Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-240-2017.pdf
PDF · 74.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/240/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu Prima banky Slovensko a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Sedlačko & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8 proti žalovanému A.. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., J. X, o zaplatenie 1.147,89 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.1.2017 č.k. 24C 193/2016-58 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o splatnosti prisúdenej pohľadávky.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe pôvodného žalobcu Sberbank Slovensko a.s. a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.147,89 eur s 22,90% úrokmi ročne zo sumy 683,33 eur od 21.4.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 683,33 eur vyčísleného úroku vo výške 46,76 eur ku dňu 20.4.2016, úroku z omeškania vo výške 417,80 eur k tomuto dátumu, ako aj úroku vo výške 22,90 % ročne zo sumy 683,33 eur za obdobie od 21.4.2016 do zaplatenia. Žalobca sa uvedeného nároku domáhal na základe tvrdenia, že dňa 26.9.2005 uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte na základe ktorej viedol pre žalovaného bežný účet s programom LUBA Element. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli obchodné podmienky programov služieb k bežným účtom. Po splnení podmienok pre poskytnutie kontokorentného úveru na uvedenom bežnom účte žalobca umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov do maximálnej výšky úverového rámca v sume 497,91 eur. Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na bežnom účte nad rozsah dohodnutej výšky úveru (tzv. nepovolené prečerpanie). Pre porušenie zmluvnej povinnosti splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, žalobca vypovedal zmluvu o úvere písomnou výpoveďou zo dňa 17.5.2013. Keďže žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil ani čiastočne, žalobca vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanému vrátane jej príslušenstva na sumu 1.147,88 eur.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako banka, žalovaný ako majiteľ účtu dňa 26.9.2005 uzatvorili zmluvu o bežnom účte na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému služby súvisiace s vedením bežného účtu. Rozhodnutím zo dňa 15.12.2005 povolil žalovanému čerpať kontokorentný úver do výšky úverového rámca 497,91 eur (15.000,-Sk). Žalovaný z uvedeného kontokorentného úveru čerpal finančné prostriedky aj nad výšku povoleného úverového rámca, čiže vykonal povolené aj nepovolené prečerpanie účtu v celkovej výške
579,60 eur a svoju povinnosť splácať poskytnutý úver neplnil riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 17.5.2013 vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba so všetkými prílohami bola žalovanému doručená a tento nemal žiadne výhrady proti nároku uplatnenému žalobcom, nariadených pojednávaní sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil, preto súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými žalobcom a žalobe v celom rozsahu vyhovel s poukazom na ust. §§ 497, 502 a 504 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že rozsudok podáva voči rozsudku zo dňa 13.1.2017 č.k. 24C 193/2016-58. Žiada o priznanie splátok, keďže je nezamestnaný a čiastočný invalidný dôchodca. Je ochotný splácať maximálne mesačne sumu 20,-euro.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.8.2017 pôvodný žalobca Sberbank Slovensko, a.s. oznámil, že s účinnosťou od 1.8.2017 došlo k zániku žalobcu jeho zlúčením s nástupníckou obchodnou spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 podľa § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na základe toho žiadal, aby súd v súlade s ust. § 64 C.s.p. pokračoval s jeho právnym nástupcom. K tomuto návrhu pripojil aj výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Odvolací súd uznesením zo dňa 17.5.2018 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu Prima bankou Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: XX XXX XXX.
7. Z obsahu odvolania žalovaného odvolací súd vyvodil, že toto sa dotýka výlučne splatnosti prisúdenej pohľadávky, keď žalovaný žiada, aby namiesto splatnosti určenej súdom prvej inštancie v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku bolo tomuto umožnené prisúdené pohľadávky vrátane príslušenstva splácať v mesačných splátkach po 20,-eur.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu splatnosti prisúdenej pohľadávky podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou splatnosti prisúdenej pohľadávky a aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalovanému uložil prisúdenú pohľadávku zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na správnosti tohto záveru sa nezmenilo nič, ani počas odvolacieho konania.
9. Podľa ust. § 232 ods. 2 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie je stanovená v ods. 3 tohto ustanovenia a zásadne tvorí 3 dni. Iba v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a pod. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že dlhšiu ako 3- dňovú lehotu na plnenie môže súd stanoviť s prihliadnutím na preukázanie nepriaznivých pomerov na strane osoby, ktorá má povinnosť plniť. S poukazom na kontradiktornosť civilného sporového konania povinnosť preukázať takéto pomery zaťažuje práve toho účastníka, ktorý žiada o poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie. Dôsledkom neunesenia tohto dôkazného bremena je jeho neúspešnosť so žiadosťou o poskytnutie dlhšej lehoty, resp. o možnosti uhradiť prisúdenú pohľadávku v splátkach. Žalovaný v odvolaní ako dôvod pre priznanie možnosti uhradiť prisúdenú pohľadávku v splátkach uviedol, že je nezamestnaný a čiastočný invalidný dôchodca. Na takéto svoje tvrdenie neoznačil v odvolaní, ale ani pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy a navyše pred súdom prvej inštancie opakovane na zdôvodnenie svojej neúčasti na pojednávaniach predložil doklad o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti vyhotovenej jeho obvodným lekárom dňa 16.2.2016, pričom touto práceneschopnosťou odôvodňoval svoju neprítomnosť na pojednávaniach dňa 18.10.2016 aj 6.12.2016. Z vyplneného tlačiva o potvrdení dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalovaný je zamestnaný u zamestnávateľa
AB Partners s.r.o. so sídlom v Košiciach, Ždiarska č. 14. Takáto informácia teda odporuje tvrdeniu žalovaného, že je nezamestnaný a žiadny iný dôkaz o tejto skutočnosti, ani o tvrdenej čiastočnej invalidite súdu nepredložil. Na základe toho dospel odvolací súd k záveru, že neboli zo strany žalovaného preukázané dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti než, ako túto určil súd prvej inštancie. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Neúspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobcovi odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.