Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Domov jesene života, IČO: 00 490 873, so sídlom v Bratislave, Hanulova 7/A, zast. Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., IČO:50 289 934, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 73/a, proti žalovanému: A. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. B.T., O. X/A, zast. JUDr. Bruno Čanády, advokátom v Bratislave, Mierová 54, o vypratanie priestorov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 13. septembra 2017 č.k. 11C/354/2013-339 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať ubytovací priestor č. XX nachádzajúci sa na 2. posch. Pavilónu B - časť B2, ktorý je súčasťou stavby „Domov dôchodcov, O. X/A“, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemkoch reg. C. X. Č.. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č.XXX, A.. Ú.. L., vedenom Správou katastra pre O.. F. Q. B., súčasne žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 % nároku s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2/Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný užíva daný nebytový priestor bez právneho dôvodu. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ktorá bola žalobcom písomne vypovedaná, doručená žalovanému a výpovedná lehota už uplynula. Žalovaný po uplynutí výpovednej lehoty obývaný priestor neopustil, neodovzdal a naďalej ho užíva. Dôvodom výpovede zmluvy bolo správanie sa žalovaného - hrubé porušovanie dobrých mravov, ktoré narušuje spolužitie prijímateľov sociálnych služieb. 3/Žalobca so žalobou nesúhlasil, svoju obranu založil na tvrdení o neplatnosti výpovede z dôvodu absencie zákonného dôvodu, o ktoré žalobca žalobný návrh opiera. Uviedol, že konflikt, ktorý vznikol, je účelovou interpretáciou sekundárnej konfliktnej situácie a bol aj vyprovokovaným a neadekvátnym zásahom do primárneho, iba verbálneho sporu medzi žalovaným a klientom sociálneho zariadenia. Podľa jeho názoru jediným dôvodom jednostrannej výpovede mohlo byť vydanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to s úmyslom. 4/Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca je rozpočtová organizácia HM SR Bratislavy - zariadením pre seniorov, a vykonáva činnosť poskytovateľa sociálnych služieb v nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve HM SR Bratislavy. Tieto nehnuteľnosti boli Protokolom HM SR Bratislavy č. 1188 1710 0500 z 22.7.2005 zverené do správy žalobcu. Dňa 16.6.2010 uzavreli žalobca ako poskytovateľ sociálnych služieb: zariadenie pre seniorov a žalovaný ako prijímateľ sociálnej služby

Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 72/2010 podľa § 35 a § 74 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a § 51 OZ. Jej predmetom bolo poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi v zariadení pre seniorov v DJŽ , O. X/A (ubytovací priestor č. XX nachádzajúci sa na 2. posch. Pavilónu B - časť B2, ktorý je súčasťou stavby „Domov dôchodcov, O. X/A“), s obsahom ako pobytovej sociálnej služby celoročnej so začiatkom od 16.6.2010 na dobu neurčitú. Zmluva bola menená dodatkami, naposledy dodatok č. 8 z 1.8.2013, v spojení s Prílohou k dodatku. Písomnou Výpoveďou zmluvy dňa 22.8.2013 žalobca vypovedal žalovanému v 30 dňovej lehote zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu, že ako prijímateľ hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie. Uvedeného konania sa mal žalovaný dopustiť 15.8.2013, čo je zaznamenané aj v úradnom zázname z riešenia krízovej situácie. Vzhľadom k tomu požiadal žalovaného, aby v deň skončenia výpovednej lehoty opustil a vypratal priestory. Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 24.8.2013. 5/Z Úradného záznamu o riešení krízovej situácie spísaného žalobcom dňa 15.8.2013 súd zistil, že dňa 15.08.2013 cca o 14.00 hod. obdržala vedúca zdravotného úseku X.. C. tiesňové volanie od úsekovej sestry pavilónu B X.. D. X. kvôli incidentu, ktorý prebiehal na oddelení a to, že X.. V. ostro verbálne napadol ďalšieho klienta zariadenia p. L. A., čím mu spôsobil veľkú traumu spojenú s náhlym zhoršením zdravotného stavu, ktorý si vyžiadal zásah zdravotníckych pracovníkov. Počas útoku na p. A. zaútočil p. V. ostro slovne aj na úsekovú sestru X.. X.Ú. (o celom incidente spísala X.. X. hlásenie v Dennom hlásení sestier). P. V. okrem pána A. pri tomto incidente slovnej napadol aj ďalšieho klienta X.. R.. Po príchode na miesto incidentu X.. C. T. F.. B. išli priamo za p. A. a preverili dôvody vzniknutého incidentu. P. A. uviedol, že p. V. prišiel k nemu na izbu, začal na neho kričať a osočovať ho vraj kvôli strave a nadával mu, že čo je on za člena výboru obyvateľov, keď nevie nič zabezpečiť. Na chodbe sa stretli X.. C. a F.. B. aj s ďalším klientom p. R., ktorý taktiež potvrdil, že X.. V. neprimerane kričal, agresívne sa správal a čudoval sa, čo je to za človek, že sa takto správa a uviedol, že ho zobudil a keď ho na to upozornil, tak na neho p. V. ostro verbálne zaútočil so slovami „Drž hubu“. Následne bola k incidentu na riešenie zavolaná aj p. riaditeľka. Po jej príchode na miesto incidentu p. V. bol vo svojej izbe. Pani riaditeľka spolu s p. F.. B. zaklopali p. V. na dvere izby a po tom, čo vyzval na vstúpenie vošli do jeho izby. P. V. zrazu zaútočil na p. riaditeľku najprv slovne s tým, že kričal : „von - vypadnite z mojej kancelárie“ a potom na p. riaditeľku fyzicky zaútočil, prudko ju niekoľkokrát sotil čím narazila do steny a spôsobila si zranenie, čo je zachytené aj v lekárskej správe centrálneho príjmu vydanej po ošetrení p. riaditeľky na pohotovosti Nemocnice Bratislava - Kramáre. Po útoku p. V. bola privolaná policajná hladka a RZP. Ešte pred príchodom polície a rýchlej zdravotnej služby sa pokúsil p. V. opustiť zariadenie. V afekte nasadol do motorového vozidla parkujúceho v areáli zariadenia, ktorého držiteľkou je p. K. F., klientka zariadenia. Na žiadosť p. riaditeľky bola brána do zariadenia pracovníkom SBS uzatvorená, aby p. V. nemohol zabrániť úradnému výkonu bezpečnostných zložiek. Po príjazde p. V. na vrátnicu sa menovaný pokúšal závoru a bránu násilne otvoriť, v čom mu bolo zo strany zamestnanca SBS zabránené, pričom p. V. fyzicky zaútočil aj na jeho osobu. Následne sa do zariadenia dostavila RZP, na pracovníkov ktorej p. V. tiež slovne zaútočil a nasadol naspäť do motorového vozidla. Po chvíli prišla hliadka polície a príslušníci PZ ho vyzvali, aby vystúpil z vozidla a odovzdal kľúče. Tieto p. V. odmietol odovzdať, prikázal p. K. F., aby kľúče v žiadnom prípade hliadke PZ nedala. Po vystúpení p. V. z vozidla v sprievode príslušníkov PZ mu boli pracovníkmi RZP podané medikamenty a bol prevezený v sprievode ďalšej privolanej hliadky PZ do nemocnice F., psychiatrické oddelenie. 6/Zo spisu a rozhodnutia Okresného úradu Bratislava Odbor všeobecnej vnútornej správy - Rozhodnutie vydané 11.5.2015 č. OU-BA-OVVS2-2015/009011 Pr -1601/2014 VM súd zistil, že podľa § 76 ods. 1 písm. e/ zák. o priestupkoch, konanie o priestupku proti obvinenému - žalovaný, zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že dňa 15.08.2013 v čase okolo 13.30 hod. v Bratislave na Hanulovej ulici č. 7/A v objekte zariadenia Jeseň života, fyzicky napadol B. B. a to tak, že sa rozbehol k menovanej, zdrapil ju za obe ruky a opakovane ju hodil do vchodových dverí, čím jej podľa lekárskej správy F.. F. F. spôsobil ľahké poranenia hlavy, pravého ramena a pravého predlaktia, ktoré si nevyžadovali ďalšie liečenie resp. práceneschopnosť, pričom na výzvu správneho orgánu o oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie oznamovateľka B. B. neodpovedala, bolo zastavené, lebo obvinený z priestupku trpel v čase incidentu duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojim konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom alebo ovládať svoje konanie. Z dôvodov rozhodnutia súd zistil, že správny orgán po vyhodnotení spisového materiálu a pri zohľadnení každého dôkazného prostriedku jednotlivo a všetkých dôkazných prostriedkov v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že A. V. trpí závažnou duševnou chorobou a to schizoafektívnou poruchou, pri ktorej dochádza k výkyvom v emotivite v zmysle depresívnych aj manických fáz a v čase spáchaniu priestupku trpel vyššie uvedenou duševnou chorobou, čo dokazuje

jeho následná hospitalizácia na PK LFUK a UNB Bratislava, vyjadrenie Prednostu PK LFUK a UMB Bratislava, lekársky nález F.. V.Í. Ž., ktorý preukazuje, že pacient je dlhodobo dispenzarizovaný na psychiatrickej ambulancii pre schizoafektívnu poruchu, pri ktorej dochádza k výkyvom v emotivite v zmysle depresívnych aj manických fáz, pre ktorú bol opakovane hospitalizovaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.3.2015. 7/Po právnej stránke vec posúdil súd prvej inštancie podľa § 126 ods. 1, 2 OZ, a podľa § 3 OZ, § 74 ods. 14 písm. a/ zák. č. 488/2008 Z. z., pričom konštatoval, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu žaloby, keď žalobca má dané nehnuteľnosti zverené do správy podľa protokolu o zverení správy, ako aj že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, lebo žalovaný v súčasnosti užíva dané priestory. Vo veci nebolo sporné , že strany uzavreli v r. 2010 zmluvu o poskytovaní sociálnej služby žalovanému, ktorú žalobca vypovedal písomnou výpoveďou v r. 2013. Sporné bolo skončenie zmluvného vzťahu medzi stranami výpoveďou žalobcu, či dôvod výpovede je daný; preto ako predbežnú otázku posudzoval platnosť písomnej výpovede žalobcu zo zmluvy. 8/V danej veci po zhodnotení dôkazov jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Posúdením písomnej výpovede súdu vychádza, že výpoveď žalobcu spĺňa formálne náležitosti (bola daná písomne, podpísaná, doručená protistrane, bol v nej uvedený dôvod výpovede, výpovedná lehota) a podľa názoru súdu je akceptovateľná aj jednomesačná výpovedná lehota, lebo táto nie je v rozpore so zákonom. Súd preto pristúpil ku zhodnoteniu platnosti a preukázaniu dôvodu výpovede. Bolo preukázané, že v daný deň, 15.8.2013 o cca 13,30 hod. došlo v DJŽ, najskôr ku slovnej potýčke a konfliktu medzi obyvateľmi DJŽ, medzi žalovaným a iným klientom zariadenia; uvedené vyvolali, ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu a jeho zamestnancov - svedkov, zdravotný diskomfort daného klienta, a došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu daného klienta. Súd nemal dôvod spochybňovať uvedené tvrdenie žalobcu a jeho svedkov o zhoršení zdravotného stavu klienta, aj keď žalovaný dané namietal. Výsluchy žalobcu a svedkov boli presvedčivé, opisovali priebeh deja zhodne a korešpondovali aj s písomným úradným záznamom žalobcu. Žalovaný pri riešení zdravotného stavu iného klienta nebol prítomný. Následne žalobca už len riešil vzniknutú situáciu - a došlo ku ďalšiemu nedorozumeniu medzi žalobcom - štatutárom a žalovaným a ku vzniku ďalších konfliktných udalostí opísaných v úradnom zázname, ktoré boli riešené oznámením o spáchaní priestupku. 9/Konanie žalovaného vo vzťahu ku F.. B. B., štatutárovi žalobcu, ako vyplynulo z uznesenia okresného úradu, nenaplnilo znaky priestupku, lebo žalovaný podľa jeho záverov, v konkrétnom prípade trpel v čase incidentu duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojim konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom alebo ovládať svoje konanie. Z hľadiska časovej, vecnej, miestnej súvislosti však toto konanie žalovaného nie je možné oddeliť od celkového správania sa žalovaného v daný deň, ktoré sa začalo nedorozumením a slovným konfliktom žalovaného s iným obyvateľom domova, ešte pred incidentom so štatutárom žalobcu. 10/Je nepochybné, že v DJŽ musia pre jeho užívateľov platiť určité pravidlá. Tieto upravil žalobca v Domovom poriadku č.l. 153 spisu, predtým Domáci poriadok, a upravujú zásady bezkonfliktného života, spolunažívania, pobyt prijímateľov sociálnej služby a poriadok v priestoroch a areáli zariadenia. Uvedené pravidlá musia jednotliví prijímatelia, a teda aj žalovaný, rešpektovať a dodržiavať. Podľa Článku XIII. Komunálna hygiena priestorov zariadenia, bod 12. písmeno m/ : V obývacích, spoločných priestoroch, balkónoch, jedálňach, chodbách výťahoch a vo všetkých ostatných priestoroch zariadenia a areáli nie je povolené používať hrubé a vulgárne výrazy voči ostatným prijímateľom, zamestnancom a návštevám iných prijímateľov, vrátane osočovania, ohovárania a šikanovania; písmeno n/ používať fyzické a psychické násilie voči spoluobyvateľom, zamestnancom, návštevám iných prijímateľov. Podľa Článku XIII. bod 13., nerešpektovanie vyššie uvedeného bodu sa považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, porušenie tohto Domáceho poriadku a zákona č. 448/2008 Z.z. Podľa bodu 14. Za hrubé porušenie dobrých mravov vymedzených týmto Domácim poriadkom, ktoré narúšajú občianske spolužitie podľa ustanovenia § 74 ods. 14, písm. a/ a b/ zákona č. 448/2008 Z. z., môže zariadenie jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

11/Podľa úvahy súdu prvej inštancie, správanie sa žalovaného - slovný konflikt žalovaného s iným klientom dňa 15.8.2013, z hľadiska intenzity, ani z hľadiska úmyslu, nedosiahlo taký charakter, aby ho bolo možné posúdiť ako hrubé, a zakladajúce dôvod skončenia zmluvy výpoveďou. Podľa názoru súdu sa jednalo o bežné prevádzkové nedorozumenie. Bežné nedorozumenia a konflikty medzi stranami, ako aj medzi samotnými užívateľmi domova nemožno vylúčiť. Tieto vznikajú aj v dôsledku špecifík tohto zariadenia, veku, zdravotného stavu jednotlivých prijímateľov sociálnej služby a nemožno ich považovať za také, ktoré by zodpovedali intenzite hrubého porušenia dobrých mravov. Žalobca má v

takých prípadoch škálu spôsobov ako postupovať podľa závažnosti nedodržiavania správania sa svojich klientov, upravené v čl. XXIX Domového poriadku. 12/Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobcom opísaný a aj preukázaný skutkový stav nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by zakladali nárok na uplatnenie práva vypovedať zmluvu. V konaní predložené dôkazy nesvedčia o tom, že žalovaný by sa v slovnom v konflikte správal takým spôsobom, ktoré by bolo možné takto posúdiť, pričom sú tu závažné pochybnosti o príčetnosti žalovaného aj v čase uvedeného daného slovného nedorozumenia. 13/Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zo strany žalovaného dochádzalo ku opakovaným nezhodám medzi ním a inými klientmi, a aj na žiadosť iných klientov bol riešený (úradné záznamy žalobcu č.l. 168-175 spisu), súd konštatoval, že uvedené skutočnosti ale neboli dôvodom výpovede zo sociálnej služby a súd sa nimi nemohol zaoberať. Súd na ne preto nemohol prihliadať pri rozhodnutí a posudzovaní dôvodu výpovede, lebo dôvod výpovede sa opieral o správanie sa popísané v úradnom zázname z 15.8.2013. 14/Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie dôvod výpovede za neplatný, nedošlo platne ku skončeniu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Žalovaný tak neužíva priestor neoprávnene a nie daný dôvod na jeho vypratanie. Preto súd žalobu žalobcu zamietol. 15/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 od. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 16/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na právny základ pre ukončenie vzťahu medzi stranami, ktorým bolo ustanovenie § 74 ods. 14 písm. a) zákona o sociálnych službách. V tejto súvislosti bolo kľúčovým pre rozhodnutie posúdenie otázky platnosti výpovede zmluvy o sociálnej službe, kde súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne posúdil otázku intenzity a závažnosti konania žalovaného. Hodnotenie konania žalovaného ako menej závažného, bežného nedorozumenia, neobstojí pri posúdení všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré narúša občianske spolužitie, treba považovať situácie, keď niektorý z prijímateľov sociálnych služieb konal takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelom zariadenia, v ktorom sa služba poskytuje, s ohľadom na ostatných prijímateľov sociálnych služieb a osôb, ktoré sa na poskytovaní sociálnej služby podieľajú. Súd prvej inštancie konštatoval, že je potrebné zohľadniť špecifiká zariadenia pre seniorov, nezobral však do úvahy, že špecifiká zariadenia je potrebné zohľadniť z hľadiska, že klienti sú vzhľadom na vek a odkázanosť citlivejší na negatívne zásahy, konanie žalovaného je preto potrebné hodnotiť prísnejšie, ako keby sa ho dopustil v inom prostredí. Pri posudzovaní otázky závažnosti konania žalovaného bolo potrebné prihliadať aj na práva ostatných prijímateľov sociálnych služieb, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil, keď konanie žalovaného hodnotil izolovane výlučne z pohľadu ochrany jeho práv, bez posúdenia vplyvu konania žalovaného na práva ostatných prijímateľov. Súd prvej inštancie rovnako nesprávne obmedzil posudzovanie závažnosti konania žalovaného iba na konflikt s iným klientom zariadenia a nezohľadňoval ďalšie súvisiace udalosti dňa 15. 8. 2013, najmä, že situácia rozrušila aj ostatných klientov, ktorí boli jej svedkami, resp. ďalšie správanie žalovaného - fyzické napadnutie riaditeľky zariadenia, nebezpečná jazda autom po areáli zariadenia. Už len samotný konflikt s iným klientom zariadenia nemožno považovať za bežné prevádzkové nedorozumenie, keď jeho následkom bolo zhoršenie zdravotného stavu klienta, situácia rozrušila aj ostatných klientov, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav tým, že nezohľadnil fyzické napadnutie riaditeľky zariadenia pri posúdení závažnosti porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Taktiež súd ignoroval iné opakované konflikty vyvolávané v minulosti žalovaným s inými klientami. To, že takéto správanie žalovaného nebolo dôvodom výpovede, nebráni tomu, aby sa vykonaným dokazovaním o týchto konfliktoch preukazovala závažnosť konania žalovaného, respektíve to, že zo strany žalovaného nešlo o konanie náhodné, jednorazové, ale naopak o konanie opakované. Žalobca preto považoval za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, ktoré narušilo občianske spolužitie, ktoré je nezlučiteľné s poskytovaním sociálnej služby. Ohľadom závažných pochybností o príčetnosti žalovaného v čase konfliktu odvolateľ konštatoval, že táto skutočnosť nemá vplyv na naplnenie podmienok výpovedného dôvodu. Účelom ustanovenia § 74 ods. 14 písm. a) zákona o sociálnych službách je ochrana poskytovateľa sociálnych služieb a ostatných prijímateľov sociálnych služieb pred takým konaním prijímateľa, ktoré by bolo nezlučiteľné s poslaním zariadenia. Ak niekto porušuje dobré mravy bez ohľadu na to, či jeho konanie je neúmyselné alebo konanie v stave, kedy sú jeho rozpoznávacie schopnosti znížené, musí mať poskytovateľ sociálnych služieb možnosť ochrany pred takýmto správaním. Z hľadiska naplnenia výpovedného dôvodu teda nie je rozhodujúca

subjektívna stránka ale iba to, či objektívne nastal taký skutkový stav, ktorý má byť dôvodom výpovede. V posudzovanom prípade takýchto stav nastal, nešlo na strane žalovaného o výnimočné, náhodilé konanie, vyvolané len dočasným zhoršením duševného stavu. V danom prípade súd prvej inštancie správne konštatoval, že výpoveď zmluvy o sociálnych službách mala inak všetky formálne náležitosti, skutkový dôvod výpovede bol dostatočne preukázaný, výpoveď bolo preto potrebné posúdiť ako platný právny úkon. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel. 17/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa neho bolo preukázané, že nebol naplnený dôvod § 74 ods. 14 písm. a) zákona o sociálnych službách pri nekvalifikovanej výpovedi žalobcu voči žalovanému. Žalobca spôsobil a naďalej spôsobuje žalovanému dlhotrvajúcu ujmu, porušil ústavné práva žalovaného ohľadom nedotknuteľnosti osoby, jeho súkromia, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, v časti práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného života, nedotknuteľnosti obydlia a vstupu do tohoto, ako aj na slobodu pohybu a pobytu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil hrubo dobré mravy. Už úradný záznam zo dňa 15.8.2013 bol vykonaný bez účasti žalovaného, opísaný skutkový stav vychádzal z tvrdení zamestnancov, ovplyvnených akousi odvetou za predchádzajúce kritické postoje žalovaného k činnosti žalobcu resp. k časti jeho zamestnancov. Žalobca navyše nerešpektoval jemu známy celkový duševný stav žalovaného, ani preukázanú duševnú poruchu. Žalovaný preto navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti. 18/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru, že dôvodné nie je. 19/ Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a patrí sudcovi. Pojmom dobré mravy teda možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa preto mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. 20/V danom prípade dôvodom výpovede danej žalovanému bolo, že tento ako prijímateľ sociálnej služby hrubo porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy tým, že hrubo porušil dobré mravy, čím narušil občianske spolužitie, ktorého konania sa mal žalovaný dopustiť 15.8.2013, čo je zaznamenané aj v úradnom zázname z riešenia krízovej situácie. Dôvodom teda bolo porušenie dobrých mravov značnej intenzity, nie opakované či sústavné porušovanie týchto. Ak by súd konštatoval, že zo strany žalovaného nešlo o konanie náhodné, jednorazové, ale naopak o konanie opakované, išlo by o celkom iné skutkové vymedzenie dôvodu výpovede, ktoré dôvodom výpovede neurobil ani sám žalobca. Práve to, že takéto správanie žalovaného nebolo dôvodom výpovede danej mu žalobcom, bráni tomu, aby sa vykonaným dokazovaním o týchto konfliktoch preukazovala (zvýšená) závažnosť konania žalovaného. 21/Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil správanie sa žalovaného dňa 15.8.2013 tak z hľadiska intenzity, ako i z hľadiska úmyslu za také, ktoré nedosiahlo charakter, aby ho bolo možné posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, a zakladajúce tak dôvod skončenia zmluvy výpoveďou. Súd prvej inštancie správne prihliadol na špecifiká zariadenia žalobcu, kde konflikty vznikajú už len v dôsledku veku či zdravotného stavu jednotlivých prijímateľov sociálnej služby. To, že klienti sú vzhľadom na vek, stupeň odkázanosti resp. zdravotný stav citlivejší na negatívne zásahy, platí pre všetkých prijímateľov sociálnej služby, teda aj pre žalovaného, ktorého konanie dňa 15.8.2013 bolo podľa všetkého do značnej miery ovplyvnené ochorením, nebolo by tak správne konanie žalovaného hodnotiť prísnejšie, ako keby sa ho dopustil v inom prostredí. To platí rovnako vo vzťahu k zamestnancom žalobcu, ktorí by mali prejavy toho-ktorého klienta poznať, tieto sa (najmä ak ide o následky ochorenia) snažiť eliminovať pochopením a individuálnym prístupom práve s cieľom zachovania komfortu všetkých prijímateľov sociálnej služby. Na druhej strane i žalovaný si musí uvedomiť, že žalobca nie je zdravotnícke zariadenie, obdobné prejavy jeho ochorenia skutočne môžu ostatných klientov rušiť, a je teda len na ňom, aby podobným situáciám sám predchádzal napr. dôslednou medikamentóznou resp. inou liečbou, v opačnom prípade sa vystavuje možnosti oprávneného použitia výpovedného dôvodu zo strany žalobcu - opakované či sústavné porušovanie dobrých mravov. 22/Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

23/V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 . 24/Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .