Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sa-35-2017.pdf
PDF · 117.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: D. R., H. 3, R., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa XX.XX.XXXX proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa XX.XX.XXXX žiadosť o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. K žiadosti pripojil doklad o dobe evidovanie uchádzača o zamestnanie, potvrdenie o starobnom dôchodkovom sporení, doklad o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, maturitné vysvedčenia, rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku, ako i o jeho zvýšení.
2. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, ktorým priznalo žalobcovi od XX.XX.XXXX výsluhový dôchodok v sume X.XXX,- Sk mesačne s tým, že mu započítalo celkovú dobu výkonu štátnej služby XX rokov a XXX dní. Ďalším rozhodnutím Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zvýšilo výsluhový dôchodok žalobcovi od XX.XX.XXXX na sumu XXX,XX eur mesačne.
3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol podľa § 60, § 65, § 255a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov tak, že zamietol žiadosť žalobcu z dňa XX.XX.XXXX o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, rozhodnutím Colného riaditeľstva zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2, písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu XX rokov a XXX dní v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je možné znížiť žalobcovi dôchodkový vek,
pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo.
4. Ďalej v rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek XX.XX.XXXX. Pretože dobu služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy mu bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Na nárok na starobný dôchodok mu bola zhodnotená doba štúdia na Strednej všeobecnej školy v Šahách od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, doba zamestnania od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a doba samostatne zárobkovo činnej osoby do XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Ku dňu XX.XX.XXXX nebol žalobca dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal XXXX dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom správny orgán prvého stupňa odkázal na presný rozpis uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca tak získal X rokov a X dni obdobia dôchodkového poistenia.
5. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa XX.XX.XXXX podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 6. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX bolo odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX.
7. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca je XX.XX.XXXX poberateľom výsluhového dôchodku podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2, písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 citovaného zákona XX rokov a XXX dní. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, pracovný pomer žalobcu trval od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a zamestnanie žalobcu - funkcia colník a uvedená doba služby nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie, čo znamená, že zamestnanie v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba služobného pomeru colníka nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok žalobcovi zhodnotená. K XX.XX.XXXX, t.j. tri roky spätne od dátumu uplatnenia nároku na starobný dôchodok žalobca získal XXXX dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov X rokov a X dni. Pretože žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola správne zamietnutá v súlade s platnými právnymi predpismi.
8. K námietke žalobcu týkajúcej sa diskriminácie oproti iným poistencom v osobitných systémoch sociálneho zabezpečenia žalovaný uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, pretože žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. K rozsudku pod sp. zn. 10So/59/2014, ako i k ďalším rozsudkom, na ktoré poukazoval žalobca uviedol, že právny názor v nich uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa XX.XX.XXXX. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
10. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňového orgánu a ich postupom boli porušené práva žalobcu tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek XX rokov a bol nepretržite poistený viac ako XX rokov. Obidve rozhodnutia majú spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu odmieta s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek XX rokov dňa XX.XX.XXXX a jeho celková doba poistenia je XX rokov a XXX dní, a nie ako uvádza poisťovňa - X rokov a X dní.
12. Ďalej poukázal na to, že právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. a ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí že nemôže vchádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkov vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona.
13. Poukázal i na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10 So/59/2014, ktoré rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho uviedol spisové značky rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ale i krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí a ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe.
14. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celkový doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale i pre žalovaného.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
15. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, t.j. tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku. K uvedenému dátumu získal žalobca XXXX dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. X rokov a X dni obdobia dôchodkového poistenia. Zamestnanie colníka bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo bolo potvrdené i v evidenčných listoch dôchodkového poistenia.
16. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
17. Uviedol, že poukazovanie na rozsudky súdov Slovenskej republiky žalobcom nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo o iné skutkové situácie ako v danej veci. V uvedených rozsudkoch išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.
18. Doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy žalobca vykonával funkciu colníka už boli žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, priznaný od XX.XX.XXXX, z toho dôvodu dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení, ani podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
19. Žalobca v odvolacom konaní nepreukázal, že žalovaný rozhodol nezákonným spôsobom. K námietke o diskriminácii žalobcu poukázal žalovaný na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie, zaručených v čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách, alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V ostatnom sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
20. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX k stanovisku žalovaného, v ktorom dal do pozornosti súdu to, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorý nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje inak nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 274, o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j. na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového poistenia.
21. Vo svojom podaní poukázal na rozsudky krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí a na ktoré poukázal i v podanej žalobe. Nedá sa súhlasiť ani zo skutkovými zisteniami a právnymi závermi žalovaného v rozhodnutiach, ani jeho argumentáciou uvedenou vo vyjadrení, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by bola ustálená po určitú dobu.
22. Poukázal na najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/46/2015 zo dňa XX.XX.XXXX, 7So/58/2015 zo dňa XX.XX.XXXX a ďalšie, ktorých závery sú založené na doterajšej judikatúre. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyvracia argumentáciu žalovaného, že na právne veci colníkov nie je použiteľný tento rozsudok. Je v ňom uvedené, že doterajšia judikatúra sa v celom rozsahu vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či boli zaradení do I., II., alebo III. kategórie.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
23. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 10 rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. XX). Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.").
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
25. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa XX.XX.XXXX a k uvedenému dňu získal celkovo XX rokov a XXX dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v súlade s § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2, písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to od XX.XX.XXXX, pričom mu bola zhodnotená celková doba výkonu štátnej služby XX rokov a XXX dní. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX zvýšilo žalobcovi výsluhový dôchodok na sumu XXX,XX eur mesačne. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
26. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa XX.XX.XXXX zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
27. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z XX.XX.XXXX, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“.
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“).
29. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike a je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.
30. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu kategorizáciu funkcie colníka, ktorú žalobca zastával v rámci výkonu služby v rozsahu XX rokov a XXX dní, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu, ktorú splnil XX.XX.XXXX, žalovaný povinný zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí.
31. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom dôchodkovom veku XX rokov až XX rokov, v súvislosti s čím by bolo potrebné v konaní pred Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
32. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
33. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.
34. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
35. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému.
36. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z XX.XX.XXXX Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“ Správny súd k argumentácii žalovaného, že je možné zohľadniť dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme len u tých žiadateľov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (na ktorý poukázal i právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) pod sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva: „Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“.
37. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
38. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so
započítaním celej doby výkonu služby colníka vrátane jeho štúdia na strednej škole je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.
39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel) priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.