Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-292-2017.pdf
PDF · 123.7 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/292/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: B. Z., bytom Z., zastúpená JUDr. Róbertom Sivákom, advokátom, Nové Zámky, Z. lipami XX, proti žalovanému: X. Z., bytom Y. - A., ul. J. M. XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Banská Bystrica, Horná 35, o zaplatenie 16 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. apríla 2017 č.k. 13C/135/2012-349, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10 563,69 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 02. 05. 2011 do zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1. 1.2. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 02. 03. 2011 bola formou notárskej zápisnice N 31/2011, Nz 7319/2011, NCRls 7512/2011, spísanej notárkou JUDr. B. G., uzavretá kúpna zmluva medzi manželom žalobkyne J. Z., ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci Z., ul. E. XX, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „C“ katastra nehnuteľností, katastrálne územie S., parcela číslo XXX/X a XXX/X a stavba súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X (ďalej iba „predmetné nehnuteľnosti“), za kúpnu cenu 16 500 eur, ktorá mala byť zaplatená do 01. 05. 2011. Predávajúci J. Z. dňa XX. XX. XXXX zomrel (ďalej len „poručiteľ“). Z osvedčenia o dedičstve č.k. 16D/1047/2011-28 z 28.02.2012 vyplýva, že v dedičskom konaní po poručiteľovi bola ako aktívum prihlásená pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy v sume 16 500 eur a tiež to, že výlučnou dedičkou po poručiteľovi sa stala žalobkyňa. 1.3. V ďalšom priebehu konania vzniesol žalovaný kompenzačnú námietku pozostávajúcu zo zaplatených záloh na kúpnu cenu domu vo výške 2 000 eur, pôžičky v sume 2 336,31 eura a bezdôvodného obohatenia vo výške 3 200 eur za užívanie nehnuteľností žalobkyňou bez právneho dôvodu. Predovšetkým však tvrdil, že v niekoľkých splátkach poručiteľovi za jeho života uhradil časť kúpnej ceny domu vo výške 2 000 eur (v splátkach vo výškach 500, 200, 100, 300, 50, 250, 100 a 500 eur). Ďalej tvrdil, že poskytol žalobkyni pôžičku v celkovej sume 2 336,31 eura (v sumách 700, 402, 50, 135, 532, 197,31 a 20 eur). Nakoniec tvrdil, že žalobkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila
sumou 3 200 eur tým, že po tom, ako sa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, žalobkyňa ju naďalej užívala a neplatila za jej užívanie, pričom cena obvyklého nájmu v danom čase a mieste bola 400 eur mesačne. 1.4. Žalovaný na preukázanie, že poručiteľovi zaplatil zvyšok kúpnej ceny vo výške 12 000 eur predložil „Potvrdenie o pôžičke“, t.j. zmluvu o pôžičke, uzavretej medzi O., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a o jej splácaní. Z tejto zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný si požičal od O. O. dňa XX. XX. XXXX sumu 12.000 eur za účelom zaplatenia kúpnej ceny za dom, ktorú sa zaviazal splatiť do 23. 04. 2012, ktorú aj splatil v mesačných splátkach do 26. 05. 2012. 1.5. Z ďalších, žalovaným predložených dôkazov, mal súd prvej inštancie za preukázané, že v origináli červeného zošita slúžiaceho na zaznamenávanie platieb žalobkyne a jej zomrelého manžela sa nachádzajú zápisy o platbách splátok kúpnej ceny a tiež pôžičiek, ktoré zápisy sa zhodujú so sumami, uvedenými na príjmových dokladoch. Z príjmových dokladov predložených žalovaným súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný uhradil poručiteľovi, resp. žalobkyni samotnej, niekoľko splátok kúpnej ceny domu (dňa 05. 03. 2011 sumu 500 eur, dňa 04. 09. 2011 sumu 200 eur, dňa 01. 07. 2011 sumu 100 eur, dňa 12. 05. 2011 sumu 300 eur, dňa 28. 05. 2011 sumu 50 eur, dňa 14. 06. 2011 sumu 250 eur, dňa 23. 04. 2011 sumu 100 eur a dňa 05. 03. 2011 sumu 500 eur) a poskytol mu ďalšie rôzne sumy (dňa 10. 02. 2011 sumu 700 eur ako pôžičku, dňa 26. 07. 2011 sumu 402 eur ako zálohu, dňa 27. 07. 2011 sumu 50 eur ako zálohu pôžičky, dňa 28. 07. 2011 sumu 135 eur ako zálohu na občerstvenie, dňa 28. 07. 2011 sumu 532 eur ako zálohu na pohrebné služby, dňa 28. 07. 2011 sumu 197,31 eura ako zálohu na kar a dňa 01. 08. 2011 sumu 20 eur ako pôžičku ). 1.6.Zo znaleckého posudku č. 12/20016, vyhotoveného znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, Z.. C. I., dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že podpisy s menom J. Z. na vyššie uvedených príjmových dokladoch sú podpismi J. Z.. Znalkyňa uzavrela, že pokiaľ ide o podpis na príjmovom doklade zo dňa 28. 05. 2011 na sumu 50 eur, nie je pravosť jeho podpisu možné potvrdiť ani vylúčiť 1.7. Z videonahrávok predložených žalovaným dňa 21. 02. 2017 vyplýva, že obsahujú tri nahrávky, ktoré zachytávajú dialógy žalovanej a žalovaného v prízemnej časti predmetnej nehnuteľnosti (resp. v jej garáži), pričom medzi stranami sa na nich rieši otázka toho, ktorú miestnosť v dome bude žalobkyňa ďalej užívať, či sa presťahuje z garáže do vedľajšej obytnej miestnosti, ako to od nej chcel žalovaný, alebo zostane bývať v garáži, ako to chcela ona. Nie je pritom možné z nich zistiť, kedy boli vyhotovené. Je však možné konštatovať, že miestnosť, kde chcel žalobkyňu presťahovať žalovaný, má prinajmenej rozmery garáže alebo väčšie, určite presahujúce rozmer 3x3metre. 1.8. Z vyjadrení realitných kancelárií mal preukázané, že cena obvyklého nájmu v danom čase a mieste bola 400 eur mesačne (správa SD Trade s. r. o. Zvolen z 15. 05. 2015), 350-400 eur mesačne (správa PreFiDom s. r. o. Šurany z 22. 09. 2015 ), 350-600 eur mesačne (správa P. NZ s. r. o. Nové Zámky z 30. 09. 2015 ) a 300 eur mesačne (správa Libra Trade s. r. o., Nové Zámky z 15. 10. 2015 ). 1.9. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3, § 588, § 517 ods.2, § 451 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), čl. 4, § 147 ods. 1, ods. 2, § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). 1.10. Konštatoval, že žalovaný v smere preukázania skutočnosti, že by bol uhradil kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť, svoje dôkazné bremeno, neuniesol. 1.11. K nároku žalovaného, ktorý si uplatnil na započítanie svoj nárok (kompenzačnú námietku) vo výške 7 536,91 eura (suma pozostávala zo zaplatených záloh na kúpnu cenu domu vo výške 2 000 eur, pôžičky v sume 2 336,91 eura a bezdôvodného obohatenia vo výške 3 200 eur za bezdôvodné užívanie nehnuteľnosti). Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedený nárok žalovaného na započítanie (vo výške 7 536,31 eura), nedosahoval výšku predmetu pôvodného konania o zaplatenie kúpnej ceny (16 500 eur), súd prvej inštancie ho posúdil ako obranu a kompenzačnú námietku žalovaného. Tento nárok vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný v rozsahu 5 936,31 eura. 1.11.1. V časti zaplatenia kúpnej ceny vo výške 2 000 eur záloh na kúpnu cenu domu, ktoré mali byť žalovaným zaplatené právnemu poručiteľovi (vo výškach 500, 200, 100, 300, 50, 250, 100 a 500 eur), znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podpisy na príjmových dokladoch sú vlastnoručnými podpismi J. Z., je na nich uvedené, že ide o splátku (prípadne zálohu) kúpnej ceny na dom, preto v tomto rozsahu záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, zanikol. 1.11.2. Kompenzačnú námietku v sume 2 336,31 eura, v ktorej výške mal žalovaný žalobkyni poskytnúť pôžičku vo viacerých splátkach (700 eur, 402 eur, 50 eur, 135 eur, 532 eur, 197,31 eur a 20 eur), súd prvej inštancie vyhodnotil, že uvedené sumy boli poskytnuté ako pôžička, či záloha na kar alebo pohrebné výdavky, buď J. Z. (po ktorom za vrátenie pôžičky zodpovedá ako dedič žalobkyňa do výšky nadobudnutého dedičstva), alebo priamo žalobkyni. Žalobkyňa potvrdila, že tieto náklady dosiahli iba sumu 500 eur, ktorú aj vrátila tak, že túto sumu položila na stôl za prítomnosti babky a C.j, čo však
nepreukázala, keď nežiadala tieto osoby na danú okolnosť vypočuť (boli vypočúvané skôr, než sa súd začal zaoberať i touto otázkou a preto k danej okolnosti nevypovedali). Naopak, z predložených príjmových dokladov je nepochybne preukázané, že žalobkyňa, resp. jej manžel, uvedené sumy prevzali, že by ich boli i vrátili, nepreukázala, súd prvej inštancie preto v tejto časti uznal dôvodnosť kompenzačnej námietky v plnom rozsahu. 1.11.3. V časti kompenzačnej námietky, uplatnenej žalovaný, v sume 3 200 eur za užívanie rodinného domu, ktorého žalobkyňa nebola vlastníčkou, ani podielovou spoluvlastníčkou, za 8 mesiacov po tom ako sa žalovaný stal jeho vlastníkom (t.j. 400 eur mesačne), súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa dom žalobcu užívala v období od 02. 03. 2011 (kedy sa žalovaný stal jeho vlastníkom) do 20. 03. 2012 (sama to vo svojej výpovedi uviedla). Pokiaľ ide o rozsah jeho užívania, dospel k záveru, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užívala v plnom rozsahu po dobu 8 mesiacov, bez právneho titulu, k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi stranami nedošlo. Ak teda za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa nič neplatila, bezdôvodne sa na úkor vlastníka nehnuteľnosti obohatila a to vo výške ceny nájmu obvyklého v danom čase a mieste, pretože práve takú sumu by bola musela uhradiť v prípade platného nájmu. Pokiaľ ide o obvyklú cenu nájmu v danom čase a mieste, súd vychádzal z potvrdení realitných kancelárií a prihliadol na výpoveď žalovaného, navrhoval žalobkyni nájomné 200 eur mesačne. Pokiaľ žalovaný tvrdí vo svojej kompenzačnej námietke, že cena nájmu bola 400 eur, pričom však v danom čase navrhoval nájomné 200 eur, zohľadnil súd prvej inštancie tak práve skutočnosť, že žalobkyňa neužívala predmetnú nehnuteľnosť v plnom rozsahu. S poukazom na všetky tieto skutočnosti súd konštatuje, že cena nájmu obvyklého v danom čase a mieste je 400 eur mesačne (čo je priemer podľa potvrdení realitných kancelárií), žalobkyňa sa s ohľadom na obmedzené užívanie nehnuteľnosti pri neplatení za jej užívanie obohacovala mesačne práve sumou 200 eur, čo pri 8 mesiacoch predstavuje sumu celkovo 1 600 eur. Súd tiež konštatuje, že napriek tomu, že žalobkyňa tvrdila, že za užívanie nehnuteľnosti platila a to najmenej 200 eur mesačne, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala a v tejto časti svoje dôkazné bremeno neuniesla. Z videozáznamov je pritom preukázané, že nie je pravdou, že by žalobkyňa užívala len jednu miestnosť o rozmeroch 3x3m, naopak, je zrejmé, že kvalita jej bývania bola i po presťahovaní do inej miestnosti približne rovnaká ako tá, o ktorú žiadala. 1.12. Súd prvej inštancie preto žalobkyni priznal sumu kúpnej ceny (16 500 eur) zníženú o sumu 5 936,31 eura (pozostávajúcu zo sumy 2000 eur - zálohy na kúpnu cenu, resp. splátky, sumy 2 336,31 eura - pôžička žalobkyni a sumy 1600 eur z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu). 1.13. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd konštatuje, že žalovaný sa s platením peňažného dlhu dostal do omeškania deň po splatnosti kúpnej ceny, ktorým dňom bol deň 01. 05. 2011, t. j. odo dňa 02. 05. 2011 je povinný z nezaplatenej časti kúpnej ceny platiť úrok z omeškania. 1.14.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni v konaní úspešnej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/4, keď jej úspech v konaní bol v rozsahu 10/16, úspech žalovaného v rozsahu 6/16, pomer úspechu žalobkyne v konaní je teda 4/16, t. j. 1/4 (10/16 - 6/16 = 4/16). O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1, 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol vo vyhovujúcej časti odvolaním žalovaný. Namieta nepriznaný nárok v časti kompenzačnej námietky titulom bezdôvodného obohatenia, keď podľa vyjadrenia realitných kancelárií obvyklá cena nájmu v mieste a v čase bola 400 eur mesačne. Žalovaná užívala celé prízemie domu, vrátane sociálneho zariadenia. Žalovaný ponúkol žalobkyni užívanie priestorov za výhodnejších podmienok, žalobkyňa však všetky návrhy odmietla a nehnuteľnosť bezplatne užívala. Jej tvrdenia na súde prvej inštancie boli nepravdivé a zostali iba v rovine tvrdení, bez predložených dôkazov. 2.1. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie dôkazov, keď súd neuznal zaplatenie kúpnej ceny v sume 12 000 eur. Od samého začiatku žalovaný tvrdil, že peniaze v sume 12 000 eur zaplatil poručiteľovi z pôžičky peňazí, ktoré si požičal od priateľa O. ktorý túto skutočnosť aj potvrdil. Aj keď nebol priamym svedkom odovzdania peňazí, ale podľa všetkých preukázaných okolností, žalovaný bol poručiteľovi peniaze odovzdať. Poručiteľ naďalej užíval predmetnú nehnuteľnosť, navyše mal možnosť disponovať ďalšími finančnými prostriedkami. Zostávajúca časť kúpnej ceny bola zaplatená v jednotlivých splátkach ešte za života nebohého J. Aj znaleckým posudkom bolo nepochybne preukázané, že podpisy na predložených listinách sú vlastnoručne vyhotovené poručiteľom, a teda bolo nepochybne preukázané, že poručiteľ peniaze prevzal za svojho života. Naopak, žalobkyňa v konaní opakovane neuvádzala pravdivé skutočnosti, nepravdivo a účelovo tvrdila, že nevedela o predaji domu, že nemali dlhy, že platila za nájom domu, že neprevzala peniaze od žalovaného na zabezpečenie pohrebu, resp. že ich vrátila, že ju žalovaný vyhnal z domu a pod. Žiadne z týchto tvrdení nedokázala hodnoverne preukázať, práve naopak, časť jej vyjadrení bola vyvrátená zadováženými dôkazmi. Na základe týchto skutočností žalovaný je toho názoru, že dôkazné bremeno uniesol a preukázal, že kúpna
cena bola zaplatená a žaloba je nedôvodná. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného iba poznamenala, že žalovaný vo svojom odôvodnení iba opakuje výhrady, ktoré uviedol v rámci súdneho konania a súd ich zohľadnil a odôvodnil Keďže žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom mohli zvrátiť napadnutý rozsudok, považuje toto odvolanie za čisto účelové, ktoré má iba oddialiť vykonateľnosť rozsudku. Táto tendencia žalované ho je zjavná aj z listu vlastníctva číslo 140, z ktorého vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť bola darovaná dňa 21. 08. 2015, čím obmedzil jej právo na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Navrhuje odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, po nariadení odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené a dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne rade zamietol.
5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 16 500 eur z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorú žalovanému odpredal jej, už teraz, zomrelý manžel, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 03. 2011 a ktorú pohľadávku si riadne uplatnila v dedičskom konaní.
6.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 10 563,69 eura, keď akceptoval žalovaným vznesené kompenzačné námietky, a to zálohy na kúpnu cenu rodinného domu v sume 2 000 eur, pôžičky, ktoré poskytol žalobkyni, resp. poručiteľovi v sume 2 336,31 eura a v sume 1 600 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobkyni na základe užívania predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu za obdobie 8 mesiacov . 6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný a podal proti nemu odvolanie, namietajúc nepriznanie zvyšnej časti bezdôvodného obohatenia, keď realitné kancelárie oznámili, že nájom nehnuteľnosti v mieste a v danom čase predstavoval sumu 400 eur (súd prvej inštancie priznal sumu 200 eur mesačne). Namietal tiež nesprávne vyhodnotenie ním predloženého dôkazu, zmluvy o pôžičke uzavretej s O., ktorý mu požičal sumu 12 000 eur na zaplatenie kúpnej ceny domu.
7.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Z tohto dôvodu preto vytýčil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: kúpna zmluva č.l. 5, rozhodnutie o povolení vkladu č.l. 6, osvedčenie o dedičstve č.l. 8, úmrtný list č.l. 9, vyjadrením žalovaného č.l. 41-42, vyjadrením žalobkyne č.l. 45-46, listom vlastníctva č. 140 č.l. 50-54, výsluchom svedka O. č.l. 89, doklady o zaplatení kúpnej ceny, resp. pôžičke žalobkyni a poručiteľovi, kópie č.l. 162-171, zmluva o pôžičke poskytnutá žalovanému z prílohovej obálky č.l. 67, ako aj originály z prílohovej obálky č.l. 67,112, kompenzačná
námietka č.l. 179, správa žalobkyne č.l. 192, správy realitných kancelárií č.l.224, 231, 237, znalecký posudok č.l. 278-333. 8.1. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní po zopakovaní dokazovania na, ktorom sa zúčastnili strany sporu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci síce vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, čiastočne aj správne aplikoval právne predpisy, a to ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588 Občianskeho zákonníka), bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka), avšak skutkový stav, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil, nesprávne vyhodnotil. 8.1.1. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom odvolaní a doterajších vyjadreniach s tým, že žalovaný kúpnu cenu zaplatil a zároveň si uplatnil kompenzačnú námietku zo strany žalobkyne je preto nespravodlivo požadované opätovné zaplatenie kúpnej ceny. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 8.1.2. Žalovaný na odvolacom pojednávaní iba uviedol, že sa pridržiava vyjadrení svojho právneho zástupcu a iba dodal, že aj keď nemá potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny, túto strýkovi zaplatil tak, ako to uviedol pred súdom prvej inštancie a bolo by nespravodlivé, aby túto kúpnu cenu musel platiť znova. 8.1.3. Právny zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní iba uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 8.1.4. Žalobkyňa na odvolacom pojednávaní iba uviedla, že na súde nikdy neklamala a pridržiava sa vyjadrení jej právneho zástupcu. Uviedla, že od žalovaného a ani od jeho babky nikdy žiadne peniaze nežiadala a ani jej žiadne nedávali.
9. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Po vykonanom dokazovaní na súde prvej inštancie, zopakovanom dokazovaní na odvolacom pojednávaní, odvolací súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný a poručiteľ, J., ktorý bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci Z., ul. E. XX, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „C“ katastra nehnuteľností, katastrálne územie S., parcela číslo XXX/ X a XXX/X a stavba súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X (ďalej iba „predmetné nehnuteľnosti“), uzavreli dňa 02. 03. 2011 kúpnu zmluvu, na základe ktorej poručiteľ ako predávajúci, odpredal predmetné nehnuteľnosti žalovanému, ako kupujúcemu, za kúpnu cenu 16 500 eur, ktorá mala byť zaplatená do 01. 05. 2011. Predávajúci J. Z. dňa XX. XX. XXXX zomrel (ďalej len „poručiteľ“). Z osvedčenia o dedičstve č.k. 16D/1047/2011-28 z 28 .02. 2012 vyplýva, že v dedičskom konaní po poručiteľovi bola ako prihlásená pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy v sume 16 500 eur, pričom výlučnou dedičkou po poručiteľovi sa stala žalobkyňa. 10.1. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný kúpnu cenu za nehnuteľnosť v sume 16 500 eur nezaplatil a to ani v lehote uvedenej v samotnej kúpnej zmluve a ani neskôr, a to ani čiastočne. V predmetnej veci aj po vykonanom dokazovaní súdom prvej inštancie, ako aj zopakovanom dokazovaní odvolacím súdom, zostala spornou otázka zaplatenia kúpnej ceny. Žalobkyňa rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti odvolaním nenapadla, preto sa odvolací súd zaoberal iba námietkami žalovaného, uvedenými v podanom odvolaní. 10.2. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázaného jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva, pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú sudu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. V sporovom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami strán sporu. Strany sporu boli podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016) podľa § 120 ods.
1 OSP označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následne súd rozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná. Dokazovanie je teda činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia strán sporu sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam strán sporu, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi nimi sporné a súd o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočností, ktoré nie je nutné dokazovanie a skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí o ním tvrdených skutočnostiach poskytnúť tzv. plný dôkaz, t.j. dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesenie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení, prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, zakladajúcich námietku. Ak žalovaný teda tvrdí, že kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti zaplatil, musí svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný teda znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Jeho obrana môže byť úspešná iba vtedy, ak sa mu podarí podať dôkaz o tom, že kúpnu cenu zaplatil.
11. Odvolací súd po preskúmaní dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ako aj po zopakovaní tohto dokazovania na odvolacom pojednávaní, dospel k zisteniam, ktoré zakladajú dôvod na zmenu napadnutého rozsudku. 11.1. V danej veci sa žalobkyňa domáha plnenia od žalovaného titulom nezaplatenej kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom bol poručiteľ a ktorú pohľadávku si uplatnila ako výlučná dedička v dedičskom konaní po poručiteľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je plnenie, zaplatenie kúpnej ceny, na základe kúpnej zmluvy, v ktorej žalovaný vystupoval ako kupujúci, vznikla povinnosť žalovanému preukázať, že kúpnu cenu z tohto titulu poručiteľovi (počas jeho života), zaplatil. Žalobkyňa zaplatenie kúpnej ceny za života poručiteľa odmieta a popiera tvrdiac, že po jeho smrti žiadne peniaze nenašla, pričom všetok voľný čas trávili spolu a o tom, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k domu, sa dozvedela až z listu, ktorý jej poslala bývala manželka poručiteľa. 11.2. Na tvrdenia žalobkyni reagoval žalovaný, ktorý od samého začiatku konania tvrdil, že kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti zaplatil poručiteľovi, ešte za jeho života. Časť kúpnej ceny vo výške 4 500 eur mu poskytol v menších čiastkach, na jeho požiadanie, resp. keď mal peniaze a časť kúpnej ceny vo výške 12 000 eur mu vyplatil v hotovosti po tom, ako si tieto peniaze požičal od O. O.. Dôkazné bremeno v zmysle vyššie uvedeného stanoviska, v danom prípade, bolo na žalovanom, aby predložil súdu dôkazy vyvracajúce tvrdenie žalobkyne, že kúpnu cenu nezaplatil.
12. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o zaplatení časti kúpnej ceny predložil súdu príjmové pokladničné, ktoré vypisoval poručiteľ po tom, ako mu žalovaný zaplatil vždy časť kúpnej ceny, prevzatie ktorých podpisom potvrdil sám poručiteľ s tým, že pravosť podpisu bola preukázaná znaleckým dokazovaním. Týmto spôsobom žalovaný preukázal, že poručiteľovi v splátkach zaplatil sumu 2 000 eur a to dňa 05. 03. 2011 sumu 500 eur, dňa 04. 09. 2011 sumu 200 eur, dňa 01. 07. 2011 sumu 100 eur, dňa 12. 05. 2011 sumu 300 eur, dňa 28. 05. 2011 sumu 50 eur, dňa 14. 06. 2011 sumu 250 eur, dňa 23. 04. 2011 sumu 100 eur a dňa 05. 03. 2011 sumu 500 eur. Vzhľadom na určenie pravosti podpisu poručiteľa na týchto príjmových pokladničných dokladoch, mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný v tejto časti dôkazné bremeno, ktoré na ňom spočívalo v preukázaní zaplatenia kúpnej ceny, uniesol. 12.1. Žalovaný ďalej na preukázanie svojho tvrdenia o zaplatení časti kúpnej ceny, predložil zmluvu o pôžičke peňazí uzavretú dňa 23. 04. 2011 s veriteľom O. O., na základe ktorej O. O. požičal žalovanému sumu 12 000 eur. V predmetnej zmluve o pôžičke je výslovne uvedený účel tejto pôžičky, a to: „na zaplatenie kúpnej ceny za dom“. Veriteľ O. potvrdil existenciu tejto zmluvy o pôžičke a potvrdil požičanie peňazí žalovanému s tým, že ho i autom odviezol pred dom poručiteľa, on zostal v aute a žalovaný odniesol peniaze poručiteľovi. 12.1.1. Odvolací súd, hodnotiac predloženie tohto dôkazu na preukázanie tvrdení žalovaného, v kontexte s ďalšími dôkazmi (výpovede svedkov, hodnovernosť podpisov na príjmových dokladoch poručiteľa o zaplatení preddavkov, záloh na kúpnu cenu za dom), vyhodnotil tento dôkaz, aj keď ako nepriamy, ale nasvedčujúci tomu, že žalovaný skutočne mal v úmysle kúpnu cenu zaplatiť v lehote určenej v kúpnej
zmluve (t.j. do 01. 05. 2011). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na účel uvedený v zmluve o pôžičke (zaplatenie kúpnej ceny za dom), z ktorého dôvodu predmetný dôkaz vyhodnotil ako dôkaz preukazujúci zaplatenie sumy 12 000 eur poručiteľovi z titulu kúpnej ceny za dom.
13. Žalovaný preukázal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že kúpnu cenu vo výške 14 000 eur poručiteľovi zaplatil. V kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena 16 500 eur. Žalovaný si uplatnil voči žalobkyni a tejto kúpnej cene kompenzačné námietky, ktoré súd prvej inštancie uznal vo výške 5 936,31 eura (2000 eur zaplatenie preddavkov na kúpnu cenu, 2 336,31 eura z titulu pôžičke poskytnutých poručiteľovi a žalobkyni a 1 600 eur z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou bez právneho dôvodu). Ak teda žalovaný preukázateľne zaplatil poručiteľovi kúpnu cenu v sume 14 000 eur (12 000 eur na základe zmluvy o pôžičke a 2 000 eur preddavkami), k úhrade zostala suma 2 500 eur, ktorej zaplatenie žalovaný nepreukázal. Uplatnil si však kompenzačné námietky, ktoré bez sumy 2 000 eur (preddavky na zaplatenie kúpnej ceny domu), vo výške 3 936,31 eura (pôžičky vo výške 2 336,31 eura a 1 600 eur titulom bezdôvodného obohatenia), žalovaná nespochybnila, odvolanie v tejto časti nepodala a ani žiadnym spôsobom tieto súdom prvej inštancie priznané sumy žalovanému, nevyvrátila. Z tohto dôvodu, keďže žalobkyňa ani na odvolacom pojednávaní nespochybnila jednak užívanie domu bez právneho dôvodu a jednak poskytnutie pôžičiek tak poručiteľovi, ako aj jej samej, odvolací súd nemal dôvod ďalej preskúmavať túto vyhovujúcu časť rozsudku a vychádzal z tejto sumy priznanej súdom prvej inštancie žalovanému. Keďže kompenzančná námietka vo výške 3 936,31 eura prevyšuje sumu 2 500 eur, ktorú žalovaný na zaplatení kúpnej ceny za dom nepreukázal, odvolací súd preto vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Zamietajúca časť rozsudku (v časti prevyšujúcej priznanú sumu 10 563,69 eura, t.j. sumu 5 936,31 eura), odvolaním napadnutá nebola, z ktorého dôvodu sa odvolací súd ďalej touto časťou žaloby nezaoberal. Z uvedených dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoj dlh (z titulu kúpnej ceny domu v sume 16 500 eur) voči poručiteľovi splnil a teda jeho dlh zanikol (§ 559 Občianskeho zákonníka).
14. Záverom odvolací súd iba dodáva, že iba samotné tvrdenie žalobkyne o tom, že po smrti poručiteľa nenašla v jeho pozostalosti žiadne finančné prostriedky, nemôže nasvedčovať bez ďalších dôkazov o tom, že žalovaný kúpnu cenu nezaplatil. Naopak, žalovaný, tak listinnými dôkazmi (pokladničné doklady, zmluva o pôžičke), aj keď nepriamymi preukázal zaplatenie kúpnej ceny za dom, minimálne vo výške 14 000 eur, (zvyšok kúpnej ceny predstavovalo započítanie kompenzačnej námietky), preukázal. Žalobkyňa si vo svojich výpovediach, najmä pred súdom prvej inštancie, viackrát protirečila, keď na jednej strane tvrdila, že podpisy poručiteľa nie sú na príjmových pokladničných dokladoch podpismi poručiteľa, opak ktorého tvrdenia bol znaleckým dokazovaním preukázaný. Žalobkyňa tiež tvrdila, že si žiadne peniaze od žalovaného a ani od žiadneho člena rodiny poručiteľa nepožičala, ktoré tvrdenie bolo vyvrátené jednak príjmovými pokladničnými dokladmi predloženými žalovaným, na ktorých je podpis žalobkyne (napr. dňa 01. XX. 2011 v sume 20 eur, dňa 27. 07. 2011 v sume 50 eur, dňa 10. 10. 2011 uznala dlh voči matke poručiteľa, A. vo výške 850 eur z titulu finančnej pôžičky), ako aj ňou samotnou, keď vo výpovedi zo dňa 23. 03. 2016 sama uviedla, že dlh vyrovnala tým, že položila 500 eur na stôl v kuchyni, kde bola prítomná babka a C. L.. Navyše žalobkyňa ani odvolanie voči rozsudku, v časti ktorej jej žalobu zamietol (práve z dôvodu preukázania zo strany žalovaného, že jej, resp. poručiteľovi, poskytol finančné pôžičky celkom v sume 2 336,31 eura), nepodala, teda sa s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnila. Žalobkyňa svoje tvrdenie, že si od žalovaného ani od iného člena rodiny nepožičala peniaze, resp. že by jej oni dali nejaké peniaze, opätovne zopakovala a požičanie peňazí poprela aj na odvolacom pojednávaní. Už takéto protirečenia a popretia predložených dôkazov spochybňujú vierohodnosť výpovedí žalobkyne a ňou uplatneného nároku.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).