Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/103/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. Z., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 922,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/6/2016 - 110 zo dňa 27.4.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II. a III. a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 298,60 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12. všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko a.s. účinných od 01.07.2016 v znení: „Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná. IV. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.“. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015, ktorým už zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok bola vyhlásená za neprijateľnú. Ďalej uviedol, že neuznal položku úroky, pretože nie je zrejmé, či úroky nezahŕňajú aj úročenie tzv. nepovoleného debetu, čo súd považuje z vyššie uvedených dôvodov za neprípustné. V rámci výpisov za čas od 01.01.2013 - 18.08.2015 súd ďalej neuznal položky poplatok za upomienku - 15 Eur, poplatok za výzvu - 30 Eur a 2 x poplatok 5 Eur za vedenie účtu postihnutého exekúciou, spolu 55 Eur. Žalobca súdu žiadnym spôsobom význam týchto poplatkov nepreukázal (súdu sa javia ako nadhodnotené) a najmä v rozpore s teóriou tzv. skutočného plnenia nepreukázal súdu aké plnenie za ne spotrebiteľ dostal. Žaloba bola podaná dňa 11.07.2016. Podľa výpisu z účtu za čas 01.06.2013 - 28.06.2013 bol nepovolený zostatok - 9,04 Eur (celkový zostatok - 409,04 Eur), za čas 01.05.2013 - 31.05.2013 bol nepovolený zostatok - 9,45 Eur (celkový zostatok - 409,45 Eur) a za čas 01.03.2013 - 28.03.2013 bol nepovolený zostatok - 58,18 Eur (celkový zostatok - 458,18 Eur). Súd má za to, že nepovolené zostatky z vyššie uvedených účtov sú premlčané.

Listom zo dňa 07.08.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nepovoleného prečerpania, inak jej bude účet zrušený. Napriek uvedenému listu žalobca viedol účet až do 18.08.2015. Vzhľadom na uvedené považuje súd požiadavku žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za čas od 31.07.2015

- 01.01.2014 vo výške 19 x 3,90 Eur za odporujúcu dobrým mravom.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy a sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou VOP. Mal za to, že z jeho obsahu dostatočne určito vyplýva princíp a hospodárske dôsledky nepovoleného prečerpania. Znenie predmetného ustanovenia takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ust. Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom učte. Zároveň mal zato, že dotknutá zmluvná podmienka nespĺňa charakteristiku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, keďže úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na učte klienta. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov a dotknutá zmluvná podmienka iba reflektuje ust. relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom učte. Má za to, že k zníženiu limitu povoleného prečerpania došlo s účinnosťou ku dňu 4.11.2013 a preto k premlčaniu nedošlo. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalobcovi priznať náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

6. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú.

7. Podľa ust. § § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

8. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia bol žalobca povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej v bode 3.12. Všeobecných obchodných podmienok. Napriek tomu žalobca v priamom rozpore so zákonom na základe tejto podmienky nielenže účtoval žalovanej úroky, ale takto nezákonne zaúčtované úroky si uplatňuje v súdnom konaní. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak nepriznal žalobcovi úroky, ktoré žalovanej účtoval na základe bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok.

9. Odvolací súd sa taktiež v plnom rozsahu stotožňuje s nepriznaním poplatku za vedenie účtu, ak k ich zaúčtovaniu došlo za stavu, že žalobca listom zo dňa 7.8.2013 poslednýkrát vyzval žalovanú na splatenie debetného zostatku s upozornením, že v opačnom prípade bude účet zrušený, a aj napriek tomu účet naďalej viedol až do augusta 2015. Žalobca tak v rozpore s dobrými mravmi, vediac o nesplácaní debetného zostatku, umelo a úmyselne navyšoval dlh žalovanej tým, že účet nezrušil a účtoval si úroky a poplatky za vedenie účtu.

10. Vo vzťahu k poplatkom za upomienku vo výške 15 Eur, za výzvu vo výške 30 Eur a za vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 2 x 5 Eur odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, v ktorom konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. Upomienka nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné a dodávateľovi umožňuje voči spotrebiteľovi za porušenie zmluvných povinností požadovať viacnásobný postih (zmluvná pokuta, poplatok za upomienku, úroky z omeškania a pod.) a takýto stav spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle bodu 3.12. VOP: Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať.

12. Ustanovenie bodu 3.12. VOP je vágne, nie je z neho zrejmé, kedy presne je klient povinný nepovolené prečerpanie vyrovnať, t.j. kedy sa dostane do omeškania s jeho splatením a kedy môže banka prvýkrát uplatniť právo na súde. Preto je toto ustanovenie potrebné vykladať na ťarchu banky, ktorá ho koncipovala. Žalobca za začiatok plynutia premlčacej doby považuje deň, kedy došlo k zníženiu limitu povoleného prečerpania. Bod 3.12. VOP je však v zmysle vyššie uvedeného potrebné vykladať v neprospech banky tak, že klient bol povinný nepovolené prečerpanie splatiť už pred týmto dňom („bez zbytočného odkladu“, teda ešte pred tým, ako došlo k zníženiu limitu povoleného prečerpania, nakoľko klient banky je bez pochyby povinný vyrovnať nepovolené prečerpanie ešte pred tým, ako banka pristúpi k zníženiu limitu povoleného prečerpania ako istého sankčného dôsledku trvajúceho nepovoleného prečerpania), a teda aj k uplatneniu práva na súde mohlo dôjsť skôr, ako bol znížený limit povoleného prečerpania. Preto odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku v časti 9,04 Eur, 9,45 Eur a 58,18 Eur za správny.

13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III. a vo výroku IV. o trovách konania postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .