Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Co-37-2018.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/37/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: Ľ. X., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX, o zaplatenie 1 372,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/30/2016-43 zo dňa 13.11.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Súd návrh na čiastočné zastavenie konania, čo do istiny 270,41 Eur zamieta. III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100 %.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 565, § 582 ods. 1, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 457, § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 30.11.2011 uzatvorili zmluvu o vydaní karty ING Bonus, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec vo výške 600 Eur, ktorý mala splácať v mesačných splátkach po 20 Eur s úrokovou sadzbou 19,20 %. Žalovaná poslednú platbu splátky vykonala 14.4.2013 vo výške 20 Eur. Podľa výpisu z účtu karty žalovanej konečný stav ku dňu 31.5.2016 bol - 1 372,83 Eur. Od poslednej platby právny predchodca žalobcu už len pripisoval štandardné úroky, sankčné úroky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti. 20.11.2013 postúpil pohľadávku na vymáhanie a pripísal poplatok za toto postúpenie 33,19 Eur k dlhu žalovanej. Po postúpení pohľadávky na vymáhanie si právny predchodca žalobcu pripisoval až do 31.5.2016 štandardné úroky a sankčné úroky tak, že celkové debetné transakcie predstavovali - 1 672,83 Eur a kreditné transakcie 300 Eur. Dňa 2.8.2013 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karty ING vo výške 726,64 Eur s tým, že zároveň žalovanú vyzval, aby do 10 dní zaplatila túto pohľadávku. Žalovaná neuhradila žiadnu platbu. Toto vypovedanie zmluvy a predčasné zosplatnenie doručované žalovanej bolo dňa 6.8.2013 uložené na pošte a dňa 20.8.2013 vrátené právnemu predchodcovi žalobcovi z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Zmluva, ktorú uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 30.11.2011 o vydaní karty ING Bonus je spotrebiteľskou zmluvou, ide o revolvingový úver, keďže je uzatvorená na dobu neurčitú a takáto zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., teda musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/, j/, x/ a aa/. Predmetná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa písm. g/, odplatu podľa osobitných predpisov podľa písm. j/ ani právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania podľa písm. x/. Tieto nedostatky pri náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere spôsobujú podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 129/2010, že takýto úver je bez poplatkov a bezúročný. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc) a účastníci takejto zrušenej zmluvy sú povinní vrátiť každý čo podľa zmluvy dostal v zmysle § 457 OZ. V zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia sa premlčuje za 2 roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel priamo dňa 2.8.2013, keď vykonal úkon vedúci k zániku zmluvy. Takisto vedel o výške bezdôvodného obohatenia a kto za neho zodpovedá, preto premlčacia lehota začala plynúť týmto dňom. Žalobca, resp. jeho právny predchodca však podal žalobu až po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty dňa 28.7.2016, čím došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Súd z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je povinný prihliadnuť na oslabenie práva voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, a to aj v prípade, ak by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ sám dovolával týchto skutočností. Súd preto s prihliadnutím na to, že považuje uplatnený nárok za premlčaný, zamietol žalobu v celom rozsahu. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie návrhu zo strany žalobcu čo do istiny 270,41 Eur, súd s poukazom na ust. § 294 CSP, ktoré nepripúšťa zmenu žaloby v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ, zamietol v tejto časti nárok na čiastočné zastavenie konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1102,42 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1102,42 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia do 3 dní o d právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Navrhol tiež zastaviť konanie v časti o zaplatenie sumy 270,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 270,41 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia. Namietal, že súd prvej inšztanice nesprávne vyhodnotil následky zrušenia zmluvy od počiatku na základe výpovede zmluvy právnym predchodcom žalobcu, ktorú súd nesprávne vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy. Právne následky, ktoré nastávajú výpove´dou zmluvného vzťahu s účinkami ex nunc nemožno zamieňať s právnymi následkami, ktoré nastávajú v prípade odstúpenia od zmluvy ex tunc. Nakoľko v úverovej zmluve absentuje dojednanie zmluvných strán ohľadom predčasného ukončenia úverového vzťahu odstúpením, k odstúpeniu od zmluvy postupom podľa § 48 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou právny predchodca žalobcu ukončil výpoveďou dňa 02.08.2013 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výpovede. V texte výpovede oznámil žalovanému predčasné ukončenie úverového vzťahu a zároveň vyčíslil dlžnú sumu, na ktorej zaplatenie vyzval žalovaného. Postup bol v súlade s ust. čl. X. bod 62 Obchodných podmienok. Z obsahu listu zo dňa 02.08.2013 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o výpoveď úverovej zmluvy s účinkami ex nunc. V dôsledku nesprávneho posúdenia účinkov predčasného ukončenia úverového vzťahu súd nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby uplatneného nároku. Žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. V zmysle čl. X. bod 60 úverová zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Späťvzatie žaloby nepredstavuje zmenu žaloby, nakoľko so späťvzatím nie je spojená zmena skutkových okolností, na ktorých je žaloba postavená.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dospel k záveru, že jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 02.08.2013 označený ako „vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ je odstúpením od zmluvy s účinkami ex tunc podľa § 48 Občianskeho zákonníka. K tomuto odvolací súd uvádza, že Zmluvou o vydaní karty ING Bonus zo dňa 30.11.2011 bol žalovanej schválený úverový rámec vo výške 600 Eur, pričom pri uvedenej forme zmluvy nie je zrejmé kedy, v akom rozsahu a či vôbec spotrebiteľ bude úver čerpať. Zo zmluvy nevyplýva, že táto sa uzatvára na dobu určitú. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal a kými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobcu (č.l. 35) predstavuje odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval, že výpoveď ako forma ukončenia zmluvného vzťahu nie je upravená v samotnej zmluve, tu je potrebné uviesť, že v zmluve nie je upravená ani možnosť odstúpenia od zmluvy. Tak možnosť odstúpenia ako aj výpovede zmluvy je zakotvená v Obchodných podmienkach, v ktorých je zároveň uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú (čl. X).
Pokiaľ ide o vyhodnotenie čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti istiny 270,14 Eur s príslušenstvom (č.l. 34) ako zmeny žaloby, k tomuto odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 99/2010, v zmysle ktorého: „je nesprávny právny názor, že zúženie návrhu je zmenou návrhu, v zmysle § 95 O.s.p. „Zúženie návrhu" je totiž procesným úkonom, ktorý sa riadi podľa svojej povahy režimom čiastočného späťvzatia návrhu podľa § 96 O.s.p. O zmenu žaloby ide vtedy, ak sa domáha žalobca niečoho iného než v pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje na základe rovnakého skutkového základu viac, než požadoval v pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje žalobca síce rovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), než aký uviedol v pôvodnej žalobe.“ V predmetnom prípade sa čiastočné späťvzatie žaloby riadi ustanovením §§ 144, 145 CSP a toto nepredstavuje zmenu žaloby. Za stavu, že súd prvej inštancie čiastočné späťvzatie nepripustil poukazujúc na ust. § 294 CSP, tento jeho postup nemožno vyhodnotiť ako správny. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodným veriteľom žalobcom uplatnenej pohľadávky je VÚB a.s., teda banka. VÚB a.s. pohľadávku voči žalovanému postúpila žalobcovi (č.l. 22). Podmienky postúpenia bankových pohľadávok sú upravené v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z rozhodnutia však nevyplýva, či súd prvej inštancie skúmal naplnenie týchto podmienok. Nesplnenie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky má priamy dopad na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda aktívnu legitimáciu žalobcu (porovn. rozsudok odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 17Co/142/2017, rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 7 Cdo 26/2017 ako aj sp. zn. 1 Cdo 147/2017). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv) a vec nesprávne právne posúdil. Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených intenciách, súd prvej inštancie sa primárne zameria na zistenie, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že sa vyrovná aj s odvolacími námietkami. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.