Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25CoP-17-2018.pdf
PDF · 133.76 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Hlohovec, Jarmočná 3, dieťa rodičov - matky: V. G., nar. XX.X.XXXX, adresa T., časť H., T. XX a otca: G. H., nar. XX.X.XXXX, adresa F., U. T. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27P/69/2017 - 116 zo dňa 8.11.2017, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:
Súd s účinnosťou od 31.5.2017 z v y š u j e výživné otca pre maloletého G. zo sumy 49,79 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.5.2017 do 31.5.2018 vo výške 483,82 eur v mesačných splátkach po 13,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 15C/84/2003 - 42 zo dňa 5.3.2004 v časti výšky výživného otca pre maloletého G..
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otca na maloletého G. zo sumy 49,79 Eur na sumu 65 Eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s účinnosťou od 31.5.2017; výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.5.2017 do 31.10.2017 vo výške 76,54 Eur v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok a výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 15C/84/2003-42 zo dňa 5.3.2004 v časti určenia výživného.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 78 ods. 1 a § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného v roku 2004 uplynula dlhá doba a výdavky maloletého G. vzrástli, nakoľko v čase posledného rozhodovania mal tri roky a v súčasnosti má 16 rokov a je študentom 2. ročníka strednej školy. Vzrástol príjem matky zo sumy 165,97 eur na sumu 368,50 eur, ktorý tvorí súčet invalidného dôchodku 243 Eur a nemocenských dávok 125,50 Eur. Matke pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Otec má naďalej dve vyživovacie povinnosti, nakoľko mu ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi a pribudla vyživovacia povinnosť k dcére narodenej v roku 2017. Otec je nezamestnaný a nie je evidovaný na úrade práce od vyradenia 16.2.2017. Má príjem len z príležitostných brigád vo výške 100 Eur, má základné vzdelanie a jeho pozícia na trhu práce je negatívne ovplyvnená výkonom trestu odňatia slobody za pokus vraždy. Povinnosťou otca je však napriek tomu nájsť si zamestnanie, najmä ak mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd pri zvyšovaní výživného vychádzal z minimálnej mzdy, na ktorú by mal otec nárok, ak by sa zamestnal aj ako nekvalifikovaná sila, ktorá mzda je 435 Eur v hrubom, po odvodoch a dani vo výške 374,11 Eur v čistom. Ďalej súd vychádzal zo zaužívanej rozhodovacej praxe určovania výživného na všetky vyživovacie povinnosti v rozpätí 20% až 25% z čistého príjmu povinného rodiča, t. j. od 74,80 Eur do 93,50 Eur. Pretože otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 65 Eur, súd zvýšil výživné zo sumy 49,79 Eur na sumu 65 Eur, nakoľko otec má ešte druhú vyživovaciu povinnosť, ktorej výška nie je súdom určená, avšak na jej existenciu súd musí prihliadnuť.
3. Súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného od podania návrhu, nakoľko nezistil žiadne okolnosti pre určenie výživného spätne, pričom matke nič nebránilo v podaní návrhu na súd skôr. Súd vychádzal z toho, že otec má výživné vyrovnané vo výške 49,79 Eur, za obdobie od 31.5.2017 do 31.10.2017 má otec nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 76,54 Eur, t. j. pomerná časť výživného za deň 31.5.2017 je 0,49 Eur a za jún až október je nedoplatok 5 x 15,21 Eur (64 Eur - 49,79 Eur). Nedoplatok súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom jeho rozsahu odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, pretože tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne aby odvolací súd výživné pre maloletého zvýšil, alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Matka mala za to, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukazovala na to, že otec nemal najmenší záujem spoločne sa finančne podieľať na vývoji syna. Argumentoval tým, že nakoľko je jeho minulosť negatívne ovplyvnená výkonom trestu odňatia slobody za pokus o vraždu na matke, má problém nájsť si zamestnanie, preto vraj chodí len na príležitostné brigády. Súd tento jeho argument akceptoval a preto otcovi zvýšil výživné len o 15,21 Eur, s čím však matka nesúhlasí. Otec nie je evidovaný na úrade práce, kde by sa snažil nájsť si zamestnanie. Bol vyradený z evidencie úradu práce, pretože ako sám uviedol, nezúčastnil sa pohovoru do zamestnania. Nesnaží sa teda hľadať si zamestnanie. Matka uviedla, že sa ohľadom možnosti zamestnania otca informovala vo viacerých podnikoch, ako napr. Faurecia Automotive, alebo Peugeot v Trnave a verí, že ak by si tam otec poslal žiadosť o zamestnanie, nemal by problém zamestnať sa. Matka sa informovala aj v podniku Bekaert, a.s. v Hlohovci. Vie, že tu zamestnávajú aj trestaného muža za vraždu, okrem iných trestaných. Platobné podmienky sú tam veľmi dobré, nástupný plat je 700 - 800 Eur. Ak sa pracujú nadčasy, alebo je zamestnanec zamestnaný dlhšiu dobu, dosahuje cca 1.000 Eur. Aj pri základnom vzdelaní. Treba len chuť a ochotu pracovať. Potvrdenie o týchto skutočnostiach však matka nemá. Podľa nej však nie je problém nájsť si prácu. Otec by sa mal snažiť o to viac, že je dlžníkom štátu, ktorý za neho platí náhradné výživné už od roku 2008. Po výkone trestu matke posielal pravidelne 20 Eur, ale 29,79 Eur za neho platil štát. Je to zdravý muž, preto nie je dôvod, aby bol nezamestnaný. Matka je invalidná dôchodkyňa nad 70%. V čase rozhodovania súdu bola zamestnaná vo firme E., ako pokladníčka na polovičný úväzok. V tom čase bola aj práceneschopná. Po rozhodnutí súdu si našla zamestnanie ako upratovačka na Q. H., L. XX, T., kde mala pracovať na plný úväzok. Pre svoje zdravotné obmedzenie však túto prácu nezvládala a pracovnú zmluvu museli ukončiť výpoveďou v skúšobnej dobe. Bola zamestnaná 8 dní od 13.11.2017 do 21.11.2017. Uviedla, že sa snaží vylepšiť si finančnú situáciu, ale jej zdravotné problémy jej to nedovoľujú. Toho času je opäť práceneschopná, nemá ani na lieky, ktoré potrebuje na riedenie krvi. Za lieky pre seba mesačne zaplatí cca 70 - 80 Eur. Musí si na seba dávať pozor a dodržiavať nariadenia odbornej lekárky. Matka poukázala na to, že o zvýšenie výživného nežiadala od 3 rokov veku maloletého, t. j. od roku 2004, nie preto, že by výživné na syna nepotrebovala, ale preto, že otec bol vo výkone trestu. Na slobode je však už viac ako štyri roky. Mal dosť času nájsť si zamestnanie a prispievať na syna, možnosti na to má. Maloletý G. je veľmi šikovný, je už v 2. ročníku Obchodnej akadémie v Hlohovci. Od 1. ročníka sa zúčastňuje súťaží v anglickom jazyku a tento rok aj v strojopise. Má ambície ísť na vysokú školu. Okrem G. má matka ďalšieho syna K., ktorý tento rok absolvuje lyžiarsky výcvik. Matka mala za to, že nie je pravda, že otec má problém sa zamestnať, skôr je to neochota z jeho strany. Matka preto žiadala, aby bolo
výživné pre maloletého zvýšené zo sumy 49,79 Eur na 200 Eur, a to spätne odo dňa, kedy maloletý začal navštevovať strednú školu, t. j. od 1.9.2016.
5. K svojmu odvolaniu matka pripojila listinu pracovnú zmluvu zo dňa 10.11.2017, ktorú uzavrela so zamestnávateľom Q. H., L. XX, T., s nástupom do zamestnania dňa 13.11.2017, na dohodnutý druh práce - upratovačka na plný úväzok, na dobu určitú do 30.6.2018. Ďalej matka pripojila Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 21.11.2017, podľa ktorého bol pracovný pomer medzi matkou a Q. H. L. XX, T. založený pracovnou zmluvou zo dňa 10.11.2017, zrušený v skúšobnej dobe k 21.11.2017.
6. Otec odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky sa písomne nevyjadril.
7. Procesný opatrovník maloletého samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného, nakoľko podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zvýšenie výživného je v záujme maloletého, preto určenie výšky výživného ponecháva na úvahe súdu, na základe preukázania jeho finančných možností.
8. K vyjadreniu procesného opatrovníka, matka ani otec písomné vyjadrenie nepodali. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného otca pre maloleté dieťa v rozsahu, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie.
11. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
12. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
13. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (ods. 1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
22. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
23. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
24. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletého dieťa, dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky pre zvýšenie výživného pre maloletého G. sú jednoznačne splnené, avšak pokiaľ ide o jeho záver o výške zvýšeného výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, preukázaným odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného otca, zodpovedá vyššia ako súdom prvej inštancie určená suma 65 Eur mesačne a mal za to, že výživné pre maloletého je dôvodné zvýšiť na sumu 90 Eur mesačne. Odvolanie podané matkou tak odvolací súd považoval za dôvodné, avšak nie v celom ňou navrhovanom rozsahu, keď táto žiadala zvýšiť výživné pre maloletého až na sumu 200 Eur mesačne. Matka argumentovala hlavne tým, že nemožno akceptovať skutočnosť, že otec nepracuje, má príjem iba z brigád, pričom sa vyhovára, že je ťažko zamestnateľný, pretože má záznam v registri trestov a iba základné vzdelanie. Mala za to, že otec nevyvíja dostatočnú snahu sa zamestnať a prispievať riadne na svojho syna, keď uvádzala, že v súčasnosti je dostatok pracovných príležitostí, aj pre osoby, ktoré sú trestané, so základným vzdelaním a kde by otec mohol dosahovať príjem dostatočný na platenie ňou požadovaného výživného. Poukazovala na pracovné možnosti v spoločnostiach Feurecia Automotive Slovakia, s. r . o. v Hlohovci, Bekaert Slovakia s.r . o. v Hlohovci, či PSA Slovakia s. r . o. v Trnave. 25. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula veľmi dlhá doba, keď v čase poslednej úpravy výživného v súvislosti s rozvodovým konaním rodičov, mal maloletý G. iba tri roky, v súčasnosti je študentom 2. ročníka Obchodnej akadémie v Hlohovci, má 17 rokov, rastie, dospieva, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, má svoje záujmy, ako aj zdravotné problémy (okuliare, bolesti hlavy, návšteva psychológa). U maloletého teda vzrástli nielen bežné výdavky a náklady na štúdium, ale aj výdavky na záujmové aktivity a jeho zdravotný stav. Ďalej súd vychádzal zo zistení, že vzrástli aj príjmy oboch výživou povinných rodičov, keď príjem matky v čase poslednej úpravy výživného bol 165,97 Eur mesačne, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 243 Eur mesačne, prídavky na dve deti - v roku 2017 v sume 47,04 Eur a v roku 2018 v sume 47,36 Eur. Matka sa okrem toho neustále snaží zamestnať, a to vzhľadom na svoj zdravotný stav aspoň na polovičný úväzok ako pokladníčka či upratovačka, z ktorej práce mala v minulosti príjem maximálne do sumy 200 eur mesačne, pričom boli obdobia kedy bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky cca 125 Eur mesačne. Okrem maloletého G., má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K., nar. XX.X.XXXX, ktorý je t.č. 13 -ročný, teda aj s jeho výchovou má matka spojené už vyššie výdavky, pričom na tohto syna platí jeho otec výživné vo výške 183 Eur mesačne. Matka žije aj s deťmi a so svojim priateľom v prenajatom 4-izbovom byte v T., za ktorý platia nájomné vo výške 450 Eur mesačne, pričom matkin priateľ má čistý príjem 382,97 Eur mesačne. Matka okrem toho pravidelne platí telefóny, Magio televíziu a internet, spláca splátky úveru na kúpu počítača pre maloletého G. po 50 eur mesačne. Matka má okrem toho zvýšené výdavky na svoj zdravotný stav - na lieky vo výške až 70 - 80 Eur mesačne, je na plnom invalidnom dôchodku, v roku 2015 prekonala mozgovú mŕtvicu, máva bolesti hlavy, má vypadnuté kúsky zo zorného poľa, má stredne ťažký trombózny stav, preto nemôže dlho stáť, t. č. má prasknutú kosť na nohe. Na strane otca bolo dokazovaním zistené, že naposledy pracoval vo výkone trestu odňatia slobody k 24.8.2012, potom bol od 3.8.2013 - 16.2.2017 evidovaný na úrade práce, bez nároku na podporu, pričom z tejto evidencie bol vyradený, pretože sa nedostavil na pohovor so zamestnávateľom. V súčasnosti je nezamestnaný,
býva u svojej matky, tvrdí, že si privyrába brigádne na stavbách alebo pri oprave automobilov okolo 100 Eur mesačne. Má iba základné vzdelanie a okrem maloletého G. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej G. nar. XX.X.XXXX, na ktorú zatiaľ nemá súdom určené výživné.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o skúmanie možností a schopností otca, pre účely určenia výšky výživného pre maloletého G., nie je možné vychádzať iba z výšky štátom určenej minimálnej mzdy zamestnanca v Slovenskej republike, ktorá v roku 2017 bola 435 Eur mesačne a v roku 2018 je 480 Eur mesačne, ale treba konkrétnejšie prihliadnuť na reálne zárobkové možnosti a schopnosti otca, ktoré sú dané jeho fyzickým stavom, vekom, jeho vedomosťami a pracovnými skúsenosťami, vzdelaním, schopnosťami, ako aj zameraním. Pri posudzovaní potencionality príjmov, teda príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností, musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu, pričom za týmto účelom je súd povinný aj sám vykonať náležité dokazovanie. Ide pritom o zdravého 43-ročného muža so základným vzdelaním, zo záznamom v registri trestov za pokus vraždy, ktorý pracoval vo výkone trestu, v súčasnosti si privyrába brigádnicky na stavbách alebo pri oprave áut. Je pritom všeobecne známe, že aktuálna nezamestnanosť v Trnavskom kraji je veľmi nízka, všeobecne je veľký dopyt firiem (najmä výrobných) po zamestnancoch, pričom mnohé výrobné spoločnosti sú vzhľadom na nedostatok zamestnancov nútené dovážať ich dokonca zo zahraničia. Vzhľadom na uvedené obrana otca, že sa nemôže zamestnať je celkom nedôvodná. V týchto spoločnostiach totiž po predchádzajúcom zaškolení zamestnávajú aj osoby so základným vzdelaním. Otec pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri súčasnej situácii na trhu práce by záznam v registri trestov bol prekážkou pri jeho prijímaní do konkrétneho zamestnania. Odvolací súd má preto za to, že otec je schopný dosahovať najmenej mzdu pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov, respektíve zamestnancov so základným vzdelaním, pričom údaje o štruktúre priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca podľa klasifikácie zamestnaní, či vzdelania, ako aj iných kritérií pre územie Slovenskej republiky, každoročne spracováva Štatistický úrad Slovenskej republiky, z ktorého posledného zverejneného dokumentu - Štruktúra miezd v SR za rok 2016 (zverejnený na webovej stránke Štatistického úradu SR, X. v oddelení Produkty - Katalóg publikácií - Štruktúra miezd v SR 2016) vyplýva priemerná hrubá mesačná mzda pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov mužov za rok 2016 vo výške 655 Eur a ich priemerná čistá mesačná mzda vo výške 527 Eur, ako aj priemerná hrubá mesačná mzda mužov so základným vzdelaním za rok 2016 vo výške 766 Eur a ich priemerná čistá mesačná mzda vo výške 606 Eur. Príslušný dokument odvolací súd doručil účastníkom konania a umožnil im sa k nemu vyjadriť.
27. Na výzvu odvolacieho súdu reagovala iba matka, ktorá v písomnom vyjadrení uviedla, že uvedená štruktúra miezd je za rok 2016, keď momentálne je už rok 2018. V roku 2016 nebolo v SR toľko pracovných príležitostí, najmä v Trnavskom kraji, ako je teraz. Matka sa informovala na personálnych oddeleniach väčších podnikov, ako je napr. Peugeot, Faurécia, Omnio a ďalšie a zistila, že nikde nepožadujú výučný list, ani nevyžadujú čistý register trestov. Skúšobná doba potom slúži na preukázanie toho, či zamestnanec vie a má chuť pracovať. Pracovníčka personálneho oddelenia spoločnosti Bekaert, a.s., môže na vyžiadanie súdu poslať podklady o voľných pracovných miestach, aj o podmienkach prijatia do zamestnania. Nekontrolujú ani register trestov. Zamestnanosť v Trnavskom kraji je dobrá. Je potrebné sa o prácu zaujímať a mať chuť pracovať. Matka ďalej uviedla, že od 27.11.2017 bola práceneschopná. Našla si však ďalšiu prácu ako predavačka v spoločnosti Y. D., s. r. o. na kratší pracovný čas 20 hod. týždenne. Zamestnaná bola od 6.12.2017 do 19.3.2018. Výpoveď bola dohodou. Pravdou je, že je invalidná dôchodkyňa, užíva veľa liekov, jej imunitný systém je oslabený. To bol zrejme dôvod prečo dostala chrípku, následne zápal priedušiek, ktorý prešiel do zápalu prínosových dutín. Matka bola mesiac práceneschopná, čo bol dôvod výpovede so zamestnávateľom. Psychicky ju to veľmi trápi, pretože jej invalidný dôchodok je len 250 Eur, čo je málo pri výchove dvoch školopovinných detí. T. č. je matka opäť práceneschopná, má aj prasknutú kosť na nohe. Nevzdáva sa, aj keď pri jej zdravotnom stave to nie je ľahké. Ako predavačka pracovala na pokladni, hoci má vypadnuté kúsky zo zorného poľa a musí si viackrát prekontrolovať, aby nerobila chyby, čo je vyčerpávajúce. Máva bolesti hlavy, nakoľko sa veľmi sústredí. Má stredne ťažký trombózny stav, no riedi si krv, nosí kompresné pančuchy a preto zvláda stáť v obchode pár hodín. Maloletému G. boli predpísané okuliare, ktoré stáli 140 Eur. V júni idú do Anglicka na poznávací výlet, za ktorý matka zaplatila zálohu 125 eur, doplácať sa bude ešte 150 Eur + vreckové a jedlo. Vybavenie cestovného pasu pre neho stálo 33 eur. Preto matka nemôže akceptovať predložený doklad Štruktúra miezd. U matkou uvedených spoločností by totiž otec nemal problém sa zamestnať, pričom by nemal problém ani s tým, že bol súdne trestaný. Otec pritom na súde
sám matku vyzýval, aby mu našla prácu. Matka si myslí, že je to o ochote otca pracovať, snažiť sa pomôcť a podporiť svojho syna.
28. K argumentu matky, že údaje Štatistického úradu SR sú za rok 2016, odvolací súd uvádza, že Štatistický úrad SR tieto údaje spracováva po skončení kalendárneho roka, za celý predchádzajúci rok, pričom ich zverejňuje najskôr v polovici nasledujúceho roka, teda údaje za rok 2017 (ani rok 2018) nie sú ešte spracované a zverejnené, preto súd môže vychádzať len z naposledy zverejnených údajov, ktoré sú práve za rok 2016, pričom nie je predpoklad, že mzdové ohodnotenie by sa medziročne zásadne rapídne zvýšilo. Rovnako nie je možné prihliadnuť na argument matky, že otec by sa mohol zamestnať v konkrétnych, ňou navrhnutých spoločnostiach - Feurecia Slovakia, s. r . o., Bekaert s. r. o., či PSA Slovakia s. r. o., kde podľa informácií matky majú mať voľné pracovné miesta a zamestnali by aj otca, kde by tento mohol dosahovať príjem 700 - 800 Eur až 1.000 Eur mesačne. Možnosť zamestnania sa otca v týchto spoločnostiach, pokiaľ otec neprešiel pracovným pohovorom je totiž stále len hypotetická, nie je 100% istota, že by sa v týchto konkrétnych spoločnostiach skutočne zamestnal, preto je možné vychádzať iba z otcových predpokladov a v danom prípade aj zistených štatistických údajov.
29. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z minimálnej mzdy v SR, pri zvyšovaní výživného pre maloletého vychádzal zo štatistických údajov, podľa ktorých otec ako muž, pomocný, nekvalifikovaných pracovník so základným vzdelaním môže dosahovať priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške od 527 Eur do 606 Eur mesačne. Z takto ustálenej potencionálnej mzdy otca, vzhľadom na existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k jeho ročnej dcére, potom odvolací súd ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na maloletého 17-ročného G. vo výške 90 Eur mesačne, a to vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, posúdiac možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov osobitne, s prihliadnutím na odôvodnené potreby každého z maloletých detí, opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania. Preto odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému G. z doterajšej sumy 49,79 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Vo zvyšnej časti, do výšky matkou požadovaného výživného až 200 Eur mesačne, odvolací súd návrh matky považoval za nedôvodný, pretože nezistil také majetkové alebo príjmové pomery otca, ktoré by umožňovali platenie takéhoto výživného.
30. Výživné pre maloletého G. odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považoval za dôvodné zvýšiť s účinnosťou od začatia konania, t. j. od doručenia návrhu matky na zvýšenie výživného na súd - od 31.5.2017, a to v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, pretože súd nezistil a matka ani nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne mohol súd toto výživné zvýšiť spätne už odo dňa 1.9.2016, ako požadovala matka, čo bol deň nástupu maloletého na strednú školu. Zákon o rodine umožňuje priznať výživné spätne aj tri roky pred dňom podania návrhu, avšak pre takýto postup vyžaduje, aby boli v konkrétnom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými sa myslí predovšetkým existencia okolností objektívne znemožňujúcich podať návrh skôr, napríklad preto, že navrhovateľ (tu matka) sa zo závažných dôvodov nemohla venovať takémuto konaniu skôr. Dôvody hodné osobitného zreteľa pritom musí navrhovateľ súdu preukázať. Matka existenciu takýchto dôvodov v konaní ani netvrdila, ani nepreukazovala. Samotná skutočnosť, že predpoklady pre zvýšenie výživného nastali u maloletého skôr (nástupom na strednú školu), takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je, nakoľko matka by musela tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré jej objektívne bránili podať návrh na zvýšenie výživného už skôr ako až dňa 31.5.2017.
31. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.5.2017 do 31.5.2018 pre maloletého G. v sume 483,82 eur, t. j. pomerná časť výživného za deň 31.5.2017 je 1,30 Eur (t. j. 90 Eur - 49,79 Eur = 40,21 Eur; 40,21 Eur : 31 dní = 1,30 Eur) a nedoplatok za jún 2017 až máj 2018, t. j. 12 mesiacov je 482,52 Eur (t. j. t. j. 90 Eur - 49,79 Eur = 40,21 Eur; 40,21 Eur x 12 mesiacov = 482,52 Eur). Odvolací súd pritom vychádzal z v konaní nesporných skutočností, že matka mesačne obdrží na maloletého výživné vo výške 49,79 Eur, z čoho sumu 20 Eur platí priamo otec a sumu vo výške 29,79 Eur platí za otca ako náhradné výživné príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na výšku nedoplatku, uložil súd otcovi povinnosť zaplatiť tento nedoplatok v mesačných splátkach po 13,50 eur (tak aby celý nedoplatok bol otcom uhradený najneskôr do 3 rokov) spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že omeškaním so splatením jednej splátky zročného výživného sa stane splatným celé zročné výživné.
32. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 15C/84/2003 - 42 zo dňa 5.3.2004 v časti výšky výživného otca pre maloletého G..
33. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal.
34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.