Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX/XX, XXX XX V. O. V., štátny občan SR, o zaplatenie 542,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 150,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 150,18 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 26,40 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 542,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Provident Financial s.r.o. a žalovaný uzavreli dňa 30.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570059062, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 600,- eur. Žalovaný sa ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 15,15 eur. Posledná splátka bola splatná 24.1.2015. Pôžička bola poskytnutá jednorazovo a hotovostne. Dňa 30.11.2013 Provident Financial s.r.o. a žalovaný uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu za službu špecifikovanú v zmluve vo výške 309 eur v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 3,45 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu 18,60 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial s.r.o. svoju pohľadávku proti žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu. Žalovaný uhradil riadne a včas len splátky v celkovej výške 573,60 eur. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu celej dlžnej sumy, dlžnú sumu neuhradil. V žalobe žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Súd žalobu doručil žalovanému s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ho poučil o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Dňa 29.3.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 150,18 eur s príslušenstvom, čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok. Zároveň oznámil súdu, že nárok, ktorý si žalobca v tomto spore uplatňuje vo výške 392,22 eur predstavuje súčet zostatku úveru a úroku.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

5. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 29.3.2018, t.j. pred otvorením pojednávania, súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie 150,18 eur s príslušenstvom zastavil.

7. V konaní ide o spotrebiteľský spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd postupom podľa ust. § 297 ods. 2 C.s.p. na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.11.2013, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 30.11.2013, Výpis splátok a úhrad a Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 s podacím hárkom.

9. Z predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu Provident Financial s.r.o. ako veriteľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 30.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570059062, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur splatný v 60 týždenných splátkach po 13,45 eur, pričom posledná splátka bola vo výške 13,45 eur, s tým že splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, platnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úrok bol dohodnutý vo výške 22,38 % ročne, t.j. vo výške 86,40 eur, účastníci sa dohodli tiež na poplatku za garantovanú službu vo výške 120,60 eur, RPMN bola uvedená v zmluve vo výške 70,38 %. Priemerná RPMN bola podľa zmluvy 45,94 %. Celková suma, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť, bola uvedená vo výške 807,- eur. Termín konečnej splatnosti: siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V rovnaký deň ako zmluvu o úvere t.j. 30.11.2013 spoločnosť Provident Financial s.r.o. a žalovaný uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej je služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru zo zmluvy č. 570059062 a za to si dohodli odplatu vo výške 309,- eur splatnú v 60 pravidelných splátkach vo výške 5,15 eur a pričom výška poslednej splátka je 5,15 eur, splatných spolu so splátkami úveru. Z listiny- Prehľad splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu v období od 4.12.2013 do 27.6.2015 sumu 573,60 eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že dňa 16.12.2016 zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku proti žalovanému vo výške 392,- eur zo zmluvy o úvere a vo výške 150,- eur zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu.

10. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia

vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

20. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

22. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570059062 a o zabezpečení splátok zo dňa 30.11.2013 majú spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím služieb zo strany predchodcu žalobcu uspokojoval svoje osobné potreby a predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluvy boli žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravené vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daných záväzkových vzťahov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo zmlúv, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby.

23. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V § 9 ods. 2 písm. f), j) o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.. Zákon ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tento údaj v zmluve musí byť uvedený a nie je možné, aby sa k tomuto údaju dopracovával účastník zmluvy výkladom alebo výpočtom, a keďže v zmluve je len termín "siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy", nie je zrejmý presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Formulácia "siedmy deň 60. týždňa" vyvoláva otázky z pohľadu toho, že v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína "7. kalendárny deň". Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz "7. kalendárny deň". Pre spotrebiteľa môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky zrazu výraz "siedmy deň". Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že ani samotnému žalovanému ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca nemožno považovať za

"termín konečnej splatnosti". Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať "termín", a nie "spôsob výpočtu termínu", či "vzorec na výpočet termínu". Slovom "termín" sa pritom rozumie "vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo" (Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003; dostupný na http://slovniky.juls.savba.sk). Údaj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť jednoznačne uvedený a nie je možné, aby sa k tomuto údaju dopracovával účastník zmluvy výkladom alebo výpočtom. Z uvedeného dôvodu t.j. absencie údaja o termíne konečnej splatnosti úveru úver, ktorý žalovanému Provident Financial, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) poskytol, je bezúročný a bez poplatkov.

24. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená v rovnaký deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere t.j. 30.11.2013. Predmetom tejto zmluvy je, stručne povedané, dohoda strán o tom, že Provident Financial, s.r.o. bude žalovaného pravidelne navštevovať, aby od neho prevzal splátku úveru (zmluva vyslovene odkazuje na konkrétne číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v hotovosti, za čo sa mu žalovaný zaviazal platiť odmenu, a to spolu so splátkami úveru (čl. I ods. 1.1). Vychádzajúc z takto vymedzeného predmetu je zrejmé, že táto zmluva obsahuje dojednania, ktoré sú z hľadiska ich obsahu vedľajšími dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je navyše viazaná na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože stanovuje, že zaniká o. i. aj zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To z nej robí zmluvu závislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.11.2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba nároky vyplývajúce z tejto zmluvy posudzovať v kontexte zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Stranami uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvou o zabezpečení splátok úveru predstavuje štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu a tieto fyzicky samostatné "zmluvy" treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti, a teda ako tvoriace jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zjavnej previazanosti oboch zmlúv potom ale bezpochyby vyplýva, že zmluvou o zabezpečení splátok úveru sa obchádza požiadavka zákona, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere informovala spotrebiteľa o jeho celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom a o celkovej čiastke (§ 2 písm. g), h) zákona o spotrebiteľských úveroch) prostredníctvom ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celkovej čiastky. Odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebola zahrnutá do RPMN tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho ani nemohla byť RPMN správne vypočítaná. Pokiaľ by bola odmena do výpočtu zahrnutá tak, ako mala byť, bola by RPMN vyššia, čo v konečnom dôsledku znamená, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Aj táto okolnosť má za následok to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), teda aj bez poplatku v podobe odmeny za zabezpečenie výberu splátok.

25. Odhliadnuc od uvedeného však súd považuje za vhodné vyjadriť sa k zmluve o zabezpečení splátok úveru aj z pohľadu prípadných neprijateľných podmienok. Žalovanému bol poskytnutý úver 600,- eur. Úroky, ktoré mal žalovaný zaplatiť boli vo výške 86,40 eur, ďalej podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol povinný uhradiť i poplatok za garantovanú službu vo výške 120,60 eur a podľa zmluvy o zabezpečení splátok ďalšie náklady - odmenu vo výške 309,- eur. Len táto odmena predstavovala 51,5 % z istiny poskytnutého úveru a celkovo náklady spojené s poskytnutým úverom (vo výške 600,- eur) predstavovali sumu 516 eur, čo je 86 % z istiny poskytnutého úveru. Takéto navýšenie malo byť pritom na obdobie 60 týždňov (necelý rok). Uvedená cena služby-poskytnutie úveru predstavuje neakceptovateľne vysokú sumu oproti istine úveru. Pričom odmena, dohodnutá v zmluve o zabezpečení splátok úveru mala byť platbou za vyššie uvedenú službu, ktorej poskytnutie však v žiadnom prípade nesleduje záujmy spotrebiteľa. Zo zmluvy je zrejmé, že táto zmluva umožňovala vydvihnutie dlhu popri "mieste trvalého pobytu" aj "na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou". Už zo samotného jazykového vyjadrenia daného ustanovenia je zrejmé, že táto alternatívna voľba nebola ponechaná len na vôľu žalovaného. Takáto odchýlka od miesta plnenia dlhu je na základe dohody predpokladaná aj v § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Opäť teda nemožno tvrdiť, že by táto služba bola v záujme žalovaného, pretože žalovaný má na ňu nárok zo zákona. Keďže záväzok žalovaného zaplatiť veriteľovi odmenu za takúto službu predstavuje plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy žalovaného, pretože za touto službou sa skrýva práve záujem veriteľa účtovať ďalší, navyše neprimeraný poplatok za vyzdvihnutie splátky u žalovaného. Konštatovať to však v danom prípade nebolo nutné, pretože súd v danej veci dospel z vyššie uvedených dôvodov k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu žalobca na takýto poplatok nemá nárok.

26. Keďže úver sa považuje z vyššie uvedených dôvodov za bezúročný a bez poplatkov, žalobca na úrok a ani poplatky spojené s úverom nemá nárok a žalovaný je tak povinný vrátiť iba istinu úveru, ktorý vyčerpal, a to v sume 600,- eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Súd mal preukázané, že žalovaný žalobcovi celkom uhradil len sumu 573,60 eur v čase od 4.12.2013 do 27.6.2015 a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo len na zaplatenie zostatku poskytnutých finančných prostriedkov z úveru spolu s úrokom z omeškania, t.j. suma 26,40 eur (600 mínus 573,60) spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti istiny i spolu s úrokom z omeškania žalobu z dôvodov uvedených vyššie (že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) zamietol.

27. Keďže sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom, potom ako nastala splatnosť jednotlivých splátok. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., úroková sadzba v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku (v čase splatnosti jednotlivých splátok) bola vo výške 0,25 alebo 0,05 % a preto súd žalobcovi priznal z celej istiny (ktorá už v čase od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania v celom rozsahu splatná) úrok z omeškania v uplatnenej (v nižšej) výške 5,00 % ročne.

28. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty súd prihliadal na výšku uloženej povinnosti.

29. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca zastavenie konania v časti 150,18 eur (27,69 %) zavinil. Vo veci samej (po čiastočnom späťvzatí) bol žalobca v konaní úspešný v sume 26,40 eur (4,87 %) a žalovaný bol úspešný v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá t.j. vo výške 365,82 eur (68,13) a preto vzhľadom na úspechu a neúspech v prospech žalovaného (67,44 %) žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, preukázateľne mu v konaní žiadne trovy nevznikli a preto žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).