Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_25Co-248-2017.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/248/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N. XX/XXXX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 2.184,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14. februára 2017 č.k. 6Csp/62/2016-46, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,10 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.119,10 eura od 25.04.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 62 eur splatných 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl. 4 bod 2 písm. f) hlavy I., čl. 12 hlavy I., čl. 169 hlavy XI. zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, ustanoveniami § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, § 1 ods. 1,2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Konštatoval, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a zisťoval, či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Zistil, že zmluva obsahuje určenie mesačnej splátky celkovou výškou bez toho, aby bolo uvedené aká suma sa započíta na istinu, aká na úroky, prípadne poplatky. Takéto zmluvné dojednanie považoval rozporné so zákonnou požiadavkou uvedenou v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. s následkom, že zmluva je platná, avšak podľa § 11 ods.1 písm. b) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná je povinná veriteľovi zaplatiť iba sumu, ktorú od neho dostala. Zistil, že žalovaná na základe úverovej zmluvy dostala od veriteľa 2.000 eur a podľa žalobcom predloženého rozpisu vykonaných splátok zaplatila 880,90 eura. To znamená, že nevrátila celú úverovú istinu. Preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,10 eura. Priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Vychádzajúc z ustanovenia § 232 CSP, povolil žalovanej uloženú povinnosť splniť v splátkach po 62 eur mesačne. V ostatnej časti žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že na iné plnenie žalobcovi nárok nevznikol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu v konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.
2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Dôvodil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal, že v danej veci nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru, preto považuje za dostatočné a v súlade so zákonom ak zmluva obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má celková čiastka splatiť.
3. Odvolací súd uznesením zo dňa 20. septembra 2017 č.k. 25Co/248/2017-88 vyhovel návrhu žalobcu tak, že strana sporu na strane žalobcu (Poštová banka, a.s.) z konania vystúpi a na jej miesto vstúpi žalobca.
4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že Poštová banka, a.s., ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník uzavreli dňa 28.03.2012 zmluvu o pôžičke dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala tento vrátiť v 60-ich splátkach po 61,29 eura mesačne vždy k 17. dňu v mesiaci, dátum prvej splátky 17.04.2012, dátum konečnej splatnosti 17.03.2017. Úroková sadzba bolo dohodnutá 24,5 % ročne, RPMN bola uvedená v zmluve 27,45 % a priemerná RPMN bola 21,06 %. Žalobca listom zo dňa 24.04.2014 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.04.2014 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy 2.233,55 eura v lehote 10 dní od doručenia. Žalovaná list prevzala 29.04.2014. Žalobca sa podanou žalobu domáhal zaplatenia sumy 2.184,40 eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru v sume 1.751,30 eura, zo zmluvného úroku za dobu od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti v sume 433,10 eura. Ďalej sa domáhal zmluvného úroku vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.751,30 eura od 25.04.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.751,30 eura od 21.02.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny v sume 632,20 eura, v časti vyčíslených zmluvných úrokov z úveru z istiny do predčasnej splatnosti (24.04.2014) v sume 433,10 eura a v časti zmluvných úrokov vo výške 24,50 % ročne z istiny v sume 1.751,30 eura od 25.04.2014 do zaplatenia. Uvedená zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie a výrok o trovách konania, ako výrok závislý, je predmetom skúmania odvolacím súdom.
10.1. Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absenciu niektorej z predpísaných náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zákon v § 11 ods. 1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd však výklad súdu prvej inštancie k ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nezdieľa. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť
dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. 10.2. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra 2014 doručeným súdnemu dvoru 02.02.2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti G. N.. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 10.3. Na rozsudok uvedený v bode 10.2. reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizuje zákon č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k), sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.
11. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu, zákonných ustanovení a úvah dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere treba prisvedčiť žalobcovi, že zákon nevyžaduje presné zloženie každej jednej splátky na istinu, úroky a poplatky. Keďže súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, následne už nevykonal náležité dokazovanie k jednotlivým zložkám uplatneného nároku, aby zistil, či sú opodstatnené v celom rozsahu, vrátane príslušenstva. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP).
12. Nakoľko predmetom konania zostal aj zmluvný úrok z úveru po zosplatnení odvolací súd navyše dodáva, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej, ako spotrebiteľovi, odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania, ako závislého výroku, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v zostávajúcej časti. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Osobitne preskúma uplatnené príslušenstvo, a to vrátane tej časti príslušenstva, ktorú žalobca uplatnil ako vyčíslené zmluvné úroky. Následne vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).