Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. XXX, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Csp/57/2017-106 zo dňa 19. decembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalovaný nemá záložné právo, ktoré je zapísané v časti C listu vlastníctva č. XXX k. ú. Q. K., ktorého vklad bol povolený dňa 16.01.2008 Správou katastra Dolný Kubín pod č. V2465/2007 na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 126/2007-PTR uzavretej dňa 21.11.2007 medzi žalobcom a žalovaným (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 08.01.2007 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.327,70 Eur (40.000 Sk). Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy bolo aj plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy uzatvoril v mene dlžníka okrem iného záložnú zmluvu v zmysle ust. § 522 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného splnomocnenia dňa 21.11.2007 došlo medzi žalovaným a žalobcom zastúpeným advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva č. 126/2007 PTR. Touto zmluvou bolo zriadené záložné právo ku nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. Q. K., a to k rodinnému domu súp. č. XX ako aj pozemku parc. č. 230, na ktorom je tento dom postavený a k záhrade parc. č. 231, a to v podiele 1/6 k celku. V máji 2017 žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností. Okresný súd po konštatovaní, že žalobca má na žiadanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137a sa zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby. Dospel k záveru, že záložná zmluva, na základe ktorej žalobcovi vzniklo záložné právo je v zmysle § 40 ods. 4 absolútne neplatný právny úkon. Konštatoval, že žalobca plnomocenstvo pre Mgr. Kušníra nepodpísal, pretože jeho podpis v závere úverovej zmluvy nemožno považovať za podpis plnomocenstva. Kým plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu bolo žalobcom osobitne podpísané, v prípade plnomocenstva (aj) na uzavretie záložnej zmluvy tomu tak nebolo. Pokiaľ nebolo možné prijať spoľahlivý záver, že žalobca plnomocenstvo podpísal, chýbala písomná forma plnomocenstva, ktorá je potrebná na splnenie zákonnej požiadavke na písomnú formu záložnej zmluvy.

Odhliadnuc od uvedené aj v prípade, ak by vychádzal z toho, že žalobca plnomocenstvo podpísal a toto malo písomnú formu, uvedené plnomocenstvo je neplatné s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože záujmy zastúpeného žalovaného a zástupcu advokáta Mgr. Kušníra boli vo vzájomnom rozpore. Okresný súd uviedol, že z jeho rozhodovacej činnosti, a to najmä v exekučnej agende mu je známe, že tento advokát vystupoval v minulosti ako právny zástupca žalovanej, čo spôsobuje priamy rozpor so záujmami žalobcu, pretože nie je možné, aby advokát zastupoval strany, ktorých záujmy sú protichodné. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o situáciu, kedy mal advokát povinnosť odmietnuť poskytnutie právnych služieb. Neplatnosť plnomocenstva tak mala za následok to, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol v mene žalobcu uzavrieť záložnú zmluvu a z toho dôvodu nebola táto platne uzatvorená. Pokiaľ žalobca uvádzal ďalšie dôvody neplatnosť plnomocenstva (neurčitosť, neplatnosť celej úverovej zmluvy, atď.) súd ich naplnenie neskúmal a to s ohľadom na to, že už ním uvádzané dôvody boli dostatočné pre to, aby žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a zaviazal na ich náhradu žalovaného voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že žalovaný na ním žiadanom určení nemal naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. Uviedol, že na základe zmluvy o úvere bola žalovaným žalobcovi poskytnutá suma 1.327,76 Eur, z ktorej žalobca uhradil 1.149,73 Eur, čo nepredstavuje ani celú istinu z poskytnutého úveru. Teda aj v prípade určenia neexistencie záložného práva si môže od žalobcu vymáhať súdnou cestou úhradu nezaplatenej istiny, čím nie je splnený predpoklad naliehavého právneho záujmu. Ak by súd určil neexistenciu záložného práva, nevyriešilo by to aj s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo splnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno len v konaní o návrhu na plnenie.

3. V súvislosti s udelením plnomocenstva žalovaný poukázal na to, že ide o jednostranný právny úkon. Žalobca mohol namietať výber splnomocenstva, avšak nijakým úkonom túto námietku neuskutočnil. Okrem toho plnomocenstvo je riadne overené. Bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli naplnené. Námietku žalobcu, že ide o neurčitý právny úkon, pretože neobsahuje akúkoľvek špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu, označil za neopodstatnenú. Špecifikácia nehnuteľností v plnomocenstve nie je podstatnou náležitosťou plnomocenstva v zmysle Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu nemožno tento právny úkon sankcionovať neplatnosťou. Rovnako nemožno hovoriť o absencii niektorej z náležitosti vôle. Žalobca mohol odmietnuť uzavretie zmluvy o úvere, v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. V tejto súvislosti podotkol, že štandardne uzavieral s klientmi zmluvy o úvere, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V úvode vyjadrenia poukázal na to, že odvolanie žalovaného neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, nakoľko v jeho odvolaní absentuje uvedenie rozsahu, v ktorom rozhodnutie napáda, a to ani z obsahu samotného odvolania. Pokiaľ by sa odvolací súd s týmto názorom nestotožnil poukázal na to, že ani námietky žalovaného v podanom odvolaní nie sú dôvodné. Poukázal na súdnu prax, ktorá sa ustálila v názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Na príslušnej správe katastra je pri predmetnej nehnuteľnosti zapísané neplatné záložné právo, je teda daný naliehavý právny záujem na určení jeho neexistencie, pretože bez negatívneho určenia bude možné pristúpiť k realizácii neplatného záložného práva, čím by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu. V prípade, že súd o určení neexistencie záložného práva nerozhodne, bude medzi stranami stále sporné, či žalovaný má právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky prostredníctvom zálohu alebo nie. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa neplatnosti udeleného splnomocnenia, žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá v obdobných prípadoch určila, že ide o neplatné splnomocnenie pre jeho neplatnosť.

5. Žalovaný v replike zo dňa 21.03.2018 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že z obsahu jeho odvolania jasne vyplýva, že napáda rozhodnutie v celom jeho rozsahu. Tvrdenia žalobcu, ktorými spochybňoval úplnosť obsahových náležitostí odvolania označil za účelové.

6. Žalobca v duplike zo dňa 10.04.2018 k vyjadreniu žalovaného opätovne zdôraznil svoje tvrdenia o tom, že odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

8. Odvolací súd v zmysle ust. § 124 posudzuje odvolanie žalovaného z hľadiska jeho obsahu. Z jeho obsahu, z ktorého mal nepochybne preukázané, že žalovaný napáda správnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené. Považoval za nepochybné, že žalovaný napádal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného o nemožnosti ustáliť rozsah, v ktorom sa odvolanie žalovaného dotýka rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudok súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na odôvodnenie tohto rozsudku poukazuje, preto sa v zmysle § 387 ods. 2 obmedzil „iba“ na skonštatovanie správnosti právnych a skutkových záverov súdu prvej inštancie.

10. Okresný súd vychádzal dôsledne z ustálenej súdnej praxe, ktorá sa vyjadrovala k posúdeniu existencie naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodovaciu prax súdov, ktorá existenciu naliehavého právneho záujmu ustálila opačne, vychádzal z opačného názoru než ktorý prezentoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, tieto rozhodnutia nemožno aplikovať na daný skutkový a právny stav. Rozhodnutia citované žalovaným v podanom odvolaní riešili otázku naliehavého právneho záujmu pri určení neplatnosti úverových zmlúv, t.j. základných zmlúv, na základe ktorých dlžník prijal od veriteľa peňažné plnenie s povinnosťou za dohodnutých podmienok peňažné plnenie vrátiť. Existenciu naliehavého právneho záujmu potom posudzovali z hľadiska usporiadania tohto dlžníckeho vzťahu medzi stranami sporu. V súdenom prípade sa však určenie netýka existencie povinnosti plniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ale existencie, resp. neexistencie zabezpečenia tohto záväzku záložným právom. V tomto prípade práve naopak existencia záväzku, ktorého splnenie je zabezpečené týmto záložným právom je dôvodom, pre ktorý treba upraviť právne postavenie záložného veriteľa a dlžníka pre prípadnú úhradu záväzku. Právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia by bolo ohrozené, pretože žalovaný by sa mohol domáhať uspokojenia nároku zo záložného práva titulom jeho zabezpečenia záložným právom. V prípade realizácie tohto záložného práva by mohlo dôjsť k prevodu zálohu na tretiu osobu, prípadne by pri jeho realizácii sa riešil spor jeho existencie. Preto rozhodnutie o neexistencii záložného práva eliminuje možnosť vzniku sporu medzi stranami v súvislosti s realizáciou záložného práva. Odvolací súd tak nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že na žiadanom určení žalobca nemá naliehavý právny záujem.

11. Pokiaľ ide o otázku absolútnej neplatnosti plnomocenstva, na základe ktorého potom Mgr. Kušnír uzavrel záložnú zmluvu so žalovaným, v tomto prípade rovnako nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za opodstatnené. Okresný súd dôvody neplatnosti plnomocenstva videl v tom, že plnomocenstvo nebolo riadne žalobcom podpísané a ďalší dôvod, pre ktorý považoval plnomocenstvo za neplatný právny úkon bol, že záujmy žalobcu a jeho zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra boli v kolízií. Odvolateľ správnosť týchto záverov nenamieta. Jeho odvolacie námietky smerujú k nesprávnosti posúdenia neurčitosti právneho úkonu. Okresný súd však svoje rozhodnutie na otázke neurčitosti tohto právneho úkonu nepostavil. Odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný. Je vecou odvolateľa, aby riadne vymedzil dôvody odvolania tak, aby reflektovali na argumentáciu odôvodnenia rozhodnutia, ktoré týmto odvolaním napáda. Odvolateľ v podanom odvolaní na túto skutkovú okolnosť úplne rezignoval a jeho odvolacie námietky nekorešpondujú s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel. Vychádzajúc z týchto zistení potom odvolací súd nemohol preskúmavať správnosť alebo nesprávnosť záverov spochybňovaných odvolateľom, ktoré súdom prvej inštancie ani vyslovené neboli. Na základe týchto skutočností preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči jeho osobe.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430