Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-28-2018.pdf
PDF · 83.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: maloletého X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: H. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, U., t. č. O. T. XX, R. republika, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.08.2016 č. k. 25C/246/2015-203 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti W. D. voči mal. X. S., nar. XX. XX. XXXX, v časti zročného výživného a náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že W. D. je otcom mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX z matky H. A., rod. S., mal. X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a W. D. uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenej za ten-ktorý príslušný rok, ktoré je povinný platiť od 26.04.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 26.04.2013 do 31.08.2016 povolil W. D. splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka sa s domnelým otcom spoznali v máji 2008, druhý polrok roku 2008 žili spolu na ubytovni a intímne sa stýkali, pričom v decembri 2008 matka zistila, že je tehotná, o čom informovala i domnelého otca. Tento ju i počas tehotenstva u rodičov, kde bývala navštevoval, naďalej sa intímne stýkali a tesne pred pôrodom ju prestal navštevovať a po pôrode s ňou kontakt prerušil a na výžive dieťaťa sa ničím nepodieľal. Opierajúc sa o ust. § 86, § 94 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) určil, že domnelý otec je otcom mal. dieťaťa, pretože v rozhodnom období pre počatie sa s matkou intímne stretávali a spoločne žili až do zistenia jej tehotenstva. Dodal, že domnelého otca vypočuť nemohol, pretože sa na pojednávanie nedostavil a nemohol vykonať tak ani znalecké dokazovanie. S ohľadom však na dokazovanie vykonané výsluchom matky, svedkov a písomného vyjadrenia svedkyne, ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal za to, že otcom mal. X. je W. D. (ďalej len otec). Následne, riadiac sa ust. § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-3, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal. X. zveril do starostlivosti matky, ktorá sa o neho stará, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa od 26.04.2013 mesačne v sume 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťaťa v zákonom aktuálnej výške, poukazujúc na to, že i keď potrebám mal. dieťaťa by bolo vhodnejšie vyššie výživné, pomery otca sú neznáme, a preto výživné určil najnižšie v zákonom stanovenom rozsahu. Návrh v časti, v ktorej matka požadovala vyššie výživné, ako aj výdavky počas gravidity zamietol, keďže nebolo možné o nich objektívne rozhodnúť
a neboli dokladované a styk s mal. dieťaťom neupravil, pretože to účastníci nežiadali. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 52 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní boli pomerne rovnako úspešní a žiadne trovy im nevznikli. 3. Proti rozsudku podala odvolanie matka len v časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti, žiadala ho zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. X. výživným odo dňa jeho narodenia. Poukázala na to, že na pojednávaní výslovne uviedla, že výživné žiada od narodenia syna, pričom návrh písala sociálna pracovníčka, ktorá sa pri uvedení dátumu, od kedy žiada výživné, pomýlila. 4. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. 5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. 6. Predmetom tohto konania bol návrh na určenie otcovstva k mal. navrhovateľovi X. S., nar. XX.XX.XXXX a úprava práv a povinností rodičov k tomuto mal. dieťaťu. Napadnutým rozsudkom súd určil, že W. D. je otcom mal. navrhovateľa, ktorého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenej za ten-ktorý príslušný rok, ktoré je povinný platiť od 26.04.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň zročné výživné za obdobie od 26.04.2013 do 31.08.2016 povolil W. D. splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok a vo zvyšku návrh zamietol. Pre absenciu odvolania účastníkov konania v časti týkajúcej sa určenia otcovstva, zverenia maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v časti určenia vyživovacej povinnosti, ako i v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len napadnutá časť týkajúca sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti otca a na ňu nadväzujúci výrok o zročnom výživnom a o náhrade trov konania. 7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), pričom podľa prechodného ust. § 395 ods. 1 CMP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 395 ods. 2 CMP). Nová právna úprava tak dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného mimosporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 396 CMP. Civilný mimosporový poriadok v druhej časti v štvrtom diele upravuje konania vo veciach určenia rodičovstva, pričom za takéto konanie označuje i určenie otcovstva (§ 105 písm. b/ CMP), ktoré konanie sa začína len na návrh (§ 107 CMP). 8. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. V súdenej veci obsah spisu preukazuje, že návrhom bolo požadované okrem určenia otcovstva k mal. navrhovateľovi, upraviť i výkon rodičovských práv a povinností a uložiť domnelému otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200 eur od 26.04.2013. Podľa zápisnice spísanej dňa 24.01.2014 na Okresnom súde Lučenec, matka pri svojom výsluchu výslovne uviedla, že pokiaľ ide o počiatok plnenia vyživovacej povinnosti domnelého otca, v návrhu ide o preklep, ktorý si nevšimla a výživné žiadala priznať od narodenia mal. dieťaťa. Základom odvolania matky bola výlučne jej námietka, že na túto okolnosť súd prvej inštancie neprihliadol a výživné určil až odo dňa označeného v návrhu. 11. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktoré sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použije i v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. V intenciách citovaného zákonného ustanovenia je súd povinný formulovať odôvodnenie svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je doložiť správnosť
rozhodnutia a zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydávaní. V prípade, ak súd pri odôvodnení rozhodnutia takto nepostupuje, ide o nedostatok zakladajúci vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.12.2015). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu je potrebné považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právnych záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé. 13. V danom prípade však rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti otca voči mal. navrhovateľovi, vyššie popísané kritéria nespĺňa a to pre úplnú absenciu dôvodov v tomto smere. K otázke určenia počiatku vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol len jedinú vetu, v ktorej konštatoval, že „návrh bol podaný dňa 30.04.2013 a od 26.04.2013 žiadala navrhovateľka výživné na dieťa od domnelého otca a zverenie dieťaťa, pričom zjavne nemohlo ísť o preklep, ale o špecifikovanú požiadavku“. Nie je tak zrejmé, aké právne závery z tejto konštatácie vyvodil, a ako sa procesne vyporiadal so zmenou návrhu v tomto smere, učinenou matkou ústne do zápisnice v intenciách § 42 ods. 1 v tej dobe platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytol žiadnu právnu argumentáciu vo vzťahu k určeniu počiatku vyživovacej povinnosti na mal. navrhovateľa, jeho rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné. Za danej situácie, keď právo účastníka konania a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia), nepreskúmateľnosť rozhodnutia odníma tak účastníkovi konania možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v konaní a teda i porušuje jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa tak dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru, pričom k naplneniu práva na spravodlivý proces tak mohlo dôjsť len kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu v napadnutej časti, ako i na ňu nadväzujúcich častí označených v enunciáte tohto rozhodnutia. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o určení počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca v súlade so zákonnou úpravou obsiahnutou v § 77 ods. 1 Zákona o rodine, čoho predpokladom bude doplnenie dokazovania v tomto smere výsluchom matky, ako i o zročnom výživnom, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky naň kladené. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP). Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP). Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu