Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Cb-1-2018.pdf
PDF · 79.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu PHENOMENAL INDUSTRIES SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Nadjazdová 2, Prievidza, IČO: 50 841 335, zast. Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, T., IČO: 47 975 679, zast. JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou, so sídlom Hodžu 14/1, Prievidza o zaplatenie sumy 1.660 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 880 eur v mesačných splátkach vo výške 110 eur od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15- teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. Konanie o sumu 780 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 299,50 eur, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť žalovaný do 31.12.2018.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu 1.660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 24.10.2017 do zaplatenia a uplatnil aj trovy konania.
2. Súd na návrh žalobcu vydal dňa 16.februára 2018 platobný rozkaz sp. zn. 11Cb 1/2018, voči ktorému podal žalovaný zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že Zmluva o dielo a jej jednotlivé články nevykazujú pojmové znaky Zmluvy o dielo, ale z jednotlivých ustanovení zmluvy vyplýva, že táto zmluva bola úkonom, ktorý mal zastrieť iný právny úkon. Týmto právnym úkonom mala byť podľa okolností a vôle na strane žalobcu pracovná zmluva, ktorá mala založiť aj pracovno-právny vzťah s prvkami závislej činnosti. Ide o prvok závislej činnosti, vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, zamestnanec vykonáva prácu osobne, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, zamestnanec prácu vykonáva v pracovnom čase. Ak by sa jednalo o klasickú prácu na živnosť, t. j. na Zmluvu o dielo ako tvrdí žalobca, živnostník na zhotovenie diela používa vlastný materiál, vlastnú zváračku, vlastné elektródy a ostatné pracovné pomôcky. Práce chodí vykonávať v čase podľa vlastného uváženia. Pri výkone svojej práce sa neriadi pokynmi objednávateľa. V tomto prípade aj v čl. 2.4 Zmluvy je uvedené, že zvárací agregát a spotrebný materiál k vykonaniu diela bude poskytnutý treťou stranou, t. j. firma SCHEUCH s.r.o. a nie žalovaný tak, ako by to bolo, ak by sa jednalo o platnú Zmluvu o dielo. Rovnako aj v bode 2.4.1 je uvedené, že žalovaný je povinný používať pracovný odev s označením objednávateľa a iné veci, ktoré mu pred začatím zhotovovaním diela zapožičiava žalobca. Všetky vyššie uvedené argumenty, ako aj jednotlivé články zmluvy potvrdzujú, že obsah práv
a povinností, ktoré mali účastníci tohto konania touto zmluvou dohodnuté, nemožno charakterizovať ako zmluvný vzťah, ktorý napĺňa pojmové znaky Zmluvy o dielo. Uvedený charakter zmluvy a zmluva ako taká je teda podľa žalovaného absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákona, lebo obchádza zákon. Z takejto neplatnej zmluvy nie je možné priznať žalobcovi nároky z nej vyplývajúce, t. j. ani zmluvnú pokutu vo výške 1.660 eur, ktoré žalobca žaluje. V prípade, ak by súd vyhodnotil obranu žalovaného ako neúčinnú, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 300 a § 301 Obchodného zákona a to, že je zmluvná pokuta neprimerane vysoká a súd ju môže znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, právnych zástupcov strán sporu, oboznámil listinné dôkazy - žaloba č.l. 1.-2, zmluva o dielo č.l.4-7, výzva č.l.8, odstúpenie č.l.9, predžalobná výzva č.l.10, platobný rozkaz č.l.18, odpor č.l. 23-24 a zistil tento skutkový stav:
4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že závislá práca je vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Ani jedna z týchto podmienok pre závislú prácu zmluvou o dielo č. 2017/PHI/266 nie je naplnená. V zmluve nie je žiadny záväzok nadradenosti a podradenosti, pokyny zhotoviteľovi má dokonca ukladať tretia strana a nie žalobca. V zmluve je dokonca vylúčené, že žalovaný môže konať v mene údajného zamestnávateľa, ide o bod 5.23, kde je uvedené, že zhotoviteľ je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo u tretej strany vyvolať dojem, že zhotoviteľ je oprávnený zastupovať alebo konať za objednávateľa. Expressis verbis je tu vylúčené, že koná tento údajný zamestnanec a zamestnávateľ tak ako to predpokladá definícia závislej práce. V pracovnej zmluve nie je uvedený pracovný čas, ale len obdobie, v ktorom sa má dielo zhotoviť. Dielo bolo vymedzené technickou dokumentáciou, do ktorej mal možnosť ako uviedol žalovaný kedykoľvek nahliadať. Väčšinou bolo iné ako uviedol žalovaný. Zodpovedal za reklamácie diela a na vlastné náklady ich bol povinný odstraňovať. Žalovaný tu takisto vylučuje závislú prácu a čo sa týka výšky zmluvnej pokuty, bola primeraná, žalovaný predtým dosahoval o niečo vyššiu odmenu za zhotovovanie dielo ako bola stanovená táto pokuta a sám uviedol, že zmluvné povinnosti neplnil preto, že mal podozrenie, že ide o zastretý právny úkon, tak ako to tvrdil na pojednávaní, ale preto, že mal inde inú vhodnejšiu a lepšie platenú prácu. Platí princíp aj v obchodno-záväzkových vzťahoch a sformulovala to zástupkyňa žalovaného, že nikto nesmie v rozpore s dobrými mravmi a dobrými obchodnými zvyklosťami vykonávať svoje práva. Je bez pochybnosti, že žalovaný je živnostník, alebo bol živnostník a preto v tomto všeobecnom princípe obchodného práva v čase tejto právnej zmluvy to platí aj na žalovaného. Zobral žalobu späť o sumu 780 eur s príslušenstvom a budem si uplatňovať trovy právneho zastúpenia vo výške 250 eur a súdny poplatok 49,50 eur, spolu 299,50 eur. Žalobca žiada priznať sumu 880 eur bez úroku z omeškania s tým, že navrhuje rozhodnúť rozsudkom pre uznanie dlhu. Žalovaný môže zaplatiť sumu 880 eur v splátkach vo výške 110 eur. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že ich žalovaný zaplatí vo výške 299,50 eur do 31.12.2018.
5. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu o dielo podpísal. Vedel, aké má povinnosti a čo mu zo zmluvy vyplýva, aj na čo sa zaviazal vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný uzatvoril už tretiu zmluvu o dielo so žalobcom. Jedna bola uzavretá na dobu jeden rok a druhá na pol roka. Nenastúpil na zhotovenie diela preto, lebo mal obavu, že mu žalobca nevyplatí všetky nároky. Žalobca mu nebol nič dlžný, všetko mu vyplatil. Keďže sa domnieval, že v tejto zmluve sú podmienky formulované ako pre zamestnanca, tak nenastúpil na prácu a dielo nevykonal. Odstúpenie od zmluvy odoslal doporučene žalobcovi poštou. Dátum na odstúpení nie je uvedený v tejto listine. Žalovaný má otvorenú živnosť od roku 2013 a má odbornú spôsobilosť na vykonávanie zváračských prác. Pracovnú zmluvu so žalobcom neuzatvoril, mal uzavretú len zmluvu o dielo. Žalovaný vedel, čo má robiť len na základe pokynu majstra. Mal vykonávať práce v hale u tretej osoby uvedené v zmluve. Na prácu, ktorou mal vykonal dielo nenastúpil, lebo mal zabezpečenú inú prácu. Išlo o prácu v spoločnosti Prima technologia, kde mal robiť zváračské práce. V tejto spoločnosti bolo osem ľudí, ktorí túto prácu vykonávali. Do práce chodí na 6.00 hod. ráno a odchádza podľa toho, koľko má práce. Aj v tejto spoločnosti uzatvoril zmluvu o dielo. Práce vykonáva na základe pokynu majstra. Pri práci používal svoju brúsku, kliešte a škrabák mal svoj a ostatné náradie bolo z tretej strany. Práce na základe zmluvy o dielo mal vykonávať od septembra do decembra 2017. Konkrétne mal v spoločnosti Prima technologia zvárať jednotlivé diely, vždy to boli iné úkony, ale väčšinou sa opakovali. Výsledkom týchto
úkonov bolo vykonanie určitého diela. Mal hodinovú odmenu. Sledoval sa aj počet odpracovaných hodín. Pokiaľ by sa dopustil chýb na diele, musel by ich sám odstraňovať na vlastné náklady. Mohol nahliadnuť do technických výkresov, ak to potreboval. Žalovaný mal vyššiu odmenu v inej spoločnosti a podmienky v tejto spoločnosti mu vyhovovali.
6. Zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala všetkých skutkových tvrdení uvedených v odpore. Podľa názoru žalovaného, v danom prípade ide o zastretý právny úkon, nejedná sa o zmluvu o dielo, ide o pracovnú zmluvu, pretože v zmluve o dielo by malo byť presne špecifikované dielo. V tejto zmluve to tak nie je. V súvislosti s tým aj poukazujem na rozhodnutie NS SR 23Cdo 4262/2011, tiež na rozhodnutie KS Nitra 26Cob 47/2014, v ktorom odvolací súd nepriznal zmluvnú pokutu práve z dôvodu, že sa jednalo o pracovno-právny vzťah. Táto zmluva nemá znaky pracovnej zmluvy. V súvislosti s tým poukazujem na § 1 Zákonníka práce. Preto navrhujem súdu, aby žalobu zamietol, prípadne znížil alternatívne zmluvnú pokutu, lebo je neprimerane vysoká. V priebehu konania súhlasila so späťvzatím žaloby o sumu 780 eur s príslušenstvom a súhlasila, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.
7. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Podľa § 285 cit. zákona, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
9. Súd v súlade s § 282 Civilného sporového poriadku rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko žalovaný uznal nárok uplatnený žalobcom do výšky 880 eur, ktorý právny zástupca žalobcu v priebehu pojednávania upravil zo sumy 1.660 eur na sumu 880 eur a sčasti zobral žalobu späť o sumu 780 eur s príslušenstvom. Vzhľadom aj na návrh právneho zástupcu žalobcu, ktorý navrhol prvostupňovému súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, a žalovaný s týmto návrhom súhlasil a uznal dlh, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení. S týmto návrhom súhlasila aj zástupkyňa žalovaného. Súd povolil žalovanému splácať dlh aj so súhlasom právneho zástupcu žalobcu v mesačných splátkach s poukazom na § 232 ods.4 CSP.
10. Súd vydal rozsudok pre uznanie nároku žalobcu, pričom tento odôvodňuje § 300 a nasl. Obchodného zákona v spojení s § 544 a nasl. Občianskeho zákona.
11. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods.2 cit. zákona, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Právny zástupca žalobcu zobral sčasti žalobu späť v priebehu konania, pričom zástupkyňa žalovaného súhlasila s čiastočným späťvzatím, preto súd rozhodol tak, že konanie sčasti, kde bola žaloba zobratá späť zastavil v zmysle citovaných zákonných ustanovení. K späťvzatiu bol potrebný súhlas žalovaného.
14. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1,2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 356 písm. a/ CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.