Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci žalobcu : Intrum Slovakia, s.r.o., IČO : 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast. advokátom : JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému : F. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. Q., Z.. Q. XX, o zaplatenie 819,22 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 537,62 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 537,62 € od 06.07.2013 do zaplatenia.

II. Súd povoľuje žalovanému splácať pohľadávku po 20,00 € mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca až do vyrovnania, pod následkom výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,26 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.05.2016, postúpenou na tunajší súd dňa 07.09.2016 domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 29.11.2012. Žalobca tvrdí, že na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 643,31 € za podmienok uvedených v zmluve o pôžičke, v podmienkach k zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Pretože žalovaný svoju povinnosť si riadne a včas neplnil, žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nezaplatenú časť úveru s príslušenstvom a zákonné úroky z omeškania.

2. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému riadne do vlastných rúk. K žalobe sa vyjadril v tom smere, že dlžnú sumu nevie naraz zaplatiť, pretože je nezamestnaný a t.č. má iba brigádnické práce. Zároveň požiadal súd, aby mu dlžnú sumu povolil platiť v splátkach vo výške 20,00 € mesačne.

3 Toto vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril v tom smere, že so splátkami vo výške 20,00 € mesačne súhlasil. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoju pohľadávku priamo uznal, navrhol, aby súd vo veci samej rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

4. Pretože v danom prípade ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 € súd vo veci postupoval podľa ust. § 167 a nenariadil pojednávanie.

5. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to zmluvou o pôžičke a jej prílohami /čl. 2/, všeobecnými obchodnými podmienkami /čl. 3/, predžalobnou upomienkou zo dňa 06.07.2013 /čl. 5/, nedoručenou zásielkou adresovanou žalovanému /čl. 6/, prehľadom splátok a úhrad / čl. 7/, vyjadrením žalobcu zo dňa 06.02.2017 /čl. 38/, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.04.2017 /čl. 46/, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.04.2018 /čl. 54/, na základe ktorých súd ustálil nasledovný právny a skutkový stav :

6. Právnym základom sporového konania, je záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený zmluvou o pôžičke zo dňa 29.11.2012. Z obsahu a formy zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na kúpu čiernej techniky. Išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 643,31 €, za podmienok uvedených v zmluve. Právny predchodca žalobcu v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako veriteľ, keďže z výpisu obchodného registra vyplýva, že v predmete svojej činnosti mal okrem iných aj poskytovanie úverov. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ktoré nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolenia, teda ide o spotrebiteľa podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka. Pretože ide o vzťah veriteľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z. a Občianskeho zákonníka.

7. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2012 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti podľa bodu a/ až y/.

11. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

13. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa ust. § 10 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

15. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, obsah ktorých žalovaný nespochybnil, mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril v rámci predmetu svojho podnikania so žalovaným dňa 29.11.2012 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 643,31 €. Žalobca sa zaväzoval poskytnúť žalovanému úver a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Pokiaľ sa týka obsahu a formy zmluvy ide o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá musí obsahovať náležitosti podľa ust. § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z.,, inak sa úver s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., považuje za bezúročný a bez poplatkov. Bolo preto povinnosťou súdu aj bez návrhu podrobiť súdnej kontrole zmluvu o úvere, či jej obsah zodpovedá vyššie citovaným zákonným požiadavkám. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy však dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, keď tam absentuje údaj o frekvencii splátok. Z obsahu zmluvy vyplýva iba výška a počet splátok, avšak nie je z nej zrejmé, že dlžník za aké obdobie, odkedy a dokedy, ku ktorému dňu má platiť jednotlivé splátky úveru a taktiež nie je tam konkrétne označené, či ide o mesačné plnenie alebo frekvencia splátok je určená inak. V zmluve ďalej nie je uvedená adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve je síce uvedená adresa veriteľa a sprostredkovateľa, avšak nikde nie je uvedené, že táto je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

17. Z predložených listinných dôkazov je teda zrejmé, že úver bol poskytnutý a žalovaný ho čerpal. Ide však o úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutej sumy t.j. v danom prípade na vrátenie sumy 537,62 €. Z pripojeného výpisu čl. 7 však vyplýva, že žalobca doteraz uhradil splátky úveru vo výške 105,69 €, ktoré súd započítal len na úhradu istiny a na nič iné, pretože žalobca s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nemá právo na úroky a poplatky.

18. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, súd tomuto nevyhovel, pretože v tomto smere neboli splnené podmienky. Žalovaný totiž vo vyjadrený zo dňa 26.04.2017 /čl. 46/ uznal nárok žalobcu čo do dôvodu, avšak nie čo do výšky.

19. Pretože v danom prípade bolo preukázané porušenie kogentných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa žalobcom uplatnený nárok stal v časti neopodstatneným, súd žalobe vyhovel iba v časti zaplatenia sumy 537,62 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 537,62 € od 06.07.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému zároveň povolil splátky spôsobom ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, pretože tento spôsob strany zhodne navrhli.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa ust. § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca mal v konaní čiastočný úspech, lebo časti jeho žaloby súd vyhovel. Žalovaný bol taktiež úspešný a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Z uvedeného potom vyplýva, že ako žalobca tak aj žalovaný mali v konaní čiastočný úspech a preto bolo o nároku na trovy konania rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Úspešnosť strán sporu je v pomere 65,63 % pre žalobcu a 34,37 % pre žalovaného, čo predstavuje čiastočný úspech žalobcu vo výške 31,26 %. Výška trov bude určená osobitným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 .

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.