Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoSr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: C. H., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Z. X, právne zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom J. F. X/A, XXX XX Z., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, sp. zn.: SR 00664/16 zo dňa 30.11.2016, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5Csr/1/2017-104 zo dňa 7. septembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, zriadený Záujmovým združením právnických osôb - Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45 745 595 sp. zn. SR 00664/16 zo dňa 30.11.2016, žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že predmetom rozhodcovského konania bol spotrebiteľský spor, z posudzovaných zmlúv, jednoznačne vyplývalo, že žalobkyňa tieto uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ, nakoľko je tak označená identifikačnými údajmi v samotnom záhlaví žiadosti o poskytnutie úveru, ako i v samotných zmluvách. Daňové identifikačné číslo uvedené v záhlaví zmluvy o úvere neznamená, že predmetnú zmluvu uzavierala ako podnikateľ, navyše absentuje údaj IČO, prípadne pripojený výpis zo živnostenského, resp. obchodného registra. Pokiaľ podpísala v časti zmluvy o úvere prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, poukázal súd na skutočnosť, že ide o formulárovú zmluvu vopred pripravenú, pričom nebola preukázaná vôľa žalobkyne uzatvárať predmetnú zmluvu ako podnikateľ, keď v žiadosti o poskytnutie úveru žiada žalobkyňa o poskytnutie úveru ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Podľa verejne dostupných údajov zo Živnostenského registra SR vyplýva, že žalobkyňa k aktuálnemu dňu nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, túto ukončila ku dňu 1.4.2009. Z tohto dôvodu súd zastal názor, že ide o spotrebiteľský spor a je daná miesta príslušnosť Okresného súdu Ružomberok (§ 19 písm. d) . Ďalej konštatoval, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonom stanovenej lehote, keď z fotokópie pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že tento bol doručený žalovanej do vlastných rúk 9.12.2016,

žaloba bola podaná na súde 10.3.2017, na prepravu poštovým úradom bola podaná 9.3.2017. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny vzťah medzi stranami sporu je založený zmluvou o úvere zo dňa 16.3.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver v sume 1.100,- Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok v sume 964,- Eur, teda v celkovej finančnej čiastke 2.064,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 172,- Eur, počnúc dňom 18.4.2015. V ten istý deň uzavreli strany sporu rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom SR. Súd skúmal, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platným právnym úkonom. Rozhodcovská zmluva mala povahu samostatnej zmluvy, bola dojednaná na samostatnej listine, podpísaná zmluvnými stranami, bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Jej podpisom, či už z nevedomosti alebo z hľadiska nutnosti získať finančné prostriedky formou úveru, sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobcom bude veriteľ, t. j. dodávateľ. Obsah zmluvy dlžník ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje: čísla rozhodcovskej zmluvy, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia dlžníka. Za individuálne spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovania medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným konsenzom obidvoch zmluvných strán, vyplývajúcich z týchto rokovaní. Súd dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská zmluva je neprijateľná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ, teda absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V rozhodcovskej zmluve sú už vopred určené dva konkrétne rozhodcovské súdy, ktoré sú oprávnené v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Preskúmaním platnosti a náležitosti zmluvy o úvere, súd dospel k záveru, že v tejto absentujú náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení - úroková sadzba spotrebiteľského úveru a podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie, podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona - ročná percentuálna miera nákladov, údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l) - výška, počet a termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov, podľa § 9 ods. 2 písm. z) - priemerná hodnota RPMN. Vzhľadom na absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí sa poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) poukazovaného zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov, pričom z tohto hľadiska Stálym rozhodcovským súdom nebola zmluva o úvere preskúmavaná. Na podklade tohto súd ustálil, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a žalobkyni ako úspešnej účastníčke v spore priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesporné považoval, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 9.12.2016, sporným zostalo zachovanie 60-dňovej zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, táto podľa žalovaného márne uplynula, nakoľko žaloba bola na súde podaná 10.3.2017. Ďalej namietal, že súd nesprávne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, pričom žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že peňažné prostriedky použije na účel podnikania. Za nepochybné považoval, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Platnosť právneho úkonu treba hodnotiť k okamihu jeho uzatvorenia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu a nemusia nastať po jeho uzavretí. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (§ 4 ods. 2 písm. r/ pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch zák. č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.). Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv podľa lex specialis, a teda jednoznačne majú prednosť. V tejto súvislosti poukazoval i na odporúčanie komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných

na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Predmetnú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko bol to práve žalobca, ktorý inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe tým, že dobrovoľne uvádzal údaje, týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, nemožno sa preto dodatočne dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme svojim konaním žalobca sám vyvolal a inicioval (rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa 22.12.2004 sp. zn. VIII ZR 91/04, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.2.2017 sp. zn. 14Co/975/2015). Súd zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, neuviedol však ani jediné tvrdenie, z akého dôvodu posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom podnikania. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že jeho argumentácia ohľadne márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je nesprávna, žalovaný nesprávne vychádzal zo znenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukazovala na bod 12, 13 odôvodnenia rozsudku, kde sa súd podrobne vyporiadal s otázkou postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky, i otázkou včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalovanému podľa nej unikajú minimálne tri zásadné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že je na mieste poskytnúť žalobcovi spotrebiteľskú ochranu:

- v zmluve o úvere je žalobkyňa konkretizovaná svojim rodným číslom a číslom občianskeho preukazu,

- číslo DIČ nepreukazuje podnikateľskú činnosť žalobkyne,

- dogmatickú teóriu absolútneho obchodu považuje za prekonanú. V odvolacom konaní zotrvala na doterajšej argumentácii, obsiahnutej v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, následne podrobne rozvinutú v podaniach žalobkyne. Za zásadné a rozhodujúce považovala, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou predmetnej rozhodcovskej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, došlo k obchádzaniu dôležitého prvku únijného práva, ktorú predstavuje ex offo súdna kontrola neprijateľských zmluvných podmienok, absencia individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, umožňuje zabezpečenie pohľadávky zmenkou, čo je tiež nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne doplnil, že rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že ide o rozhodcovskú zmluvu. V prípade žalobkyne ide o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby, schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov, obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal, nebol k podpisu rozhodcovskej zmluvy donútená. Poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/343/2013, Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Er/1464/2015 zo dňa 13.11.2017, rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.1.2006, sp. zn. C361/04 s tým, že zmluvné strany vyslovene prejavili vôľu uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, ako ju podpísali, došlo k jej individuálneho dojednaniu. Ani skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú rozhodcovskú zmluvu ešte samo osebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrário odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniach, vyvodil správny právny záver, ktorý náležitým vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu, v ktorých dal dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na námietku žalovaného o tom, že žalobkyňa zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu nepodpisovala ako spotrebiteľ, ale ako fyzická osoba podnikateľ. K dôvodom rozhodnutia prvoinštančného súdu uvedeným v bode 12. napadnutého rozhodnutia odvolací súd považoval za potrebné doplniť, že je všeobecne známou skutočnosťou, že žalovaný sa dopúšťal nekalej obchodnej praktiky, keď do zmluvy o úvere dopĺňal údaje o tom, že finančné prostriedky mali byť poskytnuté buď na výkon podnikania alebo na účel zamestnania, pričom správne prvoinštančný súd poukázal, že pri identifikačných údajoch žalobkyne absentuje údaj IČO, prípadne pripojený výpis zo živnostenského, resp. obchodného registra a podľa dostupných údajov zo Živnostenského registra SR mal za preukázané, že k aktuálnemu dňu uzatvorenia zmluvy nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Naviac v samotnej žiadosti o poskytnutie úveru žiadala žalobkyňa o poskytnutie úveru ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

9. Za neodôvodnenú odvolací súd považoval i námietku žalovaného o tom, že žaloba žalobkyne nebola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00664/16 zo dňa 30.11.2016 bol žalobkyni doručený 9.12.2016, a že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť po 1.1.2015. Nebolo preto možné použiť na jej trvanie a plynutie predpisy účinné do 31.12.2014, ale ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý na vec prvoinštančný súd správne aplikoval. V zmysle tohto ustanovenia je možné žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, čo znamená, že pokiaľ k doručeniu rozhodcovského rozsudku žalovanej do vlastných rúk došlo 9.12.2006 a žalobu podala na súde 10.3.2017, na prepravu poštovým úradom 9.3.2017, lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná. V danom prípade postačovalo v zákonnej lehote podať žalobu na prepravu poštovým úradom, nakoľko sa jednalo o procesnú prekluzívnu lehotu a nie lehotu hmotnoprávnu. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je totiž procesným predpisom a nie predpisom hmotnoprávnym.

11. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom prvoinštančného súdu o tom, že koncipovaná rozhodcovská zmluva, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine, nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, nakoľko z jej predtlače jednoznačne vyplýva, že sa do nej dopĺňali iba identifikačné údaje žalobkyne ako dlžníka bez možnosti ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej doložky, výber rozhodcovského súdu, ktorému bude daná právomoc rozhodnúť akýkoľvek spor, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v úverovej zmluve. Taktiež výber alternatív riešenia sporu spočíval výlučne na žalobcovi, a teda veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Veriteľ jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, a to rozhodcovskému súdu so sídlom geograficky vzdialenom od bydliska povinného. Najvyšší súd SR v rozhodnutí č.k. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012 judikoval „rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

12. Odvolací súd sa plne stotožnil s konštatáciou prvoinštančného súdu o tom, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i tým, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský súd totiž absolútne neskúmal, či uzatvorená zmluva o úvere medzi stranami sporu obsahuje predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z. z. a či pre ich absenciu nie je potrebné považovať žalovaným poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) poukazovaného zákona. V tejto

súvislosti správne prvoinštančný súd poukázal na absenciu údaja o RPMN, o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie, ako i o výške, počte a termínoch splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Už len absencia jednej z poukazovaných náležitostí postačuje k tomu, aby bolo možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v nadväznosti na čo ani odvolací súd nepovažoval za potrebné bližšie zdôvodňovať absenciu tej ktorej náležitosti, na ktorú prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí poukázal.

13. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430