Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-157-2014.pdf
PDF · 98.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/157/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v sporovej veci žalobcu: Z. E., E.. X.XX.XXXX, S. XX K. I., F. S., zastúpený advokátom Mgr. Matejom Krajčim, AK Záhradnícka 51 v Bratislave, proti žalovaným: 1. W. D., E.. X.XX.XXXX, M. XX K. I., F. S., 2. A. L., E.. X.X.XXXX, M. XX K. I., F. S., obe zastúpené advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, AK Krajinská 30 v Bratislave, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.6.2014, zmenenou 22.7.2014 a 10.2.2015 domáhal, aby súd vyhlásil právny úkon žalovanej v 2. rade, ktorým previedla na žalovanú v 1. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2 na základe Kúpnej zmluvy, vkladom povoleným 3.12.2012 pod K.-XXXXX/XX, voči nemu za právne neúčinný. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 20.5.2015 pod č.k.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovanou v 2. rade uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedku celkom v sume 27.500 € a to formou jednotlivých peňažných plnení vo výške 12.500 € ku dňu 9.9.2010 a 15.000 € ku dňu 12.12.2010. Prevzatie peňazí potvrdila žalovaná v 2.rade svojim podpisom na písomnom prevzatí dlhu.
3. Keďže žalobca sa so žalovanou v 2. rade nedohodol na lehote vrátenia peňazí, zaslal jej dňa 22.4.2013 výzvu na plnenie, ktorú prevzala 26.4.2013. Žalovaná v 2. rade na výzvu nereagovala, preto podal žalobca návrh na súd. Súd vydal vo veci Platobný rozkaz pod sp. zn. 32Ro/3169/2013, ktorý sa stal vykonateľným 29.10.2013. Žalobca podal návrh na exekúciu.
4. Žalovaná v 1. rade ako kupujúca uzavrela so žalovanou v 2. rade ako predávajúcou Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod 1/2 spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX na žalovanú v 1. rade. Žalovaná v 1. rade sa tak stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 3.12.2012 pod K.-XXXXX/XX.
5. Keďže žalovaná v 2. rade ako dlžníčka previedla celý svoj zostávajúci majetok bez primeranej odplaty na svoju sestru, žalovanú v 1. rade, ukrátila tým žalobcu ako svojho veriteľa vo veci uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky.
6. Právny zástupca žalovaných zaslal súdu dňa 17.7.2015 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu ako bezzákladnú zamietnuť. Argumentoval, že k prevodu nehnuteľností prišlo oveľa skôr ako mal vzniknúť údajný vykonštruovaný dlh žalovanej v 2. rade voči žalobcovi. Tento prevod nebol vykonaný za účelom ukrátenia žalobcu, pričom v čase prevodu, druhá strana ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom listín založených do spisu, ako aj obsahom pripojených spisov, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
8. Žalobca na pojednávaní dňa 3.5.2016 uviedol, že so žalovanou v 2. rade sa zoznámil v r. 2008. Prenajal si od nej predmetnú nehnuteľnosť, čo potreboval na podnikanie. Komunikoval s ňou, pretože žalovaná v 1. rade sa zdržiava vo Š.. V roku 2010 začal žalovanej v 2. rade požičiavať peniaze. Nájomné platil formou tej pôžičky. Písomnú zmluvu nemali, dohodli sa na platbe 5.000 Sk na mesiac. Neskôr chcel od žalovanej v 2. rade jej časť pozemku odkúpiť, čo sa aj uskutočnilo prevodom tejto časti pozemku na jeho sestru D. E. a to z dôvodu, že on zase dlhoval svojej sestre nejaké peniaze. Následne mal v úmysle pozemok reálne rozdeliť, to sa nepodarilo, pretože žalovaná v 1. rade nedala k tomu súhlas. Preto bol podaný návrh na súd na rozdelenie pozemku. Konanie sa vedie pod sp. zn. 13C/18/2012, toto konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. 8C/205/2012, ktorého iniciátorkou je žalovaná v 1.rade. Ide o neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná v 2. rade previedla svoju časť pozemku na sestru žalobcu D. E.. 9. Právny zástupca žalobcu sa žaloby v celom rozsahu pridržal. Doplnil, že medzi žalobcom a oboma žalovanými prebieha na tunajšom súde viacero konaní.
10. Žalovaná v 1. rade pri výsluchu uviedla, že žalovaná v 2. rade ako jej sestra a spoluvlastníčka nehnuteľností, nerešpektovala pri prevode svojej časti pozemku na D. E., zákonné predkupné právo. Doklad, ktorým malo byť toto právo u nej uplatnené, podpísala žalovaná v 2. rade sama, čím sa dopustila podvodu. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že s predajom pozemku na cudziu osobu by nikdy nesúhlasila, pretože to sľúbila rodičom. Keď sa teda dozvedela, že jej sestra pozemok predala, a ešte k tomu za veľmi nízku cenu, podala žalobu na súd. Následne požiadala sestru, aby jej predala svoju polovicu domu, aby sa zasa nestala obeťou nejakého podvodu. O dlžobách sestry nemala žiadnu vedomosť. Nemala vedomosť ani o nejakom Platobnom rozkaze.
11. Žalovaná v 2. rade pri výsluchu potvrdila, že jej sestra vôbec nevedela nič o tom, že predala svoju časť pozemku inej osobe. Ona sama nemá žiadnu vedomosť o tom, že by si od žalobcu požičala nejaké peniaze. Sumu 15.000 € nedostala hneď, ale formou splátok počas celého roka.
12. Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaná v 1. rade nevedela o dlhoch svojej sestry a nemohla ani poznať jej úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa, pretože žije a sa zdržiava vo Švajčiarsku. Žalovaná v 2. rade previedla svoju časť pozemku sestre žalobcu za 15.000 €. To je suma, ktorá bola uvedená v kalendári, ktorý sa stal prílohou k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalšiu sumu 12.500 € ale neprevzala a podpis v kalendári pri prevzatí tejto sumy nie je jej podpisom. S právoplatným Platobným rozkazom sa už nedá nič robiť, sumu 27.500 € budú musieť žalobcovi uhradiť, on však musí vrátiť pozemok. Žalovaná v 1. rade podala na súd žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná v 2. rade previedla 1/2 pozemku na sestru žalobcu a to ihneď potom, ako sa túto skutočnosť dozvedela. Následne požiadala svoju sestru, aby jej previedla aj 1/2 rodinného domu. Za tento prevod vyplatila svojej sestre 70.000 €.
13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. z. 32Ro/3169/2013 súd zistil, že na základe návrhu žalobcu doručeného súdu 2.7.2013 bol dňa 9.8.2013 vydaný Platobný rozkaz, ktorým bola žalovaná v 2. rade (A. L.) zaviazaná zaplatiť žalobcovi 27.500 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 30.4.2013 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 1.650 € a náhradu trov právneho zastúpenia 888,70 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 29.10.2013.
14. Dňa 21.11.2013 podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad O.. O. Z.. Konanie sa vedie pod EX 33/2013. Následne 2.12.2013 súdny exekútor požiadal tunajší súd o vydanie poverenia. Exekúcia je vedená pod sp. zn. 57 Er/2478/2013 a doposiaľ nie je ukončená, čo súd zistil z pripojeného spisu (vyhotovená fotokópia).
15. Lustráciou v súdnom registri tunajší súd zistil, že žalovaná v 1. rade podala dňa 28.11.2012 v procesnom postavení žalobkyne na tunajší súd voči žalovanej v 2. rade a D. E. návrh na určenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 2. rade a D. E. zo dňa 25.1.2010, predmetom ktorej bola 1/2 pozemku, parc. č. XXXX/X o výmere 751 m2, záhrady, vedeného na LV č. XXXX, pre k.ú. X., je neplatná. Ďalej sa žalovaná v 1.rade v procesnom postavení žalobkyne domáhala určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi D. E. a žalobcom zo dňa 15.2.2013, predmetom ktorej bol vyššie uvedený pozemok, je neplatná. Konanie sa vedie pod sp. zn. 8C/205/2012 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Spis sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave. Vo veci bol dňa 20.10.2016 vyhlásený rozsudok, žalovaná v 1.rade bola vo veci úspešná.
16. Z odôvodnenia rozsudku (ale aj z vyhlásenia strán sporu) vyplýva, že D. E. iniciovala voči žalovanej v 1. rade na tunajšom súde konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanému pozemku, konanie je vedené pod sp.zn.13C/18/2012, je prerušené a spis je pripojený k spisu pod sp. zn. 8C/205/2012.
17. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, s voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
18. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
19. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
20. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
21. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
22. Zákon stanovuje podmienky pre všetky dôvody, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať. Musí isť: a) o vymáhateľnú pohľadávku, b) právny úkon musel byť uskutočnený v posledných troch rokoch, c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. V prípade, že išlo o právny úkon medzi blízkymi osobami, predpokladá sa vedomosť blízkej osoby v čase vykonania právneho úkonu o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda blízka osoba musí preukázať, že v čase úkonu nemohla úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ani pri náležitej starostlivosti poznať.
23. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú sestry (blízke osoby v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka), ktoré mali v podielovom spoluvlastníctve (každá v 1/2 ici ), nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - rodinný dom a na LV č. XXXX - záhradu na M. Č.. XX K. I.- X.. Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaná v 2. rade svoj podiel na záhrade 25.1. 2010 predala sestre žalobcu D. E. za kúpnu cenu 15.000 € a to bez toho, aby rešpektovala zákonné predkupné právo žalovanej v 1. rade, preto tunajší súd v konaní iniciovanom žalovanou v 1. rade dňa 28.11.2012 pod sp. zn. 8C/205/2012, určil túto prevodnú zmluvu za neplatnú a to rozsudkom zo dňa 20.10.2016.
24. D. E. darovala ešte dňa 15.2.2013 predmetný podiel žalobcovi . Žalobu o určenie neplatnosti tejto darovacej zmluvy tunajší súd v rovnakom konaní (8C/205/2012) zamietol z dôvodu nadbytočnosti tohto výroku, keď mal za to, že v dôsledku zapísania Poznámky v katastri nehnuteľností o súdnom spore, vykoná kataster zápis podľa právneho stavu existujúceho pred napadnutou kúpnou zmluvou. Zároveň dospel aj k záveru o nedobromyseľnosti žalobcu v čase uzatvorenia darovacej zmluvy.
25. V konaní bolo nesporné, že D. E. iniciovala ešte v r. 2012 na tunajšom súde konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovanou v 1.rade, ktoré konanie je v súčasnosti prerušené.
26. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že žalovaná v 2. rade previedla kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2012 na žalovanú v 1.rade 1/5 svojho podielu na rodinnom dome a žalovaná v 1. rade sa tak stala jeho výlučnou vlastníčkou.
27. Súčasný právny stav na LV č. XXX a LV č. XXXX je taký, že žalovaná v 1.rade je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a 1/2 záhrady a žalobca je vlastníkom 1/2 záhrady.
28. Žalobca má voči žalovanej v 2. rade vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná Platobným rozkazom, právoplatným a vykonateľným 29.10.2013 a to vo výške 27.500 € s príslušenstvom. Pohľadávka je predmetom exekučného konania. Žalobca ešte pred rozkazným konaním vyzval žalovanú v 2. rade výzvou zo dňa 22.4.2013, aby mu pohľadávku zaplatila v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená 26.4.2013, splatnosť nastala 29.3.2013. Návrh na vydanie Platobného rozkazu bol podaný 2.7.3013.
29. Po analýze časovej postupnosti jednotlivých úkonov žalobcu a žalovaných súd dospel k názoru, že v čase, keď prišlo k napadnutému právnemu úkonu prevodu nehnuteľnosti medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, nebola pohľadávka žalobcu ešte vymáhateľná, ale ani splatná. Rovnako tomu nebolo v čase, keď žalovaná v 1. rade iniciovala súdne konanie o neplatnosť prevodnej zmluvy medzi žalovanou v 1.rade a D. E..
30. Súd preto nemal pochybnosť v dôveryhodnosť výpovede žalovanej v 1. rade, ktorá pri výsluchu uviedla, že o žiadnej pohľadávke žalobcu voči jej sestre v čase prevodu nehnuteľností nemala vedomosť. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že žije a sa zdržiava vo Švajčiarsku a o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2.rade na D.Í. E. sa dozvedela až z konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného pod sp. zn. 13C/18/2012. Ihneď ako to zistila, presvedčila sestru, aby jej previedla podiel na rodinnom dome a súčasne iniciovala aj súdne konanie o neplatnosť predmetného prevodu z dôvodu nerešpektovania jej predkupného práva, ako aj preto, lebo dala sľub svojim rodičom, že nehnuteľnosti zostanú v ich rodine. O dlžobách svojej sestry nemala žiadnu vedomosť a ak by mala, sestre by pomohla sama. Uvedené skutočnosti potvrdila aj žalovaná v 2.rade ktorá uviedla, že sestra o jej finančných problémoch nič nevedela, rovnako ako nevedela ani o prevode nehnuteľnosti na D. E.. Žalovaná v 2.rade tiež uviedla, že nemala vedomosť o žiadnej pôžičke zo strany žalobcu.
31. Až následne v marci 2013 vyzval žalobca žalovanú, aby mu titulom pôžičky vrátila 27.500 € a až v júli 2013 podal návrh na vydanie Platobného rozkazu.
32. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v 1. rade nemohla ani pri náležitej starostlivosti vedieť, či poznať, že žalobca mal v čase sporného prevodu nehnuteľnosti nejakú pohľadávku voči žalovanej v 2. rade a teda že žalovaná v 2. rade na ňu previedla nehnuteľnosť s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, keď v čase tohto prevodu predmetná pohľadávka nebola ani len splatná a žalobca voči žalovanej v 2. rade nevykonal žiadny úkon, ktorým by ju na splatnosť tejto pohľadávky upozornil, či ju vyzval na jej zaplatenie. Žalobca sám uviedol, že splatnosť pôžičky nebola medzi nimi dohodnutá. K tomu súd dodáva, že nebola uzavretá ani písomná zmluva o pôžičke a prevzatie finančných prostriedkov žalobca v rozkaznom konaní preukazoval len výpisom z kalendára. Právny zástupca žalovaných navrhol súdu vykonať na pravosť podpisu žalovanej v 2. rade pri prevzatí sumy 12.500 € znalecké dokazovanie, tomuto návrhu však súd nevyhovel z dôvodu, že takýto návrh mala žalovaná v 2. rade podať k konaní o vydanie Platobného rozkazu, voči ktorému však nepodala ani odpor a teda toto konanie je právoplatne ukončené. Pohľadávka žalobcu nie je a ani nebola predmetom tohto konania, ktorým je odporovateľnosť právneho úkonu.
33. Súd dospel k záveru, že žalovaná v 1. rade vyvrátila zákonnú domnienku vyplývajúcu z jej blízkeho príbuzenského vzťahu k žalovanej v 2. rade spočívajúcu v tom, že vedela o jej úmysle ukrátiť žalobcu. Žalovaná v 1. rade ani pri náležitej starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať nemohla v roku 2012 vedieť, že žalobca má voči jej sestre nejakú pohľadávku a že jej sestra na ňu previedla rodinný dom s úmyslom ho ukrátiť. Skutočným dôvodom žalobcom napadnutého prevodu bolo šokujúce zistenie žalovanej v 1. rade, že žalovaná v 2. rade previedla na sestru žalobcu za nízku kúpnu cenu polovicu záhrady, čím ju dostala do spoluvlastníctva s cudzou osobou a tiež že tak urobila bez rešpektovania jej predkupného práva. Rovnako žalobca nepreukázal ani úmysel žalovanej v 2. rade ukrátiť ho na jeho pohľadávke, keď v čase napadnutého právneho úkonu v r. 2012 ani táto nemala vedomosť o splatnosti (údajnej) pôžičky, ktorá nastala až v r.2013.
34. Súd mal tiež za to, že žalobca v spore nepreukázal, že žalovaná v 2. rade nemá iný majetok, či finančné prostriedky, z ktorých by mohla jeho pohľadávku uspokojiť. Z napadnutej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaná v 2. rade mala od svojej sestry za prevod obdržať sumu 70.000 €, čo je nepochybne suma, ktorá jeho pohľadávku prevyšuje. Žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadny dôkaz (s výnimkou jeho tvrdenia), že žalovaná v 2. rade touto sumou nedisponuje, čí nemá iný majetok, napr. konkrétnymi úkonmi súdneho exekútora, ktorého požiadal o exekúciu.
35. Súd nevykonal ani žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedka Č., pretože neposkytol súdu jeho identifikačné údaje a napokon na jeho výsluchu ani nezotrval. Svedok mal potvrdiť, že žalované sa "proti nemu spolčili", čo nie je pre rozhodnutie v predmete sporu právne relevantné.
36. Na základe vyššie uvedených skutočností citovaných právnych predpisov súd rozhodol tak, že žalobu voči obom žalovaným v celom rozsahu zamietol. Žalobu voči žalovanej v 2. rade súd zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Pasívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého sa určuje, kto je v spore nositeľom určitých povinností, teda kto je v spore žalovaným. Hmotným právom je v tomto prípade § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia je možné podať žalobu len voči žalovanej v 1.rade.
37. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalované mali v konaní úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).