Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/2/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. O.. B. XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, právne zastúpenému De minimis spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Cso/117/2016 - 142 zo dňa 02.11.2017 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že poplatok za garantovanú službu v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014, ako aj poplatok za odmenu za poskytnutie služby v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.06.2014, sú neprijateľné zmluvné podmienky. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 48 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka, bod 10 písm. a/, bod 18 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čl. II bod 2.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru a uviedol, že žalobkyňa a žalovaný dňa 19.06.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový úver vo výške 700,- eur. V zmluve bola uvedená úroková sadzba 22,30 %, poplatok za garantovanú službu vo výške 136,47 eura, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 68,79 %. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predstavovala 936,75 eura, splácaná v 60 mesačných splátkach po 15,62 eura, pričom posledná splátka mala byť vo výške 15,17 eura. V ten istý deň, t. j. dňa 19.06.2014 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 360,50 eura, všetko v 60 mesačných splátkach, a to 59 krát po 6,01 eura, s tým, že posledná splátka mala byť vo výške 5,91 eura. Spolu mala žalovanému zaplatiť sumu 1.297,25 eura. Žalobkyňa doposiaľ uhradila sumu 375,- eur, čo žiadna zo sporových strán nespochybňovala. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 15.06.2017 oznámil, že využíva svoje právo podľa bodu 10 písm. a) predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a od zmluvy odstúpil, v dôsledku čoho zanikla zmluva o spotrebiteľskom úvere, rovnako tak zmluva o doplnkovej službe, a teda zanikol predmet konania. Žalovaný deklaroval, že od žalobkyne žiada len vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 325,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi žalovaným reálne poskytnutou sumou 700,- eur a žalobkyňou vrátenou sumou 375,- eur. S ohľadom na výšku bezdôvodného obohatenia žalobkyne, žalovaný v podstate súhlasil s bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru, čo malo za následok, že právny zástupca žalobkyne netrval na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Právne neobstál argument žalobkyne, že zmluva bola uzatvorená na 60 týždňov v júni 2014, teda zanikla uplynutím času.

Pri akceptácii takejto úvahy by v podstate stačilo v stanovenej lehote zo zmluvy neplniť, pričom táto by bez ďalšieho zanikla, rovnako tak aj zmluva o zabezpečení splátok. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol síce v konaní plne úspešný, avšak súd prvej inštancie zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný odstúpil od zmluvy až pol roka potom, ako bola podaná žaloba, pričom o tejto možnosti mal vedomosť už pri porušení zmluvných povinností žalobkyňou. Konanie žalovaného súd vyhodnotil síce ako zákonné, ale účelové v snahe vyhnúť sa ujme spočívajúcej v prípadnej náhrade trov konania protistrane. Prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalobkyňu nepomerne negatívnejší dopad, ako na žalovaného. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, v pozícii žalobkyne je fyzická osoba, teda nemožno v absolútne žiadnom meradle porovnávať východiskové pozície týchto sporových strán. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, že aj napriek úspechu žalovaného a neúspechu žalobkyne, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z výsledkov dokazovania nie je zrejmé, ktorá listina (datovaná 15.06.2017 alebo 22.10.2017) bola žalobkyni v skutočnosti doručená a z akého dôvodu existujú dve listiny rovnakého obsahu. Toto je však iba formálny nedostatok procesu odstúpenia od zmluvy, pretože za ťažiskový argument považovala skutočnosť, že od zmluvy nebolo odstúpené účinne, z dôvodu nedostatku riadneho zastúpenia. Subjektom oprávneným na tento hmotnoprávny úkon je iba zmluvná strana, t.j. Provident Financial, s.r.o., Bratislava (pozn. teraz Endepro, s.r.o. v likvidácii, Bratislava). Z odstúpenia od zmluvy vyplýva, že tento úkon uskutočnil právny zástupca žalovaného, nie priamo žalovaný. Právny zástupca žalovaného nepredložil spoločne s odstúpením od zmluvy plnomocenstvo na odstúpenie od zmluvy, preto je dôvodné konštatovať, že predmetný úkon učinil nespôsobilý subjekt a k účinnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo. V ďalšom rozsahu je potrebné posúdiť či vôbec prichádza do úvahy účinne odstúpiť od predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom sporu bolo určenie neprijateľných zmluvných podmienok, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prinajmenšom v rovine prejudiciálneho posúdenia zhodnotiť neprijateľnosť predmetných zmluvných podmienok a s tým spojenú ich neplatnosť. Právny úkon žalovaného, ktorým odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru, je pre rozpor so zákonom neplatný, pokiaľ ide o účinky odstúpenia voči časti zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, a to z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva a zmluva o zabezpečení splátok úveru je v tejto časti neplatná. Žalovaný využil právo odstúpiť od zmluvy skoro 2 roky po splatnosti poslednej dohodnutej splátky, 8 mesiacov od podania žaloby (meritórne rozhodnutie o tejto žalobe nastolí medzi stranami právnu istotu), skoro 3 roky od prvotného omeškania žalobkyne a až v priebehu súdneho pojednávania. Takéto konanie žalovaného je celkom evidentne špekulatívne a žalobkyňa ho považovala za šikanózny výkon práva, ktorému nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Odstúpením od zmlúv a požiadavkou zaplatiť iba doposiaľ neuhradenú časť istiny úveru žalovaný v žiadnom prípade nesledoval naplnenie ekonomického cieľa (dosiahnutie zisku za poskytnuté finančné prostriedky), ale jeho úmyslom bolo vyhnúť sa negatívnemu súdnemu rozhodnutiu vo vzťahu k určeniu neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem neprijateľných zmluvných podmienok poukázala žalobkyňa aj na nedostatky spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej absentoval údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj na nesprávne uvedenie výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v spotrebiteľskej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) cit. zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Celková odplata (poplatky spolu s úrokmi), ktorú bola povinná žalobkyňa žalovanému zaplatiť predstavovala sumu 85,32 % zo sumy poskytnutého úveru. Takéto plnenie vyplývajúce prevažne z neprijateľných zmluvných podmienok prevyšujúce spoločensky akceptovateľnú výšku, je rovnako v rozpore s dobrými mravmi a v demokratickej spoločnosti je neprípustné. V tejto súvislosti aj právny úkon, ktorým sa žalovaný snaží vyhnúť následkom plynúcim zo svojho nepoctivého podnikania, vzhľadom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Poplatok za garantovanú službu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že táto zmluvná podmienka, ktorá sa netýka hlavného predmetu plnenia, ani odmeny za toto plnenie je dohodnutá celkom zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď za bližšie neurčené, fiktívne a neuskutočnené služby žalovaného musí žalobkyňa zaplatiť poplatok v neprimeranej výške, ktorý dokonca prevyšuje aj výšku úroku za poskytnutie celého úveru. Skutočnou úlohou poplatku za garantovanú službu je umelé zníženie ročnej úrokovej sadzby na akceptovateľnú a celkom lákavú úroveň. Poplatok za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane navyšuje náklady na

doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok. Navyše, žalovaný nezahrnutím tohto poplatku, obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru je nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§§ 359,362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

Úlohou odvolacieho súdu v dôsledku namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že poplatok za garantovanú službu v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014, ako aj poplatok za odmenu za poskytnutie služby v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.06.2014, sú neprijateľné zmluvné podmienky. V priebehu konania dňa 22.10.2017 žalovaný odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v zmysle bodu 10 písm. a) zmluvy. Na preukázanie účinnosti odstúpenia od zmluvy žalovaný predložil potvrdenie o podaní doporučeného listu na pošte Bratislava 11, adresovaného žalobkyni. Súd prvej inštancie následne žalobu zamietol z dôvodu, že zanikol predmet konania. Takýto postup súdu prvej inštancie nebol správny.

Podľa § 3 ods. 3,5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa názoru odvolacieho súdu, právo spotrebiteľa domáhať sa ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je zákonom časovo limitované, ani obmedzené trvaním zmluvného vzťahu. Pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súdom postačuje objektívna spôsobilosť zmluvnej podmienky negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Žalobkyňa bola neprijateľnými zmluvnými podmienkami počas trvania zmluvného vzťahu viazaná (do účinnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného). Nie je preto možné stotožniť sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa dodávateľ zbaví zodpovednosti za použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky odstúpením od zmluvy, s účinkami zrušenia od počiatku, teda ex tunc. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

6. K namietanej existencii dvoch úkonov odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.06.2017 a 22.10.2017 odvolací súd uvádza, že odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresovaným právnym úkonom. Pre zachovanie adresnosti právneho úkonu je potrebné, aby sa tento dostal do dispozičnej sféry adresáta, v tomto prípade žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykázané len doručenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.10.2017, tomuto súd priznal účinky platného odstúpenia, s následkom zrušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014.

7. K odvolacej námietke žalobkyne, týkajúcej sa neúčinnosti odstúpenia od zmluvy z dôvodu jeho vykonania nespôsobilým subjektom odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný splnomocnil spoločnosť De minimis, spol. s.r.o., advokátsku kanceláriu so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava na všetky právne úkony a činnosti v mene splnomocniteľa v súdnych konaniach. Extenzívnym výkladom udeleného plnomocenstva možno dospieť k záveru, že právny zástupca žalovaného bol oprávnený v mene spoločnosti vykonať aj úkony hmotnoprávneho charakteru, teda aj odstúpenie od zmluvy. Každopádne, nedostatok plnej moci na odstúpenie od zmluvy možno konvalidovať dodatočným doložením plnomocenstva zo strany žalovaného, preto odvolací súd považoval uplatnenú odvolaciu námietku samu o sebe za nespôsobilú privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.1 . Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku súdom prvej inštancie po následnom odstúpení od zmluvy žalovaným bez zohľadnenia konania s ochranou slabšej zmluvnej strany.

Vzhľadom na skutočnosť, že odstúpením od zmluvy sa zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014 od počiatku zrušila, odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k uplatneným odvolacím námietkam, týkajúcim sa neuvedenia obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 391ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať neprijateľnosťou zmluvných podmienok v rozsahu dojednania poplatku za garantovanú službu v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014, ako aj poplatku za odmenu za poskytnutie služby v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.06.2014.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, ako aj zásadou úspechu strany sporu (§ 255 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.