Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-57-2021.pdf
PDF · 72.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/57/2021
Uznesenie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. S. S., Š. XX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou G. F., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXX/X, XXX XX S. S., proti žalovanej: W.. Y. P., A.. XX.XX.XXXX, W. S. S., Š. XX/XX, právne zasrúpená Advokátskou kanceláriou M2 Legal, s.r.o. so sídlom Zvolenská 4014/31, 036 01 Martin, IČO: 53 057 368, v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva so žalovanou. Poukázal na to, že manželstvo trvalo 12 rokov a počas tejto doby pracoval a poskytoval finančné prostriedky na spoločný účet, z ktorého bola financovaná prestavba rodinného domu, ktorý kúpili rodičia žalovanej. Oni ako manželia tam spolu bývali a za uvedené obdobie dom prerobili. Mali prísľub, že rodičia žalovanej prevedú tento rodinný dom na manželov, teda žalobcu a žalovanú. Po zhodnotení rodinného domu však rodičia darovali nehnuteľnosť výlučne žalovanej a to krátko pred rozvodom ich manželstva. Žalobca nežiadal vyporiadať hnuteľné veci a ani finančné prostriedky, ktoré boli sporené pre ich maloleté dieťa. Z jeho strany bola vznesená požiadavka, aby mu žalovaná vyplatila finančnú čiastku 20.000 eur a to na úplné vyporiadanie BSM.pokuázal na to, že rodinný dom bol zhodnotený. V súčasnej dome má celkovo hodnotu 130.000 eur (žalobca si dal vypracovať znalecký posudok, ktorý pripojil do spis). Na preukázanie dôvodnosti vyplatenia uvedenej finančnej čiastky žalobca špecifikoval materiál, ktorý bol zakúpený, práce, ktoré boli vykonané, avšak bez ich finančného vyjadrenia, resp. bez listinných dôkazov. Žalovaná vo svojom vyjadrení pred súdom zotrvala na tom, že žalobcovi neprináleží žiadna finančná čiastka a ona sama bude splácať úver, ktorý čerpali za trvania manželstva. Podľa jej názoru sa rodinného domu, ktorý prerobili počas trvania manželstva, mu neprináležia žiadne financie. 2. Vzhľadom k tomu, že žalobca jednoznačne nevedel preukázať hodnotu investícii do rodinného domu rodičov žalovanej a následne do domu žalovanej, vzal žalobu späť. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila a nezmenila svoj postoj pokiaľ išlo o akúkoľvek výplatu finančných prostriedkov titulom vyporiadania BSM pre žalobcu.
3. Po späťvzatí žaloby súd v súlade s ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
4. Žalovaná žiadala, aby jej boli priznané trovy konania potom ako žalobca vzal žalobu späť. Bližšie svoj nárok neodôvodnila.
5. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
6. Podľa § 256 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
7. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. V prejednávanej veci žalobca po tom, ako nedokázal preukázať hodnotu investícii do nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov žalovanej a následne vo vlastníctve žalovanej, vzal žalobu späť, pretože by s tým mal neúmerne veľké problémy. Žalobca pracoval v zahraničí a v konaní ho zastupovala pred súdom jeho sestra, ktorá mala záujem sa so žalovanou dohodnúť aj na inej ako žalobcom v podaní žiadanej finančnej čiastke. Zastavenie konania v podstate zavinil žalobca, kedy vzal žalobu z uvedených dôvodov späť. Súd však žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože existovali hodné osobitného zreteľa pre to, aby jej náhrada trov konania priznaná nebola. Bolo nesporne zistené, že manželstvo strán sporu trvalo približne 12 rokov. Počas trvania manželstva žalobca zarobené peniaze posielal na spoločný účet a z tohto bola financovaná prestavba rodinného domu, v ktorom manželia žili, avšak tento bol vo vlastníctve rodičov žalovanej. Bolo s určitosťou preukázané, že finančné prostriedky za trvania manželstva boli dané do majetku tretích osôb a pri vyporiadaní BSM by bolo možné vyporiadať len pohľadávku do majetku tretej osoby. Táto pohľadávka by však musela byť presne špecifikovaná, teda museli by byť ocenené investície, čo sa týka materiálu a prác do rodinného domu rodičov žalovanej. Toto nebolo v možnostiach žalobcu nesporne preukázať (i keď určité práce, ktoré špecifikoval, materiál, ktorý uviedol, reálne bol použitý a práce vykonané). Žalobca takto vyšpecifikovanú pohľadávku súdu nedoložil a pre prekážky, ktoré boli na jeho strane, predovšetkým to, že pracoval v zahraničí, následne by bolo potrebné znalcom oceniť vykonané práce, ustúpil od akéhokoľvek uplatňovania nákladov vo vzťahu k žalovanej titulom vyporiadania BSM
9. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje odchýlku v danom prípade od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 ). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia určitým spôsobom negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Pri aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku sa kumulatívne vyžaduje splnenie dvoch podmienok a to musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Tieto zákon bližšie nešpecifikuje, ale vytvára sa iba priestor pre voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, osobné, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nie len strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale tej strany, ktorej majetkové sféra by bola výnimočne nepriznaným náhrady trov dotknutá. V danom prípade bola zohľadnená okolnosť, ktorá viedla strany sporu k uplatneniu nároku na súde, ako aj postoj žalovanej v konaní. Žalovaná sa podľa názoru súd nepriznaním náhrady trov konania, čo znamenalo trovy právneho zastúpenia, nedostala do závažnej sociálnej alebo majetkovej situácie a teda nešlo o zásah nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany v takom rozsahu, že by ohrozil žalovanú. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci bude spravodlivé, aby si každá zo strán znášala trovy konania sama.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.