Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-36-2017.pdf
PDF · 99.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne I.. I. S., bývajúcej v S.F. Z.Í., D.Ú. XXX/XX, proti žalovanému Sociálnej poisťovni Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 07.10.2017 č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 16.08.2016 č. XXX XXX XXXX X bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 16.05.2016 v sume 190,-- eur mesačne na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves, podľa ktorého bola navrhovateľka uznaná invalidnou podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) so 70 %-nou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím z 24.10.2016 č. XXX XXX XXXX X.
3. Rozhodnutie žalovaného zrušil Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11.07.2017 č. konania 2Sa/31/2015 z dôvodu, že žalobkyňa v odvolacom konaní preukázala zmenu vo svojom zdravotnom stave, ktorá svedčí o progresii jej ochorenia, v dôsledku čoho bola na operačnom zákroku, a preto bolo potrebné opätovne jej zdravotný stav posúdiť a vo veci rozhodnúť.
4. Generálny riaditeľ žalovaného po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia na základe odvolania žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto ho zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
5. Žalobkyňa podala na preskúmanie rozhodnutia žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, ale žiada, aby jej bol priznaný plný invalidný dôchodok, na ktorý má podľa jej závažného ochorenia nárok. Ďalej namietala vyjadrenie posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky v Spišskej Novej Vsi a v Poprade, kde sa mali vyjadriť, že liečba rádiojódom nie je chemoterapia, s čím však nesúhlasí, keďže táto liečba patrí do chemoterapie, čo jej potvrdil aj endokrinológ. V žalobe ďalej uviedla, že pri kontrole v Národnom endokrinologickom ústave v Ľubochni v júni 2017 bolo zistené, že liečba nezabrala tak, ako by mala a výsledky markerov boli vyššie ako mali byť. Keďže sa tieto hodnoty naďalej zvyšovali, bola objednaná na operáciu do Vojenskej nemocnice v Ružomberku. Pri
operácii jej znova našli metastázy v ďalších lymfatických uzlinách. Namietala preto tvrdenie žalovaného v rozhodnutí, že sa nepreukázali žiadne lekárske nálezy na zhoršenie jej zdravotného stavu. Konštatovala tiež, že po druhej operácii má výsledky lepšie, liečbu rádiojódom nepotrebuje. V čase podania žiadosti o invalidný dôchodok však jej zdravotný stav bol horší. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že po prvej operácii bola vyliečená, na to upozornila aj posudkové lekárky, že nemá markery v poriadku, ale ony trvali na tom, že výsledky má v norme podľa tabuľky.
6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z ultrasonografických vyšetrení krku zo dňa 19.06.2015 a 05.04.2016, z endokrinologických vyšetrení v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni zo dňa 20.01.2016, 07.04.2016, 14.07.2016 a 13.06.2016, z neurologických vyšetrení zo 04.04.2016 a 05.04.2016, otorinolaryngologického vyšetrenia zo dňa 09.06.2016, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na otorinolaryngologickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku od 01.03.2016 do 13.03.2016, prepúšťacej správy z hospitalizácie na klinike nukleárnej medicíny od 11.04.2016 do 15.04.2016 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktorým je zhubný nádor štítnej žľazy počas onkologickej liečby, podľa kapitoly IV., položka 9.3., písm.a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zodpovedá miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.
7. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Poprade posúdil zdravotný stav žalobkyne 27.09.2016 po podaní žiadosti o invalidný dôchodok. V posudku konštatoval, že žalobkyňa je liečená od januára 2016 pre papilárny karcinóm štítnej žľazy s propagáciou do lymfatických uzlín. Absolvovala operačnú liečbu dňa 02.03.2016, počas ktorej bola žalobkyni odstránená celá štítna žľaza aj s priľahlými lymfatickými uzlinami. V apríli 2016 bola žalobkyni podaná tyreoeliminačná dávka rádiojódu. Pooperačná hypotyreóza bola substituovaná liečbou nedostatočne, klinicky boli prítomné prejavy hypotyreózy. Z dôvodu, že zdravotný stav žalobkyne nebol ešte stabilizovaný, ale liečba bola ukončená, nemohla byť posúdená podľa kapitoly IV., položka 9.3 písm.c), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kde patrí zhubný nádor štítnej žľazy po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 30 - 40 %, ale bola posúdená podľa kapitoly IV., položka 9.3 písm.a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako zhubný nádor štítnej žľazy počas onkologickej liečby, aj keď toho času onkologická liečba neprebiehala, ale prebiehala len kontrola zdravotného stavu. Vzhľadom na to bola žalobkyni určená dolná hranica miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Endokrinologický nález nedokumentoval aktuálnu prítomnosť nádorového ochorenia. Z laboratórnych vyšetrení bola znížená hladina tyreotropínu, čo dokumentovalo nesprávnu substitúciu sekundárnej hypotyreózy (ktorý je pri endokrinologických kontrolách upravovaný) hladiny trilodtyronínu, tyroxínu a tyreoglobulínu boli v norme. Kontrolný ultrazvukový nález na krku bol identický ako pri vyšetrení dňa 13.06.2016. Endokrinológ aktuálne neodporúčal radikálne riešenie, ale sledovanie do kontroly v októbri 2016. Žalobkyňou udávaná nefunkčnosť pravej hlasivky nebola potvrdená otorinolaryngologickým vyšetrení zo dňa 09.06.2016. Bola zistená len čiastočná paréza návratného nervu, ktorá je dobre kompenzovaná, pravá hlasivka je funkčná. Uvedené čiastočné poškodenie návratného nervu nie je posudkovo závažné.
8. Posudkový lekár v posudku konštatoval, že doložené odborné endokrinologické vyšetrenie zo dňa 14.07.2016 bolo v diagnóze a v záveroch identické s endokrinologickým vyšetrením zo dňa 13.06.2016. Zdravotný stav v súvislosti s vykonanou operáciou štítnej žľazy pre papilárny karcinóm (pričom štandardný postup spočíva v odstránení celej štítnej žľazy a patologicky zmenených lymfatických uzlín v bezprostrednej blízkosti štítnej žľazy, tzv. centrálny kompartment) je stabilizovaný, bez recidívy, základného ochorenia. Substitučná liečba je s primeranými výsledkami. Po absolvovaní rádioeliminačnej liečby rádioaktívnym jódom (je to v podstate liečebno-diagnostický proces, nie klasická onkologická liečba) nebola potrebná ďalšia onkologická liečba, prebieha len hormonálna substitučná liečba v súvislosti s chýbajúcimi hormónmi štítnej žľazy, a títo jedinci sú na tomto rovnako ako mnohí iní, u ktorých vznikla znížená funkcia štítnej žľazy na podklade autoimúnneho zápalu. Pri dokázanej progresii ochorenia (čo pri posúdení zdravotného stavu nebola dokumentovaná) nastupuje biologická liečba a chemoterapia. O stabilizovanom - neprogredujúcom zdravotnom stave s priaznivým klinickým obrazom svedčilo aj to, že po liečbe rádioaktívnym jódom zdravotný stav vyžadoval len krátku dočasnú pracovnú neschopnosť a žalobkyňa nastúpila do zamestnania, ktoré vykonáva do súčasnosti. V prípade potreby podania ďalšej liečby rádioaktívnym jódom sa jedinci podrobujú krátkej, maximálne 10-dňovej hospitalizácii na chirurgickom oddelení (preventívna hospitalizácia v súvislosti s rádioaktivitou), po ktorej sa môžu zaradiť do bežného životného procesu bez obmedzenia.
9. V súvislosti s vykonaním rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11.07.2017 č. 2Sa/31/2016 bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, dňa 04.10.2017, ktorý pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne mal k dispozícii nové odborné vyšetrenia, na ktoré poukazoval aj krajský súd. Z jeho záverov vyplýva, že u žalobkyne sa na základe nepriaznivých laboratórnych výsledkov predpokladalo, že po operácii štítnej žľazy a časti lymfatických uzlín, pri ktorej nedošlo ku kompletnému odstráneniu všetkých lymfatických uzlín v oblasti krku (v predchádzajúcich lekárskych správach sú dokumentované zväčšené lymfatické uzliny, ktoré však v čase prvej operácie nebolo potrebné odstrániť, aj vizuálne boli zväčšené, bolo však odporúčané endokrinologické sledovanie), pretrvávali zvyšky karcinomatóznych buniek zhubného nádoru štítnej žľazy. Po prevedení USG vyšetrenia dňa 10.10.2016 je popísané zväčšenie dvoch lymfatických uzlín v oblasti krku vpravo, hodnotené ako susp.MTS, čomu zodpovedali aj nepriaznivé laboratórne hodnoty. Po hospitalizácii dňa 18.10.2016 bola dňa 19.10.2016 vykonaná operačná revízia, pri ktorej boli kompletne odstránené všetky lymfatické uzliny na pravej strane krku. Z histologického vyšetrenia vyplýva, že len 3 lymfatické uzliny z 15 odstránených boli infiltrované štruktúrami papilárneho karcinómu štítnej žľazy. Diagnostické závery pri operácii dňa 02.03.2016 a podľa prepúšťacej správy zo dňa 20.10.2016 sú úplne identické - papilárny karcinóm pravého laloka štítnej žľazy T3N1bMx, teda v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že došlo k progresii základného ochorenia, resp. vzniku nového ochorenia. Po druhej operácii nebola odporúčaná už žiadna ďalšia onkologická liečba, ani rádiojódom. U žalobkyne sa naďalej vykonáva len kontrolné endokrinologické vyšetrenie s perorálnou substitučnou hormonálnou liečbou po odstránení štítnej žľazy.
10. V doplnenom posúdení zdravotného stavu bola zohľadnená prepúšťacia správa žalobkyne z hospitalizácie na ORL klinike Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku od 18.10.2016 do 24.10.2016, lekárske správy z endokrinologických vyšetrení v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni zo dňa 20.12.2016, 21.03. a 27.06.2017.
11. Žalovaný konštatoval, že pri posudzovaní svojho zdravotného stavu žalobkyňa opakovane odôvodňovala svoj nárok na plný invalidný dôchodok tým, že ho majú aj iní po operácii štítnej žľazy, a odmietala akékoľvek vysvetlenia posudkového lekára sociálneho poistenia, že aj napriek prekonanej operácii onkologického charakteru, jej zdravotný stav nevyžadoval žiadnu dlhodobú onkologickú liečbu, laboratórne hodnoty sú po operácii stabilizované, preto hodnotenie v príslušnej kapitole a položke prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je správne.
12. Ostatné zdravotné ťažkosti, ktoré žalobkyňa udávala, že sa cíti slabá, niekedy nevládze vykonávať bežné životné funkcie, že pribrala napriek tomu, že množstvo jedla nezvýšila, a že sa jej zmenil hlas, má pocit sťaženého prehĺtania, problémy s kĺbami, bolia ju svaly, opúcha jej operovaná časť krku, nemôže dobre otáčať krkom doprava - doľava, sú skôr neurastenického a účelového charakteru, a nie sú zdokumentované žiadnymi odbornými vyšetreniami, o takých ťažkostiach sa nezmieňujú ani posledné vyšetrenia z endokrinologickej ambulancie z marca 2017 a júna 2017.
13. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne - zhubný nádor štítnej žľazy počas onkologickej liečby
- posudkový lekár zaradil do kapitoly IV., položka 9.3, písm.a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.
14. Suma invalidného dôchodku žalobkyni bola určená podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,5831 x 42,1069 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 x percentuálna miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 % = 189,00 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku žalobkyne bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 1,-- euro mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm.g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) na 190,-- eur mesačne. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyni na nárok na invalidný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok,
na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia), priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovaného.
15. Námietka žalobkyne, že z jej pohľadu jej zdravotný stav nebol objektívne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia v Spišskej Novej Vsi, ani v Poprade, nakoľko v čase posúdenia zdravotného stavu nebola zdravá, je nedôvodná, pretože aj po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, na základe nových lekárskych nálezov posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na posudkovom závere, že žalobkyňa je naďalej invalidná s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Nové lekárske nálezy nepreukázali zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, nespochybnili správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia, a preto žiadosť žalobkyne o priznanie plného invalidného dôchodku nie je dôvodná. Z uvedených dôvodov sa žalovaný pridŕža skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovaného zo 07.10.2017 č. XXX XXX XXXX X a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia.
16. Žalobkyňa v podanej replike na vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo doručené krajskému súdu 12.04.2018, uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré doteraz uviedla a predložila, a s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, považuje ho za účelové. Posúdenie žalovaného sa nezakladá na objektívnom posúdení jej zdravotného stavu, pričom konštatovala, že žalovaný neuviedol nové skutočnosti, len zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia.
17. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
18. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72, a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods.3 prvá veta zákona o sociálnom poistení).
Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 zákona o sociálnom poistení).
Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení).
20. Žalovaný po zrušení rozhodnutia rozsudkom krajského súdu z 11.07.2017 č. 2Sa/31/2016 opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe nových odborných vyšetrení a správ z hospitalizácie žalobkyne. Zo spisu vyplýva, že žalobkyni bola vykonaná operačná revízia, pri ktorej jej boli odstránené všetky lymfatické uzliny na pravej strane krku. Diagnostické závery pri operáciách dňa 02.03.2016 a 20.10.2016 sú podľa posudkového lekára úplne identické, preto nie je možné konštatovať, že došlo k progresii základného ochorenia, alebo ku vzniku nového ochorenia. Z posudku vyplýva, že po druhej operácii nebola žalobkyni odporúčaná už žiadna ďalšia liečba, len kontrolné endokrinologické vyšetrenia so substitučnou hormonálnou liečbou po odstránení štítnej žľazy. Vzhľadom na to, že nedošlo
k zhoršeniu alebo k inej zmene v zdravotnom stave žalobkyne, posudkový lekár aj po zhodnotení aktuálnych lekárskych nálezov zotrval na svojom pôvodnom závere, že žalobkyňa je invalidná s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Svoj záver oprel o diagnostické závery z ďalšej operácie, ktorú podstúpila žalobkyňa v októbri 2016, ktorou nebola preukázaná taká progresia zdravotného stavu žalobkyne, ktorá by podmieňovala zmenu v pôvodnom percentuálnom hodnotení poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Stanovenú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár zdôvodnil vo svojom posudku zo septembra 2016 tým, že zdravotný stav žalobkyne nebol stabilizovaný, liečba nebola ukončená, a preto, hoci neprebiehala onkologická liečba, prebiehala kontrola jej zdravotného stavu, preto určil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť pri dolnej hranici stanoveného rozpätia. Žalobkyňa v podanej žalobe uvedené skutočnosti nevyvrátila žiadnymi novými dôkazmi, len konštatovala, že pri podávaní žiadosti o invalidný dôchodok jej zdravotný stav bol iný ako v súčasnosti. Táto námietka pre súd nemá žiaden právny význam, pretože správny orgán rozhoduje podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ ide o ostatné zdravotné ťažkosti, ktoré žalobkyňa uvádzala v žalobe, a to slabosť, bolesti svalov, problémy s kĺbami, opuch časti krku, a pod., tie keďže nie sú zdokumentované žiadnymi odbornými vyšetreniami, nemohli byť posudzované posudkovými lekármi v konaní o žiadosti o invalidný dôchodok. V prípade, že žalobkyňa bude disponovať odbornými nálezmi, ktoré sa budú týkať ďalších ochorení, môže sa obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne s novou žiadosťou o zvýšenie invalidného dôchodku.
21. Pretože žalobkyňa nepredložila súdu spolu so žalobou žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli posudok posudkového lekára po aktuálnom zhodnotení jej zdravotného stavu, spochybniť, alebo jeho závery vyvrátiť, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.
22. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, súd jej preto nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.