Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Ca-2-2017.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
19Ca/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu J.. R. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, U., v konaní zastúpeného Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátom, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému BUSINESS COMMERCIAL FINANCE, s. r. o., v skratke BCF, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 597 007, v konaní zastúpenému JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom Pod Rybou 5, Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, o zdržanie sa zásahov do autorského práva a vo veci poskytnutia primeraného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24. 11. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia „frndžalica“, a to samostatne alebo v akýchkoľvek spojeniach, náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je autorom námetu a scenára audiovizuálneho diela - filmu „Pacho, hybský zbojník“ ako i autorom rovnomenného literárneho diela. Začiatkom roka 2017 žalobca zistil, že žalovaný je majiteľom slovnej ochrannej známky č. 238922 „Frndžalica Fest“ zapísanej v registri slovenských ochranných známok pre služby „zábava, športová a kultúrna činnosť“ (ďalej aj „ochranná známka Frndžalica Fest“). Označenie „frndžalica“ je podľa žalobcu ním vytvorený názov mocnej, zázračnej pálenky, ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je predmetom autorskoprávnej ochrany. V tej súvislosti žalobca poukázal na § 4 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len „Autorský zákon“), podľa ktorého predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy a § 19 autorského zákona, podľa ktorého je možné predmet autorského práva použiť iba so súhlasom autora. Žalovaný porušil autorské právo žalobcu keď bez jeho súhlasu zvolil časť žalobcovho diela ako dominantný prvok svojej ochrannej známky, čím ohrozil autorské právo žalobcu a spôsobil mu závažnú ujmu nemajetkovej povahy, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 10 000,00 Eur. Žalobca k žalobe pripojil kópiu titulnej strany literárneho diela s názvom „Pacho, hybský zbojník“, titulnej strany scenára k rovnomennému filmu, kópiu obalu DVD filmu, výpis z ochrannej známky č. 238922, výsledok vyhľadávania slova „frndžalica“ v internetovom slovníku slovenského jazyka a upozornenie na porušovanie autorských práv adresované žalovanému zo dňa 28. 04. 2017.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v prvom rade spochybnil, že v prípade slova „frndžalica“ ide o novotvar vytvorený žalobcom. Ako dôkaz jeho skoršieho použitia (použitia tohto slovného prvku pred vznikom diela a scenára v roku 1974 - 1975) predložil výňatok z časopisu „Slovenské Pohľady“, s podtitulkom
Časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku, ročník V., vydané v Turčianskom Sv. Martine v roku 1885, kde sa na strane 290 uvádza: „A čo ešte až potom, keď si z tej frndžalice uchlipne, vtedy by si ho mala počuť! privolá jej spoza chrbta jej muž.“ Taktiež predložil stranu 237 Česko-německého zvlášte grammaticko-fraseologického slovníka, vydaného v Prahe v roku 1899, v ktorom sa slovo „Frndžalica“ uvádza vo význame „kořalka“. Žalovaný konštatoval, že ide o slovo, ktoré používal pospolitý ľud v časoch Rakúsko - Uhorska. Ďalej uviedol, že nikdy nemal v úmysle využívať vo svoj prospech popularitu žalobcovho diela „Pacho, hybský zbojník“, ochrannú známku Frndžalica Fest získal ako zábezpeku jeho pohľadávky, ktorú má voči občianskemu združeniu PACHO (prihlasovateľovi tejto ochrannej známky). Žalovaný konštatoval, že v danom prípade bola ochranná známka zapísaná do registra bez akýchkoľvek námietok tretích strán (vrátane žalobcu) a v súvislosti s jej zápisom sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval v podaní doručenom súdu dňa 26. 02. 2018, v ktorom namietol, že slovo „frndžalica“ si široká verejnosť osvojila až na základe žalobcovho diela, ktoré bolo zverejnené v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Toto slovo sa nenachádza v žiadnom slovníku slovenského jazyka, Slovník slovenského jazyka obsahuje len slovo „frndžalka“ vo význame ozdoby ženského ľudového účesu a slovo „frndžať“ vo význame rýchlo sa pohybovať, letieť a pritom vydávať svištiaci zvuk. Uvedený výraz sa nenachádza ani v Stručnom etymologickom slovníku slovenčiny, ktorý vydalo vydavateľstvo Veda v roku 2015. Autorom tejto publikácie je PhDr. Ľubor Králik, CSc., ktorého bližšie stanovisko žalobca prisľúbil predložiť na pojednávaní. Žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že slovo „frndžalica“ sa stalo notoricky známym v povedomí spotrebiteľskej verejnosti vďaka filmu „Pacho, hybský zbojník“, neznamená, že predmet autorského práva - slovo frndžalica, sa v dôsledku jeho zľudovenia stalo „voľným“ z hľadiska autorskej ochrany. Uvedená „zľudovelosť“ tohto slova len dokumentuje jeho vžitosť a obľúbenosť v povedomí verejnosti. Frndžalicu ako názov výbušnej zbrane pred uvedením žalobcovho diela nikto nikdy nepoužil, ide teda o originálne spojenie žalobcovej fantázie a využitia tohto zázračného nápoja. Bez ohľadu na pohnútky žalovaného (resp. prihlasovateľa a právneho predchodcu žalovaného) k zápisu ochrannej známky Frndžalica Fest je podľa žalobcu nepochybné, že toto označenie ťaží zo známosti, popularity a obľúbenosti žalobcovho diela. Zodpovednosť za porušenie autorského práva je založená na objektívnom princípe, teda je irelevantné, či žalovaný vedel, že v prípade slovného prvku „frndžalica“ ide o zákonom chránené označenie, na použitie ktorého je potrebný súhlas jeho autora, v tomto prípade žalobcu.
4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že výraz frndžalica je výsledkom spojenia slovotvorného základu „frndžať“ a prípony „-ica“, ktorou bývajú označené tzv. pravé destiláty (napr. malinovica, slivovica). Žalovaný nepoprel, že pojem frndžalica sa stal populárnym v očiach spotrebiteľskej verejnosti práve vďaka filmu „Pacho, hybský zbojník“, avšak toto slovo ako také nie je novotvarom, nie je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a predstavuje označenie pre pálenku. V nadväznosti na uvedené poukázal na fakt, že v registri ochranných známok sú zapísané aj iné ochranné známky obsahujúce či už samostatne alebo v kombinácii s iným prvkom prvok „frndžalica“, pričom tieto ochranné známky sú zapísané o. i. pre liehoviny, tento prvok je zároveň súčasťou zapísaného obchodného mena či internetovej domény. Žalovaný uviedol, že slovný prvok „frndžalica nepoužil pre označenie nápoja (alkoholického nápoja), ani neuviedol asociáciu k postave Pacha z diela žalobcu, teda je presvedčený, že na použitie tohto slovného prvku pre zapísané služby nebol potrebný súhlas žalobcu ako autora diela „Pacho, hybský zbojník“. Žalovaný spochybnil aj formuláciu žalobného nároku, pretože podľa neho zo žaloby nie je zrejmé, čím žalovaný nemá zasahovať do autorského práva žalobcu, ktoré konkrétne úkony má vykonať, t. j. žalobný petit je nejasný a neurčitý, teda podľa žalovaného nevykonateľný.
5. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcue a súhlasil, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu predložil vyjadrenie PhDr. Ľubora Králika, CSc. k histórii slova frndžalica zo dňa 25. 05. 2018 a právny zástupca žalovaného predložil článok „Ťahanice o frndžalicu“ z týždenníka PLUS 7 DNÍ a printscreen z webovej stránky www.youtube.com s uvedením osôb, ktoré spracovali námet a scenár k filmu „Pacho, hybský zbojník“. Súd vykonal dokazovanie prednesom vyjadrení zástupcov strán, výsluchom žalovaného a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, listinnými dôkazmi predloženými do spisu a na tomto základe zistil pre rozhodnutie významné skutočnosti.
6. Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené právnymi zástupcami na pojednávaní, súd na ne neprihliadol vôbec, pretože s výnimkou článku z týždenníka PLUS 7 DNÍ, tieto neboli predložené včas. Právny zástupca žalobcu síce tvrdil, že splnil svoju povinnosť a vyjadrenie PhDr. Ľubora Králika, CSc. označil ako dôkaz už vo vyjadrení zo dňa 26. 02. 2018, čím si splnil svoju povinnosť a preukázal týmto dôkazom svoje tvrdenia. Súd sa však s názorom právneho zástupcu žalobcu nestotožnil. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Ak žalobca už vo vyjadrení zo dňa 26. 02. 2018 uviedol, že takýto dôkaz predloží, mal až do pojednávania dostatok času na to, aby ho súdu aj predložil (nielen označil). Pre splnenie povinnosti relevantne tvrdiť by mohlo postačovať označenie dôkazov, avšak len v prípade, ak by povaha dôkazu pripúšťala ho len označiť a neskôr aj pripojiť. Žalobca by však musel konať bez viny. Aj keď súd rozumie tomu, že žalobca musel o stanovisko požiadať, pričom samotné písomné podanie stanoviska môže trvať nejaký čas, z predloženého vyjadrenia však vyplýva, že o stanovisko bolo požiadané až dňa 17. 05. 2018 (a nie už napríklad v mesiaci február alebo marec, t. j. bezprostredne po označení dôkazu). Súd neuveril tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že sa jedná o dátum žiadosti, ktorou už ale žalobca urgoval podanie písomného vyjadrenia, pretože toto žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ ide o článok z týždenníka, tento nemal žiadny súvis s prejednávanou vecou.
7. Za nesporné súd považoval, že žalobca je autorom námetu diela „Pacho, hybský zbojník“, ktoré bolo neskôr sfilmované, pričom rovnomenný film bol odvysielaný v prvej polovici 70. rokov dvadsiateho storočia a stal sa na verejnosti veľmi známym a obľúbeným. Žalovaný je majiteľom slovnej ochrannej známky „Frndžalica Fest“, prihláška ktorej bola podaná 07. 07. 2014. Žalovaný predmetnú ochrannú známku nadobudol od jej prihlasovateľa - občianskeho združenia PACHO, okolnosti smerujúce k prevodu ochrannej známky nie sú z hľadiska predmetu konania významné, preto sa nimi súd bližšie nezaoberal.
8. Z hľadiska predmetu konania je podstatné posúdiť tvrdenie žalobcu o jeho autorskom práve k prvku „frndžalica“, táto skutočnosť je aj spornou v konaní.
9. Podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
10. Podľa § 3 ods. 1 Autorského zákona predmetom autorského práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy, ak spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1.
11. Vo všeobecnosti možno uviesť, že autorské právo vzniká neformálne, okamihom vytvorenia diela; autorské diela nepodliehajú žiadnej registrácii ani formálnemu zápisu. V prejednávanej veci je sporná otázka autorstva k slovnému prvku (pojmu) „frndžalica“, ktorý sa vyskytol v diele „Pacho, hybský zbojník“. Pod uvedeným označením bola v diele prezentovaná mocná pálenka, pálenka, ktorá „vybuchuje ako pušný prach a takto ochraňuje Pachovu zbojnícku družinu“. Aby určité dielo mohlo byť predmetom autorského práva, je nevyhnutné, aby spĺňalo predpoklady stanovené Autorským zákonom, a to konkrétne, aby bolo jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami. V danom prípade súd prišiel k záveru, že v prípade prvku „frndžalica“ nie je splnená základná podmienka vzniku autorského diela, a to jedinečnosť diela. Jedinečnosť diela možno vysvetliť ako jeho unikátnosť, t. j. skutočnosť, že takéto dielo nikto nikdy predtým nevytvoril a nepoužil. Náhodu vytvorenia unikátneho diela dvoma odlišnými subjektmi pritom možno vylúčiť. Jedinečnosť žalobcom namietaného diela
- označenia zázračnej pálenky termínom „frndžalica“ bola dôvodne spochybnená žalovaným, a to predložením výňatku z časopisu „Slovenské pohľady“ z roku 1885, kde sa v texte toto slovo uvádza, pričom z obsahu textu je zrejmé, že sa využilo vo význame nápoja, pravdepodobne alkoholického. Taktiež bol v konaní predložený výňatok z česko - nemeckého slovníka obsahujúceho termín „frndžalica“ vo význame „kořalka“, čo v slovenčine znamená „pálenka“. Napriek tomu, že nejde o slovník slovenského jazyka, nemožno ho vylúčiť ako dôkaz s poukazom na spoločnú česko - slovenskú históriu, či už na úrovni štátneho zriadenia, ale i spoločného kultúrneho a jazykového prepojenia. Súd nespochybňuje, že heslo „frndžalica“ nie je súčasťou Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného v roku 2006 a obsahujúceho heslá začínajúce sa na písmená A až G (ako to vyplýva z vyjadrenia vedeckého pracovníka SAV PhDr. Ľubora Králika, CSc. predloženého žalobcom na pojednávaní), táto skutočnosť však nie je dôkazom o tom, že ide o autorské dielo.
12. Zároveň je potrebné podotknúť, že PhDr. Ľubor Králik, CSc. vo vyjadrení zameranom na históriu slova frndžalica nevylúčil, že hoci toto slovo nie je súčasťou slovníka (a to ani Historického slovníka slovenského jazyka, či iných historických slovníkov), mohlo sa používať v živom hovorovom jazyku, pričom nemuselo byť písomne zachytené. Uvedený listinný dôkaz síce súd nepovažoval za predložený včas a na neho neprihliadal, avšak aj tento len potvrdzuje, že slovo „frndžalica“ nie je novotvar vytvorený žalobcom.
13. Skutočnosť, že žalovaný predložil v konaní dôkazy o skoršom použití slova „frndžalica“, t. j. o tom, že toto slovo existovalo skôr, ako sa objavilo v diele žalobcu, vylučuje „prisvojenie“ si uvedeného slova žalobcom ako predmetu autorského práva. Súd nespochybňuje, že známosť a popularita tohto slova nepomerne vzrástla po uvedení filmu „Pacho, hybský zbojník“, ani toto však nepostačuje pre priznanie autorských práv k pojmu používanému v tomto diele na označenie pálenky, a to práve z toho dôvodu, že v rovnakom význame (vo význame alkoholického nápoja) sa uvedené slovo už historicky používalo aj skôr, teda existovalo v podobe vnímateľnej zmyslami skôr ako ho použil žalobca vo svojom diele „Pacho, hybský zbojník“. Na tento záver nemá vplyv argument, že v diele „Pacho, hybský zbojník“ sa termín „frndžalica“ použil na označenie „zázračnej“ pálenky, ba až „zbrane“ (pálenky ktorá vybuchuje ako pušný prach), pretože to nemení fakt, že stále ide o označenie alkoholického nápoja.
14. Ako uviedol aj žalovaný, taktiež je nesporné, že slovný prvok „frndžalica“ je súčasťou viacerých ochranných známok (vrátane niekoľkých prihlášok ochranných známok), a to napr. zapísanej slovnej ochrannej známky č. 241503 „Frndžalica“ s právom prednosti od 17. 05. 2013 a zapísanej slovnej ochrannej známky č. 237336 „PACHO MATRTAJ ORIGINAL QUALITY FRNDŽALICA“ s právom prednosti od 30. 05. 2013. Žalovaný v konaní argumentoval, že ochranná známka „Frndžalica Fest“ bola riadne zapísaná do registra ochranných známok, proti jej zápisu nikto nepodal námietky. V tejto súvislosti súd uvádza, že z registra ochranných známok, konkrétne jeho časti „Protokol“ dostupnej na webovom sídle Úradu priemyselného vlastníctva SR (https://wbr.indprop.gov.sk/WebRegistre/OchrannaZnamka/ Detail/1225-2014) vyplýva, že prihláška tejto ochrannej známky bola podaná 07. 07. 2014 a ochranná známka bola do registra (bez akýchkoľvek námietok a pripomienok) zapísaná 16. 01. 2015. Autorské právo k dielu (ako jeden z námietkových dôvodov, resp. po zápise ochrannej známky ako jeden z dôvodov vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú) sú v známkovom práve zaradené medzi tzv. relatívne prekážky zápisu označenia ako ochrannej známky, t. j. úrad ich v rámci prieskumu zápisnej spôsobilosti neskúma ex offo (z úradnej moci), ale skúma ich len na základe ich uplatnenia treťou stranou. Samotná skutočnosť, že žalobca v konaní o zápis ochrannej známky (resp. po jej zápise) neuplatnil námietku autorského práva k dielu, nemá priamy vplyv na skúmanie otázky autorského práva žalobcu k označeniu „frndžalica“, nepriamo však tiež indikuje, že žalobca relatívne dlhú dobu strpel používanie pojmu „frndžalica“ tretími osobami, t. j. relatívne dlhú dobu nebránil svoje tvrdené práva k uvedenému označeniu (prvá ochranná známka obsahujúca prvok „frndžalica“ bola do registra ochranných známok zapísaná v roku 2002). Súd si je vedomý, že v prípade autorských práv nehrozí strata, resp. oslabenie práva v dôsledku nepoužívania diela, resp. umožnenia tretím stranám používať toto dielo v neobmedzenom rozsahu, na rozdiel od ochrannej známky, ktorá môže byť zrušená z dôvodu nepoužívania, resp. môžu byť práva z ochrannej známky obmedzené z dôvodu strpenia používania podobného označenia. V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil autorské právo k označeniu „frndžalica“ a v konaní bolo spochybnené (dôkazmi o skoršom zaznamenanom použití tohto slova), že by v tomto prípade išlo o jedinečný prejav tvorivosti autora (žalobcu). Z uvedených dôvodov bola žaloba zamietnutá ako celok (vrátane nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože predpokladom priznania tohto nároku by muselo byť konštatovanie o porušení práva).
15. Pre úplnosť možno tiež poukázať na skutočnosť, že súčasťou slovníka slovenského jazyka síce nie je priamo slovo „frndžalica“, ale slovník obsahuje heslo „frndžať“ vo význame rýchlo sa pohybovať, letieť a pritom vydávať svištiaci zvuk, z ktorého pridaním prípony „-ica“ (bežnej pre alkoholické nápoje) možno vytvoriť slovo frndžalica tak, ako to namietal aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti poukázal na ochrannú známku „BAMBUĽKOVO“, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu autorských práv autora diela „Bambuľkine dobrodružstvá“, hoci toto slovo, resp. jeho tvary sa nachádzajú v slovníku slovenského jazyka. V tejto súvislosti súd uvádza, že hoci sa toto slovo vyskytovalo v nárečí, resp. dokonca aj v Slovníku slovenských nárečí (tak ako je to uvedené v rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR č. POZ 5600-2007/OZ XXXXXX/I-XX-XXXX zverejneného na webovom sídle úradu), vyskytovalo sa v inom význame, ako je význam, ktorý získalo v súvislosti s literárnym dielom
„Bambuľkine dobrodružstvá“, kde sa spája s osobou malého dievčatka, ktoré zažíva rôzne dobrodružstvá na prázdninách u svojho starého otca „Deda Jozefa“.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, pretože sa voči podanej žalobe dôvodne bránil, čo sa prejavilo zamietnutím žaloby v celom rozsahu. Súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia od žalobcu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.