Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/132/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad B., P. 3 a 2/ maloletej Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad B., P. 3, zastúpenej zákonnou zástupkyňou W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad B., P. 3, všetci právne zastúpení JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Brezne, Boženy Němcovej 1/A, 977 01, proti žalovanému U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B. XXX/XXX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 6C/24/2016-89 zo dňa 22.12.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v treťom výroku p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (prvý výrok), žalovanému priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok) a rozhodol, že znalec U.. U. K., evidenčné číslo XXXXXX, miesto výkonu činnosti: B., G. cesta XXX/X, má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu znalečného v plnom rozsahu (tretí výrok). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, v k. ú. P. (rodinný dom a súvisiace pozemky) patria do dedičstva po ich zosnulom otcovi U. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P., M. XXX/XX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Dotknuté nehnuteľnosti ich otec pred svojou smrťou daroval zmluvou zo dňa 05.08.2014 žalovanému, ktorý bol jeho synom z prvého manželstva. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol však ich otec vo vážnom zdravotnom stave (po mozgovej mŕtvici), ktorý mu túto zmluvu nedovoľoval uzavrieť. Z dôvodu neplatnosti tejto zmluvy mali byť uvedené nehnuteľnosti zahrnuté do dedičstva po zomrelom otcovi žalobcov. V priebehu konania okresný súd uznesením č.k. 6C/24/2016-53 zo dňa 17.05.2016 na návrh žalobcov 1/ a 2/ nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a za znalca ustanovil U.. U. K.. Znalec vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX a tento okresnému súdu doručil dňa 16.09.2016. Za vypracovanie znaleckého posudku si znalec vyúčtoval znalečné v celkovej sume 712,15 Eur. Dňa 30.11.2016 žalobcovia 1/ a 2/ okresnému súdu doručili písomné podanie, ktorým svoju žalobu, v nadväznosti na závery znaleckého posudku, zobrali v celom rozsahu späť a konanie o nej žiadali zastaviť. Zároveň navrhli, aby súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže podľa ich názoru mu žiadne trovy v súvislosti s konaním nevznikli. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na prejavenú vôľu žalobcov 1/ a 2/ nekonať o podanej žalobe v nadväznosti na §144 a §145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C.s.p.“) rozhodol tak, že konanie zastavil. Prípadný nesúhlas žalovaného v danom prípade nie je v zmysle §146 ods. 1 C.s.p. účinný, pretože žalobcovia zobrali svoju žalobu späť skôr, ako začalo predbežné prejedenie sporu alebo pojednávanie, teda predtým, než sa strany sporu vyjadrili vo veci.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §256 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci zodpovednosť za zastavenie konania nesú žalobcovia tým, že bez uvedenia relevantného dôvodu zobrali žalobu späť, a teda procesne zavinili zastavenie konania. Nárok na náhradu trov konania má žalovaný; o výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§262 ods. 2 C.s.p.) v prípade, že žalovaný si k náhrade trovy vyčísli. Keďže v priebehu konania v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli trovy konania aj ustanovenému znalcovi, spočívajúce v znalečnom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že znalec má nárok na náhradu znalečného v plnom rozsahu voči žalobcom 1/ a 2/, ktorí procesne zavinili zastavenie konania a aj navrhli vykonať znalecké dokazovanie, a teda v zmysle §252 a §253 C.s.p. sú povinní hradiť trovy vykonaného dôkazu s tým, že o výške tejto náhrady súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§262 ods. 2 C.s.p.) v nadväznosti na vyúčtovanie znalečného, ktoré znalec predložil spolu so znaleckým posudkom.

2. Proti tretiemu výroku uznesenia o nároku znalca na náhradu znalečného podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Im ako osobám maloletým v čase podania žaloby, bez vlastných zdrojov príjmov, bolo na začiatku konania priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Oslobodenie od súdnych poplatkov znamená tiež oslobodenie od iných trov konania, okrem trov druhej strany sporu. Napriek tomu, že žalobca 1/ dosiahol počas konania plnoletosť, stále neukončil štúdium na strednej škole a nemá vlastné príjmy. Odôvodnenie náhrady trov znalca však nevychádza z platného znenia zákona. Zákon v zmysle §256 ods. 1 C.s.p. neumožňuje zaťažiť stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, náhradou znalečného, ak tieto trovy nevznikli protistrane. Súd mohol priznať náhradu znalečného len v tom prípade, že by ich bol v priebehu konania zaplatil žalovaný. Aj v tomto prípade by sa jednalo o náhradu trov konania žalovanému, nie priamo znalcovi. Zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva, že by znalcovi mal vzniknúť nárok na náhradu znalečného priamo proti strane sporu. Rozhodnutie súdu o náhrade trov znalečného preto vychádza z nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Nemožno použiť ustanovenia o náhrade trov konania protistrane na rozhodovanie o náhrade znalečného znalcovi. Súčasne nemožno použiť ustanovenia o povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie na rozhodovanie o znalečnom pre prípad zastavenia konania na základe dispozičného návrhu žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil.

3. Znalec vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že odvolanie považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa náhrade znalečného, keďže k zastaveniu konania došlo na základe dispozitívneho úkonu žalobcov, až po preštudovaní podaného znaleckého posudku, ktorého záver im zjavne nevyhovoval.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu znalca uviedli, že nie je zrejmé, či je možné na úhradu trov znaleckého dokazovania zaviazať práve žalobcov. Tu nie je spor o to, či znalcovi odmena za vypracovanie znaleckého posudku patrí, ale o to, kto náhradu znalečného zaplatí. Súdnemu znalcovi by bolo možné priznať náhradu za vypracovanie znaleckého posudku proti žalobcom len v tom prípade, ak by neboli oslobodení od súdneho poplatku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec podľa §379, §380 ods. 1 a §385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, aplikujúc čl. 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Vychádzal pritom z ustanovenia §470 ods. 1, 2 prvej vety C.s.p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 387 ods.1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaníiach a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolanie žalobcov 1/,2/ nie je dôvodné. 9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 05.02.2016 bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, v k. ú. P. (rodinný dom a súvisiace pozemky), patria do dedičstva po ich zosnulom otcovi U. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P., M. XXX/XX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že dotknuté nehnuteľnosti ich otec pred svojou smrťou darovacou zmluvou zo dňa 05.08.2014 daroval žalovanému, ktorý bol jeho synom z prvého manželstva. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol však ich otec vo vážnom zdravotnom stave (po mozgovej mŕtvici), ktorý mu túto zmluvu nedovoľoval uzavrieť. Z dôvodu neplatnosti tejto zmluvy mali byť uvedené nehnuteľnosti zahrnuté do dedičstva po zomrelom otcovi žalobcov. Uznesením č. k. 6C/24/2016-18 zo dňa 25.02.2016 bolo žalobcom 1/ a 2/ priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Na návrh žalobcov 1/ a 2/ okresný súd nariadil znalecké dokazovanie; znalec vypracoval znalecký posudok, za vypracovanie ktorého si vyúčtoval znalečné vo výške 712,15 Eur. Dňa 30.11.2016 žalobcovia 1/ a 2/ okresnému súdu doručili späťvzatie žaloby v nadväznosti na závery znaleckého posudku a konanie o nej žiadali zastaviť. Okresný súd následne s prihliadnutím na prejavenú vôľu žalobcov 1/ a 2/ nekonať o podanej žalobe v súlade s § 144 a §145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, keďže zastavenie konania zavinili žalobcovia 1/ a 2/, ktorí bez uvedenia relevantného dôvodu zobrali žalobu späť. O trovách znalca, spočívajúcich v znalečnom, okresný súd rozhodol v zmysle § 252 a § 253 C.s.p. tak, že znalec má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu znalečného v plnom rozsahu, keďže procesne zavinili zastavenie konania a aj navrhli vykonať znalecké dokazovanie, a preto sú povinní hradiť trovy vykonaného dôkazu.

10. Žalobcovia namietajú v odvolaní svoje oslobodenie od poplatkovej povinnosti, priznané im súdnym rozhodnutím. Okresný súd už v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správne poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobcom 1/ a 2/ bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, táto skutočnosť mala vplyv len na to, že žalobcom nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť na znalecké dokazovanie preddavky; nemá však žiadny vplyv na prípadné následné znášanie trov konania, ani vyúčtovaného znalečného. Znalec má po vykonaní znaleckého dokazovania právo na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov (§258 ods. 2 C.s.p.), ktoré mu vzniknú pri výsluchu (§208 ods.3 C.s.p.). Odmena znalca sa uhrádza podľa novej zákonnej úpravy z preddavkov, zložených účastníkmi konania; pokiaľ preddavky neboli zložené, znalecké dokazovanie sa nevykoná.

11. Konanie v prejednávanom spore začalo podaním žaloby dňa 05.02.2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). Žalobcom súd priznal oslobodenie od poplatkovej povinnosti, preddavky na znalečné zaplatené neboli. Zálohu znalcovi nevyplatil ani štát, ktorý by podľa §148 ods. 1 veta prvá O.s.p. mal následne právo na náhradu trov konania, ktoré platil, podľa proti účastníkom výsledku konania; pokiaľ štát vyplatil zálohu na znalca alebo odmenu znalcovi (znalečné), súd mu náhradu týchto trov priznal v rozhodnutí, ktorým konanie končil.

12. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval za účinnosti nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku. Ustanovenie §148 ods. 1 O.s.p., účinné do 30.06.2016, nemá ekvivalent v novom procesnom predpise, účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. v Civilnom sporovom poriadku. V súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli trovy konania ustanovenému znalcovi.

13. Nová procesná úprava umožňuje v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, aplikovať ustanovenie článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov C.s.p., podľa ktorého sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci; ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd považoval za dôvodné použitie článku 4 základných princípov Civilného sporového poriadku v prejednávanej veci.

14. Okresný súd ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku znalca za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bez zaplatenia zálohy, resp. preddavku na znalecké dokazovanie od strán sporu, ktorým priznal oslobodenie od poplatkov, resp. zo štátnych prostriedkov. Znalec posudok vypracoval za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý neumožňuje súdu, aby zo svojich rozpočtových prostriedkov uhradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré nie sú kryté preddavkom procesnej strany. Znalec má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného postavenia pre neho vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vypracovaním znaleckého posudku vznikli. Žiadne ustanovenie aktuálne účinného procesného predpisu takýto nárok znalca výslovne nevylučuje.

15. Naopak, je nesprávny výklad zákona žalobcov v odvolaní, že ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. neumožňuje zaťažiť stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, náhradou znalečného, ak tieto trovy nevznikli protistrane. Súd mohol priznať náhradu znalečného len v tom prípade, že by ich bol v priebehu konania zaplatil žalovaný. Takýto výklad by znamenal, že znalec, ktorý si splnil povinnosti, uložené mu súdom v uznesení o jeho ustanovení, by nedostal za posudok odmenu, pretože by neexistoval subjekt, ktorému by povinnosť zaplatiť mu odmenu vznikla.

16. Vzhľadom na to, že ani Civilný sporový poriadok, ani zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a ani vykonávacia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, výslovnú úpravu náhrady výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním neobsahuje, a v tomto smere Civilný sporový poriadok neobsahuje ani prechodné ustanovenia pre rozhodovanie súdu o náhrade výdavkov, spojených so znaleckým dokazovaním v konaní začatom do 30.06.2016, odvolací súd v súlade s citovaným článkom 4 ods. 1, 2 C.s.p. a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k záveru, že o trovách znaleckého dokazovania je potrebné rozhodnúť podľa analogického použitia ustanovenia § 258 C.s.p., ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu trovám znalca. Nárok na náhradu trov konania sa aj v tomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá vyplýva z § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní vo veci samej boli procesne neúspešní žalobcovia 1/ a 2/, ktorí zavinili zastavenie konania, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď znalcovi priznal nárok na náhradu znalečného proti žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v treťom výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

18. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).