Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-267-2016.pdf
PDF · 121.16 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/267/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného: JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, 811 01, IČO: 31 819 702 proti žalovanému : E. Š., X.. XX.XX.XXXX, R. H. J. Š. XXXX/X, A.: XX XXX XXX, L. R. XX, XXX XX J., o zaplatenie 832,84 € s príslušenstvom , takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12,84 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 12,84 € od 02.11.2015 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 832,84 € spolu s 9,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 832,84 € od 2.11.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 832,84 € od 02.11.2015 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi bola dňa 22.12. 2014 uzatvorená Zmluva o úvere č. P520140149 na základe čoho poskytol žalovanému účelový úver na výkon podnikania vo výške 1.000 € za celkový úrok vo výške 20%, t.j. 200 €, €, za spracovateľský poplatok vo výške 6% z poskytnutej istiny, t.j. 60 €, za poplatok za správu úveru vo výške 10% z poskytnutej istiny, t.j. 100 € a za odplatu vo výške 46% z poskytnutej istiny, t.j. 460 € (celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu označované ako „celkový poplatok“). Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.820 € uhradiť v 13 mesačných splátkach po 140 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. Deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. 2. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 28.10.2015 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne, žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 02.12.2015 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 01.11.2015. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi celkovo 987,16 €. Dlžná čiastka vo výške 832,84 €, tak
predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť vo výške 1.820,00 € a čiastkou vo výške 987,16 €, ktorá bola uhradená žalovaným (1.820,00 € - 987,16 € = 832,84 €). 3. V zmysle bodu Článku III. bodu 2 zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a zákonný úrok z omeškania, a to pre prípad, ak žalovaný nesplní svoj záväzok podľa Článku I. zmluvy. Zároveň si uplatnil v zmysle § 369 Obchodného zákonníka zákonný úrok z omeškania vo výške určenej v § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol celý dlh zosplatnený.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Vo svojich prednesoch poukázal na nároky žalobcu zo zmluvy uplatnené v tomto konaní, pričom uviedol, že z jeho strany už bola zaplatená suma vo výške 987,16 €. Ako zároveň uviedol Zmluva o úvere uzatvorená medzi ním ako dlžníkom a spotrebiteľom, a žalobcom ako veriteľom a dodávateľom, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Pri uzatváraní Zmluvy o úvere bola podľa jeho názoru zo strany žalobcu použitá nekalá obchodná praktika, ktorej cieľom bolo vylúčiť použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zo strany žalobcu, konajúceho prostredníctvom obchodného zástupcu, došlo totiž ku konaniu, ktorým bola využitá skutočnosť, že žalovaný je aj živnostníkom a pri vypĺňaní vopred pripraveného formulára bolo uvedené, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon podnikania alebo povolania. Žalovaný však poskytnuté finančné prostriedky reálne použil na bežné potreby a nie na výkon podnikania ani povolania. 5. Ako zdôraznil, na obdobnú realizáciu nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného reagovala aj rozhodovacia prax súdov, ktorá vyhodnotila takéto inštruovanie záujemcu o úver ako protiprávne. V Uznesení Krajského súdu Prešov zo dňa 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011 sa uvádza, že „Konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľov. “ 6. V predmetnom právnom vzťahu bola žalobcom použitá neprijateľná zmluvná podmienka. Podľa čl. II Zmluvy o úvere: „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje spracovateľský poplatok vo výške 6% z istiny. Dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť poplatok zo správu úveru (administratívne náklady spojené s úverom počas doby splácania) vo výške 10 % z istiny (ďalej všetko spolu označované ako „celkový poplatok). “ Z formulárového typu Zmluvy o úvere je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Takáto podmienka - dojednanie o spracovateľskom poplatku vo výške 6 % z istiny a poplatku za správu úveru vo výške 10 %, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú podmienku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, spočíva aj v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony (služby), ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. V Zmluve o úvere nie je uvedené, čo sa má/bude zaplatením poplatku kryť. Žalovaný za takto dojednanú odplatu formou poplatku, neposkytol žiadne reálne plnenie. Výška poplatku (spracovateľský poplatok a poplatok za správu) je priamo odvodená od výšky poskytnutej istiny úveru, avšak podrobnosti a dôvody mechanizmu, ktorý mení reálnu výšku poplatku pre každého prijímateľa úveru zvlášť, známe nie sú. Keďže zo Zmluvy o úvere nie je možné zistiť o aké plnenie sa skutočne jedná, resp. akú službu žalobca poskytuje (spracovanie alebo správu), dojednanie o poplatku je pre neurčitosť takéhoto dojednania neprijateľné. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok stanovená smernicou 93/13 by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, pretože systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka transparentnosti sa musí chápať široko. (Bližšie viď Rozsudok z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, body 71. a 72.). V súvislosti so splnením požiadavky transparentnosti má zásadný význam odpoveď na otázku, či úverová zmluva transparentným spôsobom uvádza dôvody a podrobnosti mechanizmu zmeny úrokovej sadzby a vzťah medzi touto podmienkou a ostatnými podmienkami týkajúcimi sa odmeny veriteľa, aby informovaný spotrebiteľ mohol na základe presných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. (Bližšie viď Rozsudok z 26. februára 2015, Matei, C-143/13, bod 74.) Predmet sporu vo veci samej sa netýka primeranosti medzi výškou tohto poplatku a akýmkoľvek plnením poskytnutým veriteľom, keďže sa tvrdí, že neposkytuje nijaké skutočné plnenie, ktoré by mohlo predstavovať protihodnotu tohto poplatku, takže
otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť. (Rozsudok z 26. februára 2015, Matei, C-143, bod 70.) 7. Podmienky Zmluvy o úvere týkajúce sa dojednaní o predmetnom poplatku (bod 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) preto považuje za neprijateľné a tieto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Taktiež poukázal aj na Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19.12.2016, sp. zn. 14C/455/2015, ktorým už boli obdobné zmluvné podmienky Zmluvy o úvere, o servisnom poplatku, určené ako neplatné/neprijateľné ako aj na výklad § 53a Občianskeho zákonníka, tak ako ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica v Rozsudku zo dňa 10.9.2013, sp. zn. 14Co/321/2012, podľa ktorého: Ustanovením § 53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci {Rozsudok S D E Ú z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98), a teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S týmto stavom sa vyporiadal aj SD EÚ v Rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na základe podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej, je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS.“ 8. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi a spotrebiteľovi na základe Zmluvy o úvere sa jedná o spotrebiteľský úver, platí úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (platný a účinný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere). Zmluva o úvere však neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k), a y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Rovnako tak, podľa § 11 ods. 1, písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách: „(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. “ Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že finančné prostriedky boli žalobkyni vyplatené v hotovosti, čo tiež zakladá skutočnosť, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe Zmluvy o úvere mu poskytol žalovaný ako veriteľ na úver sumu vo výške 1.000 € a žalovaný doposiaľ na vrátenie úveru zaplatil žalobcovi sumu vo výške 987,16 €. Nakoľko úver poskytnutý žalobcom je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi tým čo na tento úver doposiaľ plnil a žalovaným skutočne poskytnutým plnením, t.j. sumu vo výške 1.000 €, má žalovaný povinnosť doplatiť len sumu 12,84 €.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, zmluvy o úvere č. P520140149 zo dňa zo dňa 22.12.2014, predžalobnej upomienky zo dňa 28.10.2015, oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 02.12.2015, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav vyplývajúci z vyššie uvedeného prednesu žalobcu.
10. Na základe žiadosti žalovaného a Zmluvy o úvere č. P520140149 zo dňa 22.12.2014 poskytol žalobca žalovanému hotovostný účelový úver vo výške 1.000 €, za podmienok vyplývajúcich z prednesu žalobcu. Z požičanej sumy zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 987,16 €. Žalovaný vo svojich prednese na pojednávaní zdôraznil, že mal záujem o spotrebiteľský úver o čom od začiatku informoval aj zástupkyňu žalobcu, nakoľko nepotreboval peniaze na podnikanie, ale na zakúpenie počítača a na splatenie jednej pôžičky, čo v tejto súvislosti uviedol aj do žiadostí, ktorá bola prílohou zmluvy. Vo vzťahu k uvedeniu jeho identifikačného podnikateľského čísla v zmluve uviedol, že napriek jeho žiadosti a ubezpečeniu mu pracovníčka žalobcu oznámila, že je to údaj, ktorý musí byť uvedený, inak mu úver nedajú. Preto bol
prekvapený, keď ho pracovníčka žalobcu vyzvala na zaplatenie vyššej sumy než ho ústne informovala pri podpise zmluvy.
11. Žalobca na prednesy žalovaného v konaní nijakým spôsobom nereagoval. Taktiež nereagoval na výzvu súdu na predloženie žiadosti žalovaného o úver ako listinného dôkazu.
12. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (do 31.12.2014) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ g/, h/, i/ j/, k/, l/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 9 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok..
18. Podľa § 9 ods. 6/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
19. Podľa § 11 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje
náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
20. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá / Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalobca má okrem iného v predmete svojej činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ako to vyplýva aj z verejne dostupných údajov v obchodnom registri. Z uvedeného je potom nutné. 25. Vyvodiť záver, že žalobca bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa ustanovenia § 2 ods. písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež zák. ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania.
26. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, teda spotrebiteľ, ako to vyplýva z ust. § 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch ako aj ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák., pretože v tomto prípade nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. Aj keď v pripojenej zmluve je uvedené jeho identifikačné číslo podnikateľa, skutočnosti vyplývajúce z prednesu žalovaného ako aj z výšky požičanej sumy odôvodňujú prijať záver, že žalovaný použil požičané peniaze na zakúpenie počítača do domácnosti a na splatenie jednej pôžičky, a teda nie na podnikanie. Táto skutočnosť má byť pritom uvedená aj v žiadostí žalovaného o úver, ktorá bola prílohou zmluvy, ktorú však žalobca napriek výzve súdu na osvedčenie alebo odmietnutie tvrdených skutočností nepredložil a teda opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Preto skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca výslovne nepoprel považoval v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP za nesporné a súčasne vyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu žalovaného vo vzťahu k použitiu nekalej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktorej cieľom bolo vylúčiť použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
27. Predmetom zmluvy v danom vzťahu bolo poskytnutie úveru s tým, že žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi v dohodnutých splátkach vrátiť. Ide teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru medzi dodávateľom a spotrebiteľom a teda ide o vzťah spotrebiteľský, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na tento vzťah sa preto aplikujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a tie skutočnosti, ktoré v ňom upravené nie sú, riadia sa zákonnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uvedené teda znamená, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej úverových zmluvných podmienok (všeobecných obchodných podmienok ), ktoré boli vopred pripravené žalobcom, bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok (čo tiež nie je pravidlom) a doby splatnosti (ale tiež len v rozpätí, ktoré má určené žalobca ). Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Úver bol preto napriek tvrdeniu žalobcu poskytnutý ako bezúčelový. Žalovaný ho čerpal, nakoľko však zmluva neobsahuje všetky tie zákonné náležitosti, ktoré obsahovať má, aby bolo možné úver považovať sa úver s úrokmi a s poplatkami, predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov (§9 ods. 2 a §11 ods. 1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
28. Keďže ide o úver bezúročný a bez poplatkov, z dôvodov vyššie uvedených, bolo nutné celé plnenie žalovaného započítať jedine a výhradne na úhradu dlhu na istinu na úvere. Žalovaný z úveru vo výške 1.000 € uhradil celkovo sumu vo výške 987,16 €. Rozdiel, v sume 12,84 € tak predstavuje sumu, v ktorej je nárok žalobcu čo do istiny dôvodný. S týmto plnením sa žalovaný dostal do omeškania, lebo splátky podľa zmluvy neuhrádzal v dohodnutých termínoch splatnosti. Preto má žalobca právo aj na úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny úveru priznanej súdom za obdobie odkedy začal žalobca počítať úroky z omeškania v kapitalizovanej podobe, teda na 5,05 % úroky z omeškania ročne zo sumy 12,84 € od 02.11.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Obdobný záver sa vzťahuje aj na nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania (73 % ročne) zo sumy 832,84 € od 02.11.2015 do zaplatenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute, uvedené v zmluve, súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje hlavne na to, že zmluvná pokuta nijako nezohľadňuje kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku zmluvného vzťahu, alebo na jeho konci a výška zmluvnej pokuty sa nijako nemení. Súd je ďalej toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Rovnako je pri výške zmluvnej pokuty bez významu akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil. Zmluvná pokuta taktiež patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že zmluvná pokuta uvedená v spotrebiteľskej zmluve je neprimerane vysoká, spôsobuje značný nepomer vo vzájomných právach účastníkov zmluvy a z tohto dôvodu ju súd žalobcovi nepriznal a žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 30. Podľa § 255 ods. 1 civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Žalobca v tejto právnej veci uplatňoval zaplatenie sumy 832,84 € a priznaná mu bola suma 12,84 €, úspech žalobcu v konaní je 0,01 % a jeho neúspech je 99,99 %, čím pomer úspechu a neúspechu predstavuje 99,98 % avšak v prospech žalovaného, ktorého neúspech v konaní bol len v pomerne neopatrnej časti, preto mu súd priznal plný nárok na náhradu trov konania. 32. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.