Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/68/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcu: K - Ten KOVO, s.r.o., IČO: 36 418 447, so sídlom Vysoká nad Kysucou 1279, právne zastúpeného JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, V. XX, H., proti žalovaným: 1/ Ing. A. W., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., X. č. XXXX/XX, 2/ Ing. F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., M. XXXX/XXC, 3/ Will, spol. s.r.o., IČO: 36 370 029, so sídlom Čadca, Školská 40, žalovaní v 1/ až 3/ rade právne zastúpený JUDr. Bohuslav Majchrák, spol. s.r.o., sídlo Nová Bystrica 850, sídlo kancelárie: Fraňa Kráľa 2080, IČO: 36416525, o určenie neplatnosť kúpnych zmlúv V 1932/2016 a V 1946/2016, o odvolaní žalovaných v 1/ až 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/145/2016-163 zo dňa 23. 08. 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/145/2016-170 z 22. 09. 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/145/2016-163 zo dňa 23. 08. 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/145/2016-170 z 22. 09. 2017 p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O trovách bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.8.2014 medzi predávajúcou - žalovanou v rade 1/ a kupujúcim - žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim v katastrálnom území M. N. K., zapísaných na LV č. XXXXX p. EKN 1981/1 - záhrady o výmere 161 m2 pod B 5 v podiele 1/16, na LV č. XXXXX, p. EKN 1981/2 - záhrady o výmere 277 m2 pod B 15 v podiele 15/224, na LV č. XXXXX, p. EKN 2005/2 - orná pôda o výmere 600 m2 pod B 35 v podiele 1/7, na LV č. XXXXX, p. EKN 1982 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2 pod B 6 v podiele 1/6, u ktorých bol vklad povolený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom pod V 1932/2016 dňa 3.6.2016 je neplatná. II. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa 9.5.2016 medzi predávajúcou - žalovanou 1/ a kupujúcim

- žalovaným 3/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. N. K., zapísaných na LV č. XXXXX, p. EKN 858 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 779 m2 pod B 13 v podiele 7/256, na LV č. XXXXX, p. EKN 1981/1 - záhrady o výmere 161 m2 pod B 10 v podiele 1/16, na LV č. XXXXX, p. EKN 1981/2 - záhrady o výmere 277 m2 pod B 17 v podiele 1/64, na LV č. XXXXX, p. EKN 1982 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2 pod B 11 v podiele 1/32, na LV č. XXXXX, p. EKN 2005/2 - orná pôda o výmere 600 m2 pod B 22 v podiele 1/24 a pod B 36 v podiele 1/48 vedenou Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom pod V 1946/2016 je neplatná.

III. Žalobca má voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Opravným uznesením č.k. 16C/145/2016-170 z 22. 09. 2017 Okresný súd Čadca opravil výrok I. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/145/2016 zo dňa 23. 08. 2017 veľkosť podielu parcely EKN 1982 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2 pod B 6 v podiele 1/6 na podiel 1/16. Žalobným návrhom došlým súdu dňa 23.5.2016 sa žalobca voči žalovaným v rade 1/ až 3/ domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnych zmlúv V 1932/2016 a V 1946/2016 vrátane náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná v 1/ rade svoje spoluvlastnícke podiely odpredala žalovaným v 2/ a v 3/ rade bez toho, aby tieto spoluvlastnícke podiely ponúkla žalobcovi a teda došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle § 140 Obč. zák. Nakoľko žalovaná v rade 1/ spoluvlastnícke podiely odpredala žalovaným v 2/ a v 3/ rade a nerešpektovala žalobcov záujem o odkúpenie týchto spoluvlastníckych podielov došlo k tým porušeniu ustanovenia § 140 Obč. zák. a kúpne zmluvy sú neplatné podľa § 40 a) Obč. zák. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv k nehnuteľnostiam, ktoré sú riadne zapísané na listoch vlastníctva a ktoré sú spôsobilé byť predmetom prevodov si prechodov. O čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná v rade 1 uvedené nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami na žalovaných v rade 2/ a 3/ previedla. Z uvedených kúpnych zmlúv vyplýva, že žalovaní v rade 1/,2/, 3/ majú za to, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej v rade 1. Ani jedna zo zmluvných strán nespochybňovala vlastníctvo žalovanej v rade 1/ a nezaoberala sa historickým vývojom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom predaja nehnuteľností v kúpnych zmluvách uvedených. To, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú spôsobilým predmetom prevodov či prechodov mal súd preukázané z listinných dôkazov a to z LV č. XXXXX,XXXXX, XXXXX,XXXXX, s ktorých vyplýva že parcely na týchto listoch vlastníctva uvedené sú parcelami registra ,,E“. Žalobca a žalovaný v rade 2/ nadobudli vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom kúpnymi zmluvami a žalovaná v rade 1/ na základe dedenia. Pričom žalovaný v rade 2/ nadobudol vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy V 1932/2016. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, nie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd v tomto konaní zameral dokazovanie na preukazovanie či zo strany žalovaných v rade 1/,2/,3/ došlo, resp. nedošlo k porušeniu predkupného vo vzťahu k žalobcovi, resp. nedošlo. Dokazovanie so zameraním sa na zisťovanie kto je z historického hľadiska ,,vlastníkom,, sporných nehnuteľnosti a akým CKN parcelám zodpovedajú parcely EKN, ktoré sú predmetom tohto konania súd nevykonal. Nakoľko predmetom konania je určenie neplatnosti zmlúv, nie určenie vlastníckeho práva. Naviac v tomto konaní ani nebolo preukázané, že by prebiehalo alebo sa viedlo súdne konanie v ktorým by sa ,, domnelý vlastník, mal domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Túto procesnú obranu zo strany žalovaných súd považuje za účelovú (nakoľko svojimi tvrdeniami žalovaná v rade 1/, a žalovaný v rade 2/ spochybňujú aj svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam) s úmyslom zabrániť žalobcovi, aby sa domohol ochrany svojich práv. Zo strany žalovaných v rade 1/, 2/, 3/ prostriedky procesnej obrany neboli včas predložené, pričom strany ich mohli predložiť už bezprostredne po doručení výzvy na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu, vrátane príloh a procesných poučení. Žalovanej v rade 1/ (doručené dňa 19.9.2016), žalovanému v rade 2/ (dňa 5.10.2016) sa žalovanému v rade 3/ dňa (6.10.2016). Žalovaná v rade 1/ vyslovila so žalobným návrhom súhlas. Žalovaní v rade 2/, 3/ vo svojom vyjadrení poukázali na to, že v prípade, ak súd návrhu vyhovie, môže dôjsť k obmedzeniu práv prechodu ako im, tak aj ostatným vlastníkom nehnuteľnosti v areály kde sa uvedené nehnuteľnosti nachádzajú a tým by sa zhoršilo ich podnikateľské prostredie, vlastníctvo žalobcu nespochybnili. V danom prípade nebolo stranami sporu spochybnené, že žalovaná v rade 1/ previedla kúpnou zmluvou V-1932/2016 na žalovaného v rade 2/ a kúpnou zmluvou č. V 1946/2016 na žalovaného 3/ nehnuteľnosti v týchto kúpnych zmluvách uvedené. Žalovaná 1/ a ani žalovaní 2/ a 3/ nepopreli, že žalovaná v rade 1/ neponúkla nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uvedených kúpnych zmlúv ostatným podielovým spoluvlastníkom(medzi nimi aj žalobcovi) na predaj. V tomto konaní nebolo zo strany žalovaných preukázané, že sú osobami blízkymi vo vzťahu k žalovanej v rade 1/). Nakoľko sa žalobca, ktorý je jedným z podielových spoluvlastníkov dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu (neplatnosti darovacích zmlúv) a zo strany žalovanej v rade 1/ nebolo preukázané, že ponúkla podiely, ktoré boli predmetom prevodu ostatným podielovým spoluvlastníkom na predaj a taktiež zo strany žalovaných v rade 1/,2/,3/ nebolo preukázané, že sú osobami blízkymi súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 . Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, preto s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 mu bolo voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade, ktoré odôvodnili tým, že súd nesprávne právne posúdil ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) týkajúce sa

sudcovskej koncentrácie konania a možnosti jej uplatnenia na prebiehajúce súdne konanie vo veci, v dôsledku čoho pripravil žalovaných o akúkoľvek možnosť ovplyvniť spor a úspešne sa v ňom brániť, teda bolo porušené právo na spravodlivý proces. V dôsledku konštatovania sudcovskej koncentrácie súd pochybil ak nevykonal rozhodujúce dôkazy navrhnuté na tvrdenia vyplývajúce z procesnej obrany uplatnenej v konaní. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo iniciovanie žalobcom ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto v zmysle prechodných ustanovení teraz účinného - § 470 ods. 2, sudcovská koncentrácia ako taká, ak je na neprospech strany, nie je a nebola v konaní možná a prípustná. Bolo nepochybne v neprospech žalovaných, ak súd v ich neprospech zakázal uplatňovať prostriedky procesnej obrany a útoku v dôsledku čoho nevykonal navrhované dôkazy. Ak by žalovaní čo aj len teoreticky pripustili, že koncentráciu by mohol súd v konaní určiť, sudcovská koncentrácia určená v tomto konaní naráža na ďalšie prekážky. Súd totiž v rozsudku (odseky 5. a 19.) uviedol, a vyplýva to i zo samotného spisu, že sudcovskú koncentráciu súd „určil” už pri výzve na vyjadrenie sa k žalobe, čo je v rozpore s § 167 ods. 2 (porovnanie s § 167 ods. 4 , podľa ktorého je možné (zákonné) určiť koncentráciu konania až pri tzv. replike a duplike. Napokon, ak by aj žalovaní pripustili, že sudcovská koncentrácia bola v konaní začatom podľa OSP možná a súčasne pripustili, že súd tak mohol učiniť už pri výzve k žalobe, čo si žalovaní nemyslia, sudcovská koncentrácia tak, ako ju ,,určil” súd, nemôže byť považovaná za relevantnú a zákonnú. Súd udáva, že sudcovskú koncentráciu určil tak, že vo výzve na vyjadrenie sa (k žalobe) vyzval žalovaných ako stranu sporu, aby uviedli dôkazy na preukázanie skutočností a poučil ich o možnosti sudcovskej koncentrácie (v priloženom všeobecnom poučení). Takto určená koncentrácia je nesprávna. Ak súd chcel určiť koncentráciu sám (sudcovskú koncentráciu) mal a nevyhnutne musel jasne uviesť a formulovať záver, že na neskôr uplatnené prostriedky procesnej obrany a útoku nebude prihliadať (!). Takúto frázu však v žiadnej výzve súd neuviedol a neuvádza, teda nemožno konštatovať, že by súd záväzne určil konkrétny moment, resp. lehotu, po ktorej už nebude musieť prihliadať na nové skutočnosti. Súd však namiesto toho len všeobecne poučil stranu o existencii noriem CSP, aj koncentrácie, ale žiadnym spôsobom ju neurčil. Ak súd neurčil lehotu (moment) pre sudcovskú koncentráciu, platí zákonná koncentrácia, a teda je možné predkladať prostriedky procesnej obrany a útoku až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V opačnom prípade, teda v prípade, ak by žalovaní akceptovali neurčité poučenie o existencii sudcovskej koncentrácie v prílohe k výzve súdu ako určenie sudcovskej koncentrácie a rovnako v prípade, ak by tvrdili, že sudcovská koncentrácia v každom konaní nastáva priamo zo zákona (v rámci dupliky a repliky), potom by nemala zákonná koncentrácia žiadny význam a v by bola upravená zbytočne. Žalovaní majú zato, že koncentrácia v tomto konaní nebola aplikovaná správne a zákonne. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu potom súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda skutočností, či je žalobca vôbec aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže žalovaní spochybnili jeho vlastnícke právo. K tomu súdu riadne prezentovali v rámci prostriedkov procesnej obrany skutkové tvrdenia a vo vzťahu k nim potom riadne predniesli návrh na vykonanie dôkazov na ich preukázanie. Jednalo sa o spochybnenie stavu E-KN evidovaného ohľadom sporných nehnuteľností (výsledok ROEP-u ako pozemkových úprav vlastnícky neusporiadaných nehnuteľností), pretože vo vzťahu k nehnuteľnostiam s nimi súvisiacim a tvoriacim oddávna výrobný areál, existoval a existuje už záväzný stav C-KN. Len vykonaním týchto dôkazov, ktoré mimochodom majú právnu nadväznosť na ustanovenia katastrálneho zákona vo vzťahu k záväznosti v KN evidovaných údajov, mohol byť spor rozhodnutý zákonne a spravodlivo. Ak by sa preukázalo, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, jeho žaloba by bola zamietnutá v celom rozsahu. Procesným postupom došlo vo vzťahu k procesnému podaniu žalobcu zo dňa 30.06.2017 a označenému ako zmena žaloby, ku konaniu mariacemu práva na spravodlivý proces, nakoľko vzhľadom na obsah tohto procesného podania a dikciu zákona - ust. § 140 CSP, súd z dôvodu nezrozumiteľnosti tohto podania nedodržal procesný postup smerujúci k odstráneniu tohto nedostatku a teda sa nevysporiadal s tým, čo žalobca ním sleduje; bez ďalšieho rozhodol o tomto procesnom návrhu - o pripustení zmenenej žaloby, na pojednávaní bez toho, že ak bolo strane sporu - žalovaným, doručené uvedené podanie žalobcu, neumožnil žalovaným sa pred rozhodnutím o v ňom uvedenom návrhu a ani po ňom, k nej vyjadriť, resp. námietky, že žalovaným nie je zrejmé, čo týmto podaním žalobca sleduje a požadujú vysvetlenie, neakceptoval a vec rozhodol a čo je neakceptovateľné, dôvod, pre ktorý žalobca znemený návrh podal, nevyplýva z jeho podania, ale z „aktivity súdu“ a jeho tvrdení vyjadrených až v dôvodoch rozsudku vo veci samej - bod 33. (neprípustná dedukcia a argumentácia). Vzhľadom na uvedené žalovaní v 1/ až 3/ rade žiadali, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/145/2016-163 zo dňa 18.07.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca 16C/145/2016-170 zo dňa 22.09.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril, kde uviedol, že pokiaľ žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že v rámci koncentračnej zásady im nepripustil ďalšie dôkazy a pokiaľ žalovaní nepopreli tvrdenia žalobcu, nie je dôvod na vykonanie ďalších dôkazov. Ak žalovaní spochybňujú správnosť stavu EKN ohľadom sporných nehnuteľností (výsledok ROEP), prakticky žalovaní v 2/ a 3/ rade spochybňujú vlastnícke právo žalovanej v 1/ rade. Jednoznačne je dané, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaní v 2/ a 3/ rade na jednej strane nemajú problém uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanou v 1/ rade a na druhej strane spochybňujú zápisy v katastri na listoch vlastníctva, o ktorých je vedené toto konanie. Podľa žalobcu žalovaní v 1/ až 3/ rade účelovo predlžujú toto konanie, aby sa nerozhodovalo v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadci pod sp. zn. 5C/331/2015 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie je prerušené. Súdu prvej inštancie nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri vykonanom dokazovaní a vyvodení správnosti právneho záveru, nakoľko súd sa správne vysporiadal s účelovo navrhnutými dôkazmi zo strany žalovaných v 1/ až 3/ rade, ktorí sa snažili riešiť žalobu spôsobom, akoby prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a keď nemali dôkazy na svoju obranu vo vzťahu k neplatnosti kúpnych zmlúv podľa § 140 OZ, navrhovali dôkazy ako by išlo o konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a spochybňovali správnosť zápisov v katastri nehnuteľností. Svojím odvolaním vytýkajú súdu procesné pochybenia a nesprávne právne posúdenie, pričom ich tvrdenia a návrhy nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v podstate im unikol predmet tohto konania. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

4. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade zaslali k vyjadreniu žalobcu repliku. Podľa žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade súd jednoznačne aplikoval sudcovskú koncentráciu, pričom tak konštatoval napríklad na str. 3 ods. 3, str. 6 ods. 18, str. 6 ods. 19, kde uviedol, že prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas, pričom moment včasnosti viaže na vyjadrenie k žalobe, či str. 7 ods. 22, kde uvádza, že návrhy na vykonanie dokazovania nevykonal, lebo neboli predložené včas. V ods. 20 súd odkazuje na § 151 a konštatuje, že skutkové tvrdenia žalobcu o porušení jeho predkupného práva žalovaní nepopreli a tak podľa neho ostali nesporné, no ďalej tento argument súd nerozvádzal. Podľa žalovaných ide pritom skôr o tvrdenie právne ako skutkové, a preto sa nejedná o prostriedok procesnej obrany/útoku (skutkové tvrdenia) a nevzťahuje sa naň § 151 CSP. Ak by aj žalovaní toto tvrdenie akceptovali ako tvrdenie skutkové, potom ale uviedli vlastné tvrdenia o tom, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pričom k tomuto tvrdeniu navrhli aj dôkazy, čo z podstaty popiera i tvrdenie o tom, že by žalobcovi predkupné právo patrilo. Argumentácia žalobcu o nevykonaní dôkazov pre „nespornosť“ tvrdení tak neobstojí. Keďže súd nevykonal v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovení o koncentrácii konania dôkazy na zistenie rozhodujúcich tvrdení, bol podľa žalovaných naplnení odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože v takom prípade nemožno hovoriť o spravodlivom súdnom konaní. V dôsledku nesprávneho procesného postupu pri „zmene“ žaloby boli porušené procesné práva žalovaných v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalobca k replike žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade zaslal dupliku, kde sa pridržiaval svojho vyjadrenia a v nadväznosti na vyjadrenie žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade zo dňa 18. 12. 2017 poukázal na odôvodnenie rozsudku v bode 25 s ktorým sa stotožnil v tom, že predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a nie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd sa jednoznačne zameral a vykonal dokazovanie na preukázanie, či zo strany žalovaných 1/ až 3/ došlo, resp. nedošlo k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k žalobcovi. Neexistoval a ani neexistuje dôvod, aby sa z historického hľadiska zisťovalo, kto bol vlastníkom sporných nehnuteľností a preveroval sa stav CKN a EKN. Žalovaní v 1/ až 3/ rade takýmto postupom fakticky spochybňujú aj svoje vlastnícke právo. Podľa žalobcu dôvod na nevykonanie dôkazov zo strany žalovaných v 1/ až 3 rade bol a vyplýval najmä z tej skutočnosti , že žalovaní v 1/ až 3/ rade smerovali dôkazy ku žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ich dôkazy nesmerovali k predmetu tohto konania.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje záver, že predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia predkupného práva a nie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá skutočnosť ovplyvňovala zameranie a rozsah vykonaného dokazovania.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430