Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/136/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcov: 1/. Ing. M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K., A. XX, 2/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: Ing. U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C., R. XX, proti žalovanému: N. O., nar. X.XX.XXXX, bytom K., T. XX, zastúpeného AK: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom Trnava, Nám. SNP č. 2, o určenie hranice medzi pozemkami, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/262/2013-362 zo dňa 30. novembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd zmenu žaloby n e p r i p ú š t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol (určenie, že hranica medzi parcelami v okrese R., obci K., katastrálnom území K. H. N., p.č. 697/2 /vo vlastníctve žalobcov/ a p.č. 696/3 a 696/7 /vo vlastníctve žalovaného/ je určená bodmi 285 a 293 a hranica medzi p.č. 696/4 /vo vlastníctve žalobcov/ a 696/3 /vo vlastníctve žalovaného/ je určená bodmi 282 a 283, všetko podľa GP z roku 1993 Ing. D.), II. výrokom priznal žalovanému voči žalobcom právo na náhradu trov konania v plnej výške, III. výrokom priznal štátu právo na náhradu trov voči žalobcov v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 258 ods. 1, § 259 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany sporu vlastnia susediace nehnuteľnosti v k.ú. K. H. N.. Ich právni boli podielovými spoluvlastníkmi, ktorých podielové spoluvlastníctvo bolo rozsudkom okresného súdu č. k. 9C 60/90 zo dňa 3.5.1993 (čl. 14) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co 199/93 zo dňa 19.8.1993 (čl. 16) zrušené a právna predchodkyňa žalobcov nadobudla nehnuteľnosti: p.č. 696/1 vo výmere 48 m2, p.č. 696/4 vo výmere 27 m2, p.č. 696/6 vo výmere 49 m2, p.č. 697/2 vo výmere 254 m2, p.č. 698/1 vo výmere 938 m2, spolu vo výmere 1316 m2. Právny predchodcovia žalovaného nadobudli p.č. 696/2 vo výmere 64 m2, p.č. 696/3 vo výmere 280 m2, p.č. 697/1 vo výmere 62 m2, p.č. 698/2 vo výmere 910 m2, spolu vo výmere 1316 m2. V ich podielovom spoluvlastníctve zostala p.č. 696/5 vo výmere 146 m2 (pri rozhodovaní vychádzal súd z GP z roku

1993 Ing. D.). Žalobcovia Darovacou zmluvou zo dňa 31.5.1999 (vklad povolený 10.11.1999 pod č. V 1720/99) nadobudli spoluvlastnícke podiely predmetných nehnuteľností každý v 1-ici a v prípade p.č. 696/5 v 1-ine od svojej právnej predchodkyne. Žalovaný Darovacou zmluvou zo dňa 17.2.1994 (vklad povolený 18.2.1994 pod č. V 194/94) nadobudol do výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti a v prípade p.č. 696/5 spoluvlastnícky podiel v 1-ici. Podľa LV č. XX k.ú. K. H. N. súd spoluvlastníkmi p.č. 696/5 vo výmere 138 m2 žalobcovia každý v 1-ine a žalovaný v 1-ici. Podľa LV č. XX k.ú. K. H. N. spoluvlastníkmi p.č. 696/1 vo výmere 49 m2, p.č. 696/4 vo výmere 27 m2, p.č. 696/6 vo výmere 49 m2, p.č. 697/2 vo výmere 247 m2 a p.č. 698/1 vo výmere 938 m2, spolu 1310 m2 sú žalobcovia každý v 1-ici. Podľa LV č. XX k.ú. K. H. N. že vlastníkom p.č. 696/2 vo výmere 67 m2, p.č. 696/3 vo výmere 176 m2, p.č. 696/7 vo výmere 112 m2, p.č. 697/9 vo výmere 3 m2, p.č. 697/1 vo výmere 62 m2, p.č. 698/2 vo výmere 764 m2, p.č. 698/3 vo výmere 130 m2 a p.č. 698/4 vo výmere 16 m2, spolu 1330 m2 je žalovaný. Podľa spisu Okresného úradu v Trnave katastrálny odbor č. X 153/99, rozhodnutím zo dňa 22.2.2000 bol opravený zákres stavby a vlastníckych hraníc v katastrálnej mape medzi p.č. 696/1, 696/4, 697/2 zapísanými na LV č. XX vo vlastníctve žalobcov a p.č. 696/2, 696/3 zapísanými na LV č. XX a p.č. 696/5 zapísanou na LV č. XX. Zároveň sa opravili výmery parciel a to: pozemkov vo vlastníctve žalobcov zapísaných na LV č. XX p.č. 696/1 sa zmenila výmera z 48 m2 na 49 m2 (+1 m2), u p.č. 697/2 sa zmenila výmera z 254 m2 na 247 m2 (-7 m2), pozemkov vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XX p.č. 696/2 sa zmenila výmera z 64 m2 na 67 m2 (+3 m2), u p.č. 696/3 sa zmenila výmera z 280 m2 na 291 m2 (+11 m2), p.č. 696/1 zapísanej na LV XX v spoluvlastníctve strán sporu sa zmenila výmera z 146 m2 na 138 m2 (-8 m2). Na odvolanie žalobcov Krajský úrad v Trnave katastrálny odbor rozhodnutím č. Xo 16/2000 zo dňa 16.11.2000 zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu a v odôvodnení uviedol, že pri vyhotovovaní technickohospodárskej mapy v roku 1984 nebol dodržaný technologický predpis pre toto meranie, následkom čoho nebola dosiahnutá dostatočná presnosť merania a došlo k nesprávnemu zákresu hranice pozemkov do katastrálnej mapy a následne k nesprávnemu výpočtu výmier. Hranice pozemkov v teréne sa nezmenili, lebo sú oplotené, iba zákres týchto hraníc v katastrálnej mape nebol správny. Merania pre ďalšie geometrické plány vrátane GP z roku 1993 Ing. D. neboli dostatočne skontrolované a chybné údaje boli prevzaté do týchto GP. Po vykonaných meraniach a novými výpočtami bolo potrebné opraviť zákres domu a hraníc medzi parcelami a opraviť nesprávne výmery. Rozhodnutím Krajského úradu v Trnave katastrálny odbor č. OK-1/2001 zo dňa 18.6.2001 zamietol návrh na obnovu konania Krajského úradu katastrálneho odboru v Trnave č. Xo 16/2000, toto rozhodnutie bolo potvrdené Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-2536/2001/Sl zo dňa 9.1.2002, ktorým zamietli odvolanie žalobcov. V konaní vedenom na okresnom súde č. k. 15C/130/1999 sa žalobca (ktorý je v konaní 27C/262/2013 v postavení žalovaného) domáhal vypratania nehnuteľnosti voči žalovaným (t.j. voči právnym predchodcom žalobcov v konaní 27C/262/2013) z dôvodu, že svoj rodinný dom postavili nie na hranici svojho pozemku ale 20 - 25 cm na pozemku žalobcu. Okresný súd rozsudkom č. k. 15C/130/1999-489 zo dňa 13.10.2009 (čl. 39) okrem iného zriadil vecné bremeno. Po odvolaní oboch strán sporu Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 10Co/10/2010-557 so dňa 28.9.2010 (čl. 47) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaných užívať pozemok žalobcu parc. č. 696/9 zastavaná plocha o výmere 3 m2, tak ako bol vytvorený geometrickým plánom Ing. A. O. z 20.11.2007 č. 48/2007 za náhradu 12,- Eur ročne a to z dôvodu, že bolo preukázané, že žalovaný postavili svoju nehnuteľnosť na pozemku žalobcu o výmere 3 m2. V konaní sp. zn. 15C/130/1999 už pred súdom prvej inštancie namietali žalovaní (v konaní 27C/262/2013 právny predchodcovia žalobcov), že je potrebné vytýčiť novú právnu hranicu medzi pozemkami po rozhodnutí Okresného úradu v Trnave (č. X 153/99). K uvedenej obrane okresný súd uviedol, že spomínané rozhodnutie v zmysle § 59 Katastrálneho zákona riešili opravu zákresu stavby a vlastníckej hranice v katastrálnej mape a z toho vyplývajúce výmery, keď hranice pozemkov sa v teréne nezmenili, čo potvrdil aj vypočutý svedok Ing. Q.. Ani odvolací súd v rozhodnutí č. k. 10Co/10/2010-557 neprihliadol na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaných o posune hraníc a oprave výmery pozemkov. Poukázal na skutočnosť, že opravou hraníc sa nezmenili len výmery pozemkov žalobcu ale i žalovaných a to v jednom prípade sa ich pozemok zväčšil, ale zároveň sa znížila i výmera pozemku v spoluvlastníctve strán sporu. Najdôležitejšie bolo, že žiadne zmeny v zákresoch nemohli zmeniť vnímanie susedmi hranice ich pozemkov, táto bola definovaná priebehom plota a prerušená budovou, ktorej stena tvorila prirodzené pokračovanie plota. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali obe strany dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením č. k. 1Cdo 90/2011-611 zo dňa 30.10.2012 (čl. 55). Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Ľudmily Mužíkovej č. 6/2015 zo dňa 24.4.2015 vyplýva, že skutkový stav priebehu hraníc v teréne medzi p.č. 696/3, 696/9 vo vlastníctve žalovaného a p.č. 697/2 vo vlastníctve žalobcov, nie je totožný s grafickým zákresom priebehu hraníc v katastrálnej mape. Skutkový stav užívania nehnuteľností nezodpovedá právnemu

stavu určenému rozsudkom súdu pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva z roku 1993, nakoľko po oprave výmery pozemkov v roku 2000 sa znížila výmera pozemkov vo vlastníctve žalobcov o 20 m2. V prílohe č. 5 (čl. 221) znalkyňa červenou farbou zvýraznila priebeh užívacích hraníc v teréne, ktorý nie je totožný s aktuálnym priebehom hraníc v katastrálnej mape po oprave v roku 2000. Z uvedenej prílohy vyplýva, že hranice medzi p.č. 697/2 a 696/3 v teréne sú mierne posunuté do p.č. 696/3 vo vlastníctve žalovaného a to z oboch strán mimo rodinného domu postaveného na p.č. 696/7. Hranica medzi spoločnou p.č. 696/5 a p.č. 696/3 je tiež čiastočne posunutá do p.č. 696/3 vo vlastníctve žalovaného. Hranica medzi p.č. 696/4 a p.č. 696/3 nie je posunutá, ďalej že hranica medzi p.č. 697/2 žalobcov je posunutá v neprospech spoločnej p.č. 696/5. Znalkyňa na pojednávaní uviedla (čl. 338), že pri vyhotovení GP pri rozdelení a vyporiadaní nehnuteľnosti v roku 1993 boli zle zamerané súradnice bodov. Ich oprava a s tým súvisiaca oprava grafického zákresu hraníc v mape a výmery parciel bola vykonaná v roku 2000 tak, ako je v súčasnosti uvedená na LV. Opravené súradnice kopírujú oporné body v teréne, napr. rohy domov, tvar a rozmer pozemkov. Po oprave hranice v operáte sa neposúva hranica v teréne. Tvar a rozmer pozemkov z GP je záväzný, nie však výmera pozemkov, ktorá je odvodeným údajom katastra. Zameraním zistený skutkový stav v teréne zodpovedá s minimálnymi dovolenými odchýlkami stavu v katastri nehnuteľností. Napr. ploty medzi p.č. 697/2 a p.č. 696/3 a medzi p.č. 696/5 a p.č. 696/3 sa nachádzajú na parcele žalovaného. Plot medzi spoločnou p.č. 696/5 a p.č. 697/2 vo vlastníctve žalobcov zasahuje do spoločného pozemku. Hranica medzi domami strán sporu bola riešená znalcom Gerčákom v inom konaní vedenom na tunajšom súde č. k. 15C 130/1999. Tvar a rozmer pozemkov, ktorý zistila je v súlade so stavom v GP z roku 1993 Ing. D.. Ak by sa v teréne posunuli hranice podľa tohto pôvodného GP a podľa nesprávnych pôvodných súradníc, boli by hranice pozemkov v teréne posunuté do pôvodných stavieb, teda nekopírovali by plot a steny domov.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým žalobou na vydanie veci, žalobou na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj žalobou na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani žalobu na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Po vykonanom znaleckom dokazovaní je potrebné, by žalobcovia v zmysle vykonaného dokazovania upravili petit o určenie ktorý zo sporných pozemkov im patrí.

5. Žalobcovia sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o určenie hranice medzi pozemkami 697/2 a p.č. 696/3 a 696/7 a medzi p.č. 696/4 a 696/3 z dôvodu, že opravou v operáte katastra nehnuteľností v roku 2000 sa zmenila výmera ich pozemkov určená pri zrušení spoluvlastníctva v roku 1993 rozsudkom sp. zn. 9C/60/90. Výmera sa znížila o 7 m2 u p.č. 696/2, (pričom opomenuli uviesť, že sa zároveň zvýšila výmera u ich p.č. 696/1 o 1 m2), ďalej sa znížila výmera p.č. 696/5, ktorej sú spoluvlastníkmi aj s žalovaným o 8 m2, t.j. podiel žalobcov na tejto parcele sa znížil o 4 m2, rovnako ako podiel žalovaného a zároveň sa zvýšila výmera pozemkov žalovaného p.č. 696/2 o 3 m2 a p.č. 696/3 o 11 m2. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by boli zmenené predmetné sporné hranice v teréne. Strany sporu užívajú nehnuteľnosti reálne podľa rozsudku súdu z roku 1993, kedy bolo ich podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že tvar a rozmer pozemkov a tiež hranice v teréne, ktoré sú od rozhodnutia v roku 1993 nezmenené sa ani po oprave v operáte nezmenili, len sa zmenili výmery pozemkov. Znalkyňa zameraním zistila, že hranice pozemkov sú určené opornými bodmi v teréne (tvorené plotmi, rohami domov, stenou), pričom zistený skutkový stav teréne zodpovedá s minimálnymi dovolenými odchýlkami stavu v katastri nehnuteľností. Medzi p.č. 697/2 a p.č. 696/3 a medzi p.č. 696/5 a p.č. 696/3 je hranica tvorená plotom, ktorý sa nachádza celý na parcele žalovaného, teda nezasahuje do parcely žalobcov. Plot medzi spoločnou p.č. 696/5 a p.č. 697/2 vo vlastníctve žalobcov zasahuje do spoločného pozemku v prospech žalobcov a nie žalovaného. Hranica v teréne medzi p.č. 696/4 a 696/3 nie je posunutá a zodpovedá stavu v katastri nehnuteľnosti. Hranica medzi domami strán sporu bola jediná predmetom konania č. 15C/130/1999, kde ju súd riešil ako predbežnú otázku a dospel k záveru, že nehnuteľnosť žalobcov je postavená na p.č. 696/7 vo vlastníctve žalovaného a teda, že žalobcovia zasiahli do vlastníckeho práva žalovaného, preto súd zriadil v jeho prospech vecné bremeno. Na základe tohto rozsudku súdu, ktorého súčasťou je i geometrický plán, po jeho zápise do katastra nehnuteľností bola zapísaná novovytvorená p.č. 696/9, ktorej existenciu žalobcovia napriek rozsudku súdu neuznávajú. Nakoľko sa však priebeh hranice medzi domami strán riešil len ako predbežná otázka nejde o res iudikata, naviac vo veci nešlo o totožných

účastníkov konania, preto súd rozhodoval aj o tejto časti hranice pozemkov. Znalkyňa zistila, že tvar a rozmer pozemkov (nie ich výmera), ktoré tvoria spornú hranicu je v súlade so stavom uvedeným v GP z roku 1993 Ing. D..

6. V konaní bolo preukázané, že hranice skutočné v teréne a aj právne podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností sú v postate totožné. Nebolo preukázané, že by žalovaný zasahoval do užívania nehnuteľností žalobcov. Naopak, bolo preukázané, že žalobcovia čiastočne zasahujú do užívacieho práva žalovaného. K obdobnému záveru dospel súd aj v konaní sp. zn. 15C/130/1999 a z tohto dôvodu bola odčlenená a vytvorená nová p.č. 696/9. Z dôvodu vytvorenia p.č. 696/9, ktorá bola zapísaná na LV č. XX až po doručení právoplatného rozsudku č. k. 15C/130/1999 spolu s GP katastrálnemu odporu, došlo k zmene a p.č. 696/7 a p.č. 697/2 nemajú spoločnú hranicu, nakoľko sa medzi nimi sa nachádza p.č. 696/9. Žalobcovia sa domáhajú umožnenia užívania nehnuteľností v rozsahu určeného súdom v konaní 9C/60/90, ktorým bolo zrušené a vyporiadané ich spoluvlastníctvo. Podanou žalobou sa vlastne domáhajú revízie tohto právoplatného a vykonateľného rozsudku. Na tento účel slúžia iné inštitúty, napr. obnova konania. Pričom sami žalobcovia tvrdia a v konaní bolo preukázané, že pri vyhotovovaní GP z roku 1993 Ing. D. tento pochybil, nakoľko si zle zameral súradnice, na základe ktorých vypracoval geometrický plán. Chyba v operáte bola následne opravená zápisom zmien výmery a zákresu hraníc na súčasný stav. Žiadna z týchto zmien nemala vplyv na vnímanie hranice pozemkov susedmi, pretože bola definovaná priebehom plota, ktorého umiestnenie sa od roku 1993 nemenilo. Zmenou v operáte sa nezmenil tvar pozemkov a ani jeho hranice, opravila sa len výmera pozemkov. V konaní bolo preukázané, že predmetné sporné hranice v teréne zodpovedajú s minimálnymi dovolenými odchýlkami stavu v katastri nehnuteľností. A aj v prípade odchýlok nie sú v neprospech žalobcov, naopak bolo preukázané, že sú v neprospech žalovaného alebo v neprospech spoločného pozemku. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že sú vlastníkmi bližšie nezistenej časti pozemkov, v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Okresný súd návrhy na doplnenie dokazovania navrhované žalobcami zamietol, nakoľko boli vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania nadbytočné. V prípade svedka nebol návrh dostatočne určitý. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenie, že je znalecký posudok vyhotovený vo veci nedostatočný a preto je potrebné ho doplniť. Z ich vyjadrení je len zrejmé, že nesúhlasia s jeho závermi a opätovne chcú aby znalkyňa zopakovala a doplnila dokazovanie a to premeraním všetkých pozemkov, teda nie len určiť priebeh hranice.

8. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške, t.j. 100%, nakoľko bol v konaní plne úspešný.

9. Štátu vznikli v konaní výdavky vo výške priznaného znalečného z rozpočtových prostriedkov okresného súdu, proti ktorému podali žalobcovia odvolanie. Uznesenie o priznaní znalečného nie je právoplatné. Okresný súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania v plnej výške od plne neúspešných žalobcov.

10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorým napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie kompenzačnému vyrovnaniu vlastníckych podielov a zaviaže žalovaného k úhrade trov prvoinštančného aj druhoinštančného konania, ako aj vrátenia doterajšej úhrady za nepodloženú a neexistujúcu parcelu č. 696/9 a novej úhrady v zmysle uvedeného, alternatívne zruší a vec vráti na ďalšie konanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovali tým, že sa nedomáhajú údajnej „revízie“ hraníc určených v roku 1993, ale iba požadujú dodržanie a rešpektovanie styčných hraníc a vlastníckych podielov určených rozsudkami súdov v roku 1993 pre obe rodiny. Katastrálny odbor OÚ Trnava zistil v roku 1999, že pán O. ako sused vedľajšieho pozemku užíva viac - väčší pozemok ako mu bol určený v roku 1993, čo potvrdil vydaním „Rozhodnutia“ č. X 153/99 zo dňa 22.2.2000. Žalovaný si postavil v roku cca 1997 až 1999 na svojej parcele č. 696/3 stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia a bez vytýčenia stavby geodetom (teda na čierno). Chybné umiestnenie stavby žalovaného zistil geodet Ing. U., keď časť stavby žalovaného presahuje do susediacej parcely č. 697/2, ktorú vlastnia žalobcovia, z ktorej zaberá pás 0,32 m, ktorý pri dĺžke hranice 21,37 m predstavuje záber 7 m2, taktiež si žalovaný svojvoľne posunul styčnú hranicu medzi parcelou č. 696/3 a parcelou č. 696/4, kde zabral ďalšie cca 4 m2 zo spoločnej parcely č. 696/5. Týmto si žalovaný zväčšil parcelu

č. 696/3 celkom o 11 m2. Túto skutočnosť preskúmal Ing. Q. (vedúci technického oddelenia KO-OÚ- T) a vydal rozhodnutie č. X 153/99 zo dňa 22.2.2000 (č.l. 110), ktorým zistil užívací stav a potvrdil, že žalovaný užíva parcelu č. 696/3 navýšenú o 11 m2 a žalobcovia o to menej, čo znamená neoprávnené obohatenie žalovaného. Na pojednávaní dňa 20.9.2011 Ing. Q. prehlásil, že vydané rozhodnutie č. X 153/99 je iba návrhom pre súd, nie na zápis do katastra nehnuteľností (nie je to zaevidované v zázname). Tvrdenie, že navýšenie vlastníckeho podielu a s tým súvisiace premiestnenie styčnej hranice medzi parcelami č. 696/3 a č. 697/2 môže rozhodnúť len súd, potvrdili vedúca KO-KÚ-T predposledné dve vety rozhodnutia č. Xo 16/2000 zo dňa 16.11.2000 (č.l. 113), riaditeľka Ing. D. Správy katastra Trnava, listom č. Sk-TA-AE12-104/02 zo dňa 26.3.2002, riaditeľka Ing. A. Správy katastra Trnava listom č. B/2010/00008 zo dňa 16.11.2000, rozsudok KS v Trnave č. k. 10Co/10/2010-557 zo dňa 28.9.2010 (na strane 8, druhý odsek), uznesenie NS SR č. k. 1Cdo/90/2011 zo dňa 30.10.2012 (strana 4, druhý odsek). Nezistený pracovník KO OÚ Trnava zapísal Rozhodnutie KO-OÚ-T č. X 153/99 zo dňa 22.2.2010 do katastra nehnuteľností, čím premiestnil - posunul styčnú hranicu z pôvodného umiestnenia o 32 cm na hranicu stavby žalovaného, aby žalovaný mohol tvrdiť, že jeho stavba sa nachádza iba na jeho parcele č. 696/3, čím ale zároveň zvýšil výmeru parcely č. 696/3 z 280 m2 na 291 m2 (o 11 m2). Záznam zmeny č. 41/2002 - X 153/99, Xo 16/2000 bol vykonaný v rozpore s katastrálnym zákonom č. 162/1995 Z. z., nakoľko neexistuje rozsudok súdu o zmene výmer vlastníckych podielov, ani GP z obdobia záznamu - prepisovania vlastníckych podielov pri parcele č. 696/3 z 280 m2 zvýšená na 291 m2 - vlastník žalovaný, u parcely č. 697/2 z 254 m2 znížená na 247 m2 - vlastníci žalobcovia a u parcely č. 696/5 z 146 m2 znížená na 138 m2 - vlastníci spoločne. Týmto nezákonným záznamom zaviedli do katastra nehnuteľností aj z toho vyplývajúce zmeny priebehu styčných hraníc (§ 67c ods. 5 KZ). Záznam zmeny č. 41/2002 je právne neplatný v zmysle § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené sa týka aj záznamu zmeny č. 197/2014 nakoľko neexistuje rozsudok, aby bol vkladu schopný, že parcela č. 696/3 má výmeru 291 m2 (iba 280 m2). Zamietnutie žaloby je rozpore s čl. 12, 20 Ústavy, Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný odcudzil časť pozemku žalobcov, na ktorom si umiestnil časť svojej stavby domu, žalobcovia nemôžu ani užívať túto časť pozemku, platia daň obci aj za túto scudzenú časť vlastného pozemku, hoci majú znemožnené ju vlastniť. II. výrokovú vetu napádajú v celom rozsahu a navrhujú, aby odvolací súd zmenil výrok prvoinštančného súdu aby mali žalobcovia právo voči žalovanému na náhradu trov konania a určil žalovanému uhradiť mimo náhrady trov konania aj úhradu za doterajšie neoprávnené užívanie (násilný prenájom) časti pozemku žalobcov z parcely č. 697/2 7 m2, či predstavuje zabraný pás široký 0,32 m po celej hranici dlhej 21,37 a z parcely č. 696/5 spoločný dvor si neoprávnene prisvojil 4 m2 uhradil žalobcom sumu 612 Eur za 17 rokov (ročne za 7 m2 po 4 Eurá a za 4 m2 po 2 Eurá spolu za rok 28,- Eur + 8 Eur celkom za rok 36,- Eur - od roku 2000 do 2016). Zároveň aby v súlade s § 147 Občianskeho súdneho poriadku uložil za prieťahy v konaní, aby sa na úhrade trov konania podieľali aj právny zástupca žalovaného a súdny znalkyňa (právny zástupca žalovaného od roku 1999 nepredložil dodnes listinné dôkazy v zmysle výzvy a urgencie súdu čl. 16, 17, 18 spisu sp. zn. 15C/130/1999 a znalkyňa odmietla spracovať a predložiť geometrický plán s návrhom na kompenzačné riešenie, čo by umožnilo už skoršie ukončenie predmetného súdneho konania). III. výrokovú vetu napádajú v celom rozsahu, keď im nie je zrejmé prečo by mal štát hradiť znalečné za znalecký posudok, ktorý je nepoužiteľný, neobsahuje základnú listinu, akou má byť geometrický plán (namiesto náčrtov), bez ktorého sa nedá právne správne posúdiť priebeh styčnej hranice medzi dvomi spornými parcelami, napr. medzi parcelou č. 696/3 a parcelou č. 697/2 ani medzi parcelou č. 696/3 a parcelou č. 696/4. Styčné hranice parciel vyznačené v znaleckom posudku červenou farbou sú nielen zavádzajúce ale je to krivé tvrdenie znalkyne pre súd. Navrhujú, aby odvolací súd uložil súdnej znalkyni úlohu v teréne vytýčiť okolíkovať koncové body styčnej hranice parcela č. 696/6 označenej červenou farbou na Pr. č. 6 znaleckého posudku: body č. 290 a 294, aby označila vzdialenosť červenej hranice od čiernej hranice u parcely č. 696/6, aby v grafickom náčrtku Príl. č. 5 znaleckého posudku: body označené červenou farbou č. 12 a č. 13 v teréne vytýčila a okolíkovala, aby uviedla vzdialenosť medzi červene označeným bodom č. 13 a bodom čierne označeným č. 27-28, čo sa preverí pri miestnej obhliadke. Takáto požiadavka bola predložená okresnému súdu dňa 21.9.2016.

11. Ďalej sa žalobcovia vyjadrili k odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré namietajú v bodoch: č. 2 posledná veta: po „oprave“ : akej oprave, v odôvodnení sa neuvádza, kto zapríčinil, kto mal na to oprávnenie, kto to vykonal (na súdnom pojednávaní budú požadovať vysvetlenie od právneho zástupcu žalovaného). Bod č. 4 je zavádzajúci a nepravdivý (na súdnom pojednávaní budú požadovať vysvetlenie od právneho zástupcu žalovaného). Bod 5 z ktorého dátumu je LV z ktorého zistil okresný súd skutkový stav. Bod č. 6 jedine správne a právne skonštatovaný skutkový stav. Bod č. 10 a č. 11 sú v rozpore s

bodom č. 6 druhou vetou v bode č. 2. Bod č. 12 v prvej vete okresný súd potvrdzuje, že boli opravené aj zákresy hraníc a to bez rozhodnutia súdu. Krajský úrad v Trnave katastrálny odbor potvrdil rozhodnutie okresného úradu, potvrdil iba užívaní stav, opomenul uviesť, že katastrálny odbor nie je oprávnený na určenie nového priebehu hranice pozemkov. Bod č. 14 je zavádzajúci. Požadujú aby súd určil predloženie listinných dôkazov, ktoré požadovala sudkyňa v konaní sp. zn. 15C/130/1999 od právneho zástupcu žalovaného čl. 16, 17, 18. Bod č. 15 je zavádzajúce tvrdenie, nakoľko aj odvolací súd v rozsudku č. k. 10Co/10/2010 strana 8 potvrdil chybné konanie súdu prvej inštancie na odkaz údajného zápisu na neexistujúcom LV, čo potvrdil aj NS SR v uznesení sp. zn. 1Cdo 90/2011-611. Bod č. 17 prvé dve vety: znalkyňa potvrdzuje, že záznam vykonaný Správou katastra nezodpovedá právnemu stavu určeného rozsudkami súdov v roku 1993. Odvolávanie sa na hranice vyznačené červenou čiarou je krivé tvrdenie znalkyne pre súd. Bod č. 18 už druhá veta potvrdzuje, že bola vykonaná oprava zákresu hraníc v roku 2000 bez rozhodnutia súdu. Predposledná veta je krivé tvrdenie znalkyne. Bod č. 19 trvajú na požiadavke, aby pracovník určený riaditeľkou katastrálneho odboru podal vysvetlenie k doterajšiemu postupu. Bod č. 20 je zavádzajúci. Žalobcovia požadujú iba predloženie takého geometrického plánu, aby mal tabuľky výmer u parciel č. 696/3, 697/2, 696/5. Bod č. 23 žalobcovia nemôžu zatiaľ upraviť petit na pozemok, ktorý im patrí, lebo je to pozemok 0,32 m pás, ktorý sa nachádza pod novostavbou žalovaného, preto opakovane predkladajú spôsob doriešenia sporu a to kompenzačným vyrovnaním vlastníckych podielov (návrh zo dňa 14.5.2013), ktorý podali aj dňa 12.4.2016. Bod č. 24 obsahuje krivé tvrdenie znalkyne, že sa zvýšila parcela žalobcov č. 696/1 o 1 m2 a parcela žalovaného č. 696/2 o 3 m2. Bod č. 25 je zavádzajúci a prvá veta je v rozpore s bodom č. 12, zmenou výmer sa menili aj hranice, terajší stav v katastri nehnuteľností nezodpovedá platnému právnemu stavu určeného rozsudkami z roku 1993. Bod 26 je v rozpore s bodom č. 17, druhú a tretiu vetu možno označiť za krivé tvrdenie. Bod č. 27 oprava výmer pozemkov pracovníkmi katastrálneho odboru je neprípustná, štátny orgán nemôže meniť rozhodnutia súdu. K odvolaniu žalobcovia pripojili kópie: výkres čl. 1 z PD stavby žalovaného, zápisnice o vytýčení hraníc stavby rodinného domu zo dňa 12.11.1996, list stavebného úradu č. G99/02098/ ŽP_S/Bch zo dňa 7.5.1999, list Správy katastra Trnava zo dňa 26.3.2002, list Správy katastra Trnava zo dňa 18.11.2010, list žalobcov zo dňa 25.2.2015.

12. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcov uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ak žalobu zamietol, preto navrhuje rozsudok potvrdiť. Žalobcovia svojím odvolacím návrhom zjavne prekračujú rozsah vymedzený žalobou, pokiaľ sa v odvolaní domáhajú nejakého kompenzačného vyrovnania vlastníckych podielov, keď okresný súd uznesením zo dňa 30.11.2016 nepripustil zmenu petitu (podanie žalobcov zo dňa 19.4.2016) rozšírením o uložení povinnosti vypratať časť parciel podľa geometrického plánu, ktorý sa vyhotoví, zároveň nepripustil zmenu petitu v podaní zo dňa 21.9.2016, rozšírením o uložení povinnosti zaplatiť náhradu škody za užívanie pozemku žalovaným od 1.1.2000 do ukončenia súdneho konania. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú revízie právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného súdu č. k. 9C/60/1990-140 zo dňa 19.8.1993 v spojení s rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/199/1993-165 zo dňa 19.8.1993, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo ohľadne nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. územie K. H. N.. Už v konaní sp. zn. 15C/130/1999 o vypratanie nehnuteľností odporcovia C. Z. a Ing. U. Z. právni predchodcovia súčasných navrhovateľov namietali, že rozhodnutím Obvodného úradu Trnava, katastrálny odbor č. X 153/99 zo dňa 22.2.2000 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, katastrálny odbor č. Xo/16/2000 zo dňa 16.1.2000 je preukázané, že navrhovateľ užíva o 7 m2 naviac z parcely č. 697/2 o 4 m2 zo spoločnej parcely č. 696/5 s tým, že hranica medzi spornými parcelami je len užívacia a preto je potrebné medzi parcelami na základe geometrického plánu Ing. D. vytýčiť právnu hranicu. Prvoinštančný súd ako aj druhoinštančný súd uvádzané rozhodnutie v zmysle § 59 Katastrálneho zákona riešili opravu zákresu stavby a vlastníckej hranice v katastrálnej mape a z toho vyplývajúce výmery, keď hranice parciel sa v teréne nezmenili, čo potvrdil aj vypočutý svedok Ing. Q., ktorý uviedol, že rozhodnutím Obvodného úradu Trnava v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Trnave nedošlo k zmene hraníc medzi pozemkami, pretože dané rozhodnutia len potvrdzujú súčasný užívací stav a došlo nimi len k oprave chýb zo zameranie z r. 1984. Oprava výmery parciel sa nedotkne vlastníkov predmetných parciel, zmeny sa týkajú len samotného zákresu v katastrálnej mape, kde sa premietne skutočný stav do katastrálnej mapy a v katastrálnom operáte. Zároveň svedok uviedol, že pri vypracovaní rozhodnutia č. X 153/1999 vychádzali zo znaleckého posudku Ing. D. ktorý bol súčasťou rozhodnutia o rozdelenie spoluvlastníctva (strana 7 odôvodnenia rozsudku OS Trnava sp. zn. 15C/130/1999).

13. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu žalobcov zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o nimi tvrdených skutočnostiach odôvodňujúcich vyhovenie žalobe (určenie, že hranica medzi parcelami v okrese R., obci K., katastrálnom území K. H. N., p.č. 697/2 /vo vlastníctve žalobcov/ a p.č. 696/3 a 696/7 /vo vlastníctve žalovaného/ je určená bodmi 285 a 293 a hranica medzi p.č. 696/4 /vo vlastníctve žalobcov/ a 696/3 /vo vlastníctve žalovaného/ je určená bodmi 282 a 283, všetko podľa GP z roku 1993 Ing. D.).

16. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ i žalobcovia mali v úmysle navrhnúť v podanom odvolaní (zmenu žaloby), aby bolo vyhovené kompenzačnému vyrovnaniu vlastníckych podielov, a zároveň bol žalovaný zaviazaný na úhradu sumy 612,- Eur (za doterajšie neoprávnené užívanie - násilný prenájom časti pozemku žalobcov z parcely č. 697/2 7 m2, či predstavuje zabraný pás široký 0,32 m po celej hranici dlhej 21,37 a z parcely č. 696/5 spoločný dvor si neoprávnene prisvojil 4 m2 (ročne za 7 m2 po 4,- Eurá a za 4 m2 po 2 Eurá spolu za rok 28,- Eur + 8 Eur celkom za rok 36,- Eur - od roku 2000 do 2016), v odvolacom konaní sa podľa Civilného sporového poriadku zmena žaloby nepripúšťa a nie je možné ani uplatniť právo voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Na podklade uvedeného v súlade s ust. § 371 odvolací súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil (I. výrok). V tejto súvislosti ešte odvolací súd poukazuje na to, že už v priebehu konania na súde prvej inštancie (na pojednávaní dňa 30.11.2016) bola nepripustená zmena petitu žaloby, uloženie povinnosti žalovanému vypratať časť parciel podľa geometrického plánu, ktorý sa vyhotoví, povinnosť zaplatiť náhradu škody za užívanie pozemku žalovaným od 1.1.2000 do ukončenia súdneho konania.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolatelia prezentovali už počas prvoinštančného konania a preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v celom napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcom.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaných dopĺňa:

19. Vo všeobecnosti v zmysle § 228 ods. 1 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak, jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím; žalobca, ktorý bol stranou sporu, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný, a preto by nemohol v inom spore úspešne uplatňovať proti žalovanému ten istý nárok; ak by tak urobil, zastavením takéhoto nového konania súdom by sa prejavili účinky právoplatne rozhodnutej veci § 230 CSP. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní strán došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd v tomto ďalšom (novom) civilnom sporovom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný; nesmie preto vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie práva, resp. právneho vzťahu medzi tými istými stranami, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa teda neobmedzuje len na rovinu prekážky rei iudicatae (neodstrániteľnej procesnej podmienky konania), t.j. len na neprípustnosť nového prejednania už raz rozhodnutej veci; právoplatnosť má aj uvedenú pozitívnu stránku spočívajúcu v pôsobení vecnom, t.j. význam v dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. Náplň právoplatnosti prejavujúca sa ako prameň prejudiciálnych účinkov právoplatného rozhodnutia je mimoriadne závažná. To, že nejde o rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania), ešte neznamená, že už raz súdom v predošlom civilnom sporovom konaní s konečnou platnosťou medzi stranami vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší) súd v inom (novom) civilnom sporovom konaní medzi tými istými stranami posudzovať inak ako otázku predbežnú. Keď v súčasnosti tomu bráni ustanovenie § 228 ods. 1 CSP. Súd má teda povinnosť pri svojom rozhodovaní o (tejto ďalšej) veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom civilnom sporovom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka; zistenie súdu v predošlom civilnom sporovom konaní o práve (resp. právnom vzťahu) právoplatným rozsudkom (výrokom) sa neprejavuje (v prípade nového konania) preto iba negatívnym vymedzením, že o tej istej veci nemôže súd znova konať a rozhodovať (ne bis in idem), t.j. len v skúmaní (danosti) tejto stránky právoplatnosti, ale má aj ďalší aspekt (dopad či zacielenie); je ním prejudicialita spájaná s právoplatným rozsudkom. Prejudicialitu možno vo všeobecnosti (v jej podstate) chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvomi subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým; svoje miesto nachádza predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, t.j. od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom rozhodnutí; prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka je potom taká otázka, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam. Subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých strán (totožnosť strán nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch konaniach). So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) spore tých istých strán vylúčené (neprípustné); iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v ustanovení § 228 ods. 1 CSP. V prípadoch ak súd súd účinok (vplyv právoplatného rozhodnutia vydaného v civilnom sporovom konaní založený na záväznosti tohto rozhodnutia aj v ďalšom civilnom sporovom konaní tých istých účastníkov) ignoruje, rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, dochádza k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a dochádza tým aj k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky); popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti; zásada právnej

istoty (článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.04.2010, sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.01.2012, sp. zn. 4Cdo/231/2013 zo dňa 25.06.2014, sp. zn. 2MCdo/2/2014 zo dňa 30.10.2014 a sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017); vzhľadom na zásadu prejudiciality a viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní nemal konajúci súd prvej inštancie ako všeobecný súd možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením posudzovanej veci.

20. Nesúhlas žalobcov so záverom okresnému súdu, že v spore sa domáhajú vlastne revízie právoplatného (vykonateľného) rozsudku v konaní sp. zn. 9C/60/1990 nie je dôvodný s poukazom na uvedené v odseku 19, keďže uvedeným rozsudkom bolo podielové spoluvlastníctvo právnych predchodcov (aj) žalobcov zrušené a vyporiadané, pričom právna predchodkyňa žalobcov nadobudla nehnuteľnosti: p.č. 696/1 o výmere 48 m2, p.č. 696/4 o výmere 27 m2, p.č. 696/6 o výmere 49 m2, p.č. 697/2 o výmere 254 m2, p.č. 698/1 o výmere 938 m2, spolu o výmere 1316 m2 a právni predchodcovia žalovaného nadobudli p. č. 696/2 o výmere 64 m2, p.č. 696/3 o výmere 280 m2, p.č. 697/1 o výmere 62 m2, p.č. 698/2 o výmere 910 m2, spolu o výmere 1316 m2. Súd prvej inštancie namietané správne konštatoval, keďže z právoplatného výsledku konania vedeného pod sp. zn. 9C/60/1990 (ale aj 15C/130/1999) vyplývajú prejudiciálne dôsledky pre konanie v prejednávanom spore a tieto dôsledky súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu svojím záverom správne vyhodnotil.

21. V súvislosti s poukazom žalobcov na rozhodnutie Okresného úradu v Trnave po č. X 153/99 zo dňa 22.2.2000 odvolací súd poukazuje na to, že týmto rozhodnutím bol opravený zákres stavby a vlastníckych hraníc v katastrálnej mape medzi p.č. 696/1, 696/4, 697/2 zapísanými na LV č. XX vo vlastníctve žalobcov a p.č. 696/2, 696/3 zapísanými na LV č. XX vo vlastníctve žalovaného a p.č. 696/5 zapísanou na LV č. XX v podielovom spoluvlastníctve strán, pričom zároveň boli opravené výmery parciel a to: pozemkov vo vlastníctve žalobcov zapísaných na LV č. XX p.č. 696/1 sa zmenila výmera z 48 m2 na 49 m2 (+1 m2), u p.č. 697/2 sa zmenila výmera z 254 m2 na 247 m2 (-7 m2), pozemkov vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XX p.č. 696/2 sa zmenila výmera z 64 m2 na 67 m2 (+3 m2), u p.č. 696/3 sa zmenila výmera z 280 m2 na 291 m2 (+11 m2), p.č. 696/1 zapísanej na LV XX v spoluvlastníctve strán sporu sa zmenila výmera z 146 m2 na 138 m2 (-8 m2). Predmetné rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcov rozhodnutím Krajského úradu v Trnave katastrálny odbor č. Xo 16/2000 zo dňa 16.11.2000 potvrdené, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že hranice pozemkov v teréne sa nezmenili, lebo sú oplotené, iba zákres týchto hraníc v katastrálnej mape nebol správny. Avšak ani z rozhodnutia Okresného úradu v Trnave ani z rozhodnutie Krajského úradu v Trnave vyplýva žalobcami tvrdené zistenie, že v roku 1999 pán O. ako sused vedľajšieho pozemku užíva viac - väčší pozemok ako mu bol určený v roku 1993, že si žalovaný svojvoľne posunul styčnú hranicu medzi parcelou č. 696/3 a parcelou č. 696/4, kde zabral ďalšie cca 4 m2 zo spoločnej parcely č. 696/5, že týmto si žalovaný zväčšil parcelu č. 696/3 celkom o 11 m2, že žalobca užíva parcelu č. 696/3 navýšenú o 11 m2 a žalobcovia o to menej. S námietkou žalobcov, že tvrdenie o navýšení vlastníckeho podielu a s tým súvisiace premiestnenie styčnej hranice medzi parcelami č. 696/3 a č. 697/2 môže rozhodnúť len súd vyplýva z odôvodnenia rozsudku KS v Trnave č. k. 10Co/10/2010-557 zo dňa 28.9.2010 (na strane 8, druhý odsek), uznesenia NS SR č. k. 1Cdo/90/2011 zo dňa 30.10.2012 (strana 4, druhý odsek) sa odvolací súd nestotožnil, keďže uvádzaným tvrdením sa predmetné rozhodnutia nezaoberajú. Ani poukaz žalobcov na posledné dve vety odôvodnenia rozhodnutia Krajského úradu v Trnave katastrálny odbor č. Xo 16/2000 zo dňa 16.11.2000, ktorých sa konštatuje, že o priebehu hranice môže rozhodnúť len súd, nemá za následok nesprávny záver okresného súdu, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že sú vlastníkmi bližšie nezistenej časti pozemkov, aktuálne vo vlastníctve žalovaného. Naopak podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že skutočné hranice v teréne a aj právne podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľnosti sú v podstate rovnaké, keď tvar a rozmer pozemkov a tiež hranice v teréne sú od rozhodnutia v roku 1993 nezmenené a to ani po oprave v operáte, ktorou sa zmenili iba výmery pozemkov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že hranice pozemkov sú určené opornými bodmi v teréne (tvorené plotmi, rohami domov, stenou), medzi parcelami č. 697/2 a č. 696/3 a medzi parcelami č. 696/5 a č. 696/3 je hranica tvorená plotom, ktorý sa nachádza celý na parcele žalovaného, teda nezasahuje do parcely žalobcov. Naopak plot medzi spoločnou parcelou č. 696/5 a č. 697/2 vo vlastníctve žalobcov zasahuje

do spoločného pozemku v prospech žalobcov a nie žalovaného. Hranica v teréne medzi parcelami č. 696/4 a č. 696/3 nie je posunutá a zodpovedá stavu v katastri nehnuteľnosti..

22. Podstatné v preskúmavanej veci je, že iba samotné podanie žaloby aj keď na určenie hranice medzi pozemkami tak ako to je konštatované už v rozhodnutí Okresného úradu v Trnave, samo osebe nepostačuje na úspech podanej žaloby bez toho, aby žalobcovia aj požadovaný nárok preukázali dôkaznými prostriedkami. A teda okresný súd správne uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že sú vlastníkmi bližšie nezistenej časti pozemkov v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. V tejto súvislosti ešte odvolací súd poukazuje na to, že v rámci konania sp. zn. 15C/130/1999 bola otázka určenia hranice medzi domami strán sporu riešená ako predbežná otázka, ktorá však bola vyriešená v neprospech žalobcov, keď ich nehnuteľnosť je postavená na parcele č. 696/7 vo vlastníctve žalovaného, čím samotný žalobcovia zasiahli do vlastníckeho práva žalovaného, preto okresný súd zriadil v jeho prospech vecné bremeno, pričom súčasťou rozsudku je i geometrický plán po zápise ktorého bola zapísaná novovytvorená parcela č. 696/9 (vo vlastníctve žalovaného), hoci žalobcovia jej existenciu aj v predmetnom konaní neuznávajú.

23. Námietku žalobcov, že Ing. Q. na pojednávaní dňa 20.9.2011 (v konaní sp. zn. 15C/130/1999 pozn. odvolacieho súdu) prehlásil, že vydané rozhodnutie č. X 153/99 je iba návrhom pre súd, nie na zápis do katastra nehnuteľností (nie je to zaevidované v zázname) považuje odvolací súd za nedôvodnú, keďže aj samotní žalobcovia uviedli, že uvedené nie je zachytené v zápisnici z pojednávania. Je nutné poukázať na to, že žalobcovia ako účastníci konania (akt. strany) vo veci sp. zn. 15C/130/1999 mali možnosť už namietať obsah zápisnice z pojednávania, resp. už počas výsluchu svedka žiadať doplniť protokoláciu výpovede svedka, čo však zjavne nevyužili.

24. S námietkou žalobcov, že záznam zmeny č. 41/2002 - X 153/99, Xo 16/2000 bol vykonaný v rozpore s katastrálnym zákonom č. 162/1995 Z. z., nakoľko neexistuje rozsudok súdu o zmene výmer vlastníckych podielov, ani geometrický plán z obdobia záznamu sa odvolací súd nestotožnil s poukazom na § 59 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona (okresný úrad aj bez návrhu v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách). A v tejto súvislosti neobstojí ani námietka žalobcov je záznam zmeny č. 41/2002 je právne neplatný v zmysle § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ani námietka, že nezistený pracovník KO OÚ Trnava zapísal rozhodnutie KO-OÚ-T č. X 153/99 zo dňa 22.2.2010 do katastra nehnuteľností, čím premiestnil - posunul styčnú hranicu z pôvodného umiestnenia o 32 cm na hranicu stavby žalovaného, aby žalovaný mohol tvrdiť, že jeho stavba sa nachádza iba na jeho parcele č. 696/3, čím ale zároveň zvýšil výmeru parcely č. 696/3 z 280 m2 na 291 m2 (o 11 m2), ani námietka, že záznam zmeny č. 197/2014 nakoľko neexistuje rozsudok, aby bol vkladu schopný, že parcela č. 696/3 má výmeru 291 m2 (iba 280 m2) je právne neplatná.

25. Námietku žalobcov, že žalovaný odcudzil časť ich pozemku, na ktorom si umiestnil časť svojej stavby domu, ktorý nemôžu ani užívať považoval odvolací súd za nedôvodnú, keďže tvrdenie žalobcov nebolo v predmetnom konaní preukázané a preto aj poukaz žalobcov na zamietnutie žaloby v rozpore s čl. 12, čl. 20 Ústavy, Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a Občianskeho zákonníka nie je dôvodný. V tejto súvislosti ešte odvolací súd poukazuje na to, že článok 20 Ústavy SR (každý má právo vlastniť majetok) nevyhlasuje za základné ľudské právo vlastníctvo samotné, ale právo byť vlastníkom, t. j. právo nadobúdať vlastníctvo. Vzťahuje sa na štátnych občanov Slovenskej republiky, cudzincov, právnické osoby slovenské i zahraničné, a aj štát. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Pričom porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy môže byť úspešné iba v prípade už objektívne existujúceho vlastníckeho práva (vlastníctva) a nie aj vtedy, a nie aj vtedy, ak ide iba o tvrdený (domnelý) nárok na neho, ktorý má byť in concreto iba zistený a v ďalšom konaní prípadne potvrdený na základe hmotnoprávnych predpisov. Z toho ďalej logicky vyplýva, že spor o vlastnícke právo, ktorým sa niekto dožaduje priznania takéhoto práva nie je, a ani nemôže byť chránený ústavou (pozri ÚS SR ÚS 43/97).

26. Žalobcovia napadli odvolaním aj II. výrok (žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v plnej výške), pričom navrhli určiť žalovanému okrem náhrady trov konania (čo však bližšie nezdôvodnili osobitnou odvolacou argumentáciou, ktorá by odvolaciemu súd umožnila posúdiť namietaný výrok) a úhradu vo výške 612,- Eur za doterajšie neoprávnené užívanie (násilný prenájom) časti pozemku

žalobcov z parcely č. 697/2 7 m2, či predstavuje zabraný pás široký 0,32 m po celej hranici dlhej 21,37 a z parcely č. 696/5 spoločný dvor si neoprávnene prisvojil 4 m2 (ročne za 7 m2 po 4 Eurá a za 4 m2 po 2 Eurá spolu za rok 28,- Eur + 8 Eur celkom za rok 36,- Eur - od roku 2000 do 2016) a ďalej navrhli s poukazom na § 147 Občianskeho súdneho poriadku, aby za prieťahy v konaní sa na úhrade trov konania podieľali aj právny zástupca žalovaného a súdny znalkyňa (právny zástupca žalovaného od roku 1999 nepredložil dodnes listinné dôkazy v zmysle výzvy a urgencie súdu čl. 16, 17, 18 spisu sp. zn. 15C/130/1999 a znalkyňa odmietla spracovať a predložiť geometrický plán s návrhom na kompenzačné riešenie, čo by umožnilo už skoršie ukončenie predmetného súdneho konania).

27. V kontexte návrhov odvolateľov vo vzťahu k napadnutému II. výroku odvolací súd má za potrebné najskôr bližšie objasniť, že napadnutý výrok sa týka (výlučne) rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov (nároku) konania medzi stranami v spore vedenom na okresnom súde pod. sp. zn. 27C/262/2013 bez ohľadu na to, či a aké konania tomuto konaniu medzi stranami resp. ich právnymi nástupcami predchádzali. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. V prvej fáze rozhodne súd o nároku na náhradu trov konania, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v druhej fáze rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 (náhrada trov konania) pri svojom rozhodovaní, keďže s účinnosťou od 1.7.2016 tak už bol konštatované v odseku 11 nadobudol účinnosť CSP, ktorý sa podľa § 4170 ods. 1 vzťahuje aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (tak ako je tomu aj v tomto prípade).

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. V kontexte citovaného ustanovenia § 251 vyplýva, že neobsahuje výpočet (ani demonštratívny) jednotlivých druhov trov konania. Jediným kritériom je podmienka, že musí ísť o výdavok, ktorý spĺňa všetky zákonom (§ 251) vyžadované vlastnosti. Z hľadiska frekvencie výskytu prichádzajú príkladne do úvahy tieto kategórie trov sporového konania: súdny poplatok, odmena a náhrady advokáta, cestovné, stravné a výdavky na ubytovanie, trovy dokazovania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky.

30. S ohľadom na uvedené v odsekoch 26 a 27 odvolací súd konštatuje, že požiadavka odvolateľov na zaplatenie sumy 612,- Eur ako náhradu trov konania neobstojí, keďže nespĺňa kumulatívne predpoklady v zmysle § 251 CSP.

31. Podľa § 147 OSP, účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

32. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

33. Ani námietka odvolateľov, aby sa na úhrade trov konania podieľali právny zástupca žalovaného a (ustanovená) znalkyňa, ani s poukazom na § 147 OSP neobstojí, keďže OSP bol od 1.7.2016 nahradený CSP, ktorý v § 256 ods. 2 upravuje zodpovednosť strany sporu za zavinené trovy konania (ekvivalent § 147 OSP), keďže tieto osoby preukázateľne nie sú stranami v spore, ktorých sa výlučne § 256 ods. 2 dotýka. Pričom aj § 256 ods. 2 sa vzťahuje na trovy podľa § 251 CSP.

34. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok ako vecne správny podľa § 387 potvrdil, keďže námietky odvolateľov nepovažoval za dôvodné.

35. Napadnutý III. výrok rozsudku považuje odvolací súd za správny, keď námietka odvolateľov, že im nie je zrejmé, prečo by mal štát hradiť znalečné za znalecký posudok, ktorý je nepoužiteľný, neobsahuje základnú listinu akou má byť geometrický plán, je nedôvodná vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, že štát má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom žalobcovia odvolaním nenamietajú, že im napadnutým výrokom bola uložená (v podstate) povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, keďže žalobcovia boli v konaní neúspešní, a preto okresný súd správne o náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 255 ods. 1 (podľa úspechu v spore). Je bez významu, že žalobcovia

namietajú samotný obsah a záver znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný okresným súdom ustanovenou znalkyňou. Pričom konkrétna výška znalečného za vypracovaný znalecký posudok je predmetom rozhodovania odvolacieho súdu, keďže odvolatelia napadli samostatným odvolaním aj uznesenie okresného súdu č. k. 27C/262/2013-254 zo dňa 7. augusta 2015 práve v časti priznaného znalečného znalkyni vo výške 907,75 Eur, z toho z rozpočtových prostriedkov má byť hradená suma 407,75 Eur (ktorú má teda zaplatiť znalkyni štát). S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý výrok III. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 CSP.

36. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

38. V súvislosti s návrhom žalobcov nariadiť znalkyni vypracovať doplnok k znaleckému posudku s tým, že má vytýčiť okolíkovať koncové body styčnej hranice parcela č. 696/6 označenej červenou farbou na Pr. č. 6 znaleckého posudku: body č. 290 a 294, aby označila vzdialenosť červenej hranice od čiernej hranice u parcely č. 696/6, aby v grafickom náčrtku Príl. č. 5 znaleckého posudku: body označené červenou farbou č. 12 a č. 13 v teréne vytýčila a okolíkovala, aby uviedla vzdialenosť medzi červene označeným bodom č. 13 a bodom čierne označeným č. 27-28, čo sa preverí pri miestnej obhliadke, ktorý aj podľa odvolateľov bol už okresnému súdu predložený dňa 21.9.2016, odvolací súd poukazuje na (správny) záver okresného súdu v odseku 20 napadnutého rozsudku, podľa ktorého návrh žalobcov zamietol (okrem iných), keďže iba samotná nespokojnosť strany so závermi znaleckého posudku neodôvodňuje doplnenie dokazovania (vypracovaním doplnku k znaleckému posudku). Ďalej v súvislosti s predloženými v odvolaní žalobcov kópiami dokladov: výkres čl. 1 z PD stavby žalovaného, zápisnice o vytýčení hraníc stavby rodinného domu zo dňa 12.11.1996, list stavebného úradu č. G99/02098/ŽP_S/ Bch zo dňa 7.5.1999, list Správy katastra Trnava zo dňa 26.3.2002, list Správy katastra Trnava zo dňa 18.11.2010 odvolací súd uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 nedoplnil dokazovanie, keď neboli splnené zákonné predpoklady, keď žalobcovia nepreukázali, že predložené písomné doklady ako aj návrh na doplnenie znaleckého posudku nemohli použiť bez svojej viny v doterajšom konaní, čo podľa odvolacieho súdu priamo vylučuje skutočnosť, že im bol znalecký posudok bol doručený súdom prvej inštancie, a že dňa 21.9.2016 sa už domáhali zadania úlohy pre znalkyňu.

39. K námietkam odvolateľov k odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že tieto považuje za neopodstatnené a to s poukazom nižšie uvedené: v bode č. 2 (posledná veta: po „oprave“: akej oprave, v odôvodnení sa neuvádza, kto zapríčinil, kto mal na to oprávnenie, kto to vykonal) okresný súd zhrnul obsah žaloby samotných žalobcov; v bode 4 (je zavádzajúci a nepravdivý) okresný súd v ňom stručne uviedol obsah vyjadrenia žalovaného k žalobe, v bode č. 5 (z ktorého dátumu je LV, z ktorého zistil okresný súd skutkový stav) okresný súd nebol povinný uviesť aj dátum listov vlastníctva, keďže tieto sú obsahom spisového materiálu, keď konkrétny obsah relevantných listov vlastníctva je uvedený v odsekom 9,10,11 napadnutého rozsudku, v bode 10 a 11 (bod č. 10 a č. 11 sú v rozpore s bodom č. 6 druhou vetou v bode č. 2) okresný súd uviedol obsah konkrétnych listov vlastníctva), v bode č. 12 okresný súd stručne uviedol obsah spisu katastrálneho úradu v Trnave, katastrálny odbor č. X 153/99, v bode č. 14 okresný súd stručne opísal priebeh konania na okresnom súde sp. zn. 15C/130/1999, pričom v tomto kontexte je irelevantná požiadavka žalobcov na predloženie listinných dôkazov, ktoré požadovala sudkyňa v konaní sp. zn. 15C/130/1999 od právneho zástupcu žalovaného čl. 16, 17, 18, v bode č. 15 okresný súd uviedol obsah uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/10/2010-557, uznesenia NS SR č. k. 1Cdo/90/2011-611 zo dňa 30.10.2012, v bode č. 17 okresný súd zhrnul obsah znaleckého posudku Ing. Ľudmily Mužíkovej, v bode č. 18 okresný súd uviedol obsah výpovede znalkyne na súde, v bode č. 19 okresný súd v ňom zhrnul návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania, v bode č. 20 okresný súd odôvodnil nevykonania navrhnutých dôkazov žalobcov, v bode č. 23 okresný súd objasnil možnosti ochrany vlastníckeho práva, v bode č. 24 okresný súd objasnil dôvod podania žaloby žalobcov ako zistené skutočnosti o znížení a zvýšení výmer predmetných parciel, v bode č. 25 okresný súd uviedol svoje zistenia a závery, v bode č. 26 okresný súd konštatoval preukázané, resp. nepreukázané skutkové okolnosti, v bode č. 27 okresný súd uviedol svoje závery odôvodňujúce zamietnutie žaloby žalobcov. V súvislosti s tvrdeniami žalobcov, že znalkyňa krivo vypovedala, odvolací súd uvádza, že

sa jedná o tvrdenia žalobcov, keď ani zo spisového materiálu nevyplýva, že by vo vzťahu ku znalkyni bolo v súvislosti s skutkovou podstatou podľa § 347 Trestného poriadku (nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon) právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, resp. by bola začaté konanie orgánmi činnými v trestnom konaní.

40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

41. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, ako aj o náhrade trov konania štátu, potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .