Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/117/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o. so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanej U. Pavlíkovej, nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXXX/X, W., štátny občan SR, o zaplatenie 1.000 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.138,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000 Eur od 11.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,84%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.000 Eur, úroky vyčíslené ku dňu XX.XX.XXXX v sume XXX,XX P., zmluvné úroky vo výške XX,XX % ročne zo sumy X.XXX P. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy istiny X.XXX P. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu pre úver, všeobecné obchodné podmienky. Dlžník sa zaviazal splatiť úver spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 25,50% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine aktuálny stav úveru zo dňa XX.X.XXXX. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný.

2. Pôvodný žalobca v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX uviedol, že žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po XX,XX Eur, vždy do XX. dňa v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol XX.XX.XXXX. M. z úveru neuhradila žiadnu splátku. C. bol vyhlásený za predčasne splatný ku dňu XX.X.XXXX, pričom predtým bola žalovaná upozornená na možnosť predčasného splatenia úveru. Do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavoval neuhradený zmluvný úrok sumu XXX,XX P., a neuhradený úrok z omeškania sumu X,XX P., teda spolu XXX,XX P.. Od vyhlásenia predčasnej splatnosti do dňa XX.X.C. zmluvné úroky predstavujú sumu XXX,XX P. a úroky z omeškania sumu XX,XX P., teda spolu XXX,XX P.. Od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX zmluvné úroky predstavujú sumu XXX,XX P. a úroky z omeškania sumu XX,XX P., teda spolu XXX,XX P.. Úroky a úroky z omeškania tak predstavujú celkovú sumu XXX,XX Eur. Žalobca vysvetlil spôsob výpočtu zmluvných úrokov a

úrokov z omeškania za uvedené obdobia. Žalobca poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorého relevantné časti odôvodnenia odcitoval. Ďalej uviedol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z úveru až do zaplatenia istiny úveru. Poukázal na bod 6.4. obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade ak nastane predčasná splatnosť úveru, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. S obchodnými podmienkami sa žalovaný oboznámil a vyslovil s nimi žalovaný súhlas, čo potvrdil svojím podpisom. Poukázal aj na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že zmluvný úrok mu patrí až do splatenia úveru.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola doručená aj s výzvou na vyjadrenie.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanej obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 20Csp 117/2016-73 zo dňa 13.12.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.

5. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili žalobca, jeho právny zástupca, žalovaná, ktorí bol riadne a včas predvolaní, žalovaná fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Strany neprítomnosť neospravedlnili, nežiadali odročiť pojednávanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 180 rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovanej, žalobcu a jeho právneho zástupcu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, obchodných podmienok R. banky, a.s. pre úver dostupná pôžička (ďalej len „OP“) , všeobecných obchodných podmienok R. banky, a.s. (ďalej len „T.“), výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.X.XXXX s fotokópiou neprevzatej zásielky od žalovanej, výzvy zo dňa XX.X.XXXX, aktuálneho stavu úveru, sadzobníka poplatkov, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, prílohy tejto zmluvy, písomných podaní žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, X.X.XXXX, X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, upomienok zo dňa X.X.XXXX, X.X.XXXX, správ o pobyte žalovanej, zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa XX.XX.XXXX uzavrela R. banka, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške X.XXX,- P.. V zmluve o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v XX mesačných splátkach po XX,XX P., pri ročnej úrokovej sadzbe XX,XX% s tým, že dátum prvej splátky bol XX.XX.XXXX, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k XX.temu dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti je dňa XX.XX.XXXX. RPMN bola uvedená vo výške XX,XX%, priemerná hodnota N. vo výške XX,XX % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške XXX,XX Eur. Malým písmom je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmluve je žalovaná označená menom, priezviskom, adresou jej trvalého pobytu, rodným číslom. Podľa bodu 3.5. zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa bodu 6.2 OP ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená požadovať splatenie celej istiny úveru vrátane jej príslušenstva. Podľa bodu 4.3.6 veta prvá a druhá VOP pri doručovaní poštovou zásielkou na adresu v SR sa informácie a dokumenty považujú za doručené tretí a na adresu do cudziny v siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší okamih doručenia. To platí aj ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.

8. Poštová banka a.s. vyzvala žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru v sume XXX,XX P. výzvou zo dňa XX.X.XXXX s upozornením, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok v lehote XX dní, môže banka využiť oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z predloženej fotokópie neprevzatej zásielky vyplýva, že banka zaslala žalovanej výzvu, no žalovaná ju neprevzala, podľa poštového doručovateľa je adresát neznámy, a preto sa zásielka vrátila banke dňa XX.X.XXXX neprevzatá. T. zo dňa XX.X.XXXX, adresovanou žalovanej banka z dôvodu, že žalovaná bola aj napriek opakovaným výzvam banky v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásila ku dňu XX.X.XXXX predčasnú splatnosť úveru

a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške X.XXX,XX P. v lehote XX dní od doručenia tejto výzvy.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy / ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,,

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že banka vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používala vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka úver poskytla ako podnikateľ, keďže predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože banka poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a bankového povolenia a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom aplikáciu režimu tohto zákona si zmluvné strany potvrdili v zmluve o úvere. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca.

11. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy o úvere, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, čo mal súd za preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Zároveň mal súd preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu splnila aj osobitné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože z predložených listín bolo preukázané, že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok banka písomne vyzvala žalovanú na splnenie omeškaných splátok úveru a to výzvou zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola žalovanej poštou odoslaná, a tretí deň odoslania sa považuje za doručenú podľa bodu 4.3.6 veta prvá a druhá VOP, a zásielka bola vrátená banke dňa XX.X.XXXX, a zároveň v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola žalovaná nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní v omeškaní so splnením splátok úveru voči banke, keďže neuhradila žiadnu splátku, čo bolo preukázané z aktuálneho stavu úveru.

12.1. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj v zmysle zákona v slovnom spojení „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ v zmluve uvedený vôbec nie je. V zmluve o úvere je uvedená iba celková výška nákladov v sume XXX,XX Eur a drobnejším písmom pod základnými náležitosťami zmluvy je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Tento údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným spojením, tak aby ho bol spotrebiteľ schopný rozpoznať a musí byť vyčíslený na konkrétnu sumu a nie je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zo slovného spojenia celková čiastka úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že sa jedná o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ poznať rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12.2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani možnosť klienta kedykoľvek počas

trvania zmluvy vyžiadať od banky výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Zákon totiž jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Preto neobstojí, ak tieto náležitosti môžu byť poskytnuté až dodatočne na základe žiadosti spotrebiteľa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutie X. súdu v M., sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudky X. súdu v R. sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, rozsudok X. súdu v W. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok X. súdu v W. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX, rozsudok X. súdu v U. U. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). Y. sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Na takomto výklade citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry (napr. rozsudky X. súdu v W. sp. zn. XCo XXX/ XXXX zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX). Pokiaľ tieto náležitosti budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru.

12.3. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že 1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe

eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy od vtedy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa 30.10.2017, sp. zn. 4Co 321/2017 zo dňa 15.2.2018 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj nepriameho účinky Smernice, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo všetkých uvedených dôvodov sa súd nemôže prikloniť k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého vychádzajúc z právnych záverov vyjadrených v citovanom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak , že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Takáto interpretácia citovaného zákonného ustanovenia by odporovala zákazu eurokonformného výkladu contra legem, princípu právnej istoty, princípu zákazu retroaktivity.

12.4. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Keďže zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami neobsahuje uvedené podstatné náležitosti, úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanej nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov /poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie/, ktoré boli v zmluve dojednané. Z obsahu listín bolo preukázané, že žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.000 Eur, s tým, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu titulom úveru žiadnu sumu, ktoré tvrdenia žalobcu žalovaná nijako nerozporovala, a preto ich súd považoval za nesporné. Žalovaná má teda nesplnenú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi čo do istiny úveru v sume 1.000 Eur. Porušením povinnosti uhrádzať splatné splátky úveru riadne a včas vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo požadovať od žalovanej jednorazové zaplatenie celého zostatku úveru, ktoré právo veriteľa bolo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka dojednané v čl. 6 bodu 6.2 OP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Právny predchodca žalobcu toto právo využil a úver predčasne zosplatnil listom zo dňa XX.X.XXXX k tomuto dňu. Žalobca predtým v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru a upozornil ju na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.

14. Žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na úrok z omeškania. Splátky úveru boli v zmysle zmluvy o úvere splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Žalovaná neuhradila žiadnu splátku. Preto od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok splatných od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX bola žalovaná v omeškaní. Žalobca má právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške 0,25%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,25 % ročne. Ohľadom úroku z omeškania uniesol žalobca bremeno tvrdenia, keďže vo svojom podaní zo dňa X.X.XXXX vysvetlil, z akých súm omeškaných splátok, pri akej sadzbe a za aké obdobie bol tento úrok z omeškania vyčíslený, pričom pri výpočte použil správnu úrokovú sadzbu a úrok z omeškania účtoval z omeškaných splátok úveru, a po zosplatnení úveru k XX.X.XXXX z celej istiny úveru 1.000 Eur až do dátumu vyčíslenia XX.XX.XXXX. O. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX patrí žalobcovi táto zákonná sankcia v sume XXX,XX P., ako ju vyčíslil žalobca v podaní zo dňa X.X.XXXX. Keďže omeškanie žalovanej pretrvávalo aj po XX.XX.XXXX, je povinná žalobcovi uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

15. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania výrokom I. zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume X.XXX,XX Eur (neuhradená istina 1.000 Eur + vyčíslený úrok z omeškania v sume 135,93 Eur od 20.12.2013 do 10.11.2016) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP. Žalobca v podaní zo dňa XX.X.XXXX navrhol uzavretie zmieru, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviaže zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom v splátkach po 150 eur mesačne, avšak žalovaná na tento návrh nereagovala, a teda neprejavila s ním súhlas, čiže nedošlo medzi stranami k uzavretiu zmieru.

16. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.138,24 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania), čo predstavuje 58,42% zo žalobou uplatnenej sumy 1.948,47 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania) a úspech žalobcu, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 810,23 Eur, čo predstavuje 41,58% zo žalobou uplatnenej sumy 1.948,47 Eur a úspech žalovanej. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 v rozsahu 16,84% (58,42% - 41,58%). Preto súd výrokom III. Za použitia zásady úspechu vyslovil, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,84%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.