Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-27-2018.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľky: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otec navrhovateľky): O. A., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, právne zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, Prešov, IČO: 42084792, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/40/2017-82 zo dňa 01. marca 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil otcovi (v tom čase) maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX povinnosť platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne vždy do 10. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 28.06.2017. Zameškané výživné za čas od 28.06.2017 do 01.03.2018 (9 mesiacov) vo výške 1.350,- eur mu uložil zaplatiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 50,- eur vždy do 10. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24P 113/2011-30 zo dňa 28.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2011, ktorým bolo schválenou rodičovskou dohodou určené výživné na maloletú C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,- eur mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výške výživného na v tom čase maloletú došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného. Zmenu pomerov okresný súd videl v tom, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol otec navrhovateľky nezamestnaný, aktuálne je živnostník, vykonáva opatrovateľskú činnosť v Rakúsku, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy, v roku 2007 v celkovej výške 8.259,46 eur. Navrhovateľka je študentkou Strednej odbornej školy obchodu a služieb Čadca, ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie študentkou 3. triedy. Vychádzajúc z preukázaných a odôvodnených potrieb navrhovateľky, odstupu času od poslednej úpravy, od ktorej uplynulo 7 rokov, výšky vyživovacej povinnosti a zohľadňujúc aj odôvodnené výdavky otca navrhovateľky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné v sume 200,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu o zvýšenie výživného (§ 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákon o rodine“), t. j. počnúc dňom 28.06.2017. Pri svojom rozhodovaní tiež zohľadnil, že navrhovateľka je študentkou pred maturitou so zvýšenými nákladmi. Počas celej predchádzajúcej doby 7 rokov otec navrhovateľky z vlastnej iniciatívy vyšším výživným neprispel, o dcéru sa osobne
vôbec nestaral, celú jej výchovu a starostlivosť zabezpečovala výlučne matka. Pokiaľ sa v konaní bránil zvýšeniu výživného tým, že má pôžičky, resp. spláca úver, na túto obranu okresný súd neprihliadol, majúc za to, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodičov a navyše otec navrhovateľky nepreukázal, na aký dôležitý účel si úver vzal. Navyše v konaní bolo preukázané, že matka navrhovateľky vyplatila otcovi navrhovateľky na základe súdneho rozhodnutia sumu 4.250,- eur, pričom otec nepreukázal, či túto sumu použil na splátku pôžičiek a úverov. Napokon, pokiaľ sa bránil aj tým, že v zahraničí nemá dostatočný príjem, týmto tvrdeniam súd neuveril, keďže výdavky, ktoré deklaroval, ďaleko presahujú tvrdený zárobok. Okrem toho dlhodobo sú medializované pracovné ponuky v Bratislavskom, Trnavskom kraji v automobilových závodoch s prísľubom rekvalifikácie a so zárobkom minimálne vo výške 1.000,- eur mesačne aj s ubytovacími možnosťami. V tejto súvislosti súd vyhodnotil ako účelové tvrdenia otca, že je viazaný len regiónom Šariša, keďže doposiaľ vykonával prácu v Rakúsku dlhodobo. Vzhľadom k zvýšeniu výživného súd prvej inštancie stanovil aj nedoplatok na zameškanom výživnom ako rozdiel doposiaľ plateného a zvýšeného výživného v sume 1.350,- eur (9 x 150,- eur). Toto zameškané výživné povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach za podmienok stanovených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti uvedenému rozsudku otec navrhovateľky (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok označil za nesprávny na základe dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Okrem toho odôvodnil podané odvolanie v súlade s ust. § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V bližších podrobnostiach uviedol, že okresný súd sa dôsledne nespravoval v konaní princípom materiálnej pravdy, keď v rámci svojej vyšetrovacej povinnosti nezistil skutočný stav veci riadne. Nevysporiadal sa riadne s jeho majetkovými pomermi a na to jeho nadväzujúcimi schopnosťami a možnosťami plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške 200,- eur mesačne. Okrem toho súd neskúmal jeho životnú úroveň a s touto otázkou sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal. Pritom v čase podaného odvolania bol otec navrhovateľky hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici Prešov s predpokladanou dobou liečenia 3 týždne. Aj z ustálenej súdnej praxe je nepochybné, že pre určenie výšky výživného je nevyhnutné komplexné zistenie majetkových pomerov, ako aj životnej úrovne, ktorá zahŕňa aj zdravotný stav rodičov. V danom prípade uvádzané skutkové zistenia nezodpovedajú dôkazom zabezpečeným a vykonaným na pojednávaní. Pre posúdenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je smerodajné obojsmerné posudzovanie životnej úrovne tak dieťaťa, ako aj jeho oboch rodičov, nielen životnej úrovne a od toho sa odvíjajúcich potrieb dieťaťa. Otec navrhovateľky pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 01.03.2018 uviedol, že sa nachádza v začarovanom finančnom kruhu a finančných problémoch. Rovnako tak súd informoval o tom, že keby mu rodičia nepomohli, tak by skončil pod mostom. Súd sa v priebehu dokazovania ani v odôvodnení rozsudku samotného s týmito skutočnosťami nijako nevyrovnal a v rozsudku sa detailne venuje len jeho faktickým príjmom a výdavkom. Nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu, ktorý pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobku 1.000,- eur mesačne. Takýto postup je v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, pritom od nadobudnutia stredoškolského vzdelania odvolateľ vykonával a vykonáva povolanie v odvetví zdravotníctvo - ošetrovateľ/opatrovateľ a súd tak pri určovaní výšky výživného mal prihliadnuť na primerané mesačné zárobky dosahované v odvetví zdravotná sestra/brat, resp. opatrovateľ/ošetrovateľ na Slovensku, resp. východnom Slovensku. Okrem toho medializované ponuky v automobilových závodoch na zárobok vo výške 1.000,- eur ešte nie sú garanciou aj reálne súdom uvádzaného zárobku. V závere podaného odvolania otec navrhovateľky zopakoval, že súdom určené výživné vo výške 200,- eur mesačne je pri jeho reálne dosahovanom príjme priemerne mesačne za rok 2017 len niečo okolo 680,- eur neprimerané a s poukazom na jeho majetkové pomery a životnú úroveň priam likvidačné.
3. Navrhovateľka v podanom vyjadrení k odvolaniu odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Bližšie uviedla, že ak by súd podrobnejšie skúmal majetkové pomery jej otca, čoho sa v podanom odvolaní domáha, vyšlo by najavo, že jeho majetkové a finančné pomery sú lepšie ako uvádza. Otec býva u rodičov, nemusí platiť žiadnu hypotéku a keby aj musel, opäť by išlo o nie nevyhnutný výdavok. Rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, na ktoré v podanom odvolaní poukazuje, nie sú právne záväzné pre rozhodovanie súdu vyššej inštancie. Námietky o nedostatočne zistenom skutočnom stave veci sú tiež neopodstatnené, pretože o doplnenie dokazovania odvolateľ pred jeho skončením
nežiadal. Navrhovateľka nežiada pre seba žiadnu extrémnu sumu, so svojím otcom sa snažila dohodnúť na výške výživného. Podľa obvyklej súdnej praxe priznávaná suma v rozmedzí 20 - 30 % z čistého mesačného príjmu zodpovedá určenému výživnému v prejednávanej veci. Suma výživného 50,- eur mesačne priznaná pred viac ako 8 rokmi je hrubo nedostačujúca pre potreby takmer dospelej slečny s aktívnym kultúrnym, spoločenským a školským životom.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v intenciách ust. § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to z nasledovných dôvodov.
5. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).
6. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
7. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a podobne.
8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sú správne a na ktoré poukazuje. Sumu určeného výživného v prospech toho času už plnoletej C. stanovil vo výške, ktorá zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam jej otca (vychádzajúc z jeho príjmu), ako i odôvodneným potrebám dieťaťa.
9. Odvolacie námietky otca navrhovateľky nie sú dôvodné. Odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Ním uvádzané tvrdenia (o majetkových pomeroch, finančných problémoch) boli známe už v prvoinštančnom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného súdy oboch inštancií nemohli v plnej miere akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj otec navrhovateľky musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti a tomu prispôsobiť aj svoje správanie, rozpočet a výdavky. Na poukazovanú operáciu (a avizovanú práceneschopnosť), ktorá sa mala uskutočniť v čase odvolacieho konania, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadnuť, pretože pre jeho rozhodovanie bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP). Predmetné skutočnosti však môžu byť dôvodom pre zmenu rozsudku, ktorým bolo stanovené výživné do budúcna, a to od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
10. K odvolacím dôvodom otca odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že i keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako i odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, nadania s tým, že sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obutie, strava, zabezpečenie bývania, v závislosti od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku.
11. K odvolacej argumentácii o nesprávne zistenom skutočnom stave odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (čl. 10 CMP) tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 220 CSP. Okresný súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, konštatujúc vecnú správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.
14. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)