Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-46-2018.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: Q. T., L.. X.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: R. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T., M. X/XX S. G. T., L.. X.X.XXXX, J. T. - Ď. K., D. XX/X o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. T., L.. X.X.XXXX zo sumy 150,- Eur na 100,- Eur mesačne počnúc od 13.3.2018.
Výživné je splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/314/2012 zo dňa 21.01.2013.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- Eur na 30,- Eur mesačne od odo dňa podania návrhu t.j. od 13.3.2018. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa stal nezamestnaným a počas obdobia nezamestnanosti si nenašiel vhodnú prácu. V súčasnej dobe sa zamestnal u zamestnávateľa J. T., D..O..M.. L. s čistým mesačným príjmom 511,05 Eur. Poukázal na to, že má exekúciu z dôvodu dlžného výživného a výška zrážok závisí od výšky jeho príjmu.
2.Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Sumu 30,-Eur považovala za veľmi nízku. Matka je nezamestnaná, vedená ako uchádzačka o zamestnanie s dávkou v hmotnej núdzi vo výške 220,- Eur. Poukázala na to, že dcéra navštevuje X.O. N. Y.. D. E. T..
3.Kolízna opatrovníčka doporučila návrh otca zamietnuť.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Komárno 9P/314/2012, rodný list mal. dieťaťa, výplatné pásky otca, nájomná zmluva, doklady o výdavkoch otca, doklady o výdavkoch matky a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
5.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/314/2012 zo dňa 21.1.2013 bolo naposledy určené výživné na mal. dieťa vo výške 150,- Eur. mesačne. V čase rozhodovania bola matka mal. dieťaťa súkromná podnikateľka s príjmom cca 400,- Eur a otec mal.
dieťaťa bol zamestnaný v W.-G.-D. D., D. s príjmom cca 800,- Eur. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnej dobe pracuje u zamestnávateľa J. T. D..O..M.. L. s čistým mesačným príjmom 511,05 Eur. Predchádzajúcim zamestnávateľom bol W.-G.-D. D..O..M.. P. P., kde zarábal 1100,- až 1200,- Eur a kde jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou. Dôvodom bolo, že sa nedohodli na mzdových podmienkach. Poverili ho prácou v Maďarsku s tým, že tam vybuduje centrály - pobočky a žiadali od neho túto prácu za základný plat., s čím nesúhlasil. Na svojej pôvodnej pozícii nemohol zostať. Výpoveď nedal z dôvodu, že mal ostrú výmenu názorov a nechcel pracovať v narušenej atmosfére. Následne sa zaevidoval na ÚPSVaR Komárno a poberal nezamestnaneckú podporu vo výške 430,- Eur. Počas nezamestnanosti si nenašiel vhodnú prácu. Iný príjem nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije sám v dvojizbovom byte v podnájme. Režijné náklady na bývanie a nájomné predstavujú 290,- Eur. Poukázal na to, že má exekúciu kvôli dlžnému výživnému, pretože výživné neplatil. matka mal. dieťaťa dostávala náhradné výživné a teraz ho musí splácať. Dostáva stravné lístky vo výške 66,- Eur, platí za i-net 9,98 Eur mesačne , za TV 12,24 Eur mesačne a spláca dlžobu voči G. G. V. S..D.. v splátkach 50,- Eur. Nevlastní žiaden majetok. Matka je nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 220,- Eur a PND na jedno dieťa vo výške 23,52 Eur. Iný príjem nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou a plnoletou dcérou. Režijné náklady na bývanie predstavujú mesačne záloha na plyn 75,- Eur, 30,- Eur na elektrinu, 4,64 na TV, do fondu údržby a opráv 62,46 Eur. Plnoleté dieťa prispieva na réžiu bývania 150,- Eur. Tiež jej pomáha sestra. Od 1.7.2018 má sľúbenú prácu s príjmom 400,- Eur. Maloletá navštevuje X. O. N. Y. D. E. T.. Maloletá na obedy nechodí. Matka jej platí paušál 10,- Eur. Denne dostáva vreckové 1-2 Eurá. Mimoškolské aktivity nemá. Bude však potrebovať okuliare. Učí sa dobre, vo voľnom čase behá a chodí von s kamarátkami.
6.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
8.Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností atď. Nesporný význam pri individualizácii výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného čo umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Ak povinný disponuje so značným majetkom a súd stanoví výšku výživného na mal. dieťa je vecou povinného, aby ich speňažením výťažku alebo inak zabezpečil výživné.
9.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca mal. dieťaťa, ktorá odôvodňuje zníženie výživného, avšak nie v rozsahu ako to žiada otec . Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k zníženiu príjmu otca cca o 300,- Eur. Súd však prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou čím sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Tým, že sa stal nezamestnaným a prestal platiť výživné spôsobil, že je zadlžený. Súd tiež poznamenáva, že ak už otec mal. dieťaťa ukončil pracovný pomer dohodou a nedarilo sa mu nájsť prácu, nepodal si návrh na zníženie výživného promptne, ale až o niekoľko mesiacov, čím sa mu navýšil dlh na výživnom, ktoré prestal platiť. Je však nutné poznamenať, že výživné je prednostná pohľadávka a otec je povinný usmerňovať svoje pracovné aktivity tak, aby neohrozil životnú úroveň svojho dieťaťa a bol schopný si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného v čase vyhlásenia rozsudku. S prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa ako je strava, ošatenie , hygiena , kozmetika, školské potreby, záujmové aktivity a voľný čas a tiež aj alikvotná časť režijných nákladov na bývanie t.j. 1/3 režijných nákladov súd dospel k záveru, že výška výdavkov na maloleté dieťa je cca 250,- Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že za danej situácie nemožno návrhu otca na zníženie výživného v plnom rozsahu vyhovieť, ale len čiastočne . Preto určil že primeraná výška výživného po zohľadnený všetkých skutočnosti je suma 100,- Eur, ktorá zabezpečí však len čiastočne potreby dieťaťa. Bude preto potrebné, aby obaja rodičia usmernili svoje pracovné aktivity tak aby dokázali zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa a neohrozili ani svoju životnú úroveň. Súd znížil vyživovaciu povinnosť otca od odo dňa podania návrhu s poukazom na ust. § 77 Zák. o rodine.
10.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.