Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-44-2016.pdf
PDF · 121.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20Csp/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: L. P., X..X.XX.XXXX, L. F., V.. R. Č.. XXX/X, zast. advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom Urbánková č. 1562/6, Košice o zaplatenie 6 988,08 € s prísl. sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 36 € a 550 € z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO : 35 923 130 podal na tunajšom súde dňa 28.9.2016 žalobný návrh, ktorým sa domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 6 088,08 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne, od 16.11.2013 do zaplatenia, ako aj nahradenia trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že sporové strany uzatvorili dňa 21.5.2013 zmluvu o pôžičke č. 5019387, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 12 540,76 €, korú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 76, v sume 165,01 €. Ku dňu podania žalobného návrhu uhradila sumu 672,89 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 30.10.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlh žalovanej je 6 088,08 € bol vypočítaný nasledovne: istina 7 624,97 € + náklady za vymáhanie 36 €, mínus prijaté úhrady 672,89 € = 6 988,08 €.
2. Pôvodný žalobca k žalobnému návrhu pripojil listinné dôkazy: zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 12.4.2013, spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami, a predžalobnú upomienku zo dňa 10.3.2013, prehľad splátok a úhrad.
3. Uznesením zo dňa 27.4.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu., t.j. pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8 vzhľadom k tomu, že došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcom na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia.
4. Následne súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 14.6.2017.
5. Proti platobnému rozkazu podala včas žalovaná odpor.
Poukázala na kolónku III, označenú ako účel použitia pôžičky, v ktorej sa uvádza: „ podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB a.s. kde spoločnosť vystupuje ako správca: por.č.1, ev.č. 5013808, divízia: Slovenská požičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy 27.4.2012, výška pohľadávky 4 185,94 €, por.č. 2, ev.č. : 5017688, dívízia: Slovenská požičovňa, dátum uzavretia zmluvy 22.11.2012,l výška pohľadávky 2 600 €. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor, je potrebné aplikovať ust. §§ 52 - 54 OZ, na základe ktorých došlo k implementácii predpisov EU o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. §§ 7 a nasl. zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorá implementovala Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005, o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 84/450 EHS, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7 ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/2004. Citovala § 7 a § 8, cit. zák. čo sú nekalé obchodné praktiky a klamlivé konanie a klamlivé opomenutie, a mala za to, že s poukazom na právne predpisy má za to, že k uzavretiu predmetnej zmluvy, z ktorej nárokom sa žalobca podanou žalobou domáha jednoznačne došlo nekalou obchodnou praktikou zo strany žalobcu. Bez toho, aby žalovaná mala záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej pôžičky právny predchodca žalobcu ju vyzval na uzavretie takejto pôžičky, pri ktorej na sumu 6 786 € navýšil ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti jej žiadne finančné prostriedky nepožičal, ale započítal ich na tie úvery, ktoré už žalovaná mala. Týmto sa celkové náklady na poskytnutie úveru vyčíslili na sumu 5 754,76 €, teda o sumu, predstavujúcu 84 % poskytnutého úveru. Znamená to, že pokiaľ by bola žalovaná riadne splácala tieto úvery, ktoré mala započítané, bola by zaplatila za ne sumu 6 786 €, ale právny predchodca žalobcu klamlivou obchodnou praktikou jej nanútil zmluvu, o ktorú on mal záujem, na základe ktorej mala žalovaná zaplatiť dokonca o 5 754,76 € viac. Ďalej uviedla, že jej neboli poskytnuté žiadne úvery od Slovenskej požičovne, ako je to uvedené v cit. článku III. zmluvy, ale boli jej poskytnuté úvery od spoločnosti Quatro. Slovenská požičovňa zanikla výmazom z OR ku dňu 31.12.2005, preto má za to, že v tejto časti je zmluva neurčitá, a absolútne neplatná. Poukázala ďalej na článok Vzmluvy, v ktorom sa uvádza, že účinnosť zmluvy nastáva dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzkov klienta voči spoločnosti alebo VÚB. Žalobca, ale neosvedčil, nepreukázal, že suma 6 786 € bola uhradená na úhradu záväzkov, ktoré špecifikuje v článku III. Neplatnosť predmetnej zmluvy vidí aj v tom, že zákon o spotrebiteľských úveroch v čase podpísania zmluvy neumožňoval poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru, alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Zmluva bola zaslaná poštou, následne právny predchodca žalobcu kontaktoval žalovanú s tým, aby zmluvu podpísala, nebola dohodnutá individuálne. Žalovaná nemala vôľu zlučovať úvery, a tým, že jej bola poskytnutá suma, ktorá jej v skutočnosti poskytnutá nebola, a bola navýšená o niekoľko tisíc eura, s poukazom na § 37 a § 39 OZ považuje zmluvu, pre rozpor s dobrými mravmi, nezrozumiteľnosť a neurčitosť, za absolútne neplatnú. Ďalší nedostatok zmluvy videla v tom, že nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a termín konečnej splatnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f.) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa poskytnutý úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm.a.) za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej vzniesla námietku premlčania, keď v zmysle § 107 ods.1 OZ je dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula. Žiadala priznať trovy konania.
6. Žalovaný sa k podanému odporu vyjadril nasledovne: Uplatnená pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť úveru. Opätovne zopakoval, že žalovaná sa poskytnutý úver v sume 6 786 € zaviazala zaplatiť formou pravidelných mesačných splátok v počte 76 vo výške 165 €, do začatia konania zaplatila 672,89 €, celkove sa zaviazala zaplatiť 12 540,76 €. Z dôvodu neplnenia platobných povinností vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny 6 952 €, čo predstavuje dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu, vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa zaviazala v zmysle zmluvných podmienok zaplatiť, nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 36 €, avšak v tejto časti berie žalobu späť. Má za to, že už zo samotného účelu pôžičky v bode III. je preukázateľný jej účel, ktorým bola konsolidácia záväzkov formou novácie záväzku. Nováciou zanikli predošlé pohľadávky, pričom tieto ako také nie sú predmetom tohto konania. Z dôvodu úhrad zo strany žalovanej počas súdneho konania v sume 550 € v tejto časti berie žalobu späť. Odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bírová. Poukázal na to, že ÚS SR na verejnom zasadnutí pléna dňa 7.2.2018 rozhodol o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zák. č. 250/207 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s článkom
I. ods. 1 a článkom 46 ods.1 Ústavy SR tak, že toto ustanovenie nie je v súlade s článkom 46 ods. 1, v spojení s článkom I ods.1 Ústavy SR ( sp.zn. PL.Ús 11/2016.) Pokiaľ sa týka termínu konečnej splatnosti uviedol, že údaj „ september/2009 je dostatočne určitý a zrozumiteľný, a súladný s právnymi predpismi. Odkázal na vyhlášku Min. financíí SR č. 620/2007 Z.z. ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne jej prílohu v časti vysvetliviek 2 C: „ ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétnym dátumom alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný.“ Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa článku VI bod 6.1., 6.2., a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20 dňu v mesiaci so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20.dňa v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 21.5.2013, splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala 20.6.2013, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 76 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20.9.2019. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu.
7. Na základe vyššie cit. listinných dôkazov súd právnu vec posúdil nasledovne:
8. Podľa ust. § 52 ods. 1 a 4 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 9 ods. 1 a 2 cit.zák, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: a.)druh spotrebiteľského úveru b.)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta, právnickú osobu alebo fyzickú osobu c.)adresu predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť d.)meno priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa e.)idenfitikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe, neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom f.)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
g.)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
h.)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo služby ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere i.)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru j.) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov k.) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia l.) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne, a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere m.) súhrnný prehľad ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny n.) prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť o úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere p.) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru q.) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie r.) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom na úkony notára, ak sú veriteľovi známe s.) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia t.) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 u.) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v.) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere w.) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu x.) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 y.) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods.2 za príslušný kalendárny štvrťrok ; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
11. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe zmluvy o pôžičke č. 5019387 dňa 21.5.2013, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver, resp. pôžičku vo výške 6 786 €. Žalovaná sa zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 76 mesačných splátkach vo výške 165,01 €. Podľa zmluvy bola RPMN 24,01 %, účelom použitia pôžičky bolo splatenie záväzkov voči spoločnosti a VÚB a.s. kde spoločnosť vystupuje ako správca, a to ev.č. 5013808 divízia: slovenská požičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy 27.4.2012, výška záväzku 4 185,04 €, ev.č. 5017688 divízia: Slovenská požičovňa, dátum uzavretia zmluvy 22.11.2012, výška záväzku 2 600,06 €.
12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer finance holding a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej z predmetnej zmluvy o pôžičke.
13. Podaním žalobcu zo dňa 19.4.2018 došlo k čiastočnému späťvzatiu pôvodne žalovanej sumy, a to v sume 36 € a 550 €.
14. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti súd konanie v tejto časti zastaví.
16. O čiastočnom späťzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 36 € a 550 € zastavil.
18. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou platnosti predmetnej zmluvy.
19. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, t.j. zmluvných strán. Tento rys je považovaný za pojmový znak súkromného práva. Preto každá zvláštna ochrana poskytovaná jednému zo subjektov právneho vzťahu sa javí, že sa prieči povahe súkromného práva. Klasické poňatie rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej , čo znamená, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu právne výhody, žiadna zo strán voči druhej nie je v pozícii nadriadenosti alebo podriadenosti. Pôvodným zámerom právnych úprav bolo zrušenie formálnych nerovností, kedže formálna rovnosť bola skôr prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa ako cieľ sám. Zavedenie formálnej rovnosti však nezabezpečuje všetkým subjektom rovnakú možnosť toto postavenie využívať, preto už v klasických kódexoch boli zriadené výhody pre určité osoby. Rozsah týchto výnimiek nebol rozsiahly. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, je treba vychádzať z toho, čo ju charakterizuje. Ide o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode, spočívajúcej v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Na základe tejto charakteristiky možno uzavrieť, že v rámci dodávateľskospotrebiteľských vzťahoch je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
20. V prejednávanej veci ide o otázku akým spôsobom úkon ( zmluva) vznikol. Z prednesu PZ žalovanej mal súd za preukázané, že bol to práve právny predchodca žalobcu, ktorý si vynútil pozornosť u žalovanej, a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, pričom v článku III. zmluvy označenom ako účel použitia pôžičky neboli uvedené konkrétne dlhy žalovanej, ktoré navyše nemala a nemohla mať v spoločnosti slovenská požičovňa a.s., ktorá zanikla výmazom z OR dňa 31.12.2005. Aj podľa názoru súdu je predmetná zmluva pre žalovanú ako spotrebiteľa zjavne nevýhodná, pôžičky, ktoré mali byť na základe tejto zmluvy splatené boli úročené, takisto ako predmetná sporná pôžička. Touto zmluvou sa žalovaná ešte viacej zadĺžila ( suma dlhu žalovanej z predchádzajúcich úveroch a pôžičiek bola vyčíslená vrátane úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút a pod. ktorú sumu si právny predchodca žalobcu touto novou pôžičkou navýšil o ďalšie úroky vo výške 24,01% ročne. Žalovaná ako dlžníčka podpísaním tejto zmluvy nič nezískala, ale naopak naoko vlastným úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršila. Predmetná zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu žiadnym dobrodením, kedže právny predchodca žalobcu na základe úročenej pôžičky mal uhradiť dlhy žalovanej z iných úročených pôžičiek, z ktorých mal benefit právny predchodca žalobu, ale naopak právny predchodca žalobcu napriek vedomosti účinkov ktoré dosahuje ( resp. snaží sa dosiahnuť) v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol žalovanej žiadny benefit ( napr. v podobe odpustenia úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a pod.)
21. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel, alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda sama má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov. Je nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, len preto lebo bol výsledkom konsezu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
24. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
25. Podľa § 7 ods. 2 cit.zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a.) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b.) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná, na určitú skupinu spotrebiteľov.
26. Podľa § 8 ods. 1 cit.zák. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktorú by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie, a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu, priemerného spotrebiteľa.
27. Podľa § 8 ods.4 cit.zák. za klamlivé opomenutie sa tiež považuje ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1 alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, iba, že je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
28. Súd zastáva názor, že postup právneho predchodcu žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi. Konanie žalovanej by súd aproboval v prípade, ak by podnet na takéto konanie vyšiel s jej strany, alebo síce zo strany právneho predchodcu žalobcu, ale s poučením o jeho následkoch. V danom prípade to tak nie je, nakoľko k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka nedošlo. Naopak právny predchodca žalobcu možno v snahe aj predĺžiť plynutie premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby sofistikovane pomocou osôb v jeho záujmov konajúcich obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania novej zmluvy o pôžičke ako listiny, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami súvisiacimi so skoršími dlhmi. Vychádzajúc potom z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom, znalým práva a techník moderného obchodu nemožno spôsobu, ktorý zvolil právny predchodca žalobcu poskytnúť ochranu.
29. Súd zastáva názor, že samotná právnym predchodcom žalobcu vypracovaná zmluva je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku neurčitého článku III. ako aj článku IV. ktorý je písaný miniatúrnym písmom, metúca.
30.Zmluva o pôžičke musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právneho úkonu ustanoveným OZ, ako aj zákonom č. 129/2010 Z.z ( rozsudok NS ČR zo dňa 22.7.2004 sp.zn. 26Cdo 1243/2003 uverejnený v súbore rozhodnutí NS ČR, zošit 30 C2893.) Obsah zmluvy ako každého iného právneho úkonu možno vykladať podľa vôle toho, kto ho učinil, len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom učineným v písomnej forme. Výkladom podľa § 35 ods. 2 OZ nemožno už učinený prejav vôle doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať ( porovnaj rozsudok zo dňa 18.12.2002 sp.zn. 25 Cdo 1116/2001 zverejnený v súbore rozhodnutí NS ČR, zväzok 23, C 1627.) Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý učinili účastníci po vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy, a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória, a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu, ani u tretích osôb ( porovnaj rozsudok zo dňa 27.3.2002 sp.zn. 33 Cdo 512/2000) uverejnený v súbore rozhodnutí NS ČR zväzok 15, C 1108.) Preto ak právny predchodca žalobcu v zmluve naformuloval záväzky žalovanej tak ako sú už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedené, súd považuje v tejto časti zmlúv za neurčitú a nezrozumiteľnú, a teda absolútne neplatnú podľa § 37 OZ.
31. Súd konštatuje ďalej, že predmetná zmluva je neplatná aj pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy neumožňoval poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
32. Predmetná zmluva o pôžičke je neplatná, s poukazom na ust. § 3, § 37 a 39 OZ, pre rozpor s dobrými mravmi a zo zákonov pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
33.K námietke premlčania:
34. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
35. Súd uvádza, že žalobca nepreukázal úhradu sumy 4 185,94 € a 2 600, 06 € titulom údajných dlhov žalovanej.
36. Podľa § 100 ods. 1- 3 OZ, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 a 110.) Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtov pokiaľ vkladový vzťah trvá.
37. Podľa § 107 ods. 1- 3 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci z neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
38. Pri premlčaní práva na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávislé od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia lehota. Premlčanie je kvalifikované plynutie času v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť
možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Ak sa účastník občianskosúdneho konania premlčania dovolá, nemôže súd premlčané právo priznať. Návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne.
39. Ak by na základe prejednávanej zmluvy o pôžičke vzniklo žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia by začala plynúť 21.5.2013 a uplynula by 12.4.2015. Žaloba bola na súd podaná 28.9.2016, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Prípadné právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia by sa teda premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe dňa 21. 5.2015.
40. Poukazujúc na vyššie uvedené právne dôvody a skutkové zistenia súd žalobu v zvyšnej časti zamietol.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 s poukazom na § 255 ods.1 CSP, a preto priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnej výške, t.j. vo výške 100 %.
42. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP)
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia b.)pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a.)neboli splnené procesné podmienky b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g.)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci