame) na výživné, určite je nutné ich zohľadniť pri posúdení opodstatnených výdavkov tohto - výživou povinného - rodiča. Udržiavanie, či skôr rozširovanie kontaktov dieťaťa s oboma (biologickými) rodičmi je totiž jednoznačne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na zmenu výšky bežného (zvýšeného) výživného bolo potrebné zmeniť napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom zvýšenom výživnom. Za obdobie od 1.9.2017 do 31.10.2017 otcovi v tomto smere vznikol nedoplatok v rozsahu 30 eur (2 mesiace po 15 eur ako rozdiel medzi výživným upraveným predošlým rozhodnutím a aktuálne vykonaným zvýšením vyživovacej povinnosti), ktorý nedoplatok krajský súd uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň samostatným výrokom vyslovil, že týmto rozsudkom sa v časti o výživnom na maloletú A. mení rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/32/2015-33 zo dňa 26.6.2015.
S poukazom na zmenu napadnutého rozsudku rozhodoval odvolací súd o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. V zmysle § 52 CMP platí, že (aj) vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu jeho trov. Predmetné pravidlo sa v plnej miere uplatňuje i v odvolacom štádiu konania (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.