Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_50Csp-139-2017.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50Csp/139/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou, v právnej veci žalobcu: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX X., o zaplatenie 103,81 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
l. Žalobou podanou na súd dňa 31.08.2017 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 103,81 Eur spolu s príslušenstvom - 5,15% ročným úrokom z omeškania za žalovanej pohľadávky od 28.08.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom nezaplateného zmluvne dohodnutého poistného za prvé poistné obdobie, dôsledkom čoho poistná zmluva zanikla ku dňa 28.08.2014. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe predložil listinné dôkazy procesného útoku: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. zo dňa 13.02.2014, oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného spolu s upomienkou na zaplatenie dlžnej pohľadávky zo dňa13.02.2015 a výzvu na zaplatenie zo dňa 14.07.2014.
2. Žalovaná žalobu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a procesným uznesením osobne prevzala dňa 08.02.2018, žalovaná v danom konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi procesného útoku.
3. Podľa §177 ods. 2, písm. c/, §219 ods. 3, §297 písm. b/ CSP súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 13.02.2014 procesné strany uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - Dôchodkové životné poistenie R7, s účinnosťou od 14.02.2014, poistná doba bola zmluvnými stranami dohodnutá do 14.02.2050, s mesačnou platbou poistného plateného zo strany poistníka vo výške 18,84 Eur (mesačne 278,88 Eur). Žalovaná si svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas nesplnila, poistné neuhradila už za prvé poistné obdobie (3. Splátku). Žalobca listom zo dňa 13.02.2015 oznámil žalovanej zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a súčasne vyzval žalovanú na úhradu poistného za obdobie do zániku poistenia, t.j. do 28.08.2014 vo výške žalovanej istiny, predtým žalobca výzvou na zaplatenie zo dňa 14.07.2014 vyzval žalovanú na úhradu poistného. Žalovaná na oznámenie a výzvu nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na poistné za obdobie od
14.04.2014 do 28.08.2014, t.j. za 134 dní trvania poistného vzťahu, uzavretého medzi procesnými stranami (278,88/360x134=103,81).
6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu záveru:
7. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To sté platí, ak bola zaplatená len časť poistného
8. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
9. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
13. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná poistná zmluva. Vychádza sa z predpokladu, že klient v dobrej viere uzatvára zmluvu s poisťovňou - právnickou osobou, od ktorej sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti klientovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.
16. Predmetná poistná zmluva uzavretá medzi procesnými stranami obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/ EHS,poistná zmluva č. 6578884065 - Dôchodkové životné poistenie R7 je platným právnym úkonom so všetkými dôsledkami prípadného nedodržania zmluvných podmienok.
17. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. Predpokladom zániku poistnej zmluvy v danom prípade, nakoľko
sa jednalo o poistné za prvé poistné obdobie, je len samotné nesplnenie si povinnosti poistníka platiť zmluvne dohodnuté poistné.
18. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. 19. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
20. Žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou. K predmetu jeho podnikania uvedeného v obchodnom registri patrí poistenie, zaistenie. Pri uzatváraní a plnení zmluvy o poistení koná v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má postavenie dodávateľa. (§ 52 ods. 1 OZ). Žalovaný je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa. (§52 ods. 4 OZ) Nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, čo v tomto prípade znamená, že Zmluva o preprave osôb uzavretá medzi žalobcom - dodávateľom a žalovaným -spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou a preto súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah.
21. Lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. ( § 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z.)
22. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
23. V zmysle citovaného §5a súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je ex offo povinný v spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie.
24. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110).
25. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
28. Premlčacou dobou je časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, aby nemohli nastať účinky premlčania. Začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a v zásade (ak nejde o niektorú z osobitných premlčacích dôb) uplynie po troch rokoch odo dňa, kedy začala plynúť prvý raz.(25) Súd pri posúdení, kedy začala v právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným po prvýkrát plynúť premlčacia doba, vychádzal z nasledujúcich úvah. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza po vznesení námietky k nemožnosti priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím. V prípade, ak ide v spore o uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada
na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva, aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.). Poistenie zaniklo dňa 28.08.2014. Preto premlčacia doba začala plynúť 29.08.2014. Dĺžka premlčacej doby je všeobecná - trojročná. Uplynula dňa 29.08.2017. deň 29.08. je štátnym sviatkom v Slovenskej republike. Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň. Najbližším nasledujúcim pracovným dňom je taký pracovný deň, ktorý je považovaný za pracovný v celom hospodárskom živote štátu bez ohľadu na výnimky alebo regionálne osobitosti. V tomto prípade to bol deň 30.08.2017. Žalobca žalobu podal podľa prezenčnej pečiatky súdu dňa 31.08.2017, teda až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že v spore ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, súdna premlčanie v zmysle ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadal ex officio. Preto súd podľa §100 ods. 1 posledná veta žalobcovi uplatnené právo nepriznal a žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. Keďže súd ex offo podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení prihliadol na premlčané právo, nárok navrhovateľa nemohol priznať a návrh zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal nahradiť trovy konania žalovanému, no keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.