Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-60-2018.pdf
PDF · 99.69 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Geotronics Slovakia s. r. o., so sídlom Račianska 77/A, Bratislava, IČO: 36 356 654, právne zast. BAK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 840, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Peter Bak, proti žalovanému SGS Holding, a. s., so sídlom M. M. Hodžu 1072/9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 406 081, právne zast. WITT & KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, v mene ktorej koná konateľ
- advokát JUDr. Milan Ragas, o zaplatenie 5 040,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/198/2016-91 zo dňa 22.septembra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/198/2016-91 zo dňa 22.septembra 2017 v napadnutej časti výroku rozhodnutia, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.040,--eur s úrokom vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.301,60 eur od 14.11.2015 do 19.11.2015 a zo sumy 5.040,--eur od 20.11.2015 do zaplatenia potvrdzuje a vo výroku o náhradu trov konania..
II. Žalobcovi priznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 5.040,--eur spolu s úrokom spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 10 301,60 Eur od 14. 11. 2015 do 19. 11. 2015 a zo sumy 5 040,00 Eur od 20. 11. 2015 do zaplatenia. Uviedol, že Objednávkou zo dňa 05. 10. 2015 si žalovaný od žalobcu objednal špecifikovaný tovar a softvér na základe cenovej ponuky, ktorú žalobca žalovanému dňa 06. 10. 2015 vystavil a zaslal na sumu 33 724,80 Eur. Žalobca dodal žalovanému riadne objednaný tovar a softvér dňa 14.10.2015, ktorú skutočnosť žalobca a žalovaný spoločne potvrdili svojimi podpismi na Odovzdávajúcom a preberacom protokole. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2015212 na sumu 33 724,80 Eur so splatnosťou 13. 11. 2015.
2. V danej veci okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 64Cb 198/2016-33, ktorý následne uznesením č. k. 64Cb/198/2016-61 zo dňa 02. 12. 2016 zrušil z dôvodu, že žalovaný podal voči nemu odpor. V podanom odpore sa žalovaný bránil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.10.2015 bola pohľadávka žalovanému postúpená od spoločnosti SGS Brezno, s. r. o. Následne došlo k čiastočnému započítaniu pohľadávky, zostala neuhradená suma vo výške 5.040,--eur.
3. Okresný súd v danej veci vytýčil termín pojednávania na deň 22.9.2017. Do termínu tohto pojednávania žalovaný skutkové tvrdenia o pohľadávke použité na započítanie uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2015 bola žalovanému dcérskou spoločnosťou SGS Brezno, s. r. o. Brezno postúpená pohľadávka z titulu vystavenej faktúry č. 2114036 zo dňa 14.5.2014, splatná
dňa 28.5.2014 na sumu 5.040,--eur a ako dôkazy o existencii postúpenej pohľadávky žalovaný označil a predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 10. 2015. Oznámenie o prevzatí pohľadávky zo dňa 19. 10. 2015; Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 19. 10. 2015 a Daňový doklad - faktúru č. 2114036. Okresný súd konštatoval, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia a dôkazy o existencii pohľadávky použitej na započítanie uviedol a označil až na pojednávaní dňa 22.9.2017, hoci prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. V danom prípade podľa názoru okresného súdu žalovaný už z vyjadrenia žalobcu voči podanému odporu musel vedieť, že žalobca namieta, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie, pričom vyjadrenie žalobcu bolo súdom žalovanému doručené dňa 27.1.2017. Okresný súd konštatoval, že umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podanému odporu a následne umožnil žalovanému vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odporu a súčasne súd umožní stranám uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súd po podaní odporu žalobcu a žalovaného poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Následne súd na prejednanie veci samej určil termín pojednávania na deň 26.5.2017, na ktorý žalobca, právny zástupca predvolanie prevzal dna 20.4.2017 a žalovaný dňa 19.4.2017, čo adresáti potvrdili svojimi podpismi na doručenke. V predvolaní na termín pojednávania určený na deň 26.5.2017 boli strany sporu opätovne poučení o sudcovskej koncentrácii konania, ako aj o zákonnej koncentrácii konania. Z dôvodu pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne bol termín pojednávania určený na deň 26.5.2017 zrušený a ďalší termín bol určený na deň 5.9.2017, na ktorý žalobca predvolanie prevzal dňa 6.6.2017 a žalovaný dňa 12.7.2017. Opätovne boli žalovaný i žalobca poučení v predvolaní o sudcovskej aj zákonnej koncentrácii konania. Ďalej z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu termín pojednávania určený na deň 5.9.2017 súd zmenil na deň 22.9.2017 a upovedomenie o odročení pojednávania bolo žalobcom a žalovaným potvrdené.
4. Podľa názoru okresného súdu žalovaný, keby konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania prostriedky procesného útoku, ktoré vyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania mohol predložiť už skôr, nie na pojednávaní konanom dňa 22.9.2017. Súd preto aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania pojednávanie dňa 22.9.2017 neodročil a na prostriedky procesnej obrany predloženej žalovaným na pojednávaní dňa 22.9.2017 neprihliadol.
5. V danom prípade podľa záverov okresného súdu nešlo o reštriktívny a príliš zužujúci výklad konania brániaci spravodlivému uplatneniu práva na procesnú obranu tak, ako to žalovaný uviedol v záverečnej reči, ale išlo o postup súdu, ktorý rešpektoval základné princípy sporového konania, najmä princíp hospodárnosti konania, podľa ktorého v konaní majú strany sporu tak postupovať (čl. 8CSP) ako aj súd (článok 17 CSP). Rovnako pokiaľ žalovaný na pojednávaní dňa 22.9.2017 namietal, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania súd akceptoval, súd zdôraznil, že v danom prípade išlo o zmenu termínu pojednávania z dátumu 5.9.2017 na 22.9.2017, čím žalovaný získal ďalší čas, aby mohol uplatniť prostriedky procesnej obrany tak, aby súd nemusel nariaďovať ďalšie pojednávanie a právny zástupca žalobcu už deň nasledujúci po doručení predvolania na termín predvolania určený pôvodne na deň 5.9.2017 žiadal súd odročenie zmeny termínu, keď podaním doručeným súdu emailom dňa 7.6. a doplnením originálu doručeným súdu poštou dňa 9.6.2017 právny zástupca žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobo naplánovanej zahraničnej cesty. Tiež došlo k zrušeniu termínu pojednávania aj z dôvodu pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne, čím žalovaný získal ďalší čas, aby prostriedky procesnej obrany uplatnil tak, aby to nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
6. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP) a žalovaný v čase vyhlásenia tohto rozsudku nepreukázal existenciu pohľadávky použitej na započítanie, nepreukázal, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zanikla jednostranným započítacím úkonom žalovaného, netvrdil, ani nepreukázal, že má voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie, ktorú by mohol uplatnil ako kompenzačnú námietku v tomto konaní, preto súd posúdil obranu žalovaného ako nedôvodnú a nepreukázanú a žalobe v časti o zaplatenie istiny posúdil ako dôvodný, keď pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu v časti o zaplatenie istiny je potrebné aplikovať §§ 409 ods. 1,2, 411, 447, 448 ods. 1, 450 ods. 1 Obchod. zákonníka. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, okresný súd v danom prípade posúdil nárok žalobcu v časti príslušenstva pohľadávky len do výšky zákonného úroku z omeškania § 369 ods. 2 Obchod. zákonníka
v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 1/2013 Z.z. a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 10.301,60 eur od 14.11.2015 do 19.11.2015 a zo sumy 5.040,--eur od 20.11.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrok zamietol. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný, a to v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a v časti priznaných trov konania. Dôvodom podania odvolania sú skutočnosti podľa § 265 ods. 1 písm. c/ CSP. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Konkrétne uviedol, že poukazuje na ust. § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vychádzajúc z vyššie cit. zákonného ustanovenia je možné Civilný sporový poriadok jeho komentár prijať nasledovný výklad. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať na súde. Súd ale musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať skutkový poznatok tvrdený účastníkom, alebo tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Zákonná koncentrácia konania umožňuje stranám sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, takéto uznesenie v čase žalovaným navrhovaných dôkazov vyhlásené nebolo. Prvoinštančný súd napriek tomu, že sa v konaní jednalo o prvé pojednávanie uplatnil postup upravený v § 153 CSP a s ohľadom na právo koncentrovať konanie nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, t. j. vylúčil ich zo sporového konania aj napriek tomu, že tieto navrhované dôkazy nesú rozhodný skutkový poznatok. Žalovaný má z toho dôvodu za to, že aplikácia sudcovskej koncentrácie v tomto súdnom konaní nesleduje účel hospodárnosti, aj keby sa mohlo zdať, že týmto súd urýchli konanie na súde prvej inštancie a tým malo byť dané zadosť hospodárnosti konania. Okresný súd existenciu započítanej pohľadávky nezistil, nakoľko podľa odôvodnenia rozsudku nebolo započítanie preukázané. Žalovaný je za uvedenej situácie nútený na svoju obranu podať novú žalobu, v ktorej sa bude domáhať zaplatenia nároku vo výške 5.040,--eur s príslušenstvom. Rozsudok prvoinštančného súdu podľa názoru žalobcu len domnelo sleduje záujem na rýchlosti a hospodárnosti konania a sudcom aplikovaná koncentrácia konania je prejavom neprimerane prísnej aplikácie zákona, ktorá v ďalšom slede vyvoláva ďalšie konanie miesto toho, aby bola na jedinom konaní preukázaná významná skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
8. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že v danom prípade žalovaný už z vyjadrenia žalobcu k podanému odporu musel vedieť, že žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie, pričom vyjadrenie žalobcu k odporu bolo súdom žalovanému doručené dňa 27.1.2017. Podľa žalobcu je zhodne so záverom súdu prvej inštancie nesporné, že žalovaný mal prostriedky procesnej obrany najmä návrhy na dokazovanie uplatniť najneskôr k vyjadreniu žalobcu k odporu. Podľa jeho názoru preto súd prvej inštancie správne procesne uplatnil ust. § 153 ods. 2 CSP, keď nepripustil prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré neboli uplatnené včas aj napriek skutočnosti, že žalovaný bol procesne riadne poučený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 100%.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil v napadnutých častiach výroku rozhodnutia.
10. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
13. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.040,--eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.
14. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému zaplatenie sumy 5.040,--eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca dodal žalovanému tovar a softvér, ktorého prevzatie žalobca a žalovaný potvrdili svojimi podpismi na odovzdávacom a preberacom protokole. Cenu dodaného tovaru a softvéru žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2015212 v sume 33.724,80 eur so splatnosťou 13.11.2015. Nakoľko žalovaný vykonal čiastočnú úhradu vyfakturovanej sumy, zvyšok dlžnej sumy predstavuje 5.040,--eur, uviedol, že tieto sú predmetom sporu. Okresný súd v danej veci o žalobe rozhodol na prvom pojednávaní, pričom konštatoval, že na pojednávanie odročené na deň 22.9.2017 aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie pojednávania a na prostriedky procesnej obrany predloženej žalovaným na pojednávaní dňa 22.9.2017 neprihliadol, pretože od podaného odporu a vyjadrenia žalobcu k podanému odporu uplynula dlhá doba na to, aby žalovaný mohol uviesť prostriedky procesného útoku pred termínom pojednávania dňa 22.9.2017, na ktorom sa bránil tým, že došlo k započítaniu pohľadávky.
15. Z toho dôvodu súd na túto obranu žalovaného neprihliadol a o nároku žalobcu uplatnenom podanou žalobou rozhodol podľa ust. § 409 ods. 1, 2 a nasl. Obchod. zákonníka.
16. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchod. zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
17. Podľa ust. § 409 ods. 2 Obchod. zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
18. Podľa § 448 ods. 1 Obchod. zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
19. Podľa § 153 ods. 1 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
20. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
21. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
22. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 153 zakotvuje právnu povinnosť (§ 153 ods. 1) a sankciu za jej porušenie (§ 153 ods. 2 a 3). Účelom sudcovskej koncentrácie konania je teda zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Súd včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné je definované v § 153 ods. 1 druhá veta. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak vykonala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP.
23. V danom prípade aj podľa zistenia odvolacieho súdu žalovaný nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože prostriedky procesného útoku mohol uviesť a predložiť skôr a a nie až na pojednávaní konanom dňa 22.3.2017. Odvolací súd preto konštatuje súladne s právnym záverom okresného súdu, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 153 ods. 1 CSP a z toho dôvodu okresný súd nepochybil, keď na prostriedky procesnej obrany predložené žalovaným na pojednávaní dňa 21.9.2017 neprihladol.
24. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v platnom a účinnom Civilnom sporovom poriadku.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
27. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
28. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
29. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).