Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/33/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 29. mája 2018 prejednal odvolanie podané obžalovaným S. J., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/94/2017 z 31.1.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/94/2017 z 31.1.2018, bol obžalovaný S. J. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: „od januára 2017 do 23.11.2017, kedy bol vzatý do väzby, s výnimkou mesiaca máj 2017, kedy na výživnom zaplatil 75,- €, neplatí pravidelne výživné na svojho maloletého syna S. J., nar. XX.XX.XXXX, hoci je živnostník, nezabezpečil si dostatočný príjem na platenie výživného a aj napriek tomu, že mesačne zarobí do 300,- € brigádnickou činnosťou, výživné neplatí, pričom výška výživného mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/223/2010 zo dňa 3.11.2010 vo výške 75,- € mesačne, do rúk matky J. J., nar. X.X.XXXX, bytom Q. K., D., U. H. XXX/X, a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom J. J. najmenej 750,- € a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/111/2016 zo dňa 30.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.12.2016, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov“.

Za to mu súd podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. l/) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu napadnutý odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Lucie Hurajovej. Úvodom opísal výrokové časti napadnutého rozsudku, ako aj časť jeho odôvodnenia. Ďalej uviedol znenie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. Zvýraznil pritom, že zákon pri aplikácii citovaného ustanovenia nezakazuje uloženie iného alternatívneho trestu obžalovanému. Trest odňatia slobody v jeho prípade nesplní svoj účel, nakoľko aj naďalej si nebude môcť riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Takýto stav bude na úkor oprávnených osôb k vyživovacej povinnosti. Ako postačujúci trest v konkrétnom trestom stíhaní označil uloženie trestu povinnej práce. Pri treste povinnej práce by mohli byť obnovené jeho základné pracovné návyky a tiež by mu umožnil plniť si uloženú vyživovaciu povinnosť.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti obžalovaného, obhajkyňa navrhla zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a S. J. uložiť trest povinnej práce.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu zvýraznila, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, a preto navrhla jeho odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine a okresný súd vyhlásenie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 257 Tr. por. prijal. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo len k uloženému trestu.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahoval na trestné stíhanie obžalovaného, mal krajský súd jednoznačne preukázané, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody zodpovedal všetkým platným zásadám pre ukladanie trestov, uvedeným v § 34 Tr. zák. Obžalovanému bol trest odňatia slobody uložený za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, a to v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. U jeho osoby prvostupňový súd správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že k trestnému činu sa priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Za takéhoto stavu bola obžalovanému v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností znížená horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Nepodmienečný trest odňatia slobody bol obžalovanému okrem iného uložený aj z toho dôvodu, že súčasne stíhaného trestného činu sa dopustil v čase podmienečného odsúdenia. Podľa aktuálneho odpisu z registra trestov bol obžalovaný v minulosti 4-krát súdne trestaný a v poslednom prípade bol na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš uzavretý zmier pod sp. zn. 1Pv 293/2016 z 19.7.2017. Okresný súd Liptovský Mikuláš obžalovaného odsúdil trestným rozkazom sp. zn. 3T/111/2016 z 30.11.2016, právoplatným 31.12.2016, pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov do 30.6.2018. Súčasne stíhaný trestný čin obžalovaný spáchal v období od januára 2017 do 23. novembra 2017. Za takéhoto stavu preto okresný súd postupoval správne, keď v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák., súd nemôže výkon trestu podmienečne odložiť, nakoľko odsudzoval páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Trest povinnej práce tak, ako jeho uloženie vo svojom odvolaní navrhoval obžalovaný, nezodpovedá už spomínaným zásadám pre ukladanie trestov. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje, že obžalovaný bol trestne stíhaný v piatich prípadoch a jeho osoba vykazuje silné znaky kriminálneho narušenia. Obžalovaný má neustále sklony k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti, a to bez ohľadu na

predchádzajúce uložené tresty. Trest odňatia slobody mu bol uložený podmienečne v štyroch prípadoch a v jednom prípade uzavrel zmier v prípravnom konaní. Z týchto dôvodov mal dostatočné príležitosti, aby v ďalšom živote preukázal svoje polepšenie, ako aj to, že vedie riadny život v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že protiprávnu trestnú činnosť páchal naďalej, je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody plne odôvodnené.

Krajský súd starostlivo preskúmal aj zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Zaradenie odsúdeného na výkon trestu v celom rozsahu zodpovedá zneniu citovaného ustanovenia, nakoľko tento nebol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe týchto skutočností Krajský súd v Žiline rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné. V neuvedených skutočnostiach, ktoré odôvodňujú zákonnosť uloženého trestu, krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.