Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/237/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: RAVEN, a.s., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 420/2, IČO: 31 595 804, proti žalovanému: T. U. nar. X.X.XXXX, bytom C. č. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Igor Horanský, so sídlom Piešťany, Staničná 1, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/159/2014-245 zo dňa 2. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 21.7.2011, medzi darujúcim R. U. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX, XXX XX C. a obdarovaným T. U. nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v M., Správa katastra L. pod V XXXX/XX dňa 10.8.2011 je voči žalobcovi právne neúčinná a žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 42a ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 42b ods. 1, 2, 3, 4, aj s poukazom na procesné ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš R. U., T. T. L.. R. XXX, C. povinný zaplatiť žalobcovi sumu 45.105,99 Eur s príslušenstvom v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (právoplatný dňa 11.8.2011, vykonateľný dňa 14.8.2011). Dňa 21.7.2011 bola medzi darujúcim: R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. a obdarovaným: T. U., nar. X.X.XXXX (žalovaný) uzavretá Darovacia zmluva, ktorej predmetom darovania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako: pozemok - parc. KN "C" č. 21 l/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1867 m2, stavba na parc. KN "C" č. 21 l/l - rodinný dom č. XX, pozemok - parc. KN "C" č. 211/2 - záhrady o výmere 302 m2 v spoluvlastníckom podiele 1, zapísané na LV č. XXX (predtým na LV č. XXX) ako: pozemok - parc. KN ,,C" č.489/l - záhrady o výmere 771 m2, pozemok - parc. KN "C" č.489/2 - záhrady o výmere 838 m2, pozemok - parc. KN "C" č.489/3 - ovocné sady o výmere 3987m2, pozemok - parc. KN "C" č.489/10 - orná pôda o výmere 222 m2, pozemok - parc. KN "C" č. 511/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1017 m2, pozemok - parc. KN "C" č. 511/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2771 m2, pozemok

- parc. KN "C" č.511/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1, zapísané na LV č. XXX: pozemok - parc. KN "C" č.2794/1 - vinice o výmere 427 m2, pozemok - parc. KN "C" č.2794/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, pozemok - parc. KN "C" č. 2794/3 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, pozemok - parc. KN ,,C" č. 2794/4 - vinice o výmere 142 m2 v spoluvlastníckom podiele 3/8, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 2748

- trvalé trávnaté porasty o výmere 2352 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 3065 - orná pôda (podľa LV), ostatné plochy (podľa darovacej zmluvy) o výmere 2069 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/336, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN ,,E" č. 1047/1- orná pôda o výmere 485 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 1047/2 - orná pôda o výmere 785 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, zapísané na LV č.XXX: pozemok - parc. KN ,,E" č. 3842/1 - orná pôda o výmere 30546 m2, v spoluvlastníckom podiele 13/84, zapísané na LV č. XX: pozemok - parc. KN ,,E" č. 2481- orná pôda o výmere 2316 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č.2547- orná pôda o výmere 2056 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 2939 - trvalé trávnaté porasty o výmere 265 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN ,,E" č.2964 -vinice o výmere 996 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 2965 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1115 m2 (teraz na LV č. XXXX) pozemok - parc. KN ,,E" č. 2999 - trvalé trávnaté porasty o výmere 357 m2 (teraz na LV č. XXXX), v spoluvlastníckom podiele 1/12, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN ,,E" č. 2794 -vinice o výmere 749 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 2795 - trvalé trávnaté porasty o výmere 475 m2, v spoluvlastníckom podiele 13/32, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN ,,E" č. 537/2 - orná pôda o výmere 229 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 1284 - orná pôda o výmere 3043 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 2282 - orná pôda o výmere 3194 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN ,,E" č. 2574 - orná pôda o výmere 2277 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN ,,E" č. 2583 - orná pôda o výmere 1640 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN ,,E" č. 2651 - orná pôda o výmere 1913 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 3542 - orná pôda o výmere 2604 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN ,,E" č. 4178 - orná pôda o výmere 1665 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 4314 - orná pôda o výmere 1119 m2 (teraz na LV č. XXXX) v spoluvlastníckom podiele 1/6, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN ,,E" č.2485 - orná pôda o výmere 1654 m2, pozemok - parc. KN "E" č. 2486 - orná pôda o výmere 1788 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/24, zapísané na LV č.XXX: pozemok

- parc. KN ,,E" č. 1303 - orná pôda o výmere 6175 m2 v spoluvlastníckom podiele 1, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 3393 - orná pôda o výmere 3503 m2, pozemok - parc. KN ,,E" č. 3394 - orná pôda o výmere 3791 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/6, zapísané na LV č. XXXX: pozemok

- parc. KN "E" č. 836/1 - orná pôda o výmere 1733 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 836/2 - orná pôda o výmere 6410 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 1290 - orná pôda o výmere 7780 m2, pozemok - parc. KN "E" č. 1469 - orná pôda o výmere 8324 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 1890 - trvalé trávnaté porasty o výmere 986 m2 ( teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 2052 - orná pôda o výmere 327 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok

- parc. KN "E" č. 2609 - orná pôda o výmere 2813 m2, pozemok - parc. KN "E" č. 2753 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1475 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 3156 - orná pôda o výmere 1252 m2 ( teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 3603 - orná pôda o výmere 2644 m2 (teraz na LV č. XXXX), pozemok - parc. KN "E" č. 3897 - orná pôda o výmere 5796 m2, pozemok - parc. KN "E" č. 4030 - orná pôda o výmere 334 m2, pozemok - parc. KN "E" č. 4172 - orná pôda o výmere 2331 m2 v spoluvlastníckom podiele 2/15, zapísané na LV č.XXX: pozemok - parc. KN "E" č. 3346 - orná pôda o výmere 7409 m2 v spoluvlastníckom podiele 2/15, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 2279 - orná pôda o výmere 7588 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/15, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 1476- orná pôda o výmere 7847 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/20, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 1283 - orná pôda o výmere 6748 m2, pozemok - parc. KN "E" č. 4179 - orná pôda o výmere 2150 m2 v spoluvlastníckom podiele 2/15, zapísané na LV č.XXXX: pozemok

- parc. KN "E" č. 1359 - orná pôda o výmere 9157 m2 v spoluvlastníckom podiele 2/9, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 780/1 - orná pôda o výmere 1914 m2 (v darovacej zmluve 1918m2) pozemok - parc. KN "E" č. 780/2 - orná pôda o výmere 7319 m2 v spoluvlastníckom podiele 1, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 1699 - orná pôda o výmere 1993 m2 v spoluvlastníckom podiele 3/80, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 2097 - orná pôda o výmere 1248 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/40, zapísané na LV č. XXXX: pozemok - parc. KN "E" č. 2573 - orná pôda o výmere 2651 m2 v spoluvlastníckom podiele 1. Podľa správy súdneho exekútora JUDr. Petra Stana zo dňa 14.12.2016 v exekúcii EX 1920/11 vo veci oprávneného RAVEN, a.s. proti povinnému R. U., o vymoženie pohľadávky 45.105,99 Eur s príslušenstvom, nebol zistený žiadny vhodne postihnuteľný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného vo väčšom rozsahu ako v jej doterajšom priebehu. Povinný vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C. - orná pôda a trvalé trávnaté porasty v podiele 1/2 - exekučné záložné právo zapísané ako 1. v poradí, LV č. XXXX, k.ú. C. - lesné pozemky v podiele 1/7945 - exekučné záložné právo zapísané ako 1. v poradí, LV č. XXXX, k.ú. C. - orná pôda v podiele 1/24. Motorové vozidlá povinný nevlastní. Povinný sa už nenachádza v ÚVV v Nitre, bol prepustený na slobodu. V súčasnosti je však nezamestnaný,

je však poberateľom predčasného starobného dôchodku a Sociálna poisťovňa oznámila vykonávanie zrážok z dôchodku od 12.11.2016 vo výške 69,97 Eur mesačne. V priebehu exekučného konania bolo na istinu oprávneného vymožené spolu 2.213,99 Eur. Podľa správy OR PZ v Považskej bystrici zo dňa 17.7.2015 uznesením zo dňa 31.7.2014 vyšetrovateľ pod č. ČVS:ORP - 105/OEK-PB-2012 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a, ods. 4 Trestného zákona, pretože dlžník R. U. prevzal od veriteľa spoločnosti RAVEN, a.s. na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2388/32/11/09-DO zo dňa 24.9.2009 tovar v celkovej hodnote 45.105,99 Eur, za ktorý doposiaľ nezaplatil, záväzok dlžníka bol potvrdený rozsudkom Rozhodcovského súdu vo Veľkom Krtíši č. VK 87/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2011 a vykonateľnosť dňa 14.8.2011 vo výške 45.105,99 Eur spolu s úrokom z omeškania, R. U. v úmysle čo aj len čiastočne zmariť uspokojenie svojho veriteľa dňa 22.6.2011 podpisom Darovacej zmluvy, ako bezpodielový spoluvlastník s manželkou X. U. daroval nehnuteľnosti vedené na KÚ M.- Správa katastra L. na LV č. XXX (špecifikované vo vyjadrení) v prospech T. U., dňa 21.7.2011 podpisom Darovacej zmluvy, ako darujúci, ktorý je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na KÚ M. - Správa katastra L. na LV č. XXX (špecifikované vo vyjadrení) daroval v prospech T. U., čím vznikla veriteľovi spoločnosti RAVEN, a.s. škoda vo výške 45.105,99 Eur. Celková suma vystavených faktúr žalobcom dlžníkovi: R. U. bola vo výške 45.105,99 Eur (fa č. FA301012622 s dátumom splatnosti 20.11.2010 na sumu 2.213,89 Eur, fa č. FA301013261 s dátumom splatnosti 29.11.2010 na sumu 5.948,38 Eur, fa č. FA301013552 s dátumom splatnosti 4.12.2010 na sumu 597,55 Eur, fa č. FA301013553 s dátumom splatnosti 4.12.2010 na sumu 3.344,65 Eur, fa č. FA301014208 s dátumom splatnosti 14.12.2010 na sumu 4.569,36 Eur, fa č. FA301014690 s dátumom splatnosti 26.12.2010 na sumu 8.724,91 Eur, fa č. FA301015368 s dátumom splatnosti 04.01.2011 na sumu 3.789,67 Eur, fa č. FA301016157 s dátumom splatnosti 21.01.2011 na sumu 4.341,35 Eur, fa č. FA301017088 s dátumom splatnosti 06.02.2011 na sumu 5.741,61 Eur, fa č. FA301017114 s dátumom splatnosti 06.02.2011 na sumu 1.633,16 Eur, fa č. FA301017453 s dátumom splatnosti 14.02.2011 na sumu 4.201,46 Eur). Zostatok neuhradených faktúr ku dňu 14.12.2016 predstavuje sumu 42.892,10 Eur.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná včas, v rámci plynutia trojročnej doby, keďže odporovaný právny úkon bol urobený dňa 21.7.2011 a žaloba bola podaná na okresný súd dňa 30.4.2014. V prejednávanej veci ide o právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, jeho synom T.. Mal preukázané, že žalobca disponuje pohľadávkou voči dlžníkovi R. U., nar. XX.XX.XXXX (obchodné meno R. U. - T. T.. XXX, IČO 30 743 214, miesto podnikania C. XXX), vo výške 43.409,78 Eur spolu s príslušenstvom (pôvodne vo výške 45.105,99 Eur). Žalobca túto svoju pohľadávku exekučne vymáha u súdneho exekútora JUDr. Petra Stana pod sp. zn. EX 1920/11, keď exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. k. VK 87/2011 zo dňa 29.7.2011. Rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi priznaná pohľadávka voči dlžníkovi (R. U.) v sume 45.105,99 Eur s príslušenstvom nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2011 a vykonateľné sa stalo dňa 14.8.2011. Žalobca ako veriteľ R. U. je v konaní aktívne legitimovaný a žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko mal z právneho úkonu dlžníka prospech, keďže bol obdarovaným z darovacej zmluvy V 1351/11 zo dňa 21.7.2011.

5. K argumentácii žalovaného, že sa musí jednať o takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom), pričom v čase vykonania právneho úkonu (21.7.2011) dlžníka žalobca takouto pohľadávkou ešte nedisponoval (rozsudok Rozhodcovského súdu VK 87/2011 zo dňa 29.7.2011 nadobudol vykonateľnosť až dňa 14.8.2011) okresný súd poukázal na ustálenú judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 44/2001, rozsudok NS SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo 102/99, rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo 69/2012 z 30.10.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 198/2010 z 1.7.2012), keď zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne uplatniť pred súdom v základnom (naliezacom) konaní. Vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka žalovateľná, ktorej sa možno domáhať na súde, je zročná, čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá ani nezanikla. Na úspech odporovacej žaloby vždy stačí, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho konania (v čase rozhodovania súdu), čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 253/2012 zo dňa 17.12.2013. V danom prípade pohľadávka žalobcu vznikla najneskôr dňa 14.02.2011 (dátum splatnosti poslednej faktúry). Právny úkon uzavretia darovacej zmluvy bol vykonaný dňa 21.7.2011, teda v čase vykonania právneho úkonu žalobca už mal pohľadávku voči dlžníkovi. Keďže rozsudok Rozhodcovského súdu VK 87/2011, na základe ktorého žalobcovi svedčí pohľadávka voči dlžníkovi, sa stal vykonateľným dňa

14.8.2011, v čase podania odporovacej žaloby a rozhodovania súdu o tejto žalobe je pohľadávka žalobcu vymáhateľná aj vykonateľná. 6. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi. V tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona predpokladá, platí tu tzv. vyvrátiteľná právna domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje žalovaného, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak žalovaný preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pre úspešnú odporovateľnosť podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka stačí preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky ako objektívnu skutočnosť, včasnosť uplatnenia nároku a prepojenie dlžníka a druhej strany niektorým zo zákonom špecifikovaných spôsobov. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný je synom dlžníka, čo nebolo sporné, teda je preukázaný blízky vzťah medzi dlžníkom a tým, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech. Žalobca úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa preukazovať nemusí. Na druhej strane žalovaný neprodukoval také dôkazy ani skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, s prihliadnutím na skutočnosť, že s dlžníkom od narodenia býva v spoločnej domácnosti, ktorého členovia sa vzájomne poznajú a poznajú aj svoje majetkové pomery. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nemal vedomosť o tom, že jeho otec má dlhy v súvislosti s podnikaním, pretože v konaní bolo žalovaným aj svedkom R. U. uvedené, že (svedok) R. U. mal dlhy a z tohto dôvodu mu finančne pomáhali aj jeho deti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi (žalovaný) vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu takú činnosť, aktivitu, aby dlžníkov úmysle ukrátiť veriteľa spoznala. Žalovaný podľa názoru okresného súdu takúto aktivitu, aby spoznal úmysle dlžníka (svojho otca) ukrátiť svojho veriteľa nevyvinul, keď sám uvádzal, že otec mal problémy v súvislosti s podnikaním, avšak sa ho na to, či niekomu dlží nepýtal a to i napriek tomu, že otec si od neho (ako aj od jeho sestry) požičiaval peniaze z dôvodu úhrady dlhov.

7. Okresný súd má za to, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, keď tento mal v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu dostatočný majetok na úhradu pohľadávky žalobcu, bolo vyvrátené správami súdneho exekútora JUDr. Petra Stana o nemajetnosti povinného (R. U. - T. T. XXX, C.). V konaní bolo preukázané, že žalobca dal svoju pohľadávku exekučne vymáhať bezprostredne po získaní exekučného titulu (Rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 14.8.2011 a exekučné konanie bolo začaté dňa 23.9.2011). Poverený súdny exekútor listom zo dňa 14.12.2016 informoval žalobcu, že povinný R. U. nemá žiadny vhodne postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného vo väčšom rozsahu ako v jej doterajšom priebehu. V priebehu exekučného konania bolo na istinu oprávneného vymožené spolu len 2.213,99 Eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že súdny exekútor je subjektom zo zákona povolaným na zisťovanie majetku fyzických aj právnických osôb. Ak súdny exekútor žiadny majetok povinného nezistí, exekúciu nemožno vykonať. Žalobca teda podľa názoru okresného súdu preukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nakoľko uspokojenie jeho pohľadávky už nie je možné zákonnou cestou, exekúciu nemožno vykonať žiadnym spôsobom. Ďalej okresný súd poukázal na to, že dlžník napriek tomu, že rozsudok Rozhodcovského súdu VK 87/2011 zo dňa 29.7.2011 sa stal vykonateľným dňa 14.8.2011, do dnešného dňa pohľadávku žalobcu dobrovoľne neuspokojil. Preto má okresný súd za to, že žalobca preukázal, že bol dlžníkovým právnym úkonom ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej pohľadávky.

8. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal žiadnymi predloženými dôkaznými prostriedkami, že by dlžníkovi poskytol protiplnenie. V súvislosti s predloženými výpismi z účtu banky, ktoré mali preukazovať, že žalovaný spláca úver za dlžníka, nie je možné zo žiadneho dôkazu vyvodiť, že skutočne išlo o peniaze patriace do majetku žalovaného, a že práve zo svojho majetku vynakladal na splácanie dlžníkových úverov. Je potrebné prisvedčiť obrane žalobcu, že prípadné prevzatie úverov dlžníka zo strany spoločnosti MPS KOVO s.r.o. (dôkaz - Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke) je z hľadiska daného prípadu irelevantná, pretože spoločnosť MPS KOVO s.r.o. je subjektom odlišným od žalovaného. Aj z tohto dôkazu vyplýva, že za dlžníka spláca dlhy právnická osoba, čím sa nezmenšil majetok fyzickej osoby žalovaného, a nejde teda o ekvivalentný úkon darcu z darovacej zmluvy. Žalovaný od dlžníka nadobudol inou než napadnutou darovacou zmluvou (darovacia zmluva zo dňa 22.6.2011) iné nehnuteľnosti a tieto iné nehnuteľnosti boli predmetom záložného práva v prospech banky a zabezpečovali prevzaté úvery v prospech banky (výpis z LV č. XXX

pre k.ú. C. na č.l. 202). Žalobcom odporovaná darovacia zmluva zo dňa 21.07.2011 je bezodplatným úkonom a žalovaným tvrdené skutočnosti o údajných platbách záväzkov za žalovaného, prípadne o akýchkoľvek údajných protiplneniach zo strany žalovaného neboli v konaní preukázané.

9. Na záver prvoinštančný súd skonštatoval, že dokazovaním boli preukázané všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v podľa § 42a ods. 1 v spojení s § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto žalobe vyhovel.

10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu, pričom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že rozsudok je nezákonný, nepreskúmateľný, porušením princípu predvídateľnosti rozhodnutí súdov, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Okresný súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami v nadväznosti na znenie príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.

12. Poukázal na to, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť v prípade, ak dlžník vlastní aj napriek odporovateľnému právnemu úkonu iný majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Pričom bremeno tvrdenia (dôkazné bremeno) nesie veriteľ s poukazom na konštantnú súdnu judikatúru rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo/2791/99, sp. zn. 21Cdo/549/2001, sp. zn. 30 Cdo/2435/2006, rozsudky KS v Trnave sp. zn. 11Co/124/2011 a sp. zn. 24Co/247/2013). V čase odporovateľného právneho úkonu (21.7.2011) mal dlžník R. U. dostatok ďalšieho majetku na úplné uspokojenie veriteľa, čo okresný súd v rozhodnutí nezohľadnil, keď z dôkazov predložených na pojednávaní dňa 4.5.2017 mal dlžník v čase odporovateľného právneho úkonu dostatok majetku (LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX k. ú. C. zo dňa 10.10.2011), teda aj v čase začatia exekúcie (exekučný titul zo dňa 14.8.2011 a exekučné konanie začalo 23.9.2011). Uvedené potvrdzuje aj oznámenie exekútora zo dňa 16.12.2016, ktoré zle interpretuje okresný súd, keď z neho vyplýva, že v čase odporovateľného úkonu mal dlžník majetok na uspokojenie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie - rodinný dom. V tejto súvislosti poukázal na list súdneho exekútora JUDr. Stana zo dňa 16.12.2016 a zároveň na listinný dôkaz LV č. XXX pre kat. územie C. a doklad o informatívnej hodnote týchto nehnuteľností (predložené na pojednávaní dňa 4.5.2017). Okresný súd sa týmito dôkazmi vôbec nezaoberal (neuvádza ich ani vo svojom odôvodnení). Tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti sú predmetom záložného práva (s poukazom na § 61a ods. 2 Exekučného poriadku) neobstojí s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2010 zo dňa 30.9.2010 (podľa ktorého bolo možné aj k takejto nehnuteľnosti zriadiť záložné právo v prospech žalobcu). Súdny exekútor JUDr. Stano v roku 2014 zriadil záložné právo k tomu istému majetku (LV č. XXX k. ú. C.) ako mal v čase od 23.9.2011 - 10.10.2011, teda k založeniu majetku v prospech banky. Žalobca nepreukázal, že hodnota nehnuteľného majetku dlžníka v čase odporovateľného úkonu by nepostačovala na úhradu pohľadávky žalobcu ako veriteľa, pričom R. U. bol aj vlastníkom súdne priznaných a vymáhateľných pohľadávok voči dlžníčke Y. F. v sume 18.078,06 Eur s príslušenstvom (právoplatné uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10Cb/5/2010 zo dňa 6.5.2010) aj voči dlžníkovi Q.. v sume 2.742,03 Eur s príslušenstvom (právoplatný rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 10Cb/4/2010), ktoré sa považujú za majetok dlžníka. Okresný súd sa s uvedeným pohľadávkami dlžníka v odôvodnení vôbec nezaoberal a ďalej porušil § 151 Civilného sporového poriadku, keďže skutočnosti o vlastníctve nehnuteľného majetku v čase uskutočnenia odporovateľného úkonu, jeho hodnote žalobca nepoprel, a preto sa tieto skutkové tvrdenia považujú za nesporné, mal ich zohľadniť pri svojom rozhodovaní. Nesúhlasí so záverom, že žalovaný neprevzal dlhy od dlžníka, keď k zmenšeniu majetku dlžník neprišlo, pričom tento za prevedené nehnuteľnosti obdržal obvyklú cenu. Odporovateľnými nemôžu byť nikdy ekvivalentné právne úkony (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2435/2006, sp. zn. 2Cdo/2426/1999). Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových majetkových hodnôt je jeho účinnosť pri nehnuteľnostiach, deň ku ktorému nastali účinku vkladu práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný reálne prevzal a splácal dlhy za dlžníka a to s poukazom na splácanie úverov spoločnosťou MPS KOVO s.r.o., ktorej je žalovaný spoločník a medzi súrodencami (U. existovala dohoda o splácaní dlhov § 50 Občianskeho zákonníka. Ku skutočnému,

faktickému ukráteniu veriteľa musí dôjsť už v čase, kedy dlžník právny úkon urobil a žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne ukracovanie uspokojenia jeho pohľadávky. V súvislosti s argumentom o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku poukázal na § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 191/05-64 zo dňa 12.10.2005 a sp. zn. IV. ÚS 115/03).

13. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril a uviedol, že s podané odvolanie je nedôvodné a navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Základné tvrdenia žalovaného, že za prevod majetku vykonaný v jeho prospech dlžníkom mala byť dlžníkovi poskytnutá adekvátna náhrada a v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu mal mať dlžník iný majetok (na uspokojenie pohľadávky veriteľa), nie sú pravdivé a v konaní boli vyvrátené, odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 15.3.2017.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke L. minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel z dôvodu preukázania zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka (darovacej zmluvy zo dňa 21.7.2011) s poukazom na odvolacie dôvody žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobca nepreukázal zmenšenie majetku dlžníka, keď tento v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu mal iný majetok na uspokojenie pohľadávky veriteľa a taktiež, že za prevod majetku vykonaný v prospech žalovaného dlžníkom mala byť dlžníkovi poskytnutá adekvátna náhrada.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas prvoinštančného konania. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom vyhovujúcom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke (v napadnutej vyhovujúce časti rozsudku).

18. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

19. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Z obsahu žaloby je nesporné, že predmetom konania je určenie neúčinnosti t.j. odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je darovania zmluva zo dňa 21.7.2011 uzatvorená medzi darcom R. U. (dlžníkom) a obdarovaným (žalovaným), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené už v bode 3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že voči R. U. ako dlžníkovi mal vymáhateľnú pohľadávku vo výške 43.409,78 Eur s príslušenstvom (pôvodne 45.105,99 Eur s príslušenstvom) priznanú mu rozhodcovským rozsudkom sp. zn. VK 87/2011 zo dňa 29.7.2011.

21. Žalobca žalobu o neúčinnosť právneho úkonu podal včas na súd a treba ustáliť i to, že zostalo nesporným, že vzťah žalovaného k dlžníkovi treba považovať za vzťah na úrovni blízkej osoby, keďže je synom dlžníka.

22. Z hľadiska právneho posúdenia veci, účelom ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorých okruh zákon nijako neobmedzuje. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR 3Cdo 102/99).

23. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle už citovaného ustanovenia predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (pozri napríklad rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, je teda na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.

24. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť ani v prípade, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ale napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom má dlžník taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. K uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže totiž slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.

25. Veriteľ nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 549/2011 zo dňa 22.1.2002. Táto zákonná požiadavka môže byť teda splnená pri súčasnom naplnení obidvoch podmienok: 1. majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto právnym úkonom a 2. zmenšeniu majetku dlžníka má za následok, že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci nebyť odporovateľného právneho úkonu, bol by sa uspokojil. Z uvedeného vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však treba, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V sporoch o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je

úkonom ekvivalentný vždy bezpečne preukázaný a to nielen poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré týmto dlžník prišiel, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy.

26. V danom prípade sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia naplnením tohto predpokladu odporovateľnosti zaoberal a dospel k správnemu názoru, že žalobca preukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nakoľko uspokojenie jeho pohľadávky už nie je možné zákonnou cestou, exekúciu nemožno vykonať žiadnym spôsobom, keď pohľadávka žalobcu nebola žalovaným dobrovoľne uspokojená, hoci rozsudok Rozhodcovského súdu VK 87/2011 zo dňa 29.7.2011 sa stal vykonateľným dňa 14.8.2011. Prvoinštančný súd vychádzal zo správ súdneho exekútora JUDr. Petra Stana (subjekt zo zákona povolaný na zisťovanie majetku dlžníka o nemajetnosti dlžníka), pričom exekučné konanie bolo začaté dňa 23.9.2011 bezprostredne po získaní exekučného titulu a súdny exekútor listom zo dňa 14.12.2016 informoval žalobcu, že povinný R. U. nemá žiadny vhodne postihnuteľný majetok a ak súdny exekútor žiadny majetok nezistí u povinného, exekúciu nemožno vykonať. Na tomto nemení nič ani argument žalovaného, že ku dňu 10.10.2011 vlastnil dlžník nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako parcela č. 316 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1195 m2 a stavba - dom s. č. XXX v k. ú. C. - darovacia zmluva zo dňa 6.10.2011, ktorou dlžník ako darca daroval žalovanému ako obdarovanému predmetné nehnuteľnosti, na ktorých podľa čl. III zmluvy viaznu záložné práva v prospech M. F. a.s. V 2435/06 zo dňa 21.12.2002 a U. E. podľa V-2445/08 zo dňa 14.11.2008. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný do spisu založil vyjadrenie znalca Ing. Jozefa Vlčeka (znalca z obore Stavebníctvo, odvetvie oceňovanie) zo dňa 12.9.2011, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako stavba na parcele č. 316 a parcela č. 316 v hodnote 118.000,- Eur a aj z vyjadrenia súdneho exekútora pre žalobcu zo dňa 16.12.2016 v spojení s LV č. XXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX zo dňa 10.10.2011 vyplýva, že dlžník vlastnil nehnuteľnosti na uvedených listoch vlastníctva, avšak rodinný dom na LV č. XXX bol skôr ako na neho bolo zriadené exekučné záložné právo prevedený a to darovanou zmluvou zo dňa 6.10.2011 na spoločnosť MPS KOVO s.r.o. Ďalej má odvolací súd za to, že aj keď mal súdny exekútor v exekučnej veci sp. zn. EX 1920/11 vedomosť o majetku dlžníka (k 10.10.2011) vrátane nehnuteľnosti na LV č. XXX, ani prípadné zriadenie exekučného záložného práva na týchto predmetných nehnuteľnostiach s ohľadom na už existujúce dve záložné práva (M. F.. a U. E. by neumožnilo zekzekvovanie v nehnuteľnosti v prospech žalobcu (EX 1920/11) a aj pre krátkosť času s ohľadom na začatie exekučného konania 23.9.2011 a podpísanie darovacej zmluvy zo dňa 6.10.2011, uvedené by nebolo možné ani zrealizovať.

27. Odporovateľnými nemôžu byť teda tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (porovnaj NS ČR sp. zn. 30Cdo 2435/2006, pozri aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999).

28. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že dlžník bol vlastníkom súdne priznaných pohľadávok vo výške 18.078,06 Eur s príslušenstvom (uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10Cb/5/2010 a v sume 2.742,03 Eur s príslušenstvom (rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 10Cb/4/2010), pričom podľa neho prvoinštančný súd porušil § 151 ods. 1 CSP, keďže protistrana tieto skutkové tvrdenia nepoprela a zo zákona sa považujú za nesporné. S týmto argumentom žalovaného sa odvolací súd nestotožnil, keď poukazuje na obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.3.2017 (na ktoré odkázal aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa....), v ktorom žalobca argumentoval tým, že ani súčet istín pohľadávok dlžníka nedosahuje výšku istiny pohľadávky žalobcu, teda nebola ani teoretická možnosť, aby z nich mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Ďalej poukázal na to, že žalovaný má preukázať, že pohľadávky existovali, či boli reálne vymožiteľné, bonitné, či ich zinkasoval a ak áno ako s inkasovanými peniazmi naložil. Má za to, že pohľadávku žalobcu nebolo možné z tvrdených dlžníkových pohľadávok uspokojiť, ak tak dlžník nevykonal. Túto argumentáciu žalobcu nemožno teda podľa odvolacieho súdu považovať na nesporné skutkové tvrdenia tak ako sa žalovaný mylne v odvolaní domnieva. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný založil kópiu Uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10Cb/5/2010-52, na ktorom chýba údaj o vyznačení právoplatnosti a rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 10Cb/4/2010 opomenul vôbec do spisu založiť. Čím práve z jeho strany došlo k porušeniu § 132 CSP.

29. S odvolacou argumentáciou žalovaného, že k zmenšeniu majetku dlžníka neprišlo, keď tento za prevedené nehnuteľnosti obdržal obvyklú cenu s poukazom na splácanie dlhov spoločnosťou MPV KOVO s.r.o., keď medzi deťmi dlžníka (vrátane žalovaného) existovala dohoda o splácaní dlhov § 50 sa odvolací súd nestotožňuje. Už prvoinštačný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v odseku 25 uzavrel, že z predložených výpisov z účtu banky, nie je možné vyvodiť, že žalovaný spláca úver za dlžníka, a že skutočne išlo o peniaze patriace do majetku žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade je okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových nehnuteľností je jeho účinnosť, teda deň ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností darovacej zmluvy zo dňa 21.7.2011, t. j. ku dňu 10.8.2011. Pričom Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke č. XXX XXX (vystaviteľ zmenky bola spoločnosť MPS KOVO s.r.o.) a aj Zmluva o úvere č. 410 257 medzi veriteľom U. a.s. a dlžníkom MPS KOVO s.r.o. zo dňa 5.10.2011 boli uzavreté dňa 5.10.2011 t. j. skoro o dva mesiace neskôr ako okamih, ku ktorému bol žalovaný povinný preukázať ekvivalentnosť prevodu dlžníkových nehnuteľností. Tu ešte odvolací súd poukazuje na založené hotovostné vklady v L. L.. v počte 9 kusov, z ktorých iba jeden realizoval žalovaný dňa 25.11.2014 v sume 500,- Eur, keď zvyšné vklady realizovali Y. L. a X. U. v období od 3.4.2014 do 16.7.2015. Ani uvedené vklady nemajú vplyv na správny záver o tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že dlžník za prevod nehnuteľnosti obdržal obvyklú cenu ku dňu 10.8.2011.

30. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). 31. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces a to odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na to, že právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa v odôvodnení napadnutom rozsudku vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na jeho prijaté právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia však neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, tento spĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v uvedenom ustanovení § 220 CSP.

33. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

34. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania medzi žalobcu a žalovaným (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .