Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoKR-14-2017.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/14/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Marián Páll, Teslova 2, 040 12 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Mobil House Partners s.r.o., Mäsiarska č. 30, 040 01 Košice, IČO: 45 631 697, proti žalovanému: W.. G. Q. - Q., kpt. L. č. XXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, zast. advokátkou kanceláriou Vašiv & Partners, s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cbi/3/2016-40 zo dňa 25.11.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že právny úkon dlžníka, teraz úpadcu, ktorým dňa 5.12.2014 uhradil časť faktúry č. 991292 vkladom na účet vo výške 20.000,00 eur v prospech Ing. G. Q. - Q., IČO: XX XXX XXX je právne neúčinný voči všetkým veriteľom úpadcu, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní sp.zn. 31K/83/2014 na Okresnom súde Košice I a žalovaný je povinný vrátiť plnenie dlžníka (úpadcu) do dotknutej všeobecnej podstaty a zaplatiť na účet úpadcu č. ú. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX čiastku 20.000,00 eur.
3. Žalovaný mal zato, že úpadca za konania nepreukázal, že právny úkon, ktorý je predmetom sporu spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas jeho úpadku. Taktiež nebolo preukázané, že tento úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a ani úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Súd použil pre daný prípad ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania.
4. Vychádzal z toho, že žalobca nepredložil súdu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a preto žalobu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP.
6. Právne odôvodnil rozhodnutie ust. § 60 ods. 2, 3 a § 59 ods. 3 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 153 ods. 1, 2 a čl. 10 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP).
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že nikdy a nikde netvrdil, že zvýhodňujúci právny úkon bol urobený v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, a preto túto skutočnosť v zmysle § 59 ZoKR nemusel ani preukazovať ani úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že právny úkon dlžníka nespôsobil úpadok, resp. nebol urobený počas úpadku.
9. Žalobca k svojim tvrdeniam uvedeným v žalobe predložil písomné dôkazy a aj písomné vyjadrenie zo dňa 11.7.2016 a ďalšie listinné dôkazy na pojednávaní dňa 25.11.2016 navrhol doplniť. Súd však ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania na základe zásady sudcovskej koncentrácie konania nevzal do úvahy a vo veci rozhodol. Podľa názoru odvolateľa neboli splnené procesné podmienky konania, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle § 470 ods. 2 CSP nemožno v konaniach začatých pred 1.7.2016 uplatniť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech sporovej strany. Avšak v danom prípade súd uplatnil ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania aj napriek tomu, že žaloba bola podaná pred 1.7.2017, čo bolo v neprospech strany, žalobcu, ktorý nemohol predložiť ďalšie dôkazy, ktoré v konaní navrhol a súd na uvedenom základe žalobu zamietol.
10. Ďalej poukázal na skutočnosť, že z rozsudku musí byť zrejmé, ktoré argumenty súd považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
12. Uviedol, že s odvolaním žalobcu v plnom rozsahu nesúhlasí, nakoľko nie je naplnený žiaden z odvolacích dôvodov uvedený v § 365 ods. 1 písm.a/, b/ a e/ CSP. K splneniu procesných podmienok konania uviedol, že na to, aby mohol súd vo veci konať a rozhodnúť, musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky, ktoré, aj keď nie sú výslovne zákonom definované, je možné odvodiť z ustanovení CSP. Medzi procesné podmienky konania patria napr. právomoc a príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci, spôsobilosť procesnej strany samostatne konať pred súdom, povinné zastúpenie procesnej strany a iné. Vyslovil názor, že v konaní boli splnené všetky procesné podmienky a žalobca sa pri tomto odvolacom dôvode len „chytá slamky“.
13. K nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorým sa strane znemožnilo uskutočňovať jej patriace procesné práva zdôraznil, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ani právnu argumentáciu, z ktorých by bolo možné zistiť, v dôsledku ktorého procesného postupu súdu mu bolo znemožnené uplatniť jeho procesné práva. Rovnako neuviedol ani uplatnenie ktorých procesných práv mu bolo znemožnené. Ak žalobca naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu vidí v uplatnení sudcovskej koncentrácie konania a neprihliadaní na ním navrhnuté vykonanie dokazovania, tomuto odvolaciemu dôvodu zrejme neporozumel.
14. Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 9.6.2010 vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/71/2010; na Nález Ústavného súdu zo dňa 14.2.2013, sp.zn. IV. ÚS 480/2012. Mal za to, že ak súd procesnej strane vytvoril podmienky pre realizáciu jej procesných práv, avšak procesná strana len z dôvodu svojej pasivity svoje práva neuplatnila, nemohlo dôjsť k naplneniu odvolacieho dôvodu, že nesprávnym procesným postupom súdu sa žalobcovi znemožnilo uskutočňovať svoje procesné práva.
15. K otázke nevykonania navrhnutých dôkazov žalovaný poznamenal, že žalobca mal k dispozícii účtovnú dokumentáciu dlžníka a mal možnosť preukázať úpadok dlžníka napriek tomu tak neučinil ani pri podaní návrhu ako ani v priebehu konania. Žalobca podal súdu vyjadrenie už počas účinnosti Civilného sporového poriadku a po tom, čo žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu spochybnil úpadok dlžníka v rozhodnom čase. Žalobca si teda musel byť vedomý toho, že otázka úpadku dlžníka bola medzi procesnými stranami sporná a že dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti spočíva na ňom. Napriek tomu ani na pojednávaní konanom dňa 25.11.2016 žalobca nepredložil, ba dokonca ani neoznačil dôkazy, ktoré by úpadok dlžníka preukázali. Ak by súd na návrh žalobcu prihliadol a nariadil by doplnenie dokazovania, vyvstala by potreba nariadenia ďalšieho pojednávania, čo by malo za následok nárast dĺžky konania ako aj zvýšenie nákladov konania. Nastal by teda presne taký stav, ktorý zákonodarca považuje za nežiaduci, a ktorého vznik mala rekodifikácia občianskeho práva procesného odstrániť.
16. Poukázal, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a je plne v súlade s koncepčným zameraním CSP.
17. Žalovaný je toho názoru, že ust. § 470 ods. 2 CSP poskytuje ochranu pred prípadnými extrémnymi následkami princípu okamžitej aplikability CSP.
18. Podľa žalovaného zo skutkového stavu vyplýva čo súd považuje za preukázané a z ktorých dôkazov k uvedeným záverom dospel. Odôvodnenie obsahuje právnu kvalifikáciu, dokonca nad rámec žaloby, keďže odporovaný právny úkon preskúmal aj v tej rovine, či nenapĺňa skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
20. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie na súde prvej inštancie začalo podaním žaloby dňa 22.2.2016 t.j. pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
21. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
22. Odvolací súd prisvedčil odvolateľovi, že z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, že by viedol dokazovanie. Procesné dokazovanie je pritom objektívnym právom upravený postup súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a niekedy i právnych poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd ani nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušné právne normy. Pritom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Posúdiť splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle cit. § 132 CSP možno práve iba v kontexte konkrétneho predpisu hmotného práva, čo však súd prvej inštancie podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykonal.
23. Odvolací súd mal za to, že aplikáciou koncentračnej zásady došlo k rozhodnutiu v neprospech žalobcu.
24. Keďže v danom prípade v súlade s citovaným zákonným ustanovením nebolo možné použiť ustanovenia sudcovskej a zákonnej koncentrácie, ako to aplikoval súd prvej inštancie a naviac rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm.c/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.
25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
27. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm.a/ až d/ CSP sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria a, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (Nález sp.zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
28. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
29. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, bude riadne s procesnou normou vykonať všetky pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne a komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a až následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.
30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).