Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-200-2020.pdf
PDF · 102.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/200/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, 845 45, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: C.. E. E., L.. XX.X.XXXX, J. E. T., T. XX, o zaplatenie sumy 158,05 EUR takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 125,28 EUR (titulom úhrad), sumu vo výške 17 EUR (titulom pokuty) a sumu 1,85 EUR (titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 13,92 EUR zamieta.
III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 82,83 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 6.10.2020 domáhal zaplatenia istiny vo výške 139,20 EUR (t.j. 30 mesiacov x 4,64 EUR), pokuty vo výške 17 EUR, ako aj nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poštovné) vo výške 1,85 EUR, spolu vo výške 158,05 EUR. 2. Žalobu odôvodnil tým, že ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „Zákon“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada“) podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 EUR podľa § 6 ods. 1 Zákona s mesačnou periodicitou platenia úhrad v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhrady za odberné miesto na L. P. XX E. T., za 30 mesiacov v období od 1.8.2017 do 31.1.2020, preto žalovaného v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 28.1.2020 vyzval na zaplatenie dlhu. Žalovaný dlh nezaplatil ani v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, preto je povinný v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Bránil sa argumentom, že bol povinný platiť úhradu len za jedno odberné miesto, čo aj učinil. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v mesiaci apríl 2015, po tom, čo súd určil, že je výlučným vlastníkom bytu na L. P. XX E. T. a fyzickom odovzdaní tohto bytu, písomne oznámil žalobcovi, že bude platiť len za jedno odberné miesto a to v Košiciach, na T. A.. XX. Vzhľadom k tomu, že od uvedenej doby uplynulo 5 rokov, žalovaný už nemal k dispozícii dôkaz o tom, že túto skutočnosť žalobcovi písomne oznámil a na preukázanie svojho tvrdenia v tomto smere navrhol vypočuť svoju manželku. 4. Žalobca na obranu žalovaného reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalovaného eviduje ako odberateľa elektrickej energie na troch odberných miestach, pričom predmetom žaloby je odberné miesto na L. P. XX E. T., vo vzťahu ku ktorému žalovaný zaplatenie úhrad nepreukázal. Žalobca ďalej uviedol, že neeviduje písomné oznámenie žalobcu, že bude platiť len za jedno odberné miesto v zmysle
ust. § 6 ods.2 zákona č.340/2012 Z.z. Preto platí, že žalovaný bol povinný platiť úhradu za všetky svoje odberné miesta. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi. 6. V konaní nebolo sporné a žalovaný nerozporoval, že v rozhodnom období bol evidovaný ako odberateľ elektriny aj pre odberné miesto v T., L. P. XX. 7. V konaní nebolo sporné, že listom zo dňa 28.1.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na úhradách za služby verejnosti za žalované obdobie, na účet žalobcu v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia listu. Výzva obsahuje upozornenie, že ak dlh nebude zaplatený v stanovenej lehote, žalobca si uplatní aj pokutu vo výške 17 EUR a nárok si uplatní súdnou cestou. Z pripojenej doručenky súd zistil, že výzva bola doručená žalovanému do vlastných rúk prostredníctvom pošty dňa 12.2.2020. 8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, v znení, účinnom do 30.6.2021, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. 9. Podľa § 3 písm. a) zákona, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. 10. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cit. zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). 11. Podľa ust. § 6 ods.2 cit.zákona, nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1. 12. Podľa § 7 ods. 1, 2 cit. zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 13. Podľa ust. § 9 ods.6 písm.c) cit. zákona, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať. 14. Podľa ust. § 9 ods.7 písm.a) cit. zákona, v písomnom oznámení podľa odseku 6 uvedie platiteľ podľa § 3 písm. a) meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 druhej vety, a ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1, aj rodné číslo; prílohou písomného oznámenia o zániku povinnosti platiť úhradu je aj 1. doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti, alebo 2. doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti. 15. Podľa § 10 ods. 1 až 3 cit. zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. 16. Podľa § 10 ods. 5 cit. zákona, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. 17. Podľa ust. § 13b ods.3 cit.zákona (Prechodné ustanovenia k zmene, vykonanej zákonom č.126/2021 Z.z., účinnej od 1.7.2021), na vznik nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto u platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach v období pred 1. júlom 2021 sa vzťahuje právna úprava účinná do 30. júna 2021. 18. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je čo do základu dôvodný. 19. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona, žalovanému ako koncovému odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska. Nebolo pritom sporné, že v rozhodnom období bol evidovaný ako odberateľ elektriny na troch odberných miestach, vrátane odberného miesta v T., L. P. XX, ktoré bolo predmetom žaloby. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že bol povinný platiť úhradu len za jedno odberné miesto. 20. Vzhľadom k tomu, že rozhodným (žalovaným) bolo obdobie pred 1.7.2021, na posúdenie tejto otázky sa v zmysle prechodného ustanovenia § 13b ods.3 cit.zákona vzťahuje právna úprava účinná do 30. júna 2021. 21. Ako to vyplýva z vety druhej ustanovenia § 6 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods.6 písm.c) cit. zákona, v znení účinnom do 30.6.2021, podmienkami pre uplatnenie nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto bolo, že platiteľ vznik tejto skutočnosti: 1. písomne oznámil vyberateľovi úhrady (žalobcovi), 2. toto písomné oznámenie učinil v lehote do 30 dní odo dňa, keď došlo k tejto skutočnosti a 3. túto skutočnosť preukázal. 22. Žalovaný poprel, že by bol prevzal písomné oznámenie žalobcu. Dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia bolo na žalovanom. Je možné konštatovať, že primárnym dôkazom o tom, že niekto učinil písomný prejav, je predloženie tohto písomného prejavu, v danom prípade kvalifikovaného oznámenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia resp. aspoň podacieho lístka alebo doručenky, preukazujúcich že oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry adresáta. Žalobca však nedisponoval listinným dôkazom o tom, že tieto podmienky splnil. Uviedol, že doklad o písomnom oznámení vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od oznámenia (2015), už neuchoval. Hoci navrhol na preukázanie tohto tvrdenia vypočuť ako svedka svoju manželku, súd konštatoval, že svedecká výpoveď manželky žalovaného, hoc by aj potvrdila tvrdenia žalovaného, nepredstavuje podklad pre hodnoverný a nepochybný záver o tom, že žalovaný skutočne učinil písomné oznámenie na adresu žalobcu. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tejto pre rozhodnutie významnej skutočnosti. 23. Súd preto musel vychádzať zo záveru, že žalovaný bol povinný platiť mesačné úhrady aj za žalované odberné miesto. Výška mesačnej úhrady sporná nebola. 24. Súd však žalobu v časti uplatnenej istiny 13,92 EUR zamietol a to z dôvodu, že nárok žalobcu je sčasti premlčaný. Hoci sa žalovaný výslovne premlčania nedovolával, súd vychádzal zo záveru, že na tento prípad sa vzhľadom na povahu veci (spotrebiteľský spor) vzťahuje osobitná ochrana spotrebiteľa, kedy súd na premlčanie uplatneného nároku prihliada ex offo. 25. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 27. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. 30. Čo sa týka vyhodnotenia povahy predmetného právneho vzťahu medzi sporovými stranami, súd konštatuje, že existuje súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala, ale tento poplatok súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu. 31. Základným dôvodom na podporu spotrebiteľskej povahy veci je fakt, že aj v prípade RTVS - vysielacej služby, ide o službu a ak ju žalovaný neprijal na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie ), tak ide čisto o spotrebu služby. 32. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby je
jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktik RTVS, či nie sú nekalé. 33. Prekážkou na kvalifikovanie veci ako spotrebiteľskej nie je ani legislatívne usporiadanie vzťahov medzi RTVS a konzumentmi jej verejnej služby (porov. obdobnú zákonnú reguláciu vzťahov medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a konzumentmi ,,verejnoprávnych“ úverov; zákon č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania). Isteže je problematické otvárať pri službe RTVS verejnosti tému neprijateľných zmluvných podmienok, ak zmluvy ,,niet“, no jednak nie je to celkom tak, pretože istá zmluva predsa len pre existenciu vzťahu existuje a je kruciálna (zmluva o dodávke elektriny), no dôležitejší je fakt, že spotrebiteľskoprávne konzekvencie a nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa predmetnej vysielacej služby vyplývajú aj z možných obchodných praktík, ku ktorým môže dôjsť aj vo vzťahoch založených zákonom. 34. Žalobca je dodávateľom služby a súčasne protipólom - protistranou spotrebiteľom verejnej transmisijnej služby bez ohľadu na to, či dôjde ku kolízii s normami na ochranu spotrebiteľa. Ani pri vzťahoch, v rámci ktorých niet pochybností o ich spotrebiteľskej povahe (úverové, poistné atď.), spotrebiteľský vzťah nevzniká až porušením práva ale už jeho založením. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila možnosť, že nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (viď § 290 CSP). 35. Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi platiteľom úhrady a RTVS nevznikol tým najbežnejším spôsobom (,,zmluvou“), nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda tento „pridružený vzťah“ má byť nejakým spôsobom právne posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. 36. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty právnej logiky. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého RTVS nemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o vymedzení dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu súdneho spisu je zároveň zrejmé, že žalovaný nevystupuje v právnom postavení fyzickej osoby, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. 37. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, žalobca - Rozhlas a televízia Slovenska je zapísaná ako iná právnická osoba, ktorá v predmete činnosti má celoplošné digitálne vysielanie televíznych a programových služieb, ako aj vykonávanie podnikateľských činností a činností podľa zákona č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenka. V zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z.z. je RTVS verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že je potrebné žalovanému ako spotrebiteľovi priznať ex offo ochranu, vrátane ochrany pred negatívnymi následkami plynutia času, ak žalobca odkladal uplatnenie úhrady za mesiace júl až september 2017, až do roku 2020 (žaloba podaná dňa 6.10.2020), čím privodil oslabenie vlastného práva. 39. Účelom premlčania ako právneho inštitútu je zvyšovanie právnej istoty tým, že núti veriteľa uplatniť si svoje subjektívne právo v primeranom čase (v premlčacej lehote) tak, aby dlžníci neboli po časovo neprimeranú dobu nútení plniť si svoje povinnosti. Plynutím času sa totiž môže oslabovať spôsobilosť dlžníka brániť sa proti uplatnenému nároku (prostriedky procesnej obrany), čo môže vyhovovať veriteľovi. Tak sa tomu stalo zrejme aj v tomto prípade, kedy sa žalovaný ocitol v dôkaznej núdzi vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že písomne oznámil žalobcovi vznik nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto, keďže pre odstup času už dôkazom o tejto skutočnosti nedisponoval. 40. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 41. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 42. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci dátum splatnosti úhrady, keďže právo na uplatnenie veriteľovi mohlo vzniknúť prvý krát po splatnosti jednotlivých úhrad. V zmysle § 7 ods.1 a 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úhrady za obdobie od júla 2017 do januára 2020, pričom žalobu podal dňa 6.10.2020. Trojročná premlčacia doba vo vzťahu k úhrade splatnej za mesiac júl 2017 teda začala plynúť dňa
31.7.2017 a uplynula dňa 31.7.2020, vo vzťahu k úhrade splatnej za mesiac august 2017 začala plynúť dňa 31.8.2017 a uplynula dňa 31.8.2020 a vo vzťahu k úhrade splatnej za mesiac september 2017 začala plynúť dňa 30.9.2017 a uplynula dňa 30.9.2020. Nárok bol teda uplatnený neskoro, po uplynutí premlčacej doby. 43. Zhrnúc vyššie uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125,28 EUR titulom dlhu na 27 mesačných úhradách a žalobu v časti o zaplatenie sumy 13,92 EUR titulom dlhu na 3 mesačných úhradách z dôvodu premlčania zamietol. 44. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie pokuty vo výške 17 EUR, pretože boli splnené zákonom stanovené podmienky pre priznanie tohto nároku v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Bolo nesporne preukázané, že žalovaný nedoplatok na predpísaných úhradách nezaplatil ani v dodatočnej lehote 30 dní od doručenia výzvy žalobcu zo dňa 28.1.2020. 45. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 1,85 EUR. Ako to vyplýva z vyššie cit. ust. § 10 zákona č. 340/2012 Z. z., zákon žalobcovi priamo priznáva aj nárok na náhradu nákladov spojených s vymáhaním nedoplatku - tzv. poštové sadzby. Z Potvrdenia Slovenskej pošty o Tarifnej cene za úradnú zásielku mal súd za preukázané, že tarifná cena pre produkt Úradná zásielka do vlastných rúk v období od 1.7.2019 bola vo výške 1,85 EUR. 46. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca si celkovo uplatnil sumu 158,05 EUR a mal čiastočný úspech čo do výšky 144,13 EUR (t.j. 125,28 EUR istina titulom úhrad, 17 EUR pokuta a 1,85 EUR poštovné), čo predstavuje 91,19 %. Neúspech mal žalobca v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 13,92 EUR, čo predstavuje 8,81 %. Z porovnania miery úspechu a neúspechu v spore je zrejmé, že žalobca mal úspech v rozsahu 82,38 %. Preto súd vyslovil, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 82,38 %. 49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach, okrem rozsudku v časti istiny vo výške 78,88 EUR, voči ktorému odvolanie nie je prípustné (rozsudok pre uznanie nároku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).