Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-173-2016.pdf
PDF · 114.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/173/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX J., štátna občianka SR, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, 921 22, IČO: 36234176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Piaristická 707/27, 911 1 Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie 1.672,88 EUR, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 831,84 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 11. 6. 2016 do zaplatenia zo sumy 831,84 EUR, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 5. 2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.672,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.672,88 EUR, od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila ako dlžník úverovú zmluvu so žalovaným ako veriteľom č. 3706048827 dňa 8. 6. 2007, predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 361,88 EUR. Žalovanému doposiaľ uhradila sumu 2.034,76 EUR, z toho suma 1.540,83 EUR jej bola zrazená zo mzdy.
2. Poukázala na to, že išlo o spotrebiteľský úver, pričom zmluva mala obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a okrem iného teda aj sumu, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Bezdôvodné obohatenie žaluje do výšky rozdielu medzi svojimi platbami a platbami poskytnutými z úveru, teda sumu 1.672,88 EUR. Poukázala na to, že žalovaný sa na úkor nej bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 9. 10. 2015. 3. Žalobkyňa súdu predložila úverovú zmluvu zo dňa 8. 6. 2007, rovnopisy poštových peňažných poukážok, potvrdenie o výkone zrážok zo dňa 25. 6. 2015, prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľov HOOS. 4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4. 7. 2016 a uviedol, že žalobkyňa v žalobe nesprávne skombinovala úverovú zmluvu č. 3706048827 a č. 580723497. Poukázal na to, že zmluva č. 3706048827 bola už ukončená. Jej predmetom bol nákup spotrebného tovaru vo výške 361,88 EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške po 20,58 EUR. Uvedené splátky žalobkyňa splácala riadne poštovými poukážkami priloženými k návrhu a táto
úverová zmluva už bola ukončená doplatením celkovej sumy vo výške 493,92 EUR. Zrážky zo mzdy konkrétne k tejto úverovej zmluve neboli vykonávané. K predmetnej úverovej zmluve uviedol, že bola uzatvorená dňa 8. 6. 2007, kedy bol platný a účinný zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluve sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou len neuvedenie výšky a ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá v zmluve bola uvedená vo výške 35,5 %. Všetky ostatné poplatky sú zahrnuté v mesačnej splátke vo výške 20,58 EUR, ktoré spolu po vynásobení počtom splátok 24 dávajú výslednú sumu 465,93 EUR. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 5807234978, poukázal na to, že ide revolvingovú zmluvu, na ktorú klientka vyčerpala súhrnne sumu 3.431,77 EUR a vzhľadom na nedodržanie splácania jednotlivých splátok bol veriteľ nútený zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky realizáciou zrážok zo mzdy a práve na tejto zmluve bola vymožená práve suma jej zamestnávateľom, ktorú v prílohe predložila žalobkyňa. Žalovaný poukázal na to, že pred začatím realizácie zrážok zo mzdy, nemala žalobkyňa uhradenú ani samotnú istinu, preto pokiaľ by sa chcel domáhať svojho nároku, bol by nútený riešiť danú vec súdnou cestou. K tejto zmluve boli žalobkyni každý mesiac zasielané výpisy, v ktorých presne vedela výšku svojej mesačnej splátky, sumu na úhradu a podobne (z dôvodu hospodárnosti bol zaslaný zo strany žalovaného len z jedného mesiaca). Žalovaný ďalej uviedol, že poštové poukážky priložené k žalobe zo strany žalobkyne mali variabilný symbol v úverovej zmluve č. 3706048827 a teda predstavujú výlučne úhrady k úverovej zmluve spolu vo výške 493,92 EUR, ktorá je ukončená. Žalovaný navrhol, aby súd ako nedôvodnú, žalobu zamietol. 5. Žalovaný predložil listinné dôkazy, a to prehľad čerpania úveru u žalobkyne z úverovej zmluvy č. 5807234978 (podľa jeho vyjadrenia) a splátkový kalendár k úverovej zmluve č. 3706048827 a výpis z účtu k číslu zmluvy č. 370604882. 6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP). 7. Podľa § 178 ods. 1 a 2 zákona č. CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
8. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
9. Na pojednávaní dňa 14. 3. 2017 súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný na pojednávanie, ale na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovaným, pričom vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C/173/2016-40 zo dňa 14. 3. 2017 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.672,88 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.672,88 EUR, a to od 11. 6. 2006 do zaplatenia.
11. Po podanom odvolaní zo strany žalovaného uznesením č.k. 19Co/97/2017-134 zo dňa 13. 2. 2018, súd druhej inštancie zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu druhej inštancie uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a nepreskúmateľné. Z napadnutého rozsudku nevyplynulo, prečo súd prvej inštancie považoval úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu pod č. 3706048827 dňa 8. 6. 2007 za bezúročnú a bez poplatkov, hoci správne túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Tiež správne z vykonaného dokazovania vyvodil, že medzi stranami sporu nebola riadne uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 5807234978, na základe ktorej mal žalovaný žalobkyni poskytnúť celkom sumu 4.672,82 EUR a správne na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný napriek tvrdeniu o existencii uvedenej úverovej zmluvy, túto nepreukázal. Opomenul však vyhodnotiť skutočnosť, že na základe nej mala byť žalobkyni žalovaným poskytnutá suma vo výške 3.431,77 EUR a že žalobkyňa na uvedený úver mala uhradiť sumu 4.672,82 EUR.
Odvolací súd mal za to, že aj keď nebola medzi stranami sporu riadne uzavretá uvedená revolvingová zmluva, ale žalobkyňa dostala od žalovaného finančné prostriedky, mal sa súd prvej inštancie zaoberať aj tým, koľko v skutočnosti žalobkyňa čerpala od žalovaného finančných prostriedkov a koľko mu vrátila späť. Ak plnenie zo strany žalovaného v prospech žalobkyne bolo bez existencie riadnej zmluvy a ak žalobkyňa uhradila žalovanému viac ako dostala od žalovaného, je možné jednoznačne ustáliť, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Výšku tohto bezdôvodného obohatenia však je presne potrebné zistiť. Iba konštatovanie súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná písomná zmluva o revolvingovom úvere nepostačuje, keďže žalobkyňa čerpala finančné prostriedky od žalovaného, preto je možné zatiaľ vyhodnotiť, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Iba konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa zaplatila žalovanému v súvislosti so zmluvou č. 3706048827 viac, ako na základe nej dostala, bez vyhodnotenia finančných súm, ktoré mala žalobkyňa čerpať na základe revolvingovej zmluvy č. 5807234978, ktorej existencia sa zatiaľ v spore nepreukázala, je nutné vyhodnotiť napadnutý rozsudok ako predčasný. Uviedol, že je možné konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorá je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a postupom podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie znovu vo veci konať, náležite zistiť výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to s vyhodnotením tvrdenia žalovaného o poskytnutí finančných prostriedkov žalobkyni aj na základe úverovej zmluvy č. 5807234978, ktorej písomná existencia sa zatiaľ v konaní nepreukázala, ale finančné prostriedky boli podľa všetkého žalobkyňou čerpané. Rovnako vyhodnotiť aj námietku premlčania vznesenú žalovaným v odvolacom konaní.
12. Žalovaný sa k uzneseniu vyjadril vo veci a poukázal na to, že vznáša námietku premlčania, že časť žalovanej sumy je premlčaná a poukázal na to, že vychádzal z toho, že žaloba došla na súd dňa 18. 5. 2016 a aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy, ktorý si uplatňuje pred lehotou 18. 5. 2013 je premlčaný. V prípade aplikácie ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho subjektívnu premlčaciu dobu, je nárok žalobcu premlčaný už pred lehotou 18. 5. 2014.
13. Súd vo veci opätovne vykonal pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo bez prítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil, žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu zmluvy končiacej na č. 978 (posledné tri čísla) a naopak súdu predložil úhrady, ktoré zaplatila ona na predmetnú zmluvu č. 827 (posledné tri čísla) zo dňa 8. 6. 2007, ktorú považovala za uhradenú, teda sumu 2.034,76 EUR. Zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy na túto zmluvu, z toho dôvodu mala za to, že žalovaný sa obohatil o túto sumu. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, uviedla, že s touto sa nemôže stotožniť z toho dôvodu, že k premlčaniu nedošlo, žaloba bola podaná 18. 5. 2018 a dňa 9. 10. 2015 navštívila združenie, ktoré po preskúmaní zmluvy odporučilo žalovať bezdôvodné obohatenie na súde, čiže vtedy začala u nej plynúť objektívna premlčacia doba, zrážky boli vykonávané za obdobie od roku 2000 do októbra 2012 minimálne do 25. 6. 2015, z toho dôvodu taktiež nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby. 14. Žalovaný v odvolaní doplnil, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným úverovú zmluvu č. 3706048827 dňa 8. 6. 2007, ktorej súčasťou bola aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, v internom systéme označená pod č. 5807234978. Predmetom úverovej zmluvy č. 3706048827 bol úver na nákup tovaru nádob TMG vo výške 361,88 EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 620,- Sk (20,58 EUR). Uvedené splátky žalobkyňa splácala riadne poštovými poukážkami priloženými k žalobnému návrhu a táto úverová zmluva bola už ukončená dňa 19. 6. 2009 doplatením v celkovej výške 493,92 EUR. Žalovaný doplnil, že zrážky zo mzdy, konkrétne z tejto úverovej zmluvy, realizované neboli. 15. Žalovaný poukázal na to, že žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy bola zo strany žalovaného zaslaná zamestnávateľovi žalobkyne až dňa 1. 10. 2012, t. j. tri roky po ukončení a doplatení zmluvy o hotovostnom úvere č. 3706048827, čo preukazuje skutočnosť, že muselo ísť o zrážky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 5807234978 (uvedené je to aj v hlavičke podania Výplata zrážok zo mzdy zo dňa 1. 10. 2012 pod označením „Naša značka : 5807234978"). 16. Pokiaľ ide náležitosti zmluvy o hotovostnom úvere č.3706048827, žalovaný uviedol, že klientke - žalobkyni, bol zaslaný splátkový kalendár pri podpise zmluve. uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 8. 6. 2007, kedy bol platným a účinným zákon 258/2001 Z. z., ktorý v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy sankcionoval bezúročnosť a bezpoplatnosť len neuvedenie výšky RPMN, ktorá bola v zmluve stanovená vo výške 35,5 %. Na základe predmetného ustanovenia mal preto za nesprávne vyhodnotenie úverovej zmluvy o hotovostnom úvere č. 3706048827 za bezúročnú a bez poplatkov. Nakoľko však posledná splátka na predmetnej úverovej zmluve bola dňa 19. 6. 2009, predmetná suma by bola ku dňu podania žaloby už premlčaná. 17. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 5807234978, uviedol žalovaný, že ide o revolvingovú zmluvu, žalobkyňa vyčerpala súhrnne sumu 3.431,77 EUR. Vzhľadom na nedodržiavanie splácania jednotlivých splátok bol nútený zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky realizáciou zrážok zo mzdy a práve na tejto zmluve bola vymožená suma zamestnávateľom TESCO STORES SR a.s., ktorú v prílohe žaloby predložila žalobkyňa. K tejto zmluve boli žalobkyni každý mesiac zasielané výpisy, v ktorých presne vedela výšku mesačnej splátky, sumu na úhradu a podobne. Žalovaný zaslal jedno vyhotovenie výpisu na preukázanie svojho tvrdenia už s vyjadrením k žalobe, kde bol uvedený variabilný symbol 5807234978. Poukázal na to, že skutočnosť, že by žalobkyňa finančné prostriedky na základe zmluvy o revolvingovom úvere nečerpala, sama nespochybnila, ani nevyvrátila. 18. Žalovaný, pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 5807234978, uviedol, že ide o revolvingovú zmluvu, na ktorej klientka vyčerpala súhrnne sumu 3.431,77 EUR. Vzhľadom na nedodržiavanie splácania jednotlivých splátok bol žalovaný nútený zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky realizáciou zrážok zo mzdy a práve na tejto zmluve bola vymožená suma zamestnávateľom TESCO STORES SR a.s., ktorú v prílohe žaloby predložil žalobca. K tejto zmluve boli žalobkyni každý mesiac zasielané výpisy, v ktorých presne vedela výšku mesačnej splátky, sumu na úhradu a podobne. Žalovaný zaslal jedno vyhotovenie výpisu na preukázanie svojho tvrdenia už s vyjadrením k žalobe, kde bol uvedený variabilný symbol 5807234978. Skutočnosť, že by žalobkyňa finančné prostriedky na základe zmluvy o revolvingovom úvere nečerpala, taktiež sama nespochybnila, ani nevyvrátila. Žalovaný poukázal na to, že podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy: Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe aj poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b]dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Žalovaný argumentoval, že nedodržanie písomnej formy (napriek tomu, že v samotnom texte úverovej zmluvy a aj v úverových zmluvných podmienkach je ustanovenie o súčasnom uzatvorení zmluvy u revolvingovom úvere, platnosť zmluvy vzhľadom k zrealizovanému čerpaniu zostáva zachovaná). Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 5807234978 žalobkyňa vyčerpala súhrnne sumu vo výške 3.431,77 EUR a uhradila 4.672,82 EUR. Výška bezdôvodného obohatenia priznaná súdom je preto nedôvodná aj vzhľadom k nesprávnej vyčíslenej výške požadovaného bezdôvodného obohatenia (4.672,82 -3.431,77 = 1.241,05 EUR). 19. Z úverovej zmluvy zo dňa 8. 6. 2007 mal súd zistené že poskytnutie úveru zo strany žalovaného za účelom nákupu spotrebného tovaru - nádoby, od výrobcu TMG, za predajnú cenu tovaru 12.202,- Sk so zaplatením v hotovosti 1.300,- Sk, bez poplatku za spracovanie úverovej zmluvy s výškou úveru 10.902,- Sk, t. j. 361,88 EUR, s mesačnou splátkou 620,- Sk, s počtom splátok 24, s konečnou splatnosťou úveru vo výške 14.880,- Sk, s uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov 35,5 %, s dátumom prvej splátky dňa 8. 7. 2007 a ďalších splátok do 20. dňa kalendárneho mesiaca. 20. Podľa listu zo dňa 25. 6. 2015 (čl. sp. 11), zamestnávateľ žalobkyni okrem iného na zmluvu č. 3706048827 zrazil sumu 1.540,83 EUR, čo medzi stranami sporu nebolo sporné.
21. Žalovaný súdu predložil výpis z úverového účtu spolu s vyjadrením zo dňa 29. 6. 2016, ktorý sa vťahuje k zmluve č. 5807234978, žalovaný k tomu uviedol, že ide o revolvingovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená spolu so zmluvou o hotovostnom úvere č. 3706048827, a teda suma ktorá bola zamestnávateľom žalobkyne už zrazená formou zrážok zo mzdy, bola suma, ktorá bola určená na splátky revolvingového úveru.
22. Žalobkyňa si uplatnila bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 3706048827, bez bližšej špecifikácie, či ide o bezdôvodné obohatenie zo zmluvy o hotovostnom úvere na nákup tovaru alebo zo zmluvy o revolvingovom úvere.
23. Pokiaľ ide o výpis z účtu predložený žalobcom, tento sa vzťahoval k zmluve č. 3706048827.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že predmetná zmluva č. 3706048827 spolu s revolvingovým úverom evidovaným č. 5807234978 zo dňa 8. 6. 2007 o úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a zároveň spĺňa charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
26. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ ZZ/2001/258/20060701.print.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
27. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
28. Žalobkyňa uplatnila nárok podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“, v zmysle ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).
29. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd skúmal, aj či nárok žalobkyne nie premlčaný.
32. Pokiaľ ide o úver na kúpu spotrebného tovaru č.3706048827, žalovaný uviedol, že klientke - žalobkyni bol zaslaný splátkový kalendár pri podpise zmluve, uzatvorení úverovej zmluvy dňa 8. 6. 2007, nakoľko však posledná splátka na predmetnej úverovej zmluve bola zaplatená dňa 19. 6. 2009, bola ku dňu podania žaloby už premlčaná.
33. K otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe žalôb podaných spotrebiteľmi, sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10. 1. 2018, hoci išlo o rozhodnutie o odmietnutí dovolania.
34. V tomto rozhodnutí najvyšší súd odkázal na svoje rozhodnutie sp.zn. 1Cdo/67/2011, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovaného dňa 28. augusta 2006. Podľa názoru dovolacieho súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť aj dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák.. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia, teda od začiatku šlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v tomto okamihu boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnil a v akej výške.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, subjektívna (ako aj objektívna) premlčacia doba začala plynúť dňom poslednej uhradenej splátky, t. j. 19. júna 2009, keďže v tento deň žalobkyňa mala vedomosť o tom, komu plnila a v akom rozsahu, a to bez ohľadu na to, či mala znalosti o právnej kvalifikácii svojho nároku. Zmluvu uzavrela podľa zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tento bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že žalobkyňa už v čase uzavretia zmluvy a počas trvania celého zmluvného vzťahu mala vedomosť o tom, kedy sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže táto skutočnosť bola vo vyššie citovanom zákone vymedzená v § 4 ods. 2 písm. To, kedy získala informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantné.
36. Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci, keďže premlčacia doba začala plynúť dňom 17. júna 2009 a žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 18. 5. 2016, je podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného bolo potrebné žalobu v tejto časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnuť.
37. Pokiaľ ide o revolvingový úver č. 5807234978, poslednú splátku uhradila 9. 10. 2015, žaloba bola podaná dňa 18. 5. 2016, od 18. 5. 2014 do 18. 5. 2016 žalobkyňa uhradila 831,84 EUR, ktoré súd zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia. Súd mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala úrok a preto podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa uvedené nemôže veriteľ požadovať. Žalobkyňa uhradila žalovanému celkom 4.672,82 EUR a poskytnuté mala 3.431,74 EUR, rozdiel predstavuje sumu 1.241,05 EUR, z ktorej časti je nepremlčaná len suma 831,84 EUR.
38. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o deliteľné plnenie, môže na od sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
39. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
41. Čas plnenia nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia dohodnutý nebol, žalovaný sa o nároku dozvedel doručením žaloby 10. 6. 2016, preto súd priznal úroky z omeškania od 11. 6. 2016, kedy sa žalovaný dostal v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobkyni vzniklo právo podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka požadovať od žalovaného úroky z omeškania.
42. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
43. Súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 %, čo zodpovedá sadzbe platnej podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom čase predstavovalo 0,75 % .
44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. V danej právnej veci žalobkyňa uplatnila sumu 1.672,88 EUR, úspešná bola v rozsahu 831,84 EUR, čo predstavuje 50 % úspechu a 50 % neúspechu, z týchto dôvodov súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.