Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu v I.rade H.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.H. XX, XXX XX O., štátny občan SR a žalobcu v II.rade X. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. W. XXXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému M- trade-Ag, s.r.o., so sídlom Látky 108, 985 45 Látky, IČO: 31641946, zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37894692, o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu v I.rade o zaplatenie sumy 1.066,99 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.066,99 € od 1.1.2018 do zaplatenia sa z a m i e t a.

Žaloba žalobcu v II.rade o zaplatenie sumy 3.583,99 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.583,99 € od 1.1.2018 do zaplatenia sa z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v I.rade a žalobcovi v II.rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.3.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcov zo dňa 25.3.2017, ktorou sa domáhali toho, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi v I.rade bezdôvodné obohatenie vo výške 1.063,- € a žalobcovi v II.rade bezdôvodné obohatenie vo výške 3.579,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % za každý rok z omeškaných súm a tiež náhradu súdnych trov. Žalobu zdôvodnili tým, že žalovaný od 24.9.2012 bez dohody o nájme užíva pozemky žalobcov v katastri obce Stožok, konkrétne pozemky žalobcu v I.rade o výmere 1860,68 m2 a pozemky žalobcu v II.rade o výmere 6.264,96 m2. Tiež uviedli, že ani pred 24.septembrom 2012 nemali so žalovaným uzavretú žiadnu dohodu o užívaní ich pozemkov a preto nebol ani dôvod, aby došlo pozemkovými úpravami v obci Stožok k zmene polohy ich pozemkov, o čom neboli včas písomne informovaní kompetentnou inštitúciou pre uplatnenie nároku bezdôvodného obohatenia v zákonnej lehote. O užívaní pozemkov žalovaným sa žalobcovia dozvedeli až z ponuky žalovaného o nájom resp. o kúpu pozemkov zo dňa 24.9.2012. Pre nevýhodnosť podmienok ponúkaných žalovaným nedošlo k dohode a preto mali za to, že žalovaný ich pozemky užívať nebude. Následne pre pracovnú zaneprázdnenosť a novú polohu ich pozemkov zistili až v októbri 2016 na Obecnom úrade v Stožku, že žalovaný užíva ich pozemky, následne došlo dňa 15.11.2016 na Obecnom úrade v Stožku k stretnutiu so zástupkyňou žalovaného, keď predmetom stretnutia mala byť dohoda o nájme resp. predaji pozemkov, ale k dohode opäť nedošlo. Žalovaný tak vedel, že užíva ich pozemky bez dohody o nájme a teda musel byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobcovia si tak uplatnili predmetný nárok súdnou cestou, a to za obdobie od 24.9.2012

do 31.10.2017. Po právnej stránke žalobcovia odkázali na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako prílohu č.7 k podanej žalobe žalobcovia doložili Kalkuláciu bezdôvodného obohatenia firmy žalovaného, keď uviedli výber možných plodín na užívaných pozemkoch žalobcov, konkrétne pšenica, jačmeň kŕmny, hrach kŕmny a zemiaky, pričom uviedli výkupnú cenu v eurách za tonu tej ktorej plodiny, tiež výnos v kilogramoch na m2 a cenu za m2 v eurách a celkové výmery pozemkov žalobcov, z čoho vypočítali výšku priemerného bezdôvodného obohatenia žalobcov za rok a tiež celkovo za príslušné obdobie 5 rokov.

2. Tunajší súd o žiadosti žalobcu v II.rade o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol uznesením zo dňa 16.6.2017 sp.zn.10C/11/2017-92, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2017, ktorým súd žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

3. Dňa 14.9.2017 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcov zo dňa 13.9.2017 na zmenu petitu podanej žaloby, s tým, že žiadali, aby bol žalovaný povinný vydať žalobcovi v I.rade ušlý zisk z bezdôvodného obohatenia 1.438,29 € s úrokmi za každý deň omeškania 10 % od 1.1.2009 z istiny 1.168,75 € k 31.12.2017 a 10 % z istiny 269,54 € od 1.1.2009 do 31.12.2011 a žalobcovi v II.rade vydať ušlý zisk z bezdôvodného obohatenia 1.330,78 € s úrokmi z omeškania 10 % z istiny 849,- € od 1.1.2009 k 31.12.2017 a 10 % z istiny 269,54 € s úrokmi z omeškania od 1.1.2009 k 31.12.2011 za každý deň omeškania, ako i priznať náhradu súdnych trov. V podaní špecifikovali odkazom na príslušné listy vlastníctva, ktoré pozemky majú byť užívané žalovaným, patriacim žalobcom, pričom opätovne špecifikovali výber možných plodín na užívaných pozemkoch s odkazom na jednotlivé výmery podľa príslušných listov vlastníctva, a tým výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia za príslušné obdobie. Dňa 19.9.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 18.9.2017, ktorým oznámili súdu, že ich podanie zo dňa 13.9.2017 berú v celom rozsahu späť.

4. Dňa 21.9.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 18.9.2017, ktorým žiadali zmenu petitu žaloby tak, aby súd zaviazal žalovaného rozsudkom vydať žalobcovi v I.rade bezdôvodné obohatenie podľa prílohy č.7 za obdobie od 1.1.2009 do 28.9.2011 užívaných pozemkov pod LV č.XXXX a č.1151 vo výške 240,24 € s úrokmi za každý deň omeškania 10 % za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2017 užívaného pozemku pod LV č.XXX vo výške 32,40 € s úrokmi za každý deň omeškania 10 % a z užívaných pozemkov pod LV č.XXXX, LV č.XXXX a LV č.XXXX za obdobie vo výške 700,58 € až do zaplatenia a tiež, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi v II.rade za užívané pozemky pod LV č.XXXX a LV č.XXXX v období od 1.1.2009 do 28.9.2011 vo výške 240,24 € s úrokmi za každý deň omeškania 10 %, z užívaného pozemku LV č.XXX vo výške 66,15 € s úrokmi za každý deň omeškania 10 % a z užívaného pozemku LV č.XXXX vo výške 422,28 € až do zaplatenia.

5. Dňa 25.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.10.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že z dôvodu niekoľkých zmien žaloby a náročnosti identifikácie pozemkov žalobcov rozdelili svoje vyjadrenie k žalobe do niekoľkých bodov. K veci uviedli, že sa od začiatku snažili o uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcami, avšak títo v roku 2012, keď im po pozemkových úpravách v k.ú. Stožok bol zaslaný návrh nájomnej zmluvy, ju odmietli uzatvoriť (poskytnuté nájomné považovali za nízke) a následne začali rokovať so spoločnosťou GEODETICA, s.r.o. Košice o tom, že svoje poľnohospodárske pozemky im predajú, avšak podľa vyjadrenia žalobcov sa im cena za vyvlastnenie pozemkov zdala nízka, o čom sa mal údajne viesť spor na Okresnom súde Zvolen. Následne v roku 2016 opäť strany sporu rokovali o možnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy, avšak žalobca v I.rade opätovne odmietol túto uzatvoriť. Čo sa týka žalobcu v II.rade, uviedli, že tento so žalovaným nájomnú zmluvu na pozemky, ktorých sa týka táto žaloba uzatvoril a každoročne si chodí po nájomné, ktoré je mu vyplácané formou naturálií resp. finančných prostriedkov. Po neuzavretí nájomnej zmluvy so žalobcom v I.rade žalovaný z prenajatej parcely jeho diel nevyužíval. Taktiež odkázali na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č.504/2003 Z.z.. Žalovaný preto označil žalobu za účelovú a tendenčnú, keď on sa od začiatku snažil uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcami a so žalobcom v II.rade ju aj uzatvoril a preto nie je zrejmé, prečo došlo k podaniu žaloby. Tiež uviedli, že majú za to, že žalobcovia nemajú riadnu vedomosť o tom, kde sa ich pozemky nachádzajú a kto ich obhospodaruje, pretože prevažnú časť žalovaný nevyužíva. Konkrétne pozemky na LV č.XXX v k.ú. Stožok žalovaný neužíva, ani neužíval. Pozemky zapísané na LV č.XXXX pre k.ú. Stožok tiež žalovaný neužíva, ani neužíval. Pozemky zapísané na LV č.XXXX pre k.ú. Stožok tiež žalovaný neužíva, ani neužíval. K pozemkom na LV č.XXXX, XXX, XXXX a XXXX,

ktoré boli pripojené k žalobe sa žalovaný nevyjadril, nakoľko po zmene žaloby zo dňa 21.9.2017 tieto už nie sú predmetom žaloby. Predmet žaloby sa po jej zmene týka LV č.XXXX, XXXX a XXXX. Listy vlastníctva č.XXXX a XXXX kataster nehnuteľností neeviduje, neexistujú, preto žalovanému nebolo zrejmé, prečo po zmene žaloby žalobcovia žalujú pozemky nachádzajúce sa na týchto listoch vlastníctva. Z týchto dôvodov označili žalobu za bezdôvodne podanú, keďže pozemky žalobcu v I.rade žalovaný nevyužíva a so žalobcom v II.rade má uzatvorenú nájomnú zmluvu. Z opatrnosti však sa vyjadrili k premlčaniu, ako i k výške bezdôvodného obohatenia a výške úrokov z omeškania, keď uviedli, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu považujú za premlčaný. Žalovaný tiež k veci uviedol, že nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že v priebehu rokov 2011 a 2012 došlo v k.ú. Stožok a v k.ú. Detva k novej evidencii parciel a sceľovaniu pozemkov, čím došlo k premiestneniu niektorých pozemkov žalobcov. Avšak podľa ich názoru žalobcovia neuvádzajú pravdivé informácie ohľadne toho, kedy sa o týchto zmenách dozvedeli, keďže príslušný pozemkový úrad každému vlastníkovi pôdy zaslal vyjadrenie, že na území k.ú. Stožok došlo k vyššie uvedeným zmenám a každý vlastník pozemkov sa mal k zmene v určitej lehote vyjadriť a až následne boli pozemky z KN „E“ zapísané ako pozemky KN „C“ a každému vlastníkovi príslušný pozemkový úrad zaslal vyrozumenie o tom, aké parcelné číslo nadobudol jeho pozemok a na akom liste vlastníctva sa nachádza. Najneskôr od 24.9.2012 tak žalobcovia vedeli, že došlo k pozemkovým úpravám a mali vedomosť o tom, kde sa ich pozemky nachádzali. Vzhľadom na túto skutočnosť vzniesol žalovaný námietku premlčania k celému uplatnenému nároku tak, ako bol špecifikovaný zo strany žalobcov, t.j. od roku 2009 do roku 2017, keďže najneskôr od roku 2012 začala plynúť žalobcom subjektívna premlčacia doba, kedy mali vedomosť, kde sa ich pozemky mali nachádzať a či ich niekto užíval. Ako dôkaz navrhli vypočuť príslušného pracovníka Obvodného úradu Zvolen, pozemkový odbor, ktorý sa zaoberal ROEB a konsamáciou a pripojiť príslušné spisy Obvodného úradu Zvolen, pozemkový odbor týkajúce sa každého zo žalobcov za účelom stotožnenia, kedy sa títo dozvedeli o zmene pozemkových úprav v k.ú. Detva. K výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia, odhliadnuc od premlčania nároku, žalovaný vyjadril nesúhlas aj s týmto výpočtom, keď podľa jeho názoru žalobcovia túto výšku vypočítali nesprávnym postupom, pozemky, ktorých sa údajné bezdôvodné obohatenie týka, slúžia na poľnohospodárske účely (ide o druh pozemku TTP a orná pôda). V danom prípade sú to poľnohospodárske pozemky s určenou BPEJ. Výpočet bezdôvodného obohatenia podľa štyroch plodín a bez uvedenia presnej špecifikácie odkiaľ žalobcovia čerpali výšku cien za pšenicu, jačmeň, hrach a zemiaky nepovažujú za správny. Podľa ich názoru prípadné bezdôvodné obohatenie sa odvíja od výšky nájmu poľnohospodárskej pôdy a je potrebné vypočítať ho v zmysle § 10 ods. 1 zákona č.504/2003 Z.z., podľa ktorého výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu - § 43 ods. 2 zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, s tým, že podrobnosti o určení hodnoty pozemkov sú ustanovené vo vyhláške č.38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na účely pozemkových úprav. Ako dôkaz v tejto súvislosti navrhli zabezpečiť od VUPU Bratislava, prípadne príslušného obvodného úradu, pozemkový odbor potvrdenie, že dané poľnohospodárske pozemky majú určenú BPEJ. K výške úroku z omeškania žalovaný uviedol, že s výškou navrhnutou žalobcami nesúhlasia, keďže majú za to, že aktuálna výška úrokov z omeškania predstavuje 5 % ročne a úrok z omeškania vo výške 10 % denne je neprimerane vysoký a odporuje dobrým mravom, keďže by predstavoval ročný úrok 3650 %. Tiež vyjadrili nesúhlas s rôznymi okamihmi, kedy malo dôjsť k omeškaniu tým, že pri prípadnom preukázaní omeškania podľa ich názoru patrí žalobcovi úrok z omeškania len od momentu podania žaloby resp. zmeny žaloby. Ako návrh na vykonanie dokazovania tiež uviedli výsluch žalovaného. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Dňa 3.11.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade zo dňa 3.11.2017, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v I.rade škodu za obdobie od 1.9.2009 do 31.12.2011 vo výške 584,66 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2009 do 31.12.2017 a škodu z prekážok zo sumy 838,74 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2012 do 31.12.2017 (spolu 1.423,40 €) a súdne trovy, a tiež, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v II.rade škodu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2011 vo výške 584,66 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2009 do 31.12.2017 a škodu vo výške 748,16 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2012 do 31.12.2017, spolu 1.332,82 € a tiež súdny trovy. Žalobca v I.rade špecifikoval ich pozemky s odkazom na pôvodný stav, stav po zábere pod stavbu R2 a po pozemkových úpravách, tiež uviedol svoje námietky k jednotlivým pozemkom vo vzťahu zámeny pozemkovými úpravami v tom zmysle, že nedovolenou zámenou polôh pôvodných pozemkov bola im spôsobená škoda úmyslom žalobcom z dôvodu prekážok brániacim užívaniu pozemkov, keď uviedli, že nimi tam špecifikované pozemky sú

neužívateľné z dôvodu, že k nim nemajú prístupovú cestu, pričom prekážkou je stavba R2 a pokiaľ ide o údajný podpis nájomnej zmluvy žalobcom v II.rade, tento označili za sfalšovaný. Na záver žalobca v I.rade uviedol, že sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, keď žalovaný neoprávnene zasiahol do užívacích práv žalobcov (§ 126 , vznik škody, keď užívaním pozemkov žalobcov žalovaným im vznikla škoda bez primeranej náhrady, tiež príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do vlastníckych práv žalobcov a vzniknutou škodou bez primeranej náhrady a tiež úmysel, keď žalovaný vedel, že zásahom do vlastníckych užívacích práv žalobcov spôsobí škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pokiaľ ide o výšku škody spôsobenú úmyselne, odkázali na výpočet nachádzajúci sa v prílohe č.9 tiež s odkazom na ročný výnos predmetných plodín za príslušné obdobie pri zohľadnení výkupných cien a jednotlivých výmer pozemkov.

7. Dňa 8.11.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade zo dňa 6.11.2017, ktorým zobral späť svoje vyjadrenie zo dňa 3.11.2017 okrem príloh. Zároveň predložil súdu opravené vyjadrenie k veci zo dňa 6.11.2017, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť škodu za neoprávnený zásah do žalobcových vlastníckych práv za obdobie od 1.9.2009 do 31.12.2011 vo výške 799,01 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2008 do 31.12.2011 a za predpokladaných prekážok na užívanie novopridelených pozemkov škodu vo výške 1.207,64 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2012 do 31.12.2017 a tiež súdne trovy, keď opätovne poukázal na to, že boli splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom k porušeniu právnej povinnosti ešte odkázal aj na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.180/1995 Z.z. a opätovne špecifikoval, vlastníkom ktorých pozemkov, v akom podiele bol v príslušných obdobiach.

8. Dňa 13.11.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu v II.rade zo dňa 9.11.2017, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu škodu za neoprávnený zásah do jeho práv za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2011 vo výške 799,01 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania a zo skutočných prekážok na užívanie novopridelených pozemkov škodu vo výške 729,18 € s úrokmi 10 % za každý deň omeškania od 1.1.2012 do 31.12.2017 spolu so súdnymi trovami. Toto svoje podanie resp. vyjadrenie zdôvodnil rovnako ako žalobca v I.rade podanie zo dňa 6.11.2017 s prihliadnutím na konkrétne výmery toho ktorého žalobcu.

9. Dňa 29.11.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.11.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že vyjadrenie žalobcov je neprehľadné, nesúvislé, nie je zrejmé, čo je a čo nie je predmetom žaloby, ktorých pozemkov sa má údajné bezdôvodné obohatenie týkať, nakoľko žalobcovia opätovne píšu aj o iných pozemkoch a listoch vlastníctva. Tiež žalobca v I.rade opätovne uvádza iné skutkové tvrdenia líšiace sa od pôvodnej žaloby, ako i zmeny žaloby. Žalovaný opätovne poukázal na to, že nenesie žiadnu zodpovednosť za pozemkové úpravy uskutočnené v k.ú. Stožok a v tejto otázke sa v celom rozsahu pridržali svojho predchádzajúceho vyjadrenia, keďže k zmene umiestnenia pozemkov žalobcov resp. zmeny výmery ich pozemkov a sceľovaniu pozemkov došlo z úradnej moci, za čo zodpovedá príslušný štátny orgán a žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že niektoré pozemky žalobcov sú umiestnené v blízkosti novopostavenej diaľnice a nemajú prístupovú cestu, prípadne v tomto dôsledku stratili hodnotu, záujem o ich kúpu klesá. Žalovaný nenesie zodpovednosť za pozemkové úpravy, sa nemohol bezdôvodne obohatiť, ani nespôsobil žiadne prekážky v užívaní pôdy žalobcom a nedošlo k naplneniu atribútu škody v zmysle § 420 OZ. Navyše z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že pozemky sa neobhospodarujú a teda nemohlo zo strany žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Na ozrejmenie týchto skutočností navrhli predvolať na výsluch kompetentnú osobu z Obvodného úradu Detva, katastrálny odbor, ktorá by mohla ozrejmiť dôvody, pre ktoré došlo k zmene situovania pozemku žalobcov resp. bližšie ozrejmiť umiestnenie ich pozemkov predložením katastrálnych máp. Tiež navrhli ako svedka predvolať kompetentnú osobu z Obvodného úradu Detva a zabezpečiť spis týkajúci sa žalobcov vo vzťahu k pozemkovým úpravám, keď museli k nim dať súhlas. Tiež poukázali na to, že žalobca opätovne vyčíslil údajné bezdôvodné obohatenie z iných nehnuteľností, ako to bolo po podaní zmenenej žaloby. Preto, ak by súd posúdil vyjadrenie žalobcu ako jej zmenu, žalovaný si vyhradil právo následne sa k týmto novým skutkovým tvrdeniam vyjadriť. Vyjadrili však nesúhlas s vyčíslením bezdôvodného obohatenia, pričom bližšie odkázali na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Tiež uviedli, že pokiaľ žalobca priložil aj listy vlastníctva č.XXXX a č.XXXX, tieto už v súčasnosti neexistujú, pretože sa jedná o LV registra „E“ a po pozemkových úpravách došlo k zmene čísel LV v registri „C“. K LV č.XXXX a č.XXXX sa nevyjadrili, nakoľko po zmene žaloby nie sú jej predmetom. Vo vzťahu k rozšíreniu žaloby žalobcu o škodu z prekážok, vyjadril s tým žalovaným nesúhlas, keď nie sú splnené podmienky na priznanie náhrady škody v zmysle Občianskeho zákonníka, s tým, že žalovaný žalobcom žiadnu

prekážku v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti nespôsobil a vo vzťahu k týmto nárokom sa žalobcovia musia domáhať ich priznania od iných subjektov, a teda žalovaný vyjadril názor, že nie je v tejto časti pasívne legitimovaným subjektom. Opätovne žiadali žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Súd prípisom zo dňa 8.1.2018 vyzval žalobcu v I.rade, aby do 10 dní od doručenia tejto výzvy doplatil súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 56,50 €. Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania navrhujúceho, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba) zo dňa 17.1.2018, ktorým žalobca v I.rade požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo na tunajší súd doručené 18.1.2018.

11. Prostredníctvom emailu súd dňa 18.1.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu v I.rade, aby súdu zaslal podanie, z ktorého bude jednoznačne vyplývať, akú dlžnú sumu s príslušenstvom žiada žalobca v I.rade zaplatiť od žalovaného a z akého právneho titulu, s poukazom na vytýčený termín pojednávania na deň 14.2.2018. Súd žiadal, aby toto zaslal bezodkladne tak, aby v prípade, že sa bude jednať o zmenu žaloby, mohol o nej rozhodnúť do termínu konania pojednávania vrátane prípadného dovyrubenia súdneho poplatku. Nakoľko právny zástupca žalobcu v I.rade nereagoval, súd ho rovnakou výzvou vyzval na oznámenie požadovaných skutočností aj písomne dňa 8.2.2018, ktorú si právny zástupca prevzal dňa 14.2.2018.

12. Dňa 12.2.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade zo dňa 25.1.2018, označené ako Námietky žalobcov na vyjadrenie žalovaného z bezdôvodného obohatenia, v ktorom okrem iného uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu 4.232,64 € s úrokom od 1.1.2009 do 31.12.2012 za každý deň omeškania v sadzbe 10 % a v sume vo výške 2.171,62 € s úrokom od 1.1.2013 do 31.12.2017 za každý deň omeškania v sadzbe 10 % a tiež súdne trovy, a zároveň aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v II.rade sumu 6.699,- € s úrokom od 1.1.2009 do 31.12.2012 za každý deň omeškania v sadzbe 10 % a sumu 2.219,90 € s úrokom od 1.1.2013 do 31.12.2017 za každý deň omeškania v sadzbe 10 % a tiež súdne trovy. K veci uviedol, že majetok pod LV č.XXX, LV č.XXXX a LV č.XXXX nadobudli dedením dňa 30.12.2008. Pokiaľ ide o nájomné zmluvy predložené žalovaným 24.10.2012, v nich tento neuviedol, o ktoré pozemky má záujem resp. o odkúpenie pôdy a pokiaľ ide o výšku navrhovaného nájomného, označili ju za smiešne nízku. Opätovne poukázal na pozemkové úpravy v rokoch 2011 až 2012, kedy došlo k zmene polôh pozemkov z dedičstva, ktoré nemohli prenajať, ani ich odpredať, keďže o ich polohe nevedeli, s tým, že pozemkový úrad im bez ich súhlasu vyčlenil pozemky v nevyhovujúcich lokalitách katastra obce Stožok a o týchto skutočnostiach sa dozvedeli až koncom roku 2016. Pozemkovými úpravami boli vyčlenené pozemky s prekážkami pre hospodársku činnosť bez prístupových ciest. Začiatkom októbra 2016 ich pracovníčka Obecného úradu v Stožku informovala, že na predmetných pozemkoch hospodári žalovaný, teda tvrdenie žalovaného, že pozemky žalobcu v I.rade neužíval, označil za nezmyselné, keďže ide o spoluvlastnícky podiel. Žalobu postúpili Okresnému úradu vo Zvolene dňa 27.3.2017. Postupným zisťovaním ďalších pozemkov dochádzalo k zmenám pôvodného návrhu. K vznesenej námietke premlčania uviedli, že k premlčaniu nedošlo, lebo premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa žalobcovia dozvedeli (začiatkom októbra 2016) o polohách pozemkov, aj o tom, že ich pozemky užíva bez ich súhlasu žalovaný. Touto zmenou si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z pozemkov pod LV č.XXX, LV č.XXXX, LV č.XXXX za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2012 a z pozemkov pod LV č.XXX, LV č.XXXX a LV č.XXXX za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2017. Tiež uviedol, že zodpovednou osobou za vydanie bezdôvodného obohatenia je osoba, na žiadosť ktorej vykonal orgán štátu zmenu polôh pozemkov žalobcov bez ich súhlasu. Zodpovednosť za problém prekážok pre hospodársku činnosť na predmetných pozemkoch vzniká osobe v súvislosti s pozemkovými úpravami, ktorá požiadala o zmenu polôh pozemkov žalobcov. Pasívnu legitimáciu v konaní má osoba, ktorej prislúcha povinnosť úhrady z bezdôvodného obohatenia. K úrokom z omeškania uviedli, že je medzi účastníkmi obvyklá, keďže od roku 2008 nebola upravená zákonom. Pozemkovými úpravami v katastri obce Stožok v prípade žalobcu nedošlo k celeniu pozemkov, čo je v rozpore so zákonom č.330/1991 Zb. v súvislosti so zákonom č.180/1995 Z.z.. Žalobca v I.rade tiež odkázal na ustanovenie § 451 OZ. Súd následne prípisom zo dňa 16.2.2018 vyzval žalobcu v II.rade zasielajúc mu podanie žalobcu v I.rade zo dňa 25.1.2018, aby sa vyjadril v lehote 7 dní, či tiež navrhuje zmenu žaloby tak, ako je táto uvedená v predmetnom podaní žalobcu v I.rade, najmä vo vzťahu k navrhnutému petitu rozsudku ohľadne domáhania sa voči žalovanému zaplatenia súm vo výške 6.699,- € resp. 2.219,90 € spolu s uvedeným príslušenstvom.

Prípisom zo dňa 23.2.2018 žalobca v II.rade oznámil súdu, že tiež navrhuje zmenu žaloby tak, ako je táto uvedená v predmetnom podaní žalobcu v I.rade zo dňa 25.1.2018, najmä vo vzťahu k navrhnutému petitu rozsudku.

13. Dňa 15.3.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 14.3.2018, označené ako Úprava žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom uviedol, že z dôvodu odstránenia pochybností s poukazom na viacero podaní, ktoré boli doručené súdu, o tom, čo je vecou samou a čoho sa žalobcovia domáhajú, po končenom stanovisku klientov uviedol, že žalobcovia svoj nárok voči žalovanému zakladajú na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný bez právneho dôvodu, t.j. protiprávne užíval ich pozemky (spoluvlastnícke podiely na pozemkoch), pričom konkrétne, o ktoré pozemky sa jedná, špecifikoval ďalej v tomto podaní, s tým, že týmto konaním žalovaný spôsobil žalobcom škodu. Žalobcovia si nárok na náhradu škody uplatnili za obdobie od 1.1.2009, s tým, že s odkazom na skoršie podania a skutočnosti v nich uvedené, sa žalobcovia o tom, že pozemky užíva žalovaný dozvedeli až v roku 2016 návštevou na obecnom úrade. Nakoľko žalovaný musel vedieť, že užíva cudzie pozemky, platí 10 ročná objektívna premlčacia lehota (§ 106 ods. 2 . Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody podľa priemerných hodnôt plodín, ktoré sa dajú na pozemkoch pestovať, s tým, že odkázali na Štatistický úrad SR, konkrétne na priemerné ceny výrobcov poľnohospodárskych plodín za rok 2016 v eurách na tonu bez DPH, kde konkrétne boli špecifikované sumy za pšenicu potravinársku, jačmeň kŕmny, zemiaky neskoré konzumné a hrach kŕmny. Zároveň tiež s odkazom na údaje Štatistického úradu SR odkázali na priemernú úrodu predmetných plodín v banskobystrickom kraji za rok 2016 v tonách na hektár, s tým, že ohľadne týchto údajov odkázali na listinný dôkaz, ktorý mal byť priložený - Definitívne údaje o úrode poľnohospodárskych plodín a zeleniny v SR za rok 2016, vydané Štatistickým úradom SR. Takýmto spôsobom vypočítali priemernú cenu plodín na 1 hektár vo výške 1018,69 €, s tým, že žalobcovia vyjadrili názor, že vzhľadom na tieto skutočnosti im žalovaný neoprávneným užívaním pozemkov spôsobil škodu, ktorú rozdelili na škodu spôsobenú za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2012, t.j. pred pozemkovými úpravami s odkazom na tam špecifikované listy vlastníctva, čísla parciel, výmery v m2, podiel pripadajúci na toho ktorého žalobcu, v dôsledku čoho za toto obdobie škoda na pozemkoch žalobcu v I.rade má predstavovať čiastku 1.224,56 € a škoda na pozemkoch žalobcu v II.rade má predstavovať čiastku 2.791,82 €. Keďže v dôsledku pozemkových úprav sa zmenili výmery jednotlivých pozemkov žalobcov a taktiež im boli niektoré pozemky odobraté a boli im dané za to iné pozemky, tak za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2017, t.j. po pozemkových úpravách vyčíslili žalobcovia škodu, ktorá im bola spôsobená obdobným spôsobom, a to vo vzťahu k žalobcovi v I.rade v celkovej výške 592,19 € a vo vzťahu k žalobcovi v II.rade v celkovej výške 3.118,46 €. K doterajším tvrdeniam žalovaného uviedli, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že pozemky zapísané na LV č.621 k.ú. Stožok neužíva, je toto nepravdivé, pretože je na tomto LV zapísaný ako nájomca. Tiež pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetné pozemky užíval v miere zníženej o podiel žalobcu v I.rade, je toto tvrdenie absurdné, pretože podiel predstavuje ideálnu časť pozemku. Za nepravdivé tiež označili tvrdenie žalovaného, že so žalobcom v II.rade má uzatvorenú nájomnú zmluvu. Popreli, že by zmluvu, ktorá má byť súčasťou súdneho spisu podpísal žalobca. Tiež popreli, že by žalobca v II.rade poberal nejaké nájomné, či už finančné alebo naturálne z tejto zmluvy, keď nepoberá ani žiaden iný benefit od žalovaného z titulu užívania pozemkov. V tejto súvislosti prípadne navrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písomnoznalectva. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č.504/2003 Z.z., toto označili za bezpredmetné, keďže sám žalovaný uviedol, že žalobcovia výslovne odmietli uzavrieť nájomné zmluvy pre nízku sumu ponúkaného nájomného, preto k aplikácii tohto zákonného ustanovenia nemohlo dôjsť. Na preukázanie skutočností, že žalovaný užíva predmetné pozemky, navrhli ako dôkaz vyžiadať si od Pôdohospodárskej platobnej agentúry kópie žiadostí žalovaného za roky 2009 až 2017 o poskytnutie alebo vyplatenie podpory alebo iného finančného plnenia v súvislosti s obrábaním pôdy na poľnohospodársku výrobu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadali, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v I.rade sumu 1.816,75 € s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.816,75 € od 1.1.2018 do zaplatenia a tiež zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v II.rade sumu 5.910,28 € s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.910,28 € od 1.1.2018 do zaplatenia a žalobcom priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.3.2018 sp.zn.10C/11/2017-233, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2018, pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v I.rade z titulu náhrady škody sumu 1.816,75 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.816,75 € od 1.1.2018 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v II.rade z titulu náhrady

škody sumu 5.910,28 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.910,28 € od 1.1.2018 do zaplatenia. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

15. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.3.2018 sp.zn.10C/11/2017-235, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2018, nepriznal žalobcovi v I.rade oslobodenie od súdnych poplatkov. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

16. Súd výzvami zo dňa 19.3.2018 vyzval žalobcu v I.rade, aby do 10 dní od doručenia tejto výzvy doplatil súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 45,- € a žalobcu v II.rade vyzval, aby v rovnakej lehote doplatil súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 140,- € s upozornením, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetné výzvy na doplatenie súdneho poplatku boli právnym zástupcom žalobcov prevzaté dňa 23.3.2018.

17. Tunajší súd uznesením zo dňa 26.4.2018 sp.zn.10C/11/2017-253, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2018, konanie o žalobe žalobcu v I.rade zastavil v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 1.066,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.066,99 € od 1.1.2018 do zaplatenia, a tiež súd konanie o žalobe žalobcu v II.rade zastavil v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 3.583,99 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.583,99 € od 1.1.2018 do zaplatenia. Zároveň súd rozhodol, že žalobcovi v I.rade sa vracia súdny poplatok vo výške 45,- € po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s.. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

18. Dňa 30.5.2018 prostredníctvom elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 29.5.2018, označený ako zmena žaloby - úprava žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom uviedol, že žalobcovia menia svoj žalobný návrh tak, že žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v I.rade sumu 1.816,75 € s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.816,75 € od 1.1.2018 do zaplatenia a zároveň, aby zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi v II.rade sumu 5.910,28 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.910,28 € od 1.1.2018 do zaplatenia a tiež, aby súd žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Súd na pojednávaní nariadenom na deň 30.5.2018 uznesením rozhodol tak, že zmenu žaloby vo vyššie uvedenom znení nepripustil. Súd o tomto návrhu rozhodol v súlade s ustanoveniami § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku v spojení s článkom 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

20. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 14.2.2018, ktoré súd odročil bez meritórneho prejednania veci z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania s poukazom na rozhodnutie o zmene žaloby resp. dovyrubenie súdnych poplatkov, prípadne rozhodnutia o oslobodení od platenia súdneho poplatku vo vzťahu k žalobcom, s tým, že súd dňa 13.2.2018 oznámil právnemu zástupcovi žalobcov a žalovanému, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bude pojednávanie odročené. Dňa 27.3.2018 elektronickým podaním bola na tunajší súd doručená žiadosť žalovaného zo dňa 26.3.2018 o odročenie pojednávania vytýčené na 28.3.2018 s poukazom na to, že predvolanie na pojednávanie im bolo doručené 23.3.2018 a tiež dňa 22.3.2018 im bola doručená zmena žaloby, v ktorej sú uvádzané nové skutkové tvrdenia, pričom došlo k rozšíreniu žaloby o ďalšie pozemky. S odkazom na ustanovenie § 178 C.s.p. uviedli, že žalovaný nemal dostatočný čas na prípravu na pojednávanie, keďže predvolanie im bolo doručené menej než 5 dní pred týmto pojednávaním. Pojednávanie vytýčené na deň 28.3.2018 súd odročil na deň 23.5.2018 z dôvodu žiadosti žalovaného s poukazom na § 178 ods. 2 C.s.p. a tiež z dôvodu, že doposiaľ nedošlo k úhrade súdneho poplatku zo žaloby v plnej výške. Dňa 27.3.2018 súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcov a žalovanému, že pojednávanie nariadené na deň 28.3.2018 sa ruší z predmetných dôvodov. Následne právny zástupca žalobcov dňa 27.3.2018 prostredníctvom emailu oznámil, že na 23.5.2018 má kolíziu s iným pojednávaním na Okresnom súde Poprad a žiadal o zmenu nového termínu pojednávania. Na základe toho súd odročil pojednávanie na deň 30.5.2018 z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcov s poukazom na jeho kolíziu s iným pojednávaním.

Na pojednávanie nariadené na deň 30.5.2018 sa nedostavil žalobca v I.rade, dostavil sa žalobca v II.rade a tiež právny zástupca žalobcov, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa tiež žalovaný a právny zástupca žalovaného, pričom žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právneho zástupcu žalovaného súd na toto pojednávanie nepredvolával, nakoľko plnomocenstvo na zastupovanie bolo doručené súdu až dňa 24.5.2018, kedy bolo oznámené aj prevzatie právneho zastupovania. Sudkyňa dotazom na právneho zástupcu žalovaného zisťovala, či napriek tejto skutočnosti právny zástupca žalovaného súhlasí, aby súd pojednával, na to právny zástupca žalovaného uviedol, že s tým súhlasia. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v I.rade.

21. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania strany sporu a to: výpis z katastra nehnuteľnosti č.XXX z č.l.3-6, LV č.XXX z č.l.7-12, LV č.XXXX z č.l.13-16, LV č.XXXX z č.l.17-19, LV č.XXXX z č.l.20-22, LV č.XXXX z č.l.23-25, LV č.XXXX z č.l.26-28, LV č.XXXX z č.l.29-31, list zo dňa 24.10.2012 z č.l.32, nájomnú zmluvu - návrh zo dňa 26.9.2012 z č.l.33-34, nájomnú zmluvu zo dňa 26.9.2012 z č.l.35-37, výzvu z č.l.38, poštové podacie lístky z č.l.39, list - vrátenie nájomnej zmluvy z č.l.40, poštový podací lístok z č.l.41, žiadosť o písomnú informáciu z č.l.42, výňatky z katastrálnej mapy z č.l.43-47, výzvu z č.l.48, poštové podacie lístky z č.l.49, záznam k priebehu dohody o prenájme resp. predaji pozemkov z č.l.50, výdavkový pokladničný doklad z č.l.119, výpis z listu vlastníctva č.XXX z č.l.125-127, LV č.XXXX z č.l.128-129, LV č.XXX z č.l.130-134, LV č.XXXX z č.l.135-137, LV č.XXXX z č.l.138, LV č.XXXX z č.l.139-140, LV č.XXXX čiastočný z č.l.141, LV č.XXXX z č.l.142-143 a tiež vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v II.rade, výsluchom žalovaného prostredníctvom konateľa a oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Z predložených výpisov z listu vlastníctva súd okrem iného zistil, že tieto boli vyhotovené v rôznom časovom období v rozmedzí rokov 2016-2017, tiež v rozmedzí rokov 2009-2010 a v rozmedzí rokov 2012-2013, pričom sa jedná o katastrálne územie Stožok, s tým, že v časti A: Majetková podstata sú uvedené parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape resp. parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, pričom ako podieloví spoluvlastníci v tam uvedených podieloch sú zapísaní aj žalobcovia, keď na niektorých listov vlastníctva je ako nájomca zapísaný žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v II.rade resp. vo vzťahu k iným podielovým spoluvlastníkom na predmetných nehnuteľnostiach. Z listu zo dňa 24.10.2012 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobcovi v I.rade, v ktorom uviedli, že v súvislosti s novou evidenciou ROEP v k.ú. Detva a komsamáciou (sceľovanie parciel) v k.ú. Stožok v prílohe tohto listu zasielajú nové nájomné zmluvy dvakrát (s tým, že originál žiadali vrátiť na ich adresu resp. doručiť osobne na farmu Stožok, v spodnej časti je rukou písaná poznámka „máme záujem o odkúpenie pôdy“). Z návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 20.9.2012 súd zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca v I.rade, ako nájomca žalovaný, s tým, že zmluva mala byť uzatvorená podľa zákona č.504/2003 Z.z. o nájme pozemkov na poľnohospodársky účel, pričom bola podpísaná nájomcom - žalovaným prostredníctvom konateľa, avšak v zmluve absentuje podpis od prenajímateľa, keď predmetom tejto nájomnej zmluvy mali byť poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Stožok v celkovej výmere 0,2958 ha. Celková výška nájomného za prenajaté pozemky mala byť určená dohodou vo výške 33,19 €/ha OP a 33,19 €/ha TTP ročne. Celková výška nájomného za prenajaté pozemky 9,81 €. Z nájomnej zmluvy zo dňa 26.9.2012 uzavretej podľa zákona č.504/2003 Z.z. o nájme pozemku na poľnohospodársky účel súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca v II.rade, ako nájomca žalovaný, pričom predmetom nájomnej zmluvy mali byť poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Stožok v celkovej výmere 0,6749 ha, s tým, že zmluvné strany sa mali dohodnúť na nájomnom za prenajaté pozemky vo výške 33,19 €/ha OP a 33,19 €/ha TTP ročne, pričom celková výška nájomného za prenajaté pozemky mala byť 22,39 €. Z výzvy zo dňa 12.10.2016 súd zistil, že mala byť adresovaná od žalobcov žalovanému, v ktorej uviedli, že užívajú ich pozemky na farme Stožok bez ich súhlasu, pričom žiadali v lehote 15 dní oznámiť stretnutie za účelom písomnej dohody o cene nájmu resp. predaji ich pozemkov v katastri obce Stožok, keď špecifikovali predmetné pozemky s odkazom na tam uvedené listy vlastníctva spolu s celkovou výmerou. Pre prípad, že nedôjde k nimi navrhnutému stretnutiu, budú vec riešiť cestou súdu ohľadne zaplatenia nájmu za užívané pozemky bez ich súhlasu od 1.1.2009 ako škodu spôsobenú úmyselným bezdôvodným obohatením a zároveň budú riešiť záležitosť cestou Pôdohospodárskej platobnej agentúry a orgánov činných v trestnom konaní. Z pripojených poštových podacích lístkov súd zistil, že v jednom

prípade ako odosielateľ je uvedený žalobca v I.rade ako adresát žalobca v II.rade a v druhom prípade sú ako odosielatelia uvedení žalobcovia ako adresát žalovaný, dátum podania 13.10.2016. Z dokladu Vrátenie nájomnej zmluvy zo dňa 27.10.2012 súd zistil, že ho adresoval žalobca v I.rade žalovanému, s tým, že si vážia ich ponuku na prenájom resp. odkúpenie predmetných pozemkov, avšak v súčasnosti to nepripadá do úvahy, s tým, že prebieha vyvlastnenie pozemkov pod LV č.XXX a LV č.XXX, v ktorých sú obsiahnuté aj parcely o ktoré majú záujem, s tým, že sa na cene vyvlastňovaných pozemkov ponúkanej GEODETICOU, s.r.o. Košice dňa 9.10.2012 na Krajskom stavebnom úrade v B.B. nedohodli a preto o vyvlastňovacej cene musí rozhodnúť Okresný súd Zvolen. Po rozhodnutí súdu o vyvlastnení predmetných pozemkov za rozumnú cenu nevylúčil dohodu na prenájom resp. kúpu pozemkov, s tým, že v prílohe vrátili originál nepodpísanej nájomnej zmluvy a jeden exemplár si ponechal ako dôkaz pre GEODETICU, z dôvodu kritéria podľa vyhlášky č.254/2010 ohľadne záujmu o kúpu predmetných pozemkov, s tým, že toto kritérium zvyšuje cenu pozemku. Z pripojeného poštového podacieho lístka súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený žalobca v I.rade, ako adresát žalovaný, dátum podania na prepravu 28.10.2012. Z listu zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že ho adresovala Obec Stožok žalobcovi v I.rade, kde mu oznámili, že vo veci pozemkových úprav vykonaných v obci Stožok sa majú obrátiť na príslušný Okresný úrad Zvolen, odbor pozemkový a lesný, s tým, že nie je v ich právomoci riešiť jeho problém. Zo záznamu k priebehu dohody o prenájme resp. predaji pozemkov zo dňa 15.11.2016 súd zistil, že na základe výzvy žalobcov sa konateľka žalovaného H.. Q. zúčastnila stretnutia dňa 15.11.2016 v zasadačke Obecného úradu v Stožku, s tým, že zo stretnutia nedošlo k dohode o prenájme resp. predaji pozemkov medzi zúčastnenými stranami. Ako prítomní sú tu uvedení konateľka žalovaného, obaja žalobcovia a zapisovateľka S. Q.. Z výdavkového pokladničného dokladu firmy žalovaného zo dňa 2.9.2015 súd zistil, že v zmysle neho mala byť žalobcovi v II.rade vyplatená suma 44,78 €, ako účel je uvedené nájomné 2015, 2014, podpis príjemcu nečitateľný, podpis osoby vyhotovujúcej tento doklad nečitateľný. Z výsluchu žalobcu v II.rade na pojednávaní súd zistil, že tento k veci uviedol, že žiadnu zmluvu nepodpísal a jemu ani žiadne papiere poštou neprišli. Ak mu pán B. S. preukáže, že nejaké peniaze prevzal, tak v poriadku, ale inak to dáva na súd. Uviedol, že konateľa žalovaného vidí prvýkrát a s jeho manželkou sa stretol asi pred dvanástimi rokmi, keď kupovali traktor a potom v tom roku 2016 na obecnom úrade, kde už vtedy tvrdila, že je podpísaná nájomná zmluva, čo on poprel. Tiež po tom, čo mu súd predložil k nahliadnutiu v spise na č.l.119 výdavkový pokladničný doklad, poprel že by tam bol jeho podpis. Rovnako poprel, že by prevzal od žalovaného tam uvádzanú sumu 44,78 €. Okrem toho po tom, čo mu súd k nahliadnutiu predložil nájomnú zmluvu v spise na č.l.116-117, poprel, že by sa tam nachádzal jeho podpis. Na otázku žalovaného, prečo ich nepožiadal o vrátenie tých pozemkov pokiaľ mal za to, že ich užívajú neprávom, uviedol, že on im nič nedal a teda ich nemal prečo vyzývať na vrátenie. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aké robil kroky za účelom, aby mohol tie pozemky obhospodarovať, uviedol, že nemal aké kroky robiť, pretože sa tam sceľovali pozemky, s čím oni nesúhlasili a potom sa začala stavať cesta, diaľnica a potom tam už bola prístupová cesta žalovaným rozoraná. Na otázku, či vie na tvári miesta uviesť, ktorý je jeho pozemok resp. kde ktorý pozemok je, žalobca uviedol, že približne áno, pretože on tam predtým hospodáril v podstate kým ešte žili rodičia ako dieťa a potom keď sa pominuli, až kým to nezoštátnili, čo bolo ešte za totality, ale ani otec s tým nikdy nesúhlasil. Predtým to bolo ale ľahšie rozpoznateľné, pretože niekde bol potôčik, niekde vŕba, garát, ale teraz je to celé zrovnané a rozorané. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, odkiaľ má informáciu, že konkrétne tie pozemky obrába žalovaný, uviedol žalobca, že to nemá kto iný obrábať, že sú tam jeho stroje, ktoré on pozná, nie že by mal na nich menovky, ale jednoducho to vie. Z výsluchu žalovaného prostredníctvom konateľa súd na pojednávaní zistil, že čo sa týka nájomných zmlúv postup je u nich taký, že to rieši ich pracovník, ktorý zmluvy vypíše, pošle a keď sa tieto vrátia, oni ich zaevidujú. Čo sa týka predmetných pozemkov zo strany žalobcov, oni tieto neužívajú s výnimkou dvoch, aj tam je teda čiastočne to užívanie sporné, konkrétne sa jedná o pozemok parc.č.XXXX, ktorý má výmer 0,21 ha, ten je zapísaný na LV č.XXXX a pozemok parc.č.XXXX o výmere 0,2464 ha, ten je zapísaný na LV č.XXXX, pričom konkrétne ten pozemok parc.č.XXXX je súčasťou ortofotomapy podľa Elpisu, kde je súčasťou dielu 2103/1, ktorý má celkovú výmeru 45,57 ha a na ten oni žiadali podporu, ale iba na 34 ha, teda tej plochy, ktorú užívajú a ten druhý pozemok parc.č.XXXX je súčasťou dielu v Elpise 3201/01 o celkovej výmere 18,78 ha, ale tam tiež žiadali o podporu iba na výmeru 17,60 ha, čiže oni nevedia teraz určiť, či v týchto častiach uvádzaných v tom Elpise pre účely dotácií je aj časť pozemkov resp. aká časť pozemkov pod parc.č.XXXX a parc.č.XXXX. Ešte k veci uviedol, že mu nie je známe, prečo žalobcovia nikdy nežiadali vydať predmetné pozemky, keď v zmysle zákona je takýto postup možný, aj ich vrátenie potom z ich strany by bolo v snahe konať tam uvedeným postupom možné. K

podpisu na nájomnej zmluve uviedol, že im žiadny predpis neukladá povinnosť po tom, čo sa im nájomné zmluvy poštou vrátia, aby overovali pravosť podpisov, vychádzajú z toho, že boli riadne podpísané. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či okrem tých dvoch uvádzaných pozemkov ostatné neužívajú alebo nevedia, či ich užívajú, žalovaný uviedol, že ostatné pozemky neužívajú. Na doplňujúcu otázku, prečo majú teda k nim zapísaný v katastri nájomný vzťah, žalovaný uviedol, že to má iba informatívny charakter, v podstate sa tým bránia voči iným firmách, ktoré skupujú pozemky, keďže oni tam hospodária od roku 1995. K veci ešte uviedol, že sa im ešte ani raz nestalo, že keď ich niekto požiadal, aby mu vrátili pozemky, ktoré užívajú, že by mu ich nevrátili. V podstate ani nečakali na plynutie nejakých výpovedných lehôt a po zbere ich úrody to vrátili, s tým, že aj teraz budú oni postupovať v zmysle zákona a trvať na tom, nech si žalobca zameria tie pozemky a zoberie ich späť. Na doplňujúcu otázku, či oni teda aktívne bránia tomu, aby pozemky užíval niekto iný, žalovaný uviedol, že tomu nebránia a ani zápis nájomného vzťahu tomu nebráni. Na otázku, ak tvrdí žalovaný, že ex lege vznikol nájomný vzťah aj so žalobcami, prečo im nikdy neposlali žiadne nájomné resp. žalobcovi v II.rade až v tomto roku, žalovaný uviedol, že nájomné bolo vyplácané priebežne, ale konkrétne by sa k tomu vedel vyjadriť pán S. B., ktorý to má u nich na starosti, s tým, že podľa jeho vedomostí si žalobca v II.rade nájomné aj prevzal. Z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby v znení ich vyjadrenia zo dňa 14.3.2018, kde podrobne špecifikovali, čoho a na základe akých dôvodov sa žalobcovia touto žalobou domáhajú, s tým, že sa jedná konkrétne o nárok z titulu náhrady škody, ktorá žalobcom vznikla z dôvodu, že žalovaný neoprávnene užíva ich nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve, pričom žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu resp. vo vzťahu k žalobcovi v II.rade na základe fiktívnej zmluvy. Na otázku súdu, aby uviedol, či s poukazom na ich podanie zo dňa 29.5.2018 sa týmto návrhom na zmenu žaloby domáhali zmeny právneho titulu uplatneného nároku resp. sumy, právny zástupca žalobcov uviedol, že z tohto podania jednoznačne vyplýva, že v celom rozsahu odkazujú na dôvody uvedené v ich vyjadrení zo dňa 14.3.2018, čiže právny titul nemenili a týmto návrhom sa domáhali len rozšírenia žaloby s poukazom na uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 26.4.2018, ktorým súd v časti zastavil konanie o zaplatenie tam uvedených súm z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku resp. jeho uhradenia po zákonnej lehote. Keďže proti tomuto procesnému rozhodnutiu súdu nepodali opravný prostriedok z dôvodu, že to nepovažovali za účelné. Tiež ešte právny zástupca žalobcov uviedol, že podľa Civilného sporového poriadku majú žalobcovia povinnosť uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia, na základe ktorých sa domáhajú svojich nárokov, pričom žalobcovia sa domáhajú týchto nárokov na základe toho, že žalovaný užíva ich nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. To, či sa jedná o nárok z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia je na právnom posúdení súdu. K tvrdeniu žalovaného, že na strane žalobcov nedošlo k zmenšeniu ich majetku, poukázali na ústavnú judikatúru, podľa ktorej sa škodou nemusí rozumieť len zmenšenie majetku, ale aj zabránenie potencionálneho majetkového prospechu resp. zabránenie potencionálnemu zväčšeniu majetku. Tiež uviedol, že na území Slovenskej republiky neexistujú sankcie za neužívanie majetku a teda tvrdenie žalovaného vo vzťahu k právnej úprave v iných štátoch EÚ označil za irelevantné. Žalobca v II.rade vykonáva poľnohospodársku činnosť, i keď nie je registrovaný ako samostatne hospodáriaci roľník a v dôsledku toho poprel tvrdenie žalovaného, že nemal žalobca záujem o hospodárenie na týchto pozemkoch, s tým, že na iných pozemkoch hospodári a poberá tam aj dotácie vo vedľajšom katastrálnom území vzdialenom 3 km. Tiež by žalovaný, podľa ich názoru, mal preukázať svoje tvrdenie, že podiel pripadajúci na žalobcu v I.rade neužíva. Oni však majú za to, že keď poberá dotácie na predmetné pozemky, tak sa vychádza z toho, že obhospodaruje celý pozemok. Tiež je na žalovanom, aby preukázal, že zo strany žalobcov mu boli doručené podpísané nájomné zmluvy. Vo vzťahu k ustanoveniu § 12 ods. 5 zákona č.504/2003 Z.z. uviedli, že zo strany žalovaného sa jedná o fiktívnu argumentáciu, keď tento prekrúca vyjadrenia žalobcov v liste zo dňa 27.10.2012, keď je podľa ich názoru absolútne irelevantné, aký bol dôvod odmietnutia resp. nepodpísania tých nájomných zmlúv a podstatné je iba to, že uzavretie takéhoto nájomného vzťahu odmietli. Popreli teda, že by boli splnené podmienky, kedy by mal nájomný vzťah vzniknúť ex lege. Tiež, ak je žalovaný ako nájomca predmetných pozemkov zapísaný v katastri, je na ňom, aby preukázal, že pozemky neužíva. Tiež poukázal na to, že až prvýkrát vo februári 2018 bola žalobcovi v II.rade formou poštovej poukážky zaslaná suma do 50,- €, s tým, že tento to odmietol prevziať a žiadne iné plnenie z údajného nájomného vzťahu nebolo žalobcovi poskytnuté. Tiež podľa jeho názoru žalovaný prekrúca svoje doterajšie vyjadrenia, keď predtým uvádzal, že žalobcovia odmietli podpísať nájomné zmluvy a teraz tvrdí opak. Na záver navrhli, aby žalobca v II.rade ako dôkaz predložil doklad, že hospodári ako samostatne hospodáriaci roľník (poznámka súdu: žalobca v II.rade upresnil, že on sám nie je hospodáriaci roľník, ale spolu so synom). Upustil od návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, odkazujúc na

výpoveď samotného žalobcu na pojednávaní a s odkazom na to, že je povinný žalovaný preukázať, že zmluvu podpísal žalobca. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že s poukazom na 7 návrhov zmien žaloby sa vyjadrila k návrhu na zmenu žaloby zo dňa 14.3.2018, z ktorej vyplýva, že žalobcovia sa voči žalovanému domáhajú nároku na náhradu škody, pričom škoda by mala byť ujmou spočívajúcou v zmenšení majetku žalobcov, ale podľa ich názoru v tomto prípade nejde o škodu, s tým, že žalobcom žiadna škoda nevznikla. Tiež poukázala na to, že v iných krajinách je bežné, že štát sankcionuje vlastníkov nehnuteľností za neužívanie ich majetku. Predovšetkým ale poukázali na to, že žalobcovia nijakým spôsobom v konaní nepreukázali, že by boli súkromne hospodáriaci roľníci resp. mali by záujem na týchto nehnuteľnostiach hospodáriť. Jedinú skutočnosť, ktorú v konaní preukázali je, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. K otázke údajného znehodnotenia ich vlastníctva s poukazom na pozemkové úpravy uviedli, že sa k tomu podrobnejšie už nebudú vyjadrovať, keďže za to žalovaný v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť. Žalovaný tak poprel základ nároku žalobcov, keď žalobcovia nijakým spôsobom v konaní nepreukázali, že by predtým alebo počas trvania sporu mali záujem predmetné nehnuteľnosti obhospodarovať a ich užívať. Čo sa týka podpisu žalobcu v II.rade na predmetnej nájomnej zmluve uviedli, že tento im bol vrátený poštou od žalobcu v II.rade a preto nemali dôvod preskúmavať, či sa jedná skutočne o podpis žalobcu v II.rade. Pokiaľ, ale žalobcovia spochybňujú existenciu nájomného vzťahu, poukázali na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, v zmysle ktorého za splnenia tam uvedených podmienok platí zákonná domnienka existencie nájomného vzťahu a preto podľa ich názoru tu existuje právny titul, na základe ktorého žalovaný predmetné pozemky, ktoré ďalej špecifikuje, v danom rozsahu užíva. V tejto súvislosti odkázali na list žalobcov zo dňa 27.10.2012, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobcovia neodmietli uzavretie nájomnej zmluvy, keď do budúcnosti ponechali otvorenú možnosť nájomnú zmluvu uzavrieť. Pokiaľ žalobcovia poukazovali, že na niektorých listoch vlastníctva je žalovaný zapísaný ako nájomca, uviedli, že jedna vec je zápis takéhoto nájomného vzťahu v katastri nehnuteľností, ale treba vziať do úvahy, či žalovaný reálne tieto nehnuteľnosti užíva alebo nie, s tým, že väčšinu z nich žalovaný neužíva. Tiež sa právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila k vyčísleniu nároku na náhradu škody uplatnenej žalobcami, keď tento nárok odvodzujú od priemernej ceny poľnohospodárskych plodín za príslušné obdobie, s tým, že podľa ich názoru je takýto výpočet irelevantný a nie je v súlade so žiadnym právnym predpisom a po právnej stránke nie je nijako zdôvodnený. K nároku na úrok z omeškania tiež uviedla, že žalobcovia nikdy nepožiadali žalovaného o vyplatenie takejto náhrady, ani mu neposkytli žiadnu lehotu na jej zaplatenie a na základe toho je teda sporné hovoriť o nároku na úrok z omeškania, keďže nároku sa žalobcovia domáhajú nie z titulu nájomného, nakoľko nájomný vzťah popierajú, pretože v prípade nájomného je splatnosť uvedená v zákone. Vo vzťahu k výsluchu žalovaného, konkrétne ohľadne jeho vyjadrenia, že nevedia identifikovať, či v tých častiach, uvádzaných v Elpise pre účely dotácií, je aj časť predmetných parc.č.XXXX a parc.č.XXXX, kde sú podielovými spoluvlastníkmi žalobcovia, ozrejmila, že Poľnohospodárska platobná agentúra má svoje zamerania, ktoré boli vykonané satelitne, to je tzv. Elpis, kde súčasťou ich označovania sú pozemky, ktoré sa číselne nekryjú a nezhodujú s označením pozemkov tak, ako sú tieto vedené v katastri nehnuteľností, čiže laicky povedané dva pozemky v katastri nehnuteľností môžu vytvárať inú časť definovanú v Elpise, avšak táto sa nekryje s presnou výmerou a rozlohou tých dvoch pozemkov, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností, pretože Poľnohospodárska platobná agentúra z toho vyníma napr. časti, kde sú náletové dreviny, jarky a pod., čiže časti, ktoré nie je možné užívať, čo je pre účely dotácií. Je možné samozrejme špecifikovať a identifikovať, čiže presne zamerať jednotlivé pozemky aj vo vzťahu ku katastru nehnuteľností, avšak toto sa robí za poplatky a musí to zamerať geodet, pričom na Slovensku to rieši jeden ústav. Ešte k výške uplatneného nároku uviedla právna zástupkyňa žalovaného, že podrobnejšie sa k tomu nevyjadrovala, keďže popierajú samotný základ nároku, avšak aj pokiaľ ide o výšku, táto je podľa nich nesprávne vyčíslená, keďže tam neboli zobraté do úvahy akékoľvek náklady, ktoré by s pestovaním takýchto plodín mal ktokoľvek resp. aj keby to robil samotný žalobca. Na záver k veci uviedla, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by im vznikla nejaká škoda a tiež nepreukázali, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu nejakej právnej povinnosti, keď žalobcom zaslal žalovaný návrhy nájomných zmlúv, s tým, že od žalobcu v II.rade sa mu táto vrátila podpísaná a žalobca v I.rade reagoval predmetným listom, z čoho žalovaný vyvodzoval, že je oprávnený na týchto pozemkoch hospodáriť. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, táto nemohla vzniknúť, keďže nevznikla ani škoda a nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. Obdobne sa to týka aj zavinenia. Pokiaľ ide výšku uplatneného nároku, tento tiež spochybnila vo vzťahu k spôsobu vyčíslenia, keď podľa ich názoru je tento nepreskúmateľný a v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o škode v tom zmysle, že táto má predstavovať výťažok, ktorý mal byť získaný, teda že by sa malo jednať o zisk bez toho,

aby boli zohľadnené náklady súvisiace s pestovaním predmetných plodín. Zotrvala aj na vznesenej námietke premlčania, keďže bez ohľadu na to, či nárok by sa posudzoval ako náhrada škody alebo bezdôvodné obohatenie, sú tam rovnaké premlčacie lehoty, s tým, že jednoznačne popreli, že by zo strany žalobcov bol preukázaný úmysel na strane žalovaného na vznik škody resp. bezdôvodného obohatenia a preto nemôže do úvahy prichádzať 10 ročná objektívna premlčacia doba, s tým, že definícia pojmov úmysel vychádza z trestnoprávneho posúdenia, pričom ani priamy, ani nepriamy úmysel u žalovaného preukázaný nebol. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k návrhom uvedených v ich podaní zo dňa 24.10.2017, uviedla, že výsluch žalovaného sa uskutočnil a na tých ďalších návrhoch netrvali. Navrhli ale uskutočniť výsluch S. S., ktorý je osobou, ktorá užíva podľa ich vedomostí pozemky žalobcov, na ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali zaplatenia peňažných súm z titulu náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť z dôvodu, že žalovaný neoprávnene užíva nehnuteľnosti - pozemky, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, s tým, že predmetom konania, potom čo súd v časti konanie zastavil uznesením zo dňa 26.4.2018 sp.zn.10C/11/2017-253, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.5.2018 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby v plnej výške, zostal nárok žalobcu v I.rade na zaplatenie sumy 1.066,99 € spolu s príslušenstvom a tiež nárok žalobcu v II.rade na zaplatenie sumy vo výške 3.583,99 € s príslušenstvom. S poukazom na právny titul podanej žaloby bol súd povinný skúmať, či boli splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosť, t.j. : 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, s tým, že na žalobcoch spočíva bremeno tvrdenia, ako i bremeno dôkazu. Súd preto zameral pozornosť na posúdenie, či zo strany žalobcov bolo v konaní preukázané, že im bola zo strany žalovaného spôsobená škoda, a to či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku a tiež akým spôsobom bola táto prípadná škoda vyčíslená. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov v priebehu konania, súd dospel k záveru, že mala vzniknúť škoda z titulu ušlého zisku, ktorý vyčíslili s odkazom na priemerné predajné ceny výrobcov poľnohospodárskych plodín, a to konkrétne potravinárskej pšenice, kŕmneho jačmeňa, kŕmneho hrachu a neskorých konzumných zemiakov, keď zobrali do úvahy priemernú úrodnosť plodín v banskobystrickom kraji, s tým, že hodnotu týchto vypestovaných plodín vypočítali na 1 ha. Súd však jednoznačne zastáva názor, že žalobcovia v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, že im takáto škoda vo forme ušlého zisku reálne vznikla, keďže žalobcovia v priebehu konania, avšak ani pred jeho začatím, nielenže nepreukázali, ale ani netvrdili, že by mali záujem predmetné pozemky užívať a tieto obhospodarovať, či už sami alebo prostredníctvom tretej osoby, pričom žalobcovia žalovaného nikdy nevyzvali na vydanie predmetných pozemkov resp. ich vypratanie, ani nepredložili žiadny doklad preukazujúci, že by nejaký tretí subjekt mal záujem so žalobcami na predmetné nehnuteľnosti uzavrieť nájomnú zmluvu. Za takýchto okolností teda má súd za to, že v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o vzniku škody vo forme ušlého zisku, čiže žalobcovia nepreukázali samotný základ nároku. Bez ohľadu na to súd poukazuje aj na to, že žalobcovia nepreukázali relevantným spôsobom a teda neuniesli dôkazné bremeno ani ohľadne tvrdenej výšky nároku vo forme ušlého zisku, keď tento vyčíslovali odkazom na údaje zistené zo Štatistického úradu SR, s tým, že jednak žiadny takýto listinný dôkaz do vyhlásenia rozsudku v súdenej veci nepredložili a ani ho nenavrhli v konaní vykonať a navyše podľa ich vyjadrenia pri určení výšky svojich nárokov mali vychádzať z údajov za rok 2016, hoci podanou žalobou sa domáhali svojich nárokov za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2017. V tejto súvislosti súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania, ktorý predniesol právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 30.5.2018 ohľadne toho, že žalobca v II.rade podniká ako samostatne hospodáriaci roľník, keď odhliadnuc od času, kedy bol tento návrh na doplnenie dokazovania uskutočnený, súd predovšetkým poukazuje na to, že pokiaľ by v konaní takáto skutočnosť aj bola preukázaná, nemalo by to vplyv na rozhodnutie súdu v tom zmysle, že by sa jednalo len o všeobecnú skutočnosť bez toho, aby bol preukázaný konkrétny vzťah k záujmu obhospodarovať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto súdneho sporu, inak povedané, ak

by sa aj preukázalo v konaní, že žalobca v II.rade je samostatne hospodáriaci roľník, nebolo by tým nijako preukázané, že prejavil relevantný záujem obhospodarovať predmetné pozemky. Navyše súd poukazuje na logický rozpor v tvrdeniach žalobcov, ktorí vo svojich podaniach uvádzali, že po pozemkových úpravách vznikli prekážky brániace užívaniu týchto pozemkov, najmä s odkazom, že nemajú k nim vytvorenú prístupovú cestu a preto sú neužívateľné, keď zároveň sa súd samozrejme stotožnil s obranou žalovaného, že vyvodzovanie akejkoľvek zodpovednosti vo vzťahu k údajným pochybeniach, ktoré mali byť žalobcom spôsobené pozemkovými úpravami voči nim ako žalovanému neprichádza do úvahy. Keďže súd nemal zo strany žalobcov v konaní preukázaný základný zodpovednostný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, t.j. vznik škody resp. preukázanie jej výšky, z dôvodu hospodárnosti konania, súd ďalej bližšie nepreskúmaval splnenie ďalších zodpovednostných predpokladov vzniku tohto nároku žalobcov voči žalovanému, keďže nakoľko tak, ako to bolo už vyššie uvedené, všetky tieto zodpovednostné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a v opačnom prípade nárok nevzniká. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd tiež zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania vyžiadaním si kópií žiadostí žalovaného za roky 2009-2017 ohľadne poskytnutia resp. vyplatenia podpory alebo iného finančného plnenia v súvislosti s obrábaním pôdy na poľnohospodársku výrobu od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, keď navyše ak by aj takýmto doplnením dokazovania bolo v konaní preukázané, že boli žalovanému poskytnuté dotácie na poľnohospodársku výrobu, nebolo by tým preukázané, že žalovaný užíva konkrétne pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcov s poukazom na spôsob zamerania a vedenia jednotlivých pozemkov pre účely dotácií poskytovaných prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry tak, ako to bolo ozrejmené právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní, ale predovšetkým s ohľadom na to, že keby následne žalobcovia aj špecifikovali a identifikovali, či sa jednotlivé pozemky, na ktoré má mať žalovaný poskytované dotácie, kryjú s pozemkami v ich podielovom spoluvlastníctve, mohol by tak byť preukázaný len jeden zo zodpovednostných predpokladov a nič by to nemenilo na skutočnosti, že nemožno hovoriť o kumulatívnom naplnení týchto zodpovednostných predpokladov. Pokiaľ žalovaný navrhol v konaní vypočuť ako svedka Karola Klima, ktorý má byť osobou, ktorá podľa ich vedomostí užíva pozemky žalobcov, súd zamietol aj tento návrh na doplnenie dokazovania, keďže takýto dôkaz by presiahol rámec tohto súdneho konania, keďže nebolo úlohou súdu v tomto súdnom spore zisťovať, či predmetné nehnuteľnosti, ktorých podielovými vlastníkmi sú žalobcovia užíva nejaká tretia osoba, nakoľko okruh strán sporu bol jednoznačne vymedzený žalobcami. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal inú možnosť ako žalobu žalobcov v celom rozsahu voči žalovanému zamietnuť, pričom s poukazom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, súd považoval za irelevantné v tomto konaní viesť ďalej dokazovanie a následne vyhodnocovať či došlo medzi žalovaným a žalobcom v II.rade k vzniku zmluvného nájomného vzťahu resp. či medzi žalovaným a žalobcom v I.rade takýto právny vzťah vznikol ex lege, a rovnako súd považoval za nadbytočné posudzovať dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, keďže súd žalobu žalobcov voči nemu zamietol, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.