Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-55-2018.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Subarea
25Co/55/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: F. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, adresa I. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Macko, so sídlom Nitra, Koceľova 2, proti žalovanému: N. D., nar. XX.X.XXXX, adresa U., V. X. XX, zastúpenému advokátom: Mgr. Ing. Marián Galbavý, so sídlom Trnava, Kapitulská 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 8C/156/2010-195 zo dňa 1.8.2011, ktorým súd uložil žalovanému poriadkovú pokutu, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť poriadkovú pokutu vo výške 150,- Eur, a to Okresnému súdu Trnava do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 53 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) a vecne tým, že v predmetnej právnej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 21.7.2011 o 9.45 hod., na č. dv. 236, pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 27.6.2011. Na predmetné pojednávanie sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Poučenie o možnosti uloženia poriadkovej pokuty bolo žalovanému doručené spolu s predvolaním na už skorší termín pojednávania dňa 13.10.2010. Súd v súlade s ust. § 53 ods. 1 OSP rozhodol o uložení poriadkovej pokuty žalovanému, pretože tento svojim správaním hrubo sťažuje postup súdu v konaní, keďže sa na nariadené pojednávanie, na ktorom mal byť vykonaný dôkaz - doplnenie jeho výsluchu neustanovil bez ospravedlnenia včas a vážnymi okolnosťami a o možnosti uloženia poriadkovej pokuty bol poučený. Súd uviedol, že povinnosťou každého účastníka je dostaviť sa na predvolanie na súd a skutočnosť, že právny zástupca žalovaného dňa 29.6.2011 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 21.7.2011 z dôvodu čerpania dovolenky, nebola ospravedlniteľným dôvodom nedostavenia sa žalovaného na termín pojednávania dňa 21.7.2011, na ktorý bol riadne predvolaný za účelom vypočutia ku skutočnostiam, ktoré je potrebné zistiť za účelom ďalšieho pokračovania v prejednávanej veci. Súd uzavrel, že nedostavenie sa žalovaného na súd je správaním, ktoré sťažuje postup súdu v konaní, v ktorom sa koná o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán, keď ku konkrétnym skutočnostiam je potrebné vyjadrenie samotného žalovaného napriek tomu, že je v konaní zastúpený advokátom.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie s odôvodnením, že pred pojednávaním mu jeho právny zástupca JUDr. Štefan Bugala, advokát so sídlom J. Fándlyho 32, Trnava oznámil, že v čase pojednávania bude na dovolenke a ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní s tým, že pojednávanie bude odročené. Preto žalovaný na pojednávanie nešiel, pretože bez svojho právneho zástupcu by ani nesúhlasil, aby sa pojednávalo. Žalovaný žiadal súd, aby svoje rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty zrušil sám, prípadne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, aktuálne § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP a § 221 ods. 1 písm. i/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a uplatnené dôvody v odvolaní bolo posúdiť, či súd postupoval správne, keď napadnutým uznesením žalovanému uložil poriadkovú pokutu vo výške 150,- Eur, pretože sa tento bez ospravedlnenia nedostavil na nariadené pojednávanie napriek tomu, že bol na toto pojednávanie riadne predvolaný, čím hrubo sťažil postup súdu vo veci, pričom bol o možnosti uloženia poriadkovej pokuty pre tento prípad náležite poučený.
7. V zmysle § 53 ods. 1 v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinného Občianskeho súdneho poriadku, tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.
8. Podľa aktuálne účinného § 102 ods. 1 a 2 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie (ods. 1). Výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur (ods. 2).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej bolo rozhodovanie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov žalobkyne a žalovaného. Žalovanému bolo dňa 27.6.2011 do vlastných rúk doručené predvolanie na pojednávanie dňa 21.7.2011, pričom na tomto predvolaní bolo osobitne uvedené, že účasť žalovaného na pojednávaní je nutná a v prípade, ak sa na pojednávanie nedostaví riadne a včas, bude mu uložená poriadková pokuta a bude na pojednávanie predvedený. Predvolanie obsahovalo tiež poučenie podľa § 53 OSP. Na predmetné pojednávanie bol tiež predvolaný právny zástupca žalovaného JUDr. Štefan Bugala, ktorý si predvolanie prevzal dňa 21.6.2011. Súd teda na dané pojednávanie predvolával nielen právneho zástupcu, ale osobitne
aj samotného žalovaného. Zo spisu tiež vyplýva, že súd žalovanému aj predtým viackrát doručoval osobitne predvolania na pojednávania, ktoré predvolanie vždy obsahovalo poučenie podľa § 53 OSP. Prvé predvolanie na pojednávanie konané dňa 11.11.2010 si žalovaný prevzal dňa 13.10.2010, pričom na pojednávanie dňa 11.11.2010 sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mal doručenie predvolania riadne vykázané. Ďalšie predvolanie na pojednávanie konané dňa 21.12.2010 si žalovaný prevzal dňa 24.11.2010, predvolanie obsahovalo poučenie, že účasť žalovaného je nutná a súd žalovaného vyzval na preukázanie dôvodu jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 11.11.2010. Žalovaný dodatočne predložil potvrdenie o svojej práceneschopnosti v období od 10.11.2010 do 15.11.2010, na pojednávanie dňa 21.12.2010 sa dostavil. Predvolanie na ďalšie pojednávanie konané dňa 24.5.2011 si žalovaný prevzal dňa 6.5.2011, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, dostavil sa iba jeho právny zástupca. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 24.5.2011 vyplýva, že predmetné pojednávanie nemohlo byť efektívne vedené, pretože sa prejednávali pôžičky účastníkov konania, ku ktorým skutočnostiam bolo nevyhnutné, aby obe strany predniesli svoje skutkové tvrdenia, pričom právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá vedomosť o pôžičkách sporových strán, ani žalovaného, ani o ich plnení. Na ďalšie pojednávanie určené na deň 21.7.2011, v súvislosti s ktorým bola žalovanému uložená poriadková pokuta, súd predvolal právneho zástupcu žalovaného a osobitne aj žalovaného, ktorý si predvolanie prevzal dňa 27.6.2011, pričom predvolanie znova obsahovalo poučenie podľa § 53 OSP a osobitne na ňom bolo uvedené, že účasť žalovaného je nutná a môže mu byť v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, uložená poriadková pokuta, ako aj môže byť predvedený. Právny zástupca žalovaného doručil súdu prvej inštancie dňa 29.6.2011 ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 21.7.2011 z dôvodu čerpania dovolenky. Na pojednávanie dňa 21.7.2011 sa potom nedostavil nielen právny zástupca žalovaného, ale ani samotný žalovaný, a to bez ospravedlnenia. Pre neprítomnosť žalovanej strany bolo nutné pojednávanie odročiť, pričom súd rozhodol, že na ďalšie pojednávanie (dňa 29.9.2011) bude žalovaný predvedený políciou. Zároveň napadnutým uznesením žalovanému uložil poriadkovú pokutu pre hrubé sťaženie postupu súdu v konaní, proti ktorému uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Vec sama je právoplatne skončená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/156/2010-608 zo dňa 23.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/1002/2015-649 zo dňa 28.6.2017, a to dňom 14.9.2017.
10. Ustanovenie § 53 OSP oprávňuje súdu uložiť procesnej strane (predtým účastníkovi konania) poriadkovú pokutu z dôvodov v ňom uvedených. Slúži predovšetkým na zabránenie prieťahom v súdnom konaní, kedy súd tieto pokuty ukladá v záujme urýchlenia súdneho konania. Súd môže účastníkovi/ strane uložiť poriadkovú pokutu najmä, ak tento hrubo sťaží postup konania (súdu), akým prípadom je aj bezdôvodné neustanovenie sa na súd, alebo neustanovenie sa na súd bez primeraného alebo súdom uznaného dôvodu. Poriadkovú pokutu však môže súd uložiť len v prípade, že osoba, ktorej bola uložená povinnosť dostaviť sa na súd svoju nečinnosť neospravedlnila včas a závažnými dôvodmi. Posúdenie, či takouto osobou uvádzané dôvody sú závažné, je potom na úvahe súdu aj vzhľadom na uloženú povinnosť a ostatné okolnosti konkrétneho prípadu. Výklad hrubého sťaženia postupu konania je vecou posúdenia individuálneho prípadu. Vyžaduje brať do úvahy nielen konanie, úkon alebo iné, najmä pasívne správanie účastníka/strany alebo inej osoby, ale aj to, či takou skutočnosťou došlo k poruche v postupe súdu, ktorá má za následok neurobenie relevantného úkonu, prípadne nerozhodnutie veci, ak už súd jej rozhodnutie mal pripravené a len účastník alebo iná osoba zmarila toto rozhodnutie. Poriadková pokuta ako peňažná sankcia má plniť predovšetkým výchovnú funkciu, a predstavuje jeden z právnych prostriedkov, ktorý má slúžiť súdu v rámci vedenia pojednávania na to, aby využitím týchto nástrojov mohol viesť pojednávanie tak, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne, nerušene, efektívne a hospodárne.
11. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti uloženia poriadkovej pokuty žalovanému, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nariadené na deň 21.7.2011 bez ospravedlnenia nedostavil. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom je súčinnosť samotných sporových strán (predtým účastníkov konania) nevyhnutná, pretože jeho predmetom sú otázky týkajúce sa masy BSM (jednotlivých položiek patriacich do BSM majúcich sa vyporiadať) a spôsobu jeho vyporiadania. V danom štádiu konania, t. j. v čase pojednávania dňa 21.7.2011 sa prejednávali otázky ohľadom pôžičiek a úverov sporových strán, kde bolo podstatné, aby žalovaný o nich poskytol svoje vlastné skutkové tvrdenia, najmä ak jeho právny zástupca na predchádzajúcom pojednávaní uviedol, že o nich nemá žiadnu vedomosť. Za účelom výsluchu žalovaného preto súd nariadil pojednávanie na deň 21.7.2011, na ktoré žalovaného osobitne
predvolal s riadnym poučením o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie bez ospravedlnenia a na tomto predvolaní mu osobitne zdôraznil, že jeho osobná účasť na pojednávaní je nutná. Napriek uvedenému sa žalovaný na pojednávanie dňa 21.7.2011 bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil. Neobstojí obrana žalovaného, že jeho právny zástupca mu oznámil, že sa z tohto pojednávania ospravedlnil z dôvodu čerpania dovolenky a povedal mu, že pojednávanie bude odročené. Právny zástupca žalovaného totiž vo svojom ospravedlní z pojednávania majúceho byť dňa 21.7.2011, o odročenie pojednávania nežiadal, neospravedlnil z neúčasti na pojednávaní ani svojho klienta. Súd preto pojednávanie dňa 21.7.2011 vykonal, dostavili sa naň tak žalobkyňa ako aj jej právna zástupkyňa. Žalovaný sa však nedostavil, preto bolo predmetné pojednávanie zmarené a muselo byť odročené. Aj z predchádzajúceho správania sa žalovaného, ktorý sa opakovane napriek predvolaniu na pojednávania nedostavoval je zrejmé, že žalovaný neposkytoval súdu súčinnosť potrebnú pre efektívne vedenie konania. Svojou neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní dňa 21.7.2011 spôsobil zbytočný prieťah. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že by s pojednávaním v neprítomnosti svojho právneho zástupcu nesúhlasil, pretože v tom prípade mal súdu zaslať vopred svoje vlastné ospravedlnenie (keď už ho neospravedlnil jeho právny zástupca), mal uviesť tento dôvod, súd by potom mohol zvážiť dôvodnosť odročenia pojednávania, a pojednávanie mohlo byť s predstihom odročené, žalobkyňa a jej právna zástupkyňa sa naň nemuseli dostavovať. Žalovaný mal pritom dostatok času zaslať súdu svoje ospravedlnenie, nakoľko predvolanie na toto pojednávanie (21.7.2011) si prevzal už dňa 27.6.2011, pričom právny zástupca žalovaného sa súdu ospravedlnil už dňa 29.6.2011. Pokiaľ teda právny zástupca žalovaného v ospravedlnení nežiadal o odročenie pojednávania, neospravedlnil z pojednávania svojho klienta a ani žalovaný svoju neúčasť z pojednávania dňa 21.7.2011 vopred náležite neospravedlnil, spôsobil hrubé sťaženie postupu konania, za ktoré mu prvoinštančný súd dôvodne uložil poriadkovú pokutu vo výške 150,- Eur.
12. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).