Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-53-2017.pdf
PDF · 117.07 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/53/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. I. X, X., o zaplatenie 761,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5Cb/29/2014-142 zo dňa 24.11.2016 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vraciam na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 333 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,55 %.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania v návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 761,52 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.07.2007 uzatvoril so žalovanou stranou sporu Zmluvu o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb, ktorou sa žalovaná ako obchodná zástupkyňa zaviazala sprostredkovávať poistenie medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie uzatváraním poistných zmlúv medzi klientmi a žalobcom. Podľa čl. VI. bod 6.1 Obchodnej politiky 2009 (OP 2009) bola žalovanej vyplatená vstupná provízia vo výške 333 eur tým, že ak bude so žalovanou v priebehu 12 mesiacov zmluva ukončená, žalobca si môže uplatniť nárok na vrátenie vyplatenej vstupnej provízie v plnej výške a žalovaná je povinná vstupnú províziu žalobcovi vrátiť. Podľa províznych listov za mesiac február, apríl a máj 2010 a za mesiac marec 2011 je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi sumu ako dlh, ktorý vznikol z titulu storno provízií vo výške 761,52 eur. O výške dlhu bola žalovaná informovaná a osobitne podaním zo dňa 15.4.2011, ktorým žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 761,52 eur z titulu storna provízie. Žalovaná si výzvu neprevzala a ku dňu podania žaloby svoj dlh nesplnila.
3. Žalovaná poukázala na to, že žalovanú pohľadávku uznáva iba vo výške 333,- eur s právom na jeho splácanie v splátkach a v ostatnej časti žiadala dlh nepriznať.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul žalovanú stranu, oboznámil sa s Províznym poriadkom, dokumentom označeným ako Obchodná politika životnej siete 2009, províznymi listami, výzvami na zaplatenie dlhu, poistnými zmluvami a oznámení o ich zániku a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný iba čiastočne.
5. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania má charakter sústavnej činnosti a zodpovedá právnej úprave zmlúv o obchodnom zastúpení. Žalovaná ako obchodný zástupca uzatvárala v mene žalobcu poistné zmluvy , konkrétne vedené pod č. 0355171539, č. 0355417767, č. 0355505066, č. 0353414939, č. 0355416140. Žalobca za uzatvorené poistné zmluvy platil žalovanej strane sporu provízie. Žalovanej bola dňa 17.9.2009 v súlade s čl. VI. bod 6.1 OP vyplatená vstupná provízia vo výške 333 eur a následne tzv. získateľské provízie dňa 6.11.2009 v sume 180,33 eur, dňa 7.12.2009 v sume 258,44 eur, dňa 7.1.2010 v sume 35,52 eur a dňa 8.2.2010 v sume 145,80 eur za uzavretie zmlúv. Dňa 26.3.2010 bol na žiadosť žalovanej zo dňa 15.3.2010 zrušený jej zápis v registri, podregistri poistenia alebo zaistenia, v zozname viazaných finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska. Na základe tejto skutočnosti si žalobca voči žalovanej uplatnil nároky titulom storna vyplatenej provízie za uzavretie zmlúv za mesiace február, marec, máj 2010 v zmysle článku V. bod 3 a 4 zmluvy a bodu 5 Provízneho poriadku ako i titulom vstupnej provízie za mesiac apríl 2010 v zmysle čl. 6 bod 6.1 OP, keď nebola dodržaná v zmluve dohodnutá podmienka a žiadal o vrátenie vyplatených provízií.
6. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštačný súd vo veci aplikoval § 652 ods. 1,4, § 654 ods. 1, § 659 ods. 1, § 659a , § 662 ods. 1,2, § 668 ods. 2 Obchod. zák., § 39, § 40 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1,2, § 457 Obč. zák. keď otázku odstúpenie od zmluvy vyhodnotil podľa § 344 Obchod. zák. a § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a skonštatoval, že Občiansky zákonník nerieši otázku ďalšieho osudu vyplatenej odmeny a ani nezakazuje jej zmluvnú úpravu a tak zmluvné strany môžu uplatňovať zásadu zmluvnej voľnosti. Zo znenia Zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že povinnosťou žalovanej bolo uzatvárať zmluvy o obchodnom zastúpení pre žalobcu s poistencami a za túto činnosť jej patrila provízia, čiže odmena za sprostredkovanie. Súd mal preukázané, že poistné zmluvy boli prostredníctvom žalovanej v prospech žalobcu uzavreté a žalovanej tak vznikol nárok na vyplatenie odmeny za sprostredkovanie.
7. Prvoinštančný súd vzal do úvahy čl .V. bod 3 zmluvy, podľa ktorého je obchodný zástupca povinný vrátiť vyplatenú províziu poisťovni a to aj po ukončení zmluvy, ak zanikne obchodným zástupcom sprostredkované poistenie alebo v priebehu trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného poistného, pričom výška a spôsob storna provízie je špecifikovaný v zmluve a v Províznom poriadku. Podľa čl. V. bod 4 Zmluvy o obchodnom zastúpení po zániku poistenia, resp. po znížení výšky ročného poistného v priebehu trvania poistenia vykoná poisťovňa storno provízie zrážkou zo získanej provízie za mesiac, v ktorom k takejto skutočnosti došlo. Žalovaná pri podpise Zmluvy o obchodnom zastúpení nemala nijakú možnosť rokovať o obsahu zmluvy, meniť v nej podmienky a ustanovenia zmluvy sú jednostranne výhodné len pre žalobcu. Samotnú zmluvu súd prvej inštancie označil za zmluvu spotrebiteľskú, keď s poukazom na obsah zmluvy, táto neposkytuje žalovanej žiadna ochrana jej práv a nie je prípustné, aby bola poskytovaná poisťovni až taká neprimeraná výhoda a ochrana, ako jej na jednej strane priznávajú právne predpisy upravujúce poistenie osôb a majetku pre prípad nezaplatenia poistného.
8. V uvedenom prípade vzal súd prvej inštancie do úvahy otázku spornosti v súvislosti so zodpovednosťou obchodného zástupcu za to, že poistený neplní svoje povinnosti, ku ktorým sa uzatvorením poistnej zmluvy zaviazal. Zodpovednosť uzatvárania zmluvy ale postihuje stranu poistnej zmluvy - žalobcu a nie obchodného zástupcu, pretože iba žalobca ako zmluvný partner môže vyvodiť závery z uzatvorenej zmluvy voči poistenému za to, že si nesplnil svoje povinnosti. Ak by v súvislosti s nesplnením tejto povinnosti žalobca utrpel určitú škodu, bol by podľa názoru súdu prvej inštancie za ňu zodpovedný obchodný zástupca iba vtedy, ak by predstieral alebo zastieral určité skutočnosti týkajúce sa osoby, s ktorou sa zmluva uzavrela, o ktorých vedel, napriek tomu uzavrel v mene žalobcu s poisteným zmluvu , ktorá je pre žalobcu nepriaznivá a žalobcovi by tak vznikol nárok na náhradu škody voči obchodnému zástupcovi. Spôsob, akým bola výška provízií dojednaná v Zmluve o sprostredkovaní a v Províznom poriadku je výhodná len pre žalobcu, pretože pri predčasnom ukončení poistenia postihuje iba žalovanú ako obchodného zástupcu a nie aj toho, kto zmluvu uzavrel, čiže žalobcu, čím odporuje zákonu. Žalobca súdu síce preukázal, že poistné zmluvy č. 0355171539, č. 0355417767, č. 0353414939, č. 0355416140, uzatvorenie ktorých bolo sprostredkované žalovanou zanikli z dôvodu, že poistené osoby nezaplatili poistné, avšak nesplnenie záväzku treťou osobou zakladá právo na náhradu škody, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia pre poisťovňu, ktorá jej vznikla vyplatením provízie pre sprostredkovateľa, a túto škodu by si poisťovňa mala vymáhať od tretej osoby a dojednaním storna provízií nemôže uľahčovať svoje postavenie tým, že prenáša zodpovednosť tretej osoby na obchodného zástupcu, ktorý nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť konanie tretej osoby, pretože s ňou nie je v žiadnom právnom (zmluvnom) vzťahu. Obchodný zástupca je tak bez ochranu svojich práv, pretože nemá právny
titul na podanie žaloby voči tretej osobe, čo poisťovňa voči tretej osobe priamo má a tretej osobe ani nevráti už zaplatené poistné. S poukazom na § 801 a § 803 ods. 1 Obč. zák. má žalobca priamy zákonný nárok na vymáhanie poistného a súčasne aj priamy nárok na náhradu škody od tretej osoby (poistného) pri nesplnení zmluvných povinností.
9. Súd vzal do úvahy, že žalovaná v konaní vystupovala ako sprostredkovateľ - obchodný zástupca a splnila si všetky povinnosti, ktoré jej zo Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb vyplývali a na základe jej činnosti boli uzatvorené zmluvy o poistení medzi žalobcom a poistencami. Zmluva o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb ale neukladala žalovanej žiadnu povinnosť zabezpečiť, aby zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a poistencami trvali určitú dobu, resp. aby neboli ukončené z dôvodu neplnenia si povinnosti poistenými a súd na Provízný poriadok a Obchodnú politiku Životnej siete 2009, ktoré nie sú ani podpísané.
10. Žalobca žalovanej okrem provízií za jej činnosť vyplatil dňa 17.9.2009 podľa čl. VI. bod 6.1 OP 2009 vstupnú províziu vo výške 333 eur, ktorá nie je províziou za uzavretie zmlúv, ale odmenou vyplatenou na začiatku zmluvného vzťahu, podmienenou trvaním Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou počas dvanástich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy. Žalobca tvrdil, že má nárok na vrátenie uvedenej provízie v plnej výške z dôvodu, že so žalovanou bola v priebehu týchto 12 mesiacov zmluva ukončená. Súd dospel k záveru, že k tomuto nároku nebola Zmluva uzatvorená platne, pretože tento nárok z nej nevyplýval priamo, ale z Obchodných podmienok, ktoré neboli uzavreté platne, nakoľko neboli podpísané, a tým ani dohodnuté. Žalovaná ale za uvedenú sumu neposkytla žalobcovi žiadne protiplnenie, čo prvoinštančný súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť a žalovanú zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 333 eur titulom bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Úroky z omeškania prvoinštančný súd žalobcovi priznal vo výške 9,25 % ročne zo sumy 333 eur od 22.06.2011 do zaplatenia s tým, že žalovaná uzatvárala Zmluvu o sprostredkovaní ako fyzická osoba a preto podľa § 369 ods. 3 Obchod.zák. možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva a podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
12. Prvoinštančný súd podľa § 217 ods. 2 C.s.p. povolil žalovanej splácať pohľadávku v splátkach vo výške 30,- eur mesačne z dôvodu, že podľa názoru súdu nie je v schopnostiach žalovanej splatiť celý dlh naraz, ale s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výšku určených splátok súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovanej a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala úspech vo veci len čiastočný, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške jej čistého úspechu 12,55 % .(
14. Proti zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutiu o povolení splátok podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel. V odvolacích dôvodoch poukázal na to, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolateľ namietol, že prvoinštančný súd vyhodnotil Zmluvu o obchodnom zastúpení ako typ spotrebiteľskej zmluvy. Základom sporu je ale vrátenie storna provízie, ktorá vyplýva z povinnosti upravenej v Zmluve o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb podľa § 662 a § 658 Obchod. zák., pričom z predložených listinných dôkazov je nesporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu s presne stanovenými podmienkami, ktoré si strany podľa § 662 ods. 1,2 a 3 Obchod. zák. môžu dohodnúť odlišne. Z Provízneho poriadku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť vyplýva, že žalovaná je povinná vrátiť vyplatenú províziu podľa jednotlivých typov storno provízie a to aj v prípade zániku zmluvy, ak zanikne žalovanou uzatvorené poistenie alebo v priebehu trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného poistného. Povinnosť vrátiť províziu vyplýva z ust. čl. V. Zmluvy a jej príloh, ktorými súd Provízny poriadok a Obchodná politika. K uvedenému tvrdeniu poukázal odvolateľ na rozhodnutie NS SR č.
117/1990, rozsudok KS Bratislava sp.zn. 10Co/138/2015, rozhodnutie KS Prešov sp.zn. 7Cob/100/2007 a rozhodnutie prvoinštančného súdu a jeho odôvodnenie v bode 50 v súvislosti s uplatnením si škody voči poistnému označil za absurdné zdôvodnenie, ktoré nemá reálny základ v zákone a vôbec nie v právnej úprave a z tohto hľadiska je bezvýznamné. Žaloba si uplatnil storno províziu voči žalovanej len v prípade, ak bola provízia žalovanej reálne vyplatená, čo preukázal výpismi z účtu a províznymi listami, pričom v Províznom poriadku je podrobne upravený typ provízie, ktorá môže byť získateľská, za starostlivosť, alebo následná a storno provízia. Žalobca jednoznačne preukázal, že v predmetnom právnom vzťahu vystupovala ako podnikateľ i žalovaná, preto sa od nej očakáva istá vyššia miera prehľadu v právnych predpisoch a obchodných vzťahoch a nepoužíva ochranu spotrebiteľa. Ako podnikateľ musí byť žalovaná spôsobilá zvážiť všetky riziká, ktoré vychádzajú z uzavretého právneho úkonu, a pokiaľ s nimi vyjadrila súhlas, je to potrebné považovať za súhlas záväzný. Odvolateľ má za to, že prvoinštančný súd ale zamieňa vzťah obchodno-právnym s poistným vzťahom, pričom žalobca s predmetnou nesprávnou právnou aplikáciou zákona nemôže súhlasiť a má za to, že povinnosť vrátiť storno provízie vyplýva z uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení, vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym, kedy zmluvné vzťahy vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť v režime Obchodného zákonníka, nároky viažuce sa k porušeniu povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu sú upravené v Obchodnom zákonníku a nemožno tieto práva a povinnosti spájať a odvodzovať od práv vyplývajúcich z poistných zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka, ktoré vznikli medzi žalobcom ako poisťovňou a klientom ako poisteným. Žalobca dáva tiež do pozornosti, že v priebehu súdneho konania si ústne ani písomne neuplatnil žiaden nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ako súd prvej inštancie z vlastnej vôle prekvalifikoval, ale z titulu storna provízie, čo je predmetný nárok upravený zmluvnými dojednaniami a definícia neuskutočnenia obchodu medzi zastúpeným a treťou osobou sa v zmysle Zluvy chápe ako predčasný zánik poistnej zmluvy resp. zníženie výšky ročného poistného na poistnej zmluve, kde je zohľadnená korekcia zániku práva na províziu s ohľadom na ekvivalentnosť plnenia zmluvných strán a s prihliadnutím na charakter poistných obchodov, a tak nie je možné, ani účelne vykladať neuskutočnenie obchodov inak, ako predčasný zánik poistnej zmluvy, v dôsledku čoho obchod nie je uskutočnený v celom rozsahu a teda nie je naplnený pôvodný účel obchodu, ktorý je predmetnom zmluvného vzťahu a súčasne i záujmu oboch zmluvných strán v čase uzavretia poistnej zmluvy, keď nárok na vyplatenie provízie zanikne v celom rozsahu alebo v alikvotnej časti. Nedržanie obchodných podmienok žalovanou je porušením povinnosti a zakladá právne následky, ktoré sú s nim spojené. Bolo nepochybne preukázané, že zmluvy sprostredkované žalovanou boli stornované, táto skutočnosť ani nebola žalovanou vyvrátená a žalobca preukázal, že žalovaná porušila ust. § 658 ods. 1 Obchod. zák., pretože podstatou činnosti žalovanej bolo nielen uzatvorenie poistnej zmluvy za účelom vyplatenia provízie, ale za účelom sprostredkovania poistenia klientovi, teda iba platná a účinná poistná zmluva, ktorá spĺňa požiadavky je účelom uvedeného vzťahu. Práve nedodržanie obchodných podmienok žalovanou je porušením povinnosti a zakladá právne následky s tým spojené. Suma vstupnej provízie nebola sporná, ale titul uplatnenia nároku na vrátenie vstupnej provízie súd nedôvodne prekvalifikoval na bezdôvodné obohatenie, s ktorým postupom odvolateľ nesúhlasí a trvá na tom, že suma vstupnej provízie bola uplatnená na základe porušenia Obchodnej politiky, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy z dôvodu, že žalovaná nesplnila podmienky nároku na vyplatenie predmetnej provízie. Podmienky nároku na províziu nie sú zmluvne upravené v neprospech žalovanej, pričom v prípade pochybností o vyplatených resp. stornovaných províziách mala žalovaná právo požiadať o prešetrenie sporných zmlúv a reklamovať provízie, čo nevykonala, pričom provízny list je výstup zo spracovania účtovnej závierky provízií za účtovný mesiac, v províznych listoch sú uvedené špecifiká províznych zmlúv sprostredkovaných, čo sú údaje, na základe ktorých sú provízie vyplácané žalovanej a v prípade, že dôjde k stornu províznej zmluvy počas zmluvného vzťahu, žalobca si storno províziu odpočíta z nároku na vyplatenú províziu a rozdiel je posielaný na účet žalovanej. Žalovaná žiadnym spôsobom tento systém počas zmluvného vzťahu nerozporovala, akceptoval vyplácané provízie, ktoré boli ponižované o jednotlivé storno provízie, žalobca dôvodnosť nároku preukázal fotokópiami poistných zmlúv a zánikových listov. Provízne listy sú akceptovaným, daňovým a účtovným dokladom obchodného zástupcu, teda žalovanej, ktorá ich spolu so Zmluvou predkladá príslušným úradom na zdokladovanie svojej činnosti.
16. V závere odvolania žalobca poukázal na to, že ak nemá byť postupom súdu porušené právo na prístup k súdu, tak je súd v sporoch o plnenie zo zmluvy povinný voliť takú interpretáciu žaloby ako aj samotnej zmluvy, ktorá umožňuje prejednanie žaloby a vynútenie povinnosti, ku ktorej sa zmluvná strana zo svojej vôle zaviazala. Ak súd obdrží žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha presne, určite a zrozumiteľne vymedzenej povinnosti, ktorú je možné v kontexte zmluvného dojednania vyložiť,
súd ju musí vecne prejednať, a nielen rešpektovať právo, ale aj výklad a aplikácia musí smerovať k správnemu výsledku, preto nemôže v záujme ochrany a formalistickou aplikáciou zákona priniesť absurdné následky. Odvolateľ tak na podanom návrhu v celom rozsahu trvá a nesúhlasí so splácaním žalovanej sumy formou splátok, z dôvodu, že žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala, nepožiadala žalobcu o možnosť mimosúdnej formy urovnania dlhu, pričom súd k mimosúdnej dohode ju vyzval počas súdneho konania a snaha o uzavretie zmieru zostala bez odozvy.
17. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie sa žalovanej, ktorá ho dňa 29.04.2017 (č.l. 176) prevzala, vyjadrenie nepodala.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
19. Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
20. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaniami napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu.
21. Základom nesúhlasu odvolateľa s rozhodnutím súdu prvej inštancie je okrem iného i poukaz na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť dôvodov, na základe ktorých súd nepriznal žalobcovi istinu s prísl. v požadovanom rozsahu.
22. Odvolací dôvod, na ktorý poukázal odvolávajúci sa žalobca, uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery
23. Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania a rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý založil rozhodnutie na posúdení záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi stranami sporu ako vzťahu medzi podnikateľom a spotrebiteľom, keď zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom so žalovanou označil za spotrebiteľskú a nárok na vrátenie provízie požadovanej na základe uzatvoreného záväzkového vzťahu zhodnotil ako vrátenie titulom bezdôvodného obohatenia, je s prihliadnutím na odôvodnenie samotného rozhodnutiu takým zásahom do práva na spravodlivý proces, ktorým vzhľadom na jeho rozsah a intenzitu nemôže napraviť v odvolacom konaní odvolací súd.
24. Odvolací súd sa pri posúdení podaného odvolania a odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu musí stotožniť s opodstatnenosťou odvolacích argumentov, ktoré podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.b/ C.s.p. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Okrem toho odvolací súd má za to, že je v konaní i odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého pochybenie prvoinštančného súdu založené na jeho existencii znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo znamená, že sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti .
25. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že Provízny poriadok a Obchodná politika životnej siete 2009 ako dôkazy súd označil za neplatné podľa ust. § 39 v spojení s § 40 ods. 1,2 Obč. zák, pretože ako dodatky ku zmluve nie sú podpísané. Pozornosti súdu asi uniklo, že uvedené dokumenty nie sú dodatkami k zmluve, ktorými sa zvyčajne zmluva mení alebo dopĺňa, ale sú jej neoddeliteľnými súčasťami - prílohami, na ktoré Zmluva v čl. VI/3 odkazuje, preto výlučne nedostatok ich podpisu nemôže založiť ich neplatnosť.
26. Odvolací súd vytýka prvoinštančnému súdu vzájomnú rozpornosť skutkových zistení a právnym posúdením veci, logickú nesúrodosť a aplikáciu právnych noriem bez ohľadu na príslušný právny vzťah, keď Zmluvu, z ktorej žalobca nárok uplatnený voči žalovanej odvodzuje označil prvoinštančný súd za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa vyznačuje jednostrannosťou výhod pre žalobcu, ale z hľadiska právnej úpravy citoval ust. §652 a nasl. Obchod. zák., ktorými je upravená zmluva o obchodnom zastúpení, ktorá má výlučne podnikateľský charakter a podlieha režimu Obchodného zákonníka, ako je uvedené i záhlaví uvedenej Zmluvy. Predmetom zmluvy o obchodnom zastúpení je aktívna činnosť obchodného zástupcu, ktorý ako podnikateľ za odmenu, ktorou je v jeho prípade provízia, vykonáva pre zastúpeného činnosť, smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak sa strany sporu dohodli v Zmluve na vzájomných právach a povinnostiach, je potrebné z nich vychádzať a nie je vôbec dôvodné poskytovať žalovanej zvýšenú ochranu, ktorá sa aplikuje pri spotrebiteľovi. Z doteraz vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaná porušila povinnosti, k splneniu ktorých sa Zmluvou zaviazala a nenamietala, že by nebola oboznámená s Províznym poriadkom a s Obchodnou politikou .
27. V súvislosti so samotným konaním dáva odvolací súd do pozornosti prvoinštančnému súdu rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 17.05.2017 vo veci C -48/16 ERGO Poisťovňa a.s., proti Alžbete Barlíkovej, v ktorom sa ESD na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania venoval problematike vrátenia provízií a výkladu čl. 11 smernice Rady 86/653/EHS z 18.12.1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, pričom sa vyjadril i k povinnosti obchodného zástupcu, ktorý je ako obchodný zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade úplnej i čiastočnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou s tým, že sa nejedná o „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle čl. 11 ods. 3 smernice, pokiaľ je „časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému.“
28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nevyplýva, na základe akých skutočností dospel súd k názoru, že nie je v schopnostiach žalovanej splatiť celú dlžnú sumu naraz. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu a odvolania žalujúcej strany sporu odvolací súd musí konštatovať, že v rozhodnutí prvoinštančného súdu absentujú dôvody, na základe by bolo možné označiť rozhodnutie o dôvodnosti splácať prisúdenú sumu v splátkach za správne , čím tiež došlo v prejednávanej veci k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.
29. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015 bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku; Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“; toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2.
30. Práve s poukazom na vyššie označené rozhodnutie ESD, stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nedostatky spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci v spojení s odvolacími dôvodmi je potrebné rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ale i v časti, ktorou súd povolil žalovanej strane sporu priznanú istinu s prísl. žalobcovi splácať v splátkach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec v zamietajúcej časti a v časti povolenia splátok opäť na základe zistených skutočností a predložených dôkazov správne právne posúdiť a o zamietajúcej časti znovu rozhodnúť. .V novom rozhodnutí zároveň rozhodne prvoinštančný súd i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).