Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-38-2017.pdf
PDF · 109.91 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/38/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Ľuboš Jankulic, Vinohrady nad Váhom 312, IČO 34 453 571, zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: Y. B., W. XXX/XA, W., zastúpený advokátom: Mgr. Matej Krajči, PhD. Záhradnícka 51, Bratislava, o zaplatenie 1.095,40 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17Cb/1/2011-302, zo dňa 06.12.2016, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.095,40 eur s úrokom z omeškania a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, v ktorom žalobca tvrdil, že dňa 01.04.2004 uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 3/2006, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., obec B., súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXXX, Správa katastra Galanta, predmetom ktorej bol prenájom kancelárie č. 2.09 na II. zemnom podlaží, o výmere 18,30m2, za ktorú mal žalovaný platiť žalobcovi pravidelné mesačné nájomné vo výške 91,28 eur (2.750,- Sk v danom čase) mesačne. Za obdobie 12 mesiacov, ktoré si uplatnil žalobca faktúrami dlžná suma predstavovala na nájomnom čiastku 1.095,40 eur. Žalovaný predmetný záväzok v dlžnej sume nájomného neuhradil, ale dňa 18.12.2008 ho uznal, čím je konštituovaná vyvrátiteľná domnienka o existencii dlhu žalovaného bez dôkazného bremena na strane žalobcu.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s tým, že uznanie záväzku nemá náležitosti vyžadované pre tento jednostranný úkon zákonom, žalovaný nikdy nemal v úmysle tento záväzok uznať, pretože jeho je sporný a nárok je premlčaný.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie k čomu zdôraznil sudcovskú koncentráciu konania, poukázal k tomu na nález ÚS SR I. ÚS 38/2013 -50 zo dňa 24.10.2013 a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
5. Z dokazovania mal súd preukázané, že dňa 01.04. 2004 strany sporu uzatvorili Nájomnú zmluvu č. 03/2006, na základe ktorej mal žalobca ako prenajímateľ dal do nájmu žalovanému ako nájomcovi do nájmu miestnosť - kancelária číslo 2.09 na II. nadzemnom podlaží o výmere 18,30 m2 v budove so súpisným číslom 566 v k. ú. B., obec B., okres Galanta, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV číslo XXXX. Súčasťou predmetu nájmu sú služby spojené s užívaním priestorov, a to elektrická energia,
plyn, vodné a stočné a tiež užívanie spoločných priestorov- chodby a WC. Prenajaté priestory slúžili nájomcovi na výkon podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, strany sa dohodli nájomné na výške 150,- Sk/m2 mesačne a teda cena za nájom bola 2 750,- Sk mesačne (91,28 eura). Nájomca sa zaviazal platiť nájomné mesačne, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
6. Dňa 18. 12. 2008 mal žalovaný podpísať dve listiny označené ako Uznanie záväzkov ( podľa § 29 a § 30 zákona 431/2002). Podľa obsahu žalobca zaslal žalovanému list s textom zoznamu záväzkov žalovaného voči žalobcovi k dátumu 18. 12. 2008, požiadal o porovnanie tohto zoznamu s účtovnou evidenciou žalovaného a o potvrdenie správnosti a spätného odoslania na adresu žalobcu. Súčasťou tejto listiny je aj zoznam záväzkov s uvedením čísla faktúry, jej splatnosti, dátumu vystavenia a celkovej fakturovanej sumy. Na listine je ako dlžník uvedený žalovaný s tým, že ako dlžník „uznáva svoje vyššie uvedené záväzky v plnej výške voči veriteľovi - firma Ľuboš Jankulic, Vinohrady nad Váhom 312".
7. Z hľadiska právneho posúdenia samotného inštitútu uznania dlhu prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 323 ods. 1 Obchod. zák. účinného k dátumu uznania dlhu a na uznanie upravené v § 558 Obč. zák. k čomu skonštatoval, že uznať možno len existujúci záväzok, dôsledkom uznania je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky dlžník má stále možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti tým, že dlžník uznal záväzok prešlo na neho . Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Významným dôsledkom uznania záväzku je tiež skutočnosť, že od okamihu uznania záväzku začne plynúť nová štvorročná premlčacia lehota.
8. Na pojednávaní konanom dňa 6. 12. 2016 právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zmluvu vypracoval žalobca podľa vzoru a nedopatrením neopravil dátum zmluvy, na ktorej bol uvedený rok 2006, k čomu ale zdôraznil, že žalovaný existenciu a teda uzatvorenie zmluvy potvrdil, ako i dohodu o výške nájomného s tým, že nájom skončil v marci 2006. Žalovaný počas konania uviedol, že nájomný vzťah zanikol v marci 2006, ale zostal sporným dátum jeho vzniku, keďže zmluva bola datovaná dňom 01.04. 2004. Predmetný rozpor žalobca neodstránil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy ku zisteniu vzniku nájomného vzťahu a tak žalobca k tejto skutočnosti a ním uvádzanému tvrdeniu neuniesol bremeno tvrdenia ako ani bremeno dôkazu a to aj napriek tomu, že zo strany súdu mu táto možnosť bola daná.
9. Tým, že samotná existencia nájomného vzťahu bola sporná a tento rozpor nebol odstránený, prvoinštančný súd skonštatoval, že za spornú a nepreukázanú má nielen existenciu základného vzťahu, ale nebolo v konaní ani jednoznačne preukázané, či listina označená ako uznanie dlhu je podpísaná žalovaným, čo nebolo potvrdené , ale ani vylúčené znaleckým dokazovaním. Okrem toho adresátom aj odosielateľom je žalovaný, pričom podľa ust. § 323 Obchod. zák. uznanie musí dlžník urobiť - adresovať voči veriteľovi, pokiaľ túto listinu dlžník adresuje sám sebe, nemôže nadobudnúť účinky uznania dlhu.
10. Pri vyhodnotení samotného nárok na úhradu nájomného vzal súd do úvahy právnu úpravu, vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 3,4 zák. č. 116/1990 Zb., ktorá pre platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov vyžaduje splnenie obsahových náležitostí a to i určenie doby, kedy nájomný vzťah vznikol. Keďže zo zmluvy, ktorá bola predložená súdu nevplýva, kedy bola uzatvorená, je absolútne neplatnou pre nedostatok obsahových náležitostí.
11. Uznávací prejav musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu záväzkov, ktoré sú uznané a teda aj označenie záväzkového vzťahu, na základe ktorého boli v listine o uznaní uvedené faktúry vydané, pretože faktúra sama o sebe nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu. Faktúra je len účtovný doklad a tak prvoinštančný súd dospel k záveru, že uznávacie prejavy, na ktoré poukazuje žalobca neobsahujú definícia záväzkov, ktoré nimi mali byť podľa ust. § 323 a nasl. Obchod. zák. uznané sú teda nejasné čo do dôvodu vzniku záväzku a hoci je i vo faktúre označenie nájomnej zmluvy č. 03/2006, ide o zmluvu, ktorá je absolútne neplatnou a tak nie je určitý ani dôvod vzniku záväzku. Žalobca tým, že nepreukázal v konaní dátum vzniku nájomného vzťahu, a táto skutočnosť nevyplynula priamo z písomnej zmluvy, tak ak žalovaný užíval nehnuteľnosť, tak titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v subjektívnej premlčacej lehote , ktorá je dva roky a v objektívnej, ktorá je štyri roky a teda faktúry so splatnosťou v roku 2006 sa premlčali najneskôr do 14. 12. 2008, čo bolo ešte pred podpisom
„uznania záväzkov“. Premlčaním nároku sa konajúci súd zaoberal vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, ku ktorej prvoinštančný súd poukázal na ust. § 388 ods. 1 Obchod. zák. a s ktorou sa stotožnil, keďže uznanie záväzku súd vyhodnotil ako nepreukázané a tak sa povinnosť na úhradu jednotlivých faktúr premlčala v období od 17.04.2010 do 12.03.2011, žaloba bola podaná až dňa 27.05.2011 a tak žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil poukazom na existenciu odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.. Odvolávajúca sa žalujúca strana sporu poukázala na procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý keď na pojednávaní konanom dňa 21.05.2015 súd uviedol postupom podľa § 118 ods. 2 C.s.p., že sa stotožňuje s názorom žalobcu, v súvislosti so závermi znaleckého dokazovania, podľa ktorého znalecké dokazovanie preukázalo, že podpisy žalovaného na uznaniach záväzkov zo dňa 18.12.2008 sú jeho podpismi, porovnávací materiál predložil sám žalovaný, preto odvolateľovi nie je zrejmé, čo viedlo prvoinštančný súd k zmene názoru bez zmeny vykonaného dokazovania, keď znalci konštatovali zhodu podpisu. Napriek tomu, že prvoinštančný súd v rámci hodnotenia predložených dôkazov uviedol, že znaleckým dokazovaním bola preukázaná pravosť podpisu žalovaného, v rozhodnutí prekvapivo uviedol, že znaleckým dokazovaním táto preukázaná nebola, čím uviedol žalobcu svojim postupom do omylu a znemožnil mu, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca tak na základe takéhoto stanoviska prvoištančného súdu nemal dôvod navrhovať vykonanie ďalšieho dokazovania k otázke pravosti podpisov, preto žalobca z opatrnosti navrhuje vykonanie dokazovania na skúmanie pravosti podpisov žalovaného na ním predloženom porovnávacom materiáli k znaleckému posudku č. 97/2013, čo odôvodňuje aj poukazom na § 366 písm. d/ C.s.p.. Návrh na doplnenie dokazovania vznáša odvolateľ z opatrnosti a za účelom demonštrácie nesprávnosti hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré neobsahuje prvky logického myslenia.
13. Odvolací dôvod vyplývajúci z § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam založil odvolávajúci sa žalobca na tom, že žalovaný sám potvrdil existenciu a vznik nájomného vzťahu titulom nájomnej zmluvy, čo nebolo ani medzi stranami sporné, rovnako nebola ani sporná ani výška dohodnutého nájomného, žalovaný potvrdil, že existujúci právny vzťah zanikol dohodou v marci 2006, napriek tomu prvoinštančný súd z chyby v písaní nájomnej zmluvy vyvodil jej neplatnosť, pričom pravosť podpisu žalovaného na tejto zmluve predmetom dokazovania nebola, žalovaný ju ani nerozporoval, táto skutočnosť nebola sporná, k čomu poukázal odvolateľ na Komentár k Občianskemu zákonníku, v ktorom je uvedené, že „obligátnou požiadavkou na písomnú formu právneho úkonu nie je datovanie právneho úkonu ...“
14. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď podľa jeho záveru žalobca nepreukázal, kedy nájomný vzťah vznikol, hoci bolo potvrdené súhlasným vyjadrením strán sporu, že nájomný vzťah vznikol a v čase pred 03.2006 trval, ale zanikol, k čomu však žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Skutkové závery prvoinštančného súdu o tom, že zmluva o nájme č. 03/2006 je neplatná pre absenciu podstatných náležitostí nie je správna, keďže datovanie právneho úkonu nie je podstatou náležitosťou a nie je zrejmé, pre absenciu akej náležitosti má byť tento právny úkon neplatný. Takýto postup prvoinštančného súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a je v rozpore s § 40 ods. 3 a § 37 ods. 3 Obč. zák. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní o neplatnosti právneho úkonu pre chybu v písaní spočívajúcu v nesprávne uvedenom dátume, uznanie záväzku tiež vyhodnotil ako neplatný právny úkon, čím konal v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, keď pred výkladom ktorý vedie k platnosti týchto právnych úkonov uprednostnil ich neplatnosť.
15. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu v podaní zo dňa 18.10.2007 navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Vyjadrenie žalobcu uvedené v odvolaní označil za jeho subjektívnu analýzu skutočnosti bez uvedenia právnej argumentácie, s odvolacími dôvodmi sa nestotožňuje a pridržia sa obsahu vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 24.02.2013.
16. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené elektronicky právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho dňa 26.10.2017 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalujúcej strany sporu je dôvodné.
18. Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
19. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu.
20. Základom nesúhlasu odvolateľa s rozhodnutím súdu prvej inštancie je okrem iného i poukaz na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť dôvodov, na základe ktorých súd nepriznal žalobcovi istinu s prísl.
21. Odvolanie založil žalobca ako odvolávajúca sa strana sporu na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods.1 písm. b/ a f/a h/ C.s.p.
22. Odvolací argument podradený pod § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p.. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu.
23. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvedený odvolací dôvod sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .
24. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25.Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu v súvislosti s odvolacími námietkami, na ktoré poukázal odvolávajúci sa žalobca musí konštatovať, že prvoinštančný súd porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z v tom čase príslušného procesného predpisu a to § 118 ods. 2 O.s.p. v spojení s výsledkami dokazovania, na ktoré poukázal v rozhodnutí vo veci samej, keď na pojednávaní konanom dňa 21.05.2015 (č.l. 263) uviedol, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podpisy žalovaného na uznaní záväzku zo dňa 18.12.2008 sú jeho podpismi, napriek tomu ale zamietajúce rozhodnutie prekvapivo založil na konštatovaní o nepreukázaní, že by podpis na listine označenej ako Uznanie záväzku “ bol pravým podpisom žalovaného (bod 17 odôvodnenia rozsudku). Uvedený záver je tak jednoznačne v rozpore s významnými skutkovým tvrdeniami prvoinštančného súdu, ktorý podpisy najskôr nehodnotil ako sporné a nepreukázané, následne ale v odôvodnení rozhodnutia bez vysvetlenia zmeny svojho názoru dospel pri vyhlásení a vyhotovení odôvodnenia rozhodnutia k opačnému záveru. Uvedené pochybenie výrazne zasiahlo do práv žalobcu, viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a založilo odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a s tým spojený i dôvod pre zrušenie predmetného rozsudku a jeho vrátenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu, pretože uvedený nedostatok nemohol byť opravený v odvolacom konaní odvolacím súdom.
26. Okrem toho poukazuje odvolací súd i na úlohu uloženú znalcovi v uznesení č.k. 17Cb/1/2011-73 zo dňa 15.05.2012, podľa ktorej ale nebolo úlohou znaleckého dokazovania posúdenie , či podpisy, ktoré boli preskúmavané boli vyhotovené totožným pisateľom, ale znalec mal zodpovedať, či ide o podpis žalovaného. Znalecký posudok č. 97/2013 ale na túto prvoinštančným súdom jasne položenú otázku nedal odpoveď(č.l. 142) len skonštatoval, že pisateľom sporných podpisov je pravdepodobne pisateľ porovnávacích podpisov, ktoré sa nachádzajú na daňových podkladoch Y. B.. Znalecké posúdenie síce nepotvrdilo ani nevylúčilo, či ide o pravý podpis žalovaného, k čomu je ale potrebné vziať do úvahy, že ak sa nepreukáže, že uznávací prejav bol podpísaný žalovaným, nemôže byť považovaný a posudzovaný ako riadne vykonaný. V takom prípade bude na úlohou žalobcu procesnou aktivitou predmetný rozpor odstrániť.
27. Podľa § 323 Obchod. zák.
(1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
(2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
(3) Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
28. Nakoľko predmetom sporu je vzťah medzi podnikateľmi, aplikuje sa výlučne právna úprava uvedená v Obchodnom zákonníku, ktorý jednoznačne definuje uznanie záväzku a preto sa právna úprava uvedená v Občianskom zákonníku nepoužije to ani podporne.
29.Uznaním záväzku sa zakladá právna domnienka existencie záväzku v čase uznania a v súdnom spore sa tak posilňuje procesná pozícia veriteľa, ktorý nemusí dokazovať vznik záväzku ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Dôkazné bremeno je práve na dlžníkovi ak namieta, že dlh nevznikol, zanikol inak, alebo bol splnený a musí toto svoje tvrdenie preukázať. Z obsahu listín, označených ako uznanie záväzkov (č.l. 21 a 22) vyplýva, že sú formulované voči Y. B. teda dlžníkovi, ktorý uvedené záväzky uznal a ich po podpísaní smeroval žalobcovi ako veriteľovi, čím bola splnená podmienka úkonu dlžníka urobenému voči veriteľovi. Z listinných dôkazov označených ako uznanie záväzkov podľa § 29 a § 30 zák. č. 431/2002 zo dňa 18.12.2008 vyplýva, že ich vyhotovil žalobca ako veriteľ, adresoval ich žalovanému ako dlžníkovi, a po podpísaní uznania, ich dlžník adresoval veriteľovi,
ktorý s nimi i disponoval a v konaní ich predložil. Na uznávací prejav je potrebné aplikovať ust. § 266 ods. 4 Obchod. zák. o výklade prejavu vôle, a to s prihliadnutím na obsah jeho prvej časti, ktorou je žalovaný vyzvaný na potvrdenie správnosti svojich záväzkoch voči žalobcovi a druhej časti , ktorá obsahuje prejav dlžníka - žalovaného, ktorý ním záväzky uvedené v prvej časti dokumentu uznáva voči veriteľovi a odosiela ich na adresu veriteľa, čo vyplýva z textu prvej časti. Predmetný listinný dôkaz, ak sa preukáže, že je podpísaný žalovaným, prípadne ním k tomuto úkonu poverenou osobou, je možné považovať za nesporný uznávací prejav, a nemožno ho označiť za úkon, ktorý pre formálne nedostatky nemá účinky uznania. Podstatnou okolnosťou ale je ako už uviedol odvolací súd vyššie, či bol tento uznávací prejav žalovaným riadne podpísaný a k tomuto záveru mal dospieť súd na základe znaleckého posudku, ktorý ale na súdom položenú otázku odpoveď nedal, napriek tomu súd konštatoval, že má z neho preukázané, že podpis na uznávacom prejave je podpisom žalovaného, v odôvodnení rozhodnutia ale odkázal na úplne opačný záver bez toho, aby dal možnosť sa žalobcovi k opačnému stanovisko vyjadriť. Prvoinštančný súd ani neuviedol, na základe čoho k zmeneným skutkovým záverom dospel.
30. Odvolací súd nemôže považovať za správny a preukázaný ani záver prvoinštančného súdu o neplatnosti Nájomnej zmluvy č. 03/2006 z dôvodu, že v nej je ako dátum uzatvorenia uvedený deň 01.04.2004. Žalobca predmetný nedostatok vysvetlil tým, že pri jej vyhotovení použil vzor, v ktorom neopravil rok podpísania. Zo samotného číselného označenia zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu z roku 2006, ako sa všeobecne zmluvy, ktoré slúžia ako účtovné doklady označujú, žalovaný existenciu nájomného vzťahu nenamietal, ale práve potvrdil. Je pravdou, že samotná faktúra nie je dôkazom o vzniku a existencii právneho vzťahu, ale môže byť podporným dôkazom, ktorý v spojení s inými dôkazmi vznik právneho vzťahu preukáže.
31.Pri vyhodnotení žaloby je preto prioritou, aby sa prvoinštančný súd vyporiadal s uznaním záväzkov, pretože ak predmetné listiny nebudú podpísané žalovaným, nemôžu byť považované za platné a potom je nadbytočné posudzovanie platnosti zmluvy o nájme, nakoľko bez uznania predmetného plnenia by bol už tento nárok premlčaný.
32. S poukazom na uvedené odvolací súd rešpektujúc ust. § 391 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu naznačený smer, podľa ktorého bude spor posudzovať, skutkové zistenia vyhodnotí a o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.) Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).