Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-16-2018.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o maloletú R. W., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, dieťaťa rodičov matky W. U., nar.XX.X.XXXX, bytom P. XXX a otca D. J., nar.XX.X.XXXX, bytom L. rad XXX/XX, Q., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletej R. W., nar.XX.X.XXXX návrhom doručenom Okresnému súd v Trebišove dňa 14.8.2017 žiadal, aby súd rozhodol o znížení výživného na maloleté dieťa, s odôvodnením, že sa u neho podstatne zmenili pomery v príjme, je toho času nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi spolu v sume 233,-Eur mesačne. Vzhľadom k tomu navrhol znížiť výživné pre maloletú R. na sumu minimálneho výživného.
2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, navrhla ho ako nedôvodný zamietnuť.
3.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol zamietnuť návrh otca na zníženie výživného, keďže zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, obsahom spisu Okresného súdu Košice
- okolie, sp.zn.15C/154/2006 a zistil tento stav vo veci:
6. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 15C/154/2006 - 40 zo dňa 30.11.2007 súd určil otcovstvo D. J., nar.XX.X.XXXX k maloletej R. W., nar.XX.X.XXXX, zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca vo výške 1.500,-Sk (49,79,-Eur) mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci, vopred, k rukám matky a súčasne určil dlžné výživné za predošlé obdobie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.1.2008.
7. Otec maloletej R. žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý patrí jeho švagrovi C. D.. V domácnosti žije s manželkou J. J., nar.X.XX.XXXX. Iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej R. otec nemá, z manželstva má tri už plnoleté deti. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, a to dlhodobo, spoločne je posudzovaný s manželkou, poberajú dávku v hmotnej núdzi s prídavkami k dávke v celkovej výške 233,-Eur mesačne. Iný príjem nemajú. Vykonáva aktivačné práce v obci. Výživné mu
bolo v poslednom súdnom konaní určené podľa jeho príjmu. Pracoval dlhodobo v spoločnosti U.S.Steel Košice ako valcovač, s príjmom do 1.000,-Eur mesačne. Na dotaz súdu sa nevedel presne vyjadriť, prečo pracovný pomer ukončil. Má ukončené základné vzdelanie. Uhrádza náklady na bývanie vo výške 50,-Eur mesačne, platí splátku spotrebného úveru vo výške 50,-Eur mesačne.
8. Matka žije s maloletou R. v maringotke v rómskej osade v P.. Matka žije s manželom L. U. a 4 maloletými deťmi, je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 5 detí. Matka poberá aj náhradné výživné na maloletú R. v sume 50,-Eur mesačne. Manžel matky pracuje v spoločnosti U.S.Steel, s príjmom vo výške 700,-Eur mesačne.
9. Maloletá R. je žiačkou 4.ročníka na ZŠ v P., je zdravá. Matka uviedla, že otec na výživu maloletej R. neprispieva a to dlhodobo a neprejavuje o ňu žiadny záujem.
10. Z vyjadrenia spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o. vyplýva, že s otcom maloletého dieťaťa - D. J., nar.XX.X.XXXX, bol pracovný pomer ukončený dňa 14.3.2012 a to podľa § 68 Zákonníka práce ( okamžité ukončenie pracovného pomeru). Priemerný mesačný príjem otca za dobu od 4/2011 do 3/2012 bol vo výške 492,-Eur mesačne netto.
11. Z vyjadrenia spoločnosti Fekollini, s.r.o. Sládkovičovo vyplýva, že otec maloletého dieťaťa u nich pracoval jeden deň 16.6.2016.
12. Z vyjadrenia ÚPSVaR Trebišov vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je od 12.9.2014 až doposiaľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Poberá pomoc v hmotnej núdzi spolu s J. J. vo výške 233,30,- Eur mesačne.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania, t.j. u maloletého dieťaťa, ako aj na strane matky a otca maloletého dieťaťa.
16. U maloletej R. sa zmenili pomery v tom smere, v čase posledného rozhodovania súdu bola novorodencom, toho času je žiačkou 4.ročníka na základnej škole, t.j. je podstatne staršia, čím vzrástli aj náklady na uspokojovanie jej osobných potrieb, vzhľadom k jej veku. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu maloletého dieťaťa je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného, smerom k jeho zvýšeniu.
17. U matky maloletého dieťaťa sa zmenili pomery v tom smere, že jej pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, toho času má príjem iba z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. U otca maloletého dieťaťa sa zmenili pomery v jeho súčasnom deklarovanom príjme. Pri poslednom rozhodovaní súdu súd vychádzal z jeho príjmu v spoločnosti U.S. Steel vo výške 16.000,-Sk, kde otec pracoval dlhodobo, pracovný pomer ukončil v roku 2012. Iné vyživovacie povinnosti otcovi nepribudli.
18. Súd poukazuje na to, že výška výživného sa odvodzuje aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby maloletého dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
24. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.
25. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom môže byť iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov sa má na mysli výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávnenej osoby, alebo povinnej osoby, ktoré boli podkladom predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
26. Pri určení výšky výživného súd má vychádzať z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Je nesporné, že rozsah vyživovacej povinnosti nemožno určovať podľa posledného príjmu povinnej osoby, bez toho, že by sa prihliadalo na jeho schopnosti. Súd musí skúmať, či povinný neopustil zamestnanie pre neho výhodné a poskytujúce mu väčší príjem bezdôvodne. V prípade zmeny príjmu povinnej osoby je potrebné skúmať, či k takejto zmene došlo z dôležitého dôvodu. Ak povinný zmenil alebo opustil zamestnanie s vyšším príjmom, z vlastnej iniciatívy, treba posudzovať schopnosti a možnosti povinného podľa príjmu pred zmenou resp. stratou zamestnania.
27. V danom prípade síce došlo u otca maloletého dieťaťa od posledného určenia výživného súdom k zmene príjmu a to výrazne, nakoľko v súčasnej dobe je nezamestnaný a poberá iba dávku v hmotnej núdzi. Bolo preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia otec odišiel zo zamestnania, v ktorom mal dlhodobo riadne uzavretý pracovný pomer, s perspektívou pracovného miesta a tým aj stáleho príjmu, a to odchodom zo spoločnosti U.S.Steel. V poslednom súdnom rozhodnutí, ktorým bola určovaná jeho vyživovacia povinnosť, súd konštatoval, že dosahoval dostatočný príjem na to, by si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom mohol plniť bez akejkoľvek finančnej a existenčnej ujmy.
28. Vzhľadom k uvedenému je súd toho názoru, že otec svojim konaním, ktorým mu bol ukončený pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce ( okamžitá výpoveď), konal spôsobom uvedeným v § 75 ods.1 Zákona o rodine, keď zavineným konaním prišiel o výhodnejšie zamestnanie, zárobok alebo majetkový prospech.
29. Keďže výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Súd poukazuje na to, že povinnosťou každého rodiča je vyživovať svoje dieťa, rodič však nemá zakotvenú povinnosť pracovať, a to žiadnym zákonom. Je však povinný si prispôsobiť majetkové pomery tak, aby jemu určené výživné ohrozené nebolo. Ak mu postačuje príjem vo výške 230,-Eur mesačne, nesmie to ísť na úkor výživného, určeného zákonom. Otec maloletého dieťaťa nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, či inú odkázanú osobu. Nemá ani iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej navyše neuviedol zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť si adekvátne zamestnanie svojmu veku, vzdelaniu, zdravotnému stavu, situácii na trhu práce, prípadne aj vo vzdialenejšom regióne od miesta bydliska. Zníženie výživného pre maloletú R. by znamenalo posunúť
zodpovednosť za výživu maloletej výslovne matku dieťaťa, ktorá sa o maloletú každodenne stará a každodenne jej uhrádza všetky riadne a mimoriadne výdaje.
30. Podľa ust. § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.