Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-4-2018.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci navrhovateľky: X. T., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X/XX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Štúrovo námestie 10520/13b, 036 01 Martin, proti manželovi navrhovateľky: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX-XX C. D., O., L. H. XXXXX, D. štátny americké, právne zastúpeného I.. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletej D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom L. Novomeského č. 4, 036 01 Martin, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P/5/2017-129 zo dňa 28.09.2017 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o III. a V.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu - D., pochádzajúcej z manželstva rodičov na čas po rozvode manželstva rodičov.
2. Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, rovnako aj so zverením mal. dcéry do výlučnej osobnej starostlivosti matke, výživné navrhoval plniť vo výške 100 až 130,- Eur mesačne.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že: „ I. Rozvádza manželstvo účastníkov O. T., nar. XX.XX.XXXX a X. T., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa 30.09.2006 v J., L. H., Spojené štátny americké, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev MV SR v Osobitnej matrike, zväzok OM/51, ročník 2006, strana 199, pod poradovým číslom 397. II. Zveruje mal. D. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. D. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 280,- Eur mesačne, a to vždy do 20.-teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov, opakovane do budúcna. IV. Stretávanie otca s mal. D. súd neupravuje. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti od mesiac október 2016. Obnovenie manželského spolužitia považovali za nemožné. Prijal právny záver, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené.
5. Rozhodnutie vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinnosti odôvodnil tým, že vychádzal z tvrdení rodičov a súhlasu otca so zverením maloletej dcéry do výlučnej starostlivosti matke. Nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú dcéru.
6. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, ale aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že otec dieťaťa pracuje v USA a vie si zabezpečiť príjem pracovnou činnosťou. Jeho mesačný príjem predstavuje podľa uvedenia jeho právneho zástupcu menej ako 3.000 dolárov mesačne. Argumenty a tvrdenia otca posúdil súd ako účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného. Napriek povinnosti otca preukázať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a umožniť sprístupnenie údajov si otec dieťaťa odmietol túto povinnosť splniť, pričom uviedol, že ide o jeho súkromnú záležitosť. Poukazuje na to, že otec dieťaťa má využiť svoje možnosti a schopnosti v plnej miere, vyvíjať snahu zabezpečiť svoje maloleté dieťa po finančnej stránke. Pri skúmaní možností a schopností otca súd skúmal a prihliadal na jeho možnosti aj potencionálne príjmy, teda na to, čo je objektívne možné, aby otec zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, odbornosť, zručnosť, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce, najmä ak možným vyšším príjmom nebráni žiadna prekážka na jeho strane. Náklady na bývanie, stravu má každá fyzická osoba, aj matka mal. detí, ktorá navyše na rozdiel od otca zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Súd prihliadal aj na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o deti osobne stará. S poukazom na zistenia mal za to, že výživné vo výške 280 eur je primerané vzhľadom na vek a odôvodnené potreby mal. Sofie a vzhľadom na možnosti a schopnosti otca dieťaťa.
7. Pri otázke rozhodovania o styku otca s maloletou poukázal na zhodné vyjadrenie rodičov.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
9. Poukázal na ustanovenia § 24 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 ,3 § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Obsah odvolania otca
10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec a to proti výroku III. ohľadne výšky výživného. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s výškou stanoveného výživného, pretože sumu 280,- Eur považuje za neprimeranú vo vzťahu k veku maloletej a je toho názoru, že by nemala byť spotrebovaná len na jej výživu. Chce poukázať na to, že matka sa zamestnala, pracuje, v súčasnosti má príjem, ktorý sa zvýšil. Poukazuje na to, že pokiaľ by aj súd prihliadol na osobnú starostlivosť matky v 1, tak jej finančný príspevok by mohol predstavovať 140,- Eur mesačne a tak dieťa by malo výživné vo výške 420,- Eur, táto suma prevyšuje potreby dieťaťa. Podľa jeho názoru súd mal viac prihliadať na náklady a pomery na jeho strane, žije sám v USA, hradí si náklady na bývanie, stravovanie, dopravu a ostatné potreby. Treba si uvedomiť, že v USA sú veľké vzdialenosti z bydliska do zamestnania a sa musí dopravovať sám denne autom. Navrhol zmeniť rozsudok a uložiť mu povinnosť platiť výživné vo výške 200,- Eur mesačne.
11. Matka v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že v konaní bolo preukázané, že otec pracuje v stavebníctve, kde zastáva významnú funkciu a príjem otca je mesačne od 5.200,- až do 7.600,- USD mesačne. Pokiaľ otec poukazoval, že jeho výdavky sú vo výške 2.080,- Eur mesačne, tieto tvoria len tretinu príjmu otca. V jeho spoločnej domácnosti s ním žije aj brat a ten sa podieľa na výdajoch domácnosti. Otec sa nepodieľa inými formami na vyživovacej povinnosti maloletej dlhodobo. Správa sa nezodpovedne a nebola z jeho strany poskytnutá súčinnosť vo vzťahu k súdu na predloženie dôkazov. Zároveň od júla 2017 neuhrádza výživné a to aj napriek skutočnosti, že rozsudok mu bol doručený a tým sa stal výrok o výživnom vykonateľným. Nie sú pravdivé tvrdenia otca o tom, že sa zamestnala v Armáde SR.
12. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolania otca nevyjadril.
Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v jeho napadnutej časti vo výroku o výživnom vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených otcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.
16. Otec v podanom odvolaní namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie pokiaľ určil výživné vo výške 280,- Eur mesačne.
17. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Určené výživné zodpovedá zákonným kritériám. Súd prvej inštancie pri zisťovaní možností a schopností povinného rodiča vychádzal z toho, že príjem otca je menej než 3000 amerických dolárov. Prihliadol na výšku doterajšieho plnenia výživného do júla 2017. Správne tiež na postoj otca v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k potrebe súdu starostlivosti o maloleté dieťa zistiť schopnosti a možnosti otca pre plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti.
19. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca
neboli tvrdené a predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo výške určenej súdom.
20. Je povinnosťou otca aby objektívne súdu preukázal svoje príjmy a výdaje, svoje majetkove pomery a okruh vyživovaných osôb.
21. Je potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.
22. Vo vzťahu k námietke otca, že matka dosahuje príjem a aj matka by mala plniť výživné v tejto výške, tak resp. vo výške jednej polovice, tak aby výživné pre maloletú dcéru malo predstavovať 420,- Eur mesačne a táto suma prevyšuje potreby maloletej dcéry, je nutne uviesť, že v prvom rade výživne zodpovedá zákonným kritériám, osobná starostlivosť sa premieta do plnenia výživného zo strany matky a je na jej úrovni plnenia, ďalej že sa táto skutočnosť sa zohľadňuje a premieta do životnej úrovne mal. dieťaťa.
23. Pokiaľ otec poukazuje v odvolaní na svoje výdaje, ktoré má v mieste svojho pobytu, tak súd na ne pri určení výživného bral na zreteľ. Cieľom § 62 ods.5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý z rodičov má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Z vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie vyplýva, že podľa tvrdenia otca sú jeho výdaje minimálne vo výške 2.080,- Eur. Pri pravdivosti tvrdenia otca, že nedosahuje príjmy vyššie než je 3.000,- dolárov, tak potom tieto výdaje nemôžu zodpovedať objektívnemu jeho príjmu.
24. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícií rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože sú v zásade potreby dospelého človeka v produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícií. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou.
25. Správne súd vyhodnotil osobnú starostlivosť matky o maloletú dcéru. Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytne v peniazoch. Vzhľadom na vek maloletej je možné povedať, že táto zásada znamená to, že v prejednávanej veci môže predstavovať uplatnenie v celom rozsahu
u mal. Sofie a nie tak ako to tvrdí otec v podanom odvolaní. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011).
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny vrátane správneho výroku o trovách konania.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže podľa § 57 zákona č. 161/ 2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Účastníkmi konania návrh na rozhodnutie o trovách nebol podaný.
28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).