Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/76/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne Ľ. S., R.. X.XX.XXXX, D. T. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej AK Antol s.r.o. so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/2/2016-46 zo dňa 23.03.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal určenia, že zmluvná podmienka v čl. 4.11 zmluvy o úvere č. 5377422788 z 23.8.2011 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie Rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní“, je neprijateľná a súčasne určenia, že úver zo Zmluvy o úvere č. 5377422788 z 23.8.2011 je bezúročný a bez poplatkov.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: I. „Určenie, že úver zo zmluvy o úvere č. 5377422788, zo dňa 23.8.2011, je bezúročný a bez poplatkov.

II. V časti určenia, že zmluvná podmienka čl 4.11 zmluvy o úvere č, 5377422788, zo dňa 23.8.2011 je neprijateľná, žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 23.8.2011 strany sporu uzatvorili Zmluvu o úvere, pričom bod 3. Predmetnej zmluvy obsahoval žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 3500,- Eur

s tým, že žalovaná súčasne žiada aj o poistenie, takzvaný „základný súbor“. V časti 4 Zmluvy o úvere č. 5577422788 bol dohodnutý jej predmet a to poskytnutie úveru vo výške 3500,- Eur, s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 55,95 Eur, poplatkom za správu a vedenie úverového účtu 1,66 Eur, ktoré sú splatného k 20. Dňu v mesiaci, počnúc 20.10.2011 a konečnej splatnosti úveru dňa 20.9.2021, pri počte mesačných splátok 120. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na celkovej výške nákladov v sume 2708,50 Eur, výške úrokovej sadzby vo výške 11,9% ročne, výške splátky s poplatkom za správu úverového účtu vo výške 57,61 Eur, RPMN vo výške 14,06%, pri uvedení priemernej RPMN na trhu vo výške 17,88%. Čo sa týka celkovej výšky úveru je v zmluve poznámka, že tá predstavuje súčet celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Zmluvné strany sa dohodli na poistení a to základnom súbore poistenia bez špecifikácie jeho ceny.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého nemožno predmetné zmluvné ustanovenie vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že uvedené ustanovenie odkazuje na rozhodcovskú doložku, ktorá v zmysle § 4 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná pre nedostatok formy. Odkaz na ustanovenie vo Všeobecných obchodných podmienkach súd prvej inštancie nepovažoval za písomne dojednanú rozhodcovskú doložku. Taktiež poukázal na skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky neboli súdu ani predložené a zo strany žalovaného nebolo unesené dôkazné bremene, či vôbec k podpisu Všeobecných obchodných podmienok došlo. Následne súd prvej inštancie skonštatoval absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky s účinkami ex tunc. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že nemôže vysloviť absolútne neplatnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Čo sa týka určenia, že žalovanou poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný v zmluve o úvere uviedol nepravdivé informácie čo sa týka celkovej výšky nákladov, ktorú vyčíslil na sumu 2708,50 Eur, pričom v prípade, ak počet dohodnutých splátok je 120 pri mesačnej splátke vo výške 57,61 Eur, je celková suma, ktorú je žalobkyňa povinná žalobcovi zaplatiť suma 6913,20 Eur, pričom po odpočítaní sumy poskytnutého úveru vo výške 3500,- Eur, predstavuje celková výška nákladov sumu 3413,20 Eur a nie sumu 2708,50 Eur, ktorú žalovaná uviedla v zmluve. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že ak súčasťou mesačných splátok bolo aj poistenie, mala uvedenú skutočnosť žalovaná uviesť rovnako ako v prípade poplatku za správu úveru. Z uvedeného dôvodu bola v zmluve uvedená aj nesprávna výška RPMN. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že celková čiastka úveru nebola matematicky vyčíslená a taktiež v zmluve absentovalo uvedenie, ktoré skutočnosti boli použité pri výpočte RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

5. Aplikoval ustanovenia §52 ods.1, 3, 4, §53 ods.4 písm. r), § 3 ods. 1 § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, §1 ods. 2, 8, §9 ods. 1, 2, §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Obsah odvolania

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej inštancie neposudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa čl. 4.11 zmluvy ale neprijateľnosť podmienky obsiahnutej v čl. 10 Všeobecných obchodných podmienok, pričom žalobkyňa namietala iba neprijateľnosť zmluvnej podmienky v ustanovení čl. 4.11 zmluvy bez ohľadu na to, čo je uvedené v čl. 10 VOP. Žalobkyňa uviedla, že ak platí, že každá neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatnou, a súčasne by mal platiť názor súdu prvej inštancie, že absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné určiť za neprijateľnú, nebolo by možné nikdy určovať neprijateľnosť žiadnej zmluvnej podmienky. Poukázala na skutočnosť, že zmluvná podmienka je neprijateľnou, ak nie je individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. Uviedla, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno určiť každú zmluvnú podmienku, ktorá existuje, ak spĺňa zákonom predpísané podmienky neprijateľnosti. Výnimkou by bola len zmluvná podmienka, ktorá nevznikla, resp. by bola súčasťou neexistujúceho právneho úkonu. Namietala, že napadnutý výrok rozsudku, nie je logicky súladný a odôvodnenie nie je vecne konzistentné, vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu je v rozpore so skutočnosťami, na ktoré sud prvej inštancie sám poukazuje.

7. Voči rozsudku vo výroku I. a III. podala odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že výšku RPMN vypočítala s súlade s požiadavkami zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Uviedla, že žalobkyňa nebola povinná uzatvoriť zmluvu o poistení úveru, teda poskytnutie úveru nebolo podmienené povinnosťou uzatvoriť poistenie úveru, a teda výšku mesačného poistenia v sume 4,95 Eur v zmysle Sadzobníka poplatkov, nemohla byť započítaná do výšky RPMN a teda celkových

nákladov na úver. Podľa vyjadrenia žalovaného do výpočtu RPMN zahrnul jednorazový poplatok vo výške 70,- Eur za poskytnutie úveru, mesačný poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,66 Eur a úrok. Poukázala, že na pojednávaní dňa 28.2.2017 bol vykonaný výsluch žalobkyne, z ktorého nevyplynul záver o tom, že táto by bola nútená uzatvoriť zmluvu o poistení v súvislosti s poskytnutím úveru. Žalovaná uviedla, že poistenie nepredstavovalo podmienku uzatvorenia zmluvy o úvere. Taktiež namietala tú skutočnosť, že výrok súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 137 písm. c) CSP, keďže pri určovacej žaloby má výrok rozhodnutia znieť v zmysle toho, či tu právo je alebo nie je. Mala za to, že sa nejedná o žalobu podľa § 137 písm. d) C.s.p., keďže nejde o určenie právnej skutočnosti podľa osobitného predpisu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne ako aj žalovanej nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 C.s.p.):

10. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že keďže ide o absolútnu neplatnosť zmluvného ustanovenia o uzatvorení rozhodcovskej doložky, nemožno uvedenú zmluvnú podmienku vyhlásiť za neprijateľnú, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skonštatoval skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, respektíve, že nebolo súdu preukázané, že by k uzavretiu uvedenej zmluvy došlo, keďže v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní musí mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak je neplatná. Z dôvodu, že v predmetnom spore nebolo preukázané, že by k uzatvoreniu písomnej rozhodcovskej zmluvy aj došlo, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že uvedená zmluva bola neplatná ex tunc. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, pričom poukazuje na skutočnosť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Z uvedeného dôvodu nebolo nemožné vyhlásiť za neprijateľné ustanovenie zmluvy, ktorá ani nebola uzavretá. Čo sa týka námietky žalobkyne, že tá žiadala vyhlásiť za neprijateľné len zmluvné ustanovenie uvedené v č. 4.11.zmluvy, pričom súd prvej inštancie sa zaoberal odkazom na rozhodcovskú zmluvu upravenú vo Všeobecných obchodných podmienkach, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 28.2.2017, kde ona samotná konštatovala, že bod 4.11. zmluvy nie je dojednaním rozhodcovskej zmluvy len odkazom na jej obsiahnutie vo Všeobecných obchodných podmienkach, a preto rozhodcovská doložka nemôže byť platne dojednaná takýmto spôsobom. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, pričom vyhodnotil, že takáto zmluva ani nebola uzavretá, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Naviac však uvádza, že súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zamietol žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4.11. zmluvy, keďže sa jedná o odkazovaciu normu, pričom pri posudzovaní jej prijateľnosti, resp. neprijateľnosti musí súd vychádzať aj z normy, na ktorú odkazuje, v opačnom prípade by nebol známy obsah posudzovaných práv a povinností zmluvných strán. Nakoľko uvedené zmluvné ustanovenie odkazuje na neplatnú, resp. neuzavretú rozhodcovskú zmluvu, z ktorej stranám sporu nevyplývajú žiadne práva a povinnosti, teda ani z uvedeného zmluvného ustanovenia čl. 4.11 zmluvy nevyplývajú stranám žiadne práva a povinností, a teda uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Čo sa týka odvolacích dôvodov žalovanej, že v zmysle § 2 písm. g) platného zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné do celkových nákladov spotrebiteľa zahrnúť aj výšku poistného, keďže uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzatvorením poistnej zmluvy, odvolací súd sa

stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého mala žalovaná zahrnúť výšku poistného do celkových nákladov, ktoré bol spotrebiteľ povinný žalovanej zaplatiť. Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že žalobkyňa nemala možnosť sa dobrovoľne rozhodnúť, či uzatvorí poistnú zmluvu s predmetom poistenia - schopnosť splácať úver, keďže v žiadosti o poskytnutie úveru nebola uvedená možnosť, že žalobkyňa nežiada o žiadne poistenie, pričom žiadosť bola vopred predformulovaná a umožňovala žalobkyni zvoliť si len jednu z dvoch variant poistenia. Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že v časti 4 Zmluvy o úvere je uvedená výška mesačnej splátky spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 57,61 Eur, pričom pri počte splátok 120 sa žalobkyňa zaviazala žalovanej zaplatiť sumu 6913,20 Eur, pričom žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 3500,- Eur a celková výška nákladov bola v zmluve vyčíslená ako suma 2708,50 Eur, teda žalobkyňa by mala žalovanej podľa uvedených skutočností zaplatiť sumu 6208,50 Eur a nie sumu 6913,20 Eur, ktorá je súčinom výšky mesačnej splátky a počtom dohodnutých splátok. Z uvedenej skutočnosti súdu vyplýva, že poistenie s názvom „Základný súbor poistenia“, ktorého výška nebola v zmluve o úvere určená bola súčasťou mesačnej splátky a to bez bližšieho špecifikovania jej výšky pre žalobkyňu. V prípade, ak by poistenie bolo uzavreté ako samostatná časť, nemohla byť súčasťou mesačnej splátky úveru aj platba poistného bez bližšej špecifikácie v zmluve, teda tak, aby bolo spotrebiteľovi zrejmé, z čoho mesačná splátka pozostáva. Z úverovej zmluvy nie je zrejmé, z ktorých predpokladov žalovaná vypočítavala ročnú percentuálnu mieru nákladov. Odvolací súd poznamenáva, že žalovanou uvedené skutočnosti, že do výpočtu ročnej percentuálnej miery zahrnula jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 70,- Eur, úrok a mesačný poplatok za správu vedenia úverového účtu, zo samotnej zmluvy o úvere nevyplývajú, pričom v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch práve tieto majú byť súčasťou samotnej zmluvy. Jednorazový poplatok za spracovanie úveru ani samotná zmluva o úvere neuvádza. Odvolací súd taktiež poukazuje na nesprávne určenú výšku úrokovej sadzby, keďže pri úvere vo výške 3500,- Eur, úrokovej sadzbe 11,9 % ročne, 10 rokoch splácania a pri mesačnej periodicite splátok, by výška splátky bola určená v sume 50,01 Eur, ak by sme k nej pripočítali aj sumu 1,66 Eur ako poplatok za vedenie úverového účtu a poistenie vo výške 4,95 Eur, výška mesačnej splátky by predstavovala sumu 56,62 Eur, avšak takáto suma sa v zmluve neuvádza. Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za preukázané, že zmluva o úvere nespĺňa zákonnom stanovené náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. g), i), j) Zákona o spotrebiteľských úveroch a to celkovú správnu výšku úveru, správnu výšku úrokovej sadzby, predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže nesprávne vyčíslenie uvedených skutočnosti, ktoré predstavujú obligatórne náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd vyhodnotil ako neplatne dojednané podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností aj odvolací súd posúdil zmluvu o úvere zo dňa 8.9.2011 za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2, C.s.p. tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže v konaní o odvolaní voči výroku II. a III. bola neúspešná žalobkyňa a v konaní o odvolaní voči výroku I. a III. bola neúspešná žalovaná, teda obe zmluvné strany mali v spore rovnaký procesný úspech a aj neúspech. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).