Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-68-2017.pdf
PDF · 95.28 KB
No categories available
9P/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: X. N., P.. XX.XX.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: U. N., P.. X.X.XXXX, Y. U., D. XX/X, v konaní zast. advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7 a D.. X. N., P.. XX.X.XXXX, Y. Š., O. XXX, V., v konaní zast. advokátkou JUDr. Albínou Vágóovou, so sídlom Ružová č. 265, Dunajská Streda, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého X. N., P.. XX.XX.XXXX zo sumy 4 000,- Sk mesačne na 320,- Eur mesačne a to tak, že bežné výživné bude predstavovať sumu 270,- Eur a výživné na tvorbu úspor bude predstavovať 50,- Eur a to počnúc od 12.04.2017.
Otec je povinný platiť výživné mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa v časti bežného výživného a v časti výživného na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletého dieťaťa.
Zaostalé splatné výživné za obdobie za 12.4.2017 do 31.5.2018 vo výške 2 099,99 Eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 13P/160/2007 zo dňa 29.6.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Cop/36/2007 zo dňa 20.9.2007.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca. Žiadala zvýšiť výživné na 500,- Eur a to tak, že titulom bežného výživného 400,- Eur a titulom tvorby úspor 100,- Eur. Výživné žiadala zvýšiť od 12.4.2017. Poukázala na to, že naposledy bolo určené výživné pred 10.rokmi, kedy Okresný súd Komárno v konaní 13P/160/2007 rozsudkom zo dňa 29.6.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Cop/36/2007 zo dňa 20.9.2007 určil výživné na mal. X. vo výške 4000,- SK, pričom bežné výživné predstavovalo 3000,- Sk a 1000,- Sk bolo určené na tvorbu úspor. Matka poukázala na to, že za uplynulé obdobie sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa. Dieťa športuje, má záujmové aktivity, dostáva vreckové. Výdavky sa týkajú ošatenia, hygieny, stravovania.
2.Otec mal. dieťaťa s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že si je vedomý toho, že syn narástol a zvýšili sa jeho výdavky. Snažil sa k tomu prispôsobiť a vždy mu kupoval veci, pričom syn od neho odchádzal s plným kufrom. Poukázal na to, že s dieťaťom sa stretáva viac ako dva tri krát
ročne. Chodí k nemu v lete aj v zime a aj s tým sú spojené výdavky na maloleté dieťa. Otec uviedol, že uznáva výšku vynakladaných výdavkov na syna v sume 270,- Eur a s prihliadnutím aj na osobnú starostlivosť matky považuje za primeranú výšku výživného 170,- Eur titulom bežného výživného a 50,- Eur titulom tvorby úspor. Matkin podiel na výživnom vypočítal na sumu 100,- Eur. Žiadal zohľadniť pri rozhodovaní aj vynaložené prostriedky na cestovanie súvisiace so stykom ako aj na skutočnosť, že si vyporiadali BSM a matka bola vyplatená, pričom otec si musel zobrať pôžičku.
3.Kolízna opatrovníčka doporučila zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, určiť výživné vo výške 400,- Eur, z toho 350,- Eur titulom bežného výživného a sumu 50,- Eur na tvorbu úspor.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom rodičov a nasledovnými dokladmi: spisy tunajšieho súdu Okresného súdu Komárno 13P/160/2007, 13P/221/2007, rodný list mal. dieťaťa, vyjadrenie otca, pracovná zmluva otca, výplatné pásky otca, sobášny list otca, RL mal. detí otca, nájomná zmluva, doklad o zdravotnom poistení pre 4 osoby, doklad o koncesionárskych poplatkoch, životnom poistení o zákonnom poistení motorového vozidla, doklad o cestnej dani, doklad o preddavkoch za elektrinu, ročné vyúčtovanie, tlačivo na rodinné prídavky, potvrdenie o PND za rok 2016, zmluva o zájazde, vyjadrenie matky, potvrdenie o príjme matky, doklady o režijných nákladoch matky čl. 70-75, doklad o poplatkoch v škole, doklad o stravovaní v škole, doklady o nákupe potrieb pre dieťa č. 78-82, rodný list mal. dieťaťa, doklad o platbe telefónu, plynu, potvrdenie o členskom príspevku k U. U., rozpis výdavkoch č. 88, potvrdenie o príjme matky za rok prvý pol rok 2017, preklady predložené zástupkyňou otca a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
5.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 13P/160/2007 zo dňa 29.6.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Cop/36/2007 zo dňa 20.9.2007 bolo určené výživné na mal. X. vo výške 4 000,- Sk, pričom bežné výživné predstavovalo 3 000,- Sk a 1 000,- Sk bolo určené na tvorbu úspor. V čase rozhodovania príjem otca predstavoval 22 500,- Sk a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka pracovala ako administratívna pracovníčka na H. E. Š. J. U. s priemerným príjmom 7 900,- Sk. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Maloletý X. v čase tohto rozhodnutia bol v predškolskom veku ( 4 roky). V súčasnej dobe maloleté dieťa navštevuje 8.ročník základnej školy. Stravuje sa v škole, kde matka platí 20,- Eur mesačne, za fond rodičovského združenia platí 20,- Eur, za pracovné zošity: zo slovenského jazyka 3,- Eur, technika 5,- Eur, anglický jazyk 7,- Eur, fyzika - pracovný zošit 1,5 Eur a na hygienu 5,- Eur. Maloletý syn je členom futbalového klubu v U. U., kde sa platí mesačný členský príspevok 10,- Eur. V súvislosti s výkonom športovej činnosti sú zvýšené výdavky týkajúce sa ošatenia a obuvi. Polročne kopačky vo výške 70-100,- Eur. Dresy zabezpečuje klub. Na tréningy oblečenie kupuje matka. Okrem poplatku pre športový klub na športovú aktivitu dieťaťa zaplatí 20,- Eur mesačne. Maloleté dieťa používa telefón, ktorý platí otec. Matka dáva dieťaťu vreckové týždenne 5,- Eur. Dieťa je zdravé. Matka mu však kupuje výživové doplnky súvisiace s fyzickou námahou. Nákladné je zabezpečenie hygienických potrieb, ktoré sa kupujú dvojmo a to na používanie v domácnosti ako aj v klube počas športovania. Výdavky sa týkajú aj tréningov mimo okresu súvisiace s prevozom. Ďalšie výdavky sú na čistiace potreby, aviváž, prášky na pranie, nakoľko kvôli športovým aktivitám dieťaťa matka perie 4 krát týždenne. Stravovanie dieťaťa predstavuje mesačne cca 100,- Eur a výdavky na oblečenie taktiež predstavujú významnú zložku, nakoľko pri striedaní ročných období je dieťaťu vždy všetko malé. Maloleté dieťa sa vo voľnom čase venuje športu a to floorbalu a futbalu. Matka je zamestnaná na H. E. Š. U. s čistým príjmom 572,22 Eur. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v dvojizbovom byte, ktorý je jej vlastníctvom. Náklady na bývanie predstavujú mesačne 32,- Eur - geo fond, 80,- Eur - inkaso, 16,- Eur - elektrina, 2,5 Eur - plyn, 9,90 Eur - digi, za používanie svojho telefónu matka platí 30,- Eur, na svoju stravu minie 100,- Eur a na ošatenie 20,- Eur. Podľa výpočtov matky režijné náklady na bývanie predstavujú 311,17 Eur. Matka potvrdila, že otec sa pravidelne kontaktuje telefonicky s dieťaťom a stretáva sa s ním 3 - 4 krát ročne aj v období prázdnin. Matka vysvetlila rozdiel medzi vynaloženými finančnými prostriedkami a jej príjmom a to tak, že jej rodičia jej pomáhajú. Poukázala na to, že jej otec je na invalidnom dôchodku s dôchodkom 300,- Eur a jej matka pracuje na strednej priemyselnej škole s príjmom 400,- Eur. Matka žije v spoločnej domácnosti len s maloletým dieťaťom. Má síce priateľa, ktorý však s ňou nezdiela spoločnú domácnosť. Otec býva vo Š.. Je zamestnaný vo firme E. &. W. N., V. a jeho príjem predstavuje 5100,- Chf. Poberá prídavky na deti 2 x 200 Švajčiarskych frankov (Chf). Poukázal na to, že od posledného rozhodnutia súdu mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť syn O.. Žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a dvoma mal. deťmi. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho manželka pracuje v škôlke, kde pracuje
12 hodín za týždeň a to z dôvodu, že vo Š. je školský systém nastavený tak, že v priebehu dňa musí zabezpečiť stravovanie ich maloletých detí. Ak by pracovala na plný úväzok, museli by vynaložiť nie malé finančné prostriedky na zabezpečenie detí v čase obeda. Žijú v 4 a pol izbovom byte ( tri izby+ spojená obývačka s kuchyňou). Tento byt je kapitálový, museli zaplatiť členský vklad jednorázovo vo výške 12 500,- Chf. Mesačne na byt platí 2061,50 Chf a okrem toho aj režijné náklady na bývanie, ktoré hradí každé tri mesiace. Za koncesionárske poplatky platí trojmesačne 114,75 Chf, za zriadený internet 40,- Chf mesačne, preddavkovo uhrádza za energie 93,- Chf trojmesačne, ročne dopláca na dodávkach energie v priemere 700-800,- Chf, za služby poskytované káblovou televíziou platí 30,- Chf mesačne, čo tvorí časť nájmu. Platí životné poistenie mesačne na celú rodinu 250,- Chf, čo je dobrovoľná položka. Platí zdravotné poistenie s mesačným nákladom 620,40 Chf na štyri osoby, ktoré sa zvýšilo do 1.1.2018 na 690,- Chf. Otec poukázal na to, že vo Š. si každý osobitne platí zdravotné poistenie. Ku zdravotnému poisteniu má aj pripoistenie na štyri osoby v sume 99,- Chf. Za telefón na tri osoby platí 150,- Chf a na stravovanie celá rodina minie 1200,- Chf mesačne. Z nakúpeného tovaru sa pripravuje varená strava. Nehnuteľnosť vo Š. nevlastní. Na území Slovenskej republiky vlastní trojizbový byt, ktorý prenajíma. Kúpil ho na úver, ktorý spláca v mesačných splátkach po 430,- Eur. Nájomcovia uhrádzajú 500,- Eur, titulom nájomného a spolu s réžiou úhrada celého bytu predstavuje 510,- Eur. Vlastní motorové vozidlo I., ktoré je 10 ročné. Otec svoj vzťah s dieťaťom hodnotí ako dobrý. Denne sa s ním telefonicky kontaktuje. Spája ich spoločná téma a to futbal. V lete boli spolu aj na dovolenke. Minulý rok zobral dieťa na futbalové zápasy do X.. Dieťaťu kupuje veci keď je u neho alebo keď príde na Slovensko podľa jeho želaní. Poslal mu aj oblečenie, ktoré už on sám nevedel využiť. Poukázal na to, že byt, ktorý v súčasnej dobe vlastní matka bol zakúpený z prostriedkov, ktoré jej boli vyplatené v súvislosti s vyporiadaním BSM. Otec poukázal na to, že z jeho príjmu mu neostáva žiaden prebytok. Ostáva im 816,- Chf a príjem jeho manželky na iné výdavky akú sú pohonné hmoty, športovanie a výdavky okolo detí. Otec spresnil svoju výpoveď a uviedol, že členský príspevok vo výške 12 500,- Chf na byt zaplatil naraz. Na úhradu tohto príspevku si zobral pôžičku, ktorú spláca po 250,- Chf. Úver si rozšíril a teraz z neho spláca aj motorové vozidlo po 250,- Chf. Otec poznamenal, že by bol schopný vo Š. vybaviť rodinné prídavky pre maloleté dieťa, avšak matka nie je ochotná toto tlačivo podpísať, čím ukracuje dieťa o sumu 150 alebo160,- Eur. Otec predložil súdu doklady o mzde svojej manželky C. N. ( č.l. 161-162) a zistil že hrubý mesačný príjem je 1069,71 Chf.
6.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
8.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu v roku 2007 došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V konaní mal súd za preukázané, že príjem matky sa od posledného rozhodnutia zvýšil zo sumy 7900,- Sk na 572,22 Eur. Príjem otca sa od posledného rozhodnutia súdu zvýšil zo sumy 22 500,-Sk na 5100,- Chf. U otca pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť tzn., že v súčasnej dobe okrem mal. X. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Zmenu pomerov súd vidí predovšetkým v tom, že v čase kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom dieťa bolo v predškolskom veku a v súčasnej dobe je žiakom 8.ročníka základnej školy a aktívny športovec. Je nepochybné, že od roku 2007 došlo k podstatnému nárastu výdavkov na dieťa, ktoré sa týkajú nie len zvýšenia bežných výdavkov ako je stravovanie, ošatenie, hygiena atď. ale aj zvýšenia výdavkov súvisiacich so školou a aj so záujmovými aktivitami dieťaťa, čo je predovšetkým jeho športová činnosť. Súd k výdavkom mal. dieťaťa pripočítal aj 50 % z režijných nákladov na bývanie, nakoľko dieťa používa teplú vodu, ústredné kúrenie, elektrinu a keďže s matkou bývajú v spoločnej domácnosti len dvaja, polovica režijných nákladov je alikvotná časť prináležiaca na dieťa. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť avšak aj na tú skutočnosť, že na území Slovenskej republiky vlastní byt, ktorý prakticky nevyužíva na vlastné účely a podľa jeho vlastných slov je mínusový, preto súdu sa javí toto jeho tvrdenie ako účelové. Ak by to zodpovedalo skutočnosti, bolo by to nehospodárne a pre otca nevýhodné hlavne keď tvrdí, že jeho finančné pomery sú len priemerného charakteru. Manželka otca je taktiež zamestnaná, čiže podieľa sa na životnej úrovni svojej rodiny a aj ju ovplyvňuje, i keď nemá vyživovaciu povinnosť voči mal. X.. Súd na skutočnosť, že matka nepodpísala tlačivo na rodinné prídavky neprihliadal pri výpočte výšky výživného, nakoľko rodinné prídavky nesuplujú výživné zo strany rodiča ale sú príspevkom štátu na maloleté dieťa. Je teda výhradne na rodičoch mal. dieťaťa, ako sa k tejto otázky postavia, či z morálneho hľadiska je správne, že nedôvera medzi rodičmi pripraví dieťa o cca 150,- Eur. Súd na základe vyššie uvedených skutočností ako aj predložených dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že primeranou výškou výživného na maloletého Tomáša je suma 320,- Eur pričom bežné výživného z toho predstavuje 270,- Eur a tvorba úspor 50,- Eur. Takto určená výška výživného je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a aj s časťou výživného zo strany matky zabezpečí dieťaťu aktuálne potreby primerané jeho veku a aktivitám. Zároveň súd poznamenáva, že takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň ani jedného rodiča a bude v súlade so zásadou, že dieťa je povinné podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca odo dňa podania návrhu t.j. od 12.4.2017, preto vzniklo zaostalé splatné výživné za obdobie od 12.4.2017 do 31.5.2018 vo výške 2099,99 Eur. Zaostalé splatné výživné pozostáva z rozdielu medzi aktuálne určeným výživným vo výške 320,- Eur a doposiaľ určeným výživným 165,96 Eur, čo predstavuje 154,04 Eur. Za 19 dní mesiaca apríl 2017 je potom zaostalé výživné 97,47 Eur ( 154,04 Eur : 30 dní = 5,13 Eur x 19 dní). Za obdobie od mája 2017 do decembra 2017 je zaostalé výživné vo výške 1232,32 Eur ( 8 mesiacov x 154,04 Eur) a za 5 mesiacov roku 2018 je zaostalé výživné 770,20 Eur ( 5 mesiacov x 154,04 Eur) spolu potom zaostalé výživné predstavuje 2099,99 Eur. Vzhľadom na výšku zaostalého výživného, súd umožnil otcovi splácať zaostalé výživné v mesačných splátkach po 50,- Eur a to v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP.
9.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.