Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/117/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu L. Y., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. K., V. Y., U.. E.. Š. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.06.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 22.06.2017 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž (ďalej len „rozhodcovský súd“), so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 zo dňa 08.03.2016, sp.zn. SRSAspA 024545/15. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.03.2016 rozhodcovský súd vydal v mieste rozhodcovského konania Bratislava v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ktorý je v tomto konaní žalovaným proti nemu, ktorý je v tomto konaní žalobcom, o zaplatenie 469,50 Eur s príslušenstvom rozhodcovský rozsudok podľa ktorého bol povinný zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., sumu 157,- Eur spolu s úrokmi z omeškania, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 142,79 Eur, poplatok za upomienku vo výške 10,- Eur ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 127,99 Eur, pričom tieto sumy bol povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur. Rozhodcovský rozsudok je právoplatný, hoci sa o ňom nedozvedel v priebehu rozhodcovského konania. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal z dôvodov uvedených „v § 40 písm. a/ bod 1/ až 4/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov“. Skutkovo odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. 601103673 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej riadne uzavretie však v konaní nenamietal. Z tejto zmluvy o úvere vyplýva, že mal súhlasiť s príslušnosťou rozhodcovského súdu ako súdu príslušného na riešenie sporov zo zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a preto sa na ňu vzťahujú § 52 až 60 Občianskeho zákonníka vrátane § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V tejto súvislosti poukázal

aj na ustanovenie § 39, § 37 Občianskeho zákonníka, keď zdôraznil, že podľa § 4 ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Rozhodcovskú zmluvu dojednal spolu so zmluvou o úvere považoval za absolútne neplatnú pre jej rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko vyžaduje, aby v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky ako spotrebiteľ všetky spory so žalovaným ako dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Od počiatku nebol vo veci správne poučený, dôsledkom čoho bolo uzavretie rozhodcovskej zmluvy v jeho neprospech. Predmetná rozhodcovská zmluva je z tohto dôvodu od počiatku neplatná. Bola dojednaná ako zmluva formulárového typu. Žalovaný od počiatku sledoval jej koncipovaním to, aby v prípade vzniku sporov boli tieto riešené na súde, ktorý vyhovuje jemu, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia jeho spotrebiteľských práv. Navyše vzhľadom na značnú vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu, ako aj s ohľadom na jeho majetkové a zárobkové pomery o ktorých bol žalovaný pred uzatvorením zmluvy o úvere dostatočne informovaný, nemal v rozhodcovskom konaní možnosť relevantne sa proti žalobe žalovaného brániť, resp. sa zúčastniť rozhodcovského konania. Tým došlo k závažnému narušeniu rovnováhy zmluvných strán, keďže akékoľvek sporové konanie pred rozhodcovským súdom by sa konalo v značnej vzdialenosti od jeho bydliska a so zvýšenými nákladmi na cestovné, poštovné, ako aj s nevyčísliteľnou stratou času a možným zhoršením jeho už aj tak nepriaznivého zdravotného stavu. V žalobe poukázal na judikatúru v obdobných veciach, najmä na uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013, na rozsudok „Európskeho súdneho dvora“ Oceáno Grupo Editoria a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941 zo dňa 27.06.2000, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8CoE/157/2014 zo dňa 17.06.2014 a „rozsudok“ Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoE/33/2014 zo dňa 25.03.2014.

2. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia súdu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením sp.zn. 14Csp/117/2017-31 zo dňa 17.10.2017, ktorým návrhu vyhovel a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania v predmetnej veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2017.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.08.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.08.2017 k žalobe žalobcu uviedol, že ju žiada v plnom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že „žalobca svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, nepreukázal ich rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, ale len abstraktne vytkol bez akejkoľvek argumentácie preukazujúce opodstatnenosť jeho tvrdení“. Súčasne sa domnieva, že zo strany žalobcu ide o naplnenie čl. 5 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola „premlčaná“. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 08.03.2016 a stal sa právoplatný dňa 18.07.2016, čo by sa malo zhodovať s dňom doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Vykonateľnosť nadobudol dňa 21.07.2016. Žalobný návrh bol na súd žalobcom o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaný až dňa 22.06.2017. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže v zmysle Zákona č. 335/2004 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podať účastník rozhodcovského konania, len ak existuje jeden z taxatívne uvedených dôvodov, ktorých výpočet obsahuje § 45 citovaného zákona. Účastník rozhodcovského konania žalobu musí podať do uplynutia zákonnej 3-mesačnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 46 ods. 1 tohto zákona. Ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že aby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolala zmýšľané následky, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu dvoch zákonných podmienok stanovených v § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V prípade, ak absentuje čo len jedna z nich, účinok zmýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenastane. Na základe uvedeného je nesporné, že žalobca zmeškal 3-mesačnú procesnú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a nakoľko sa jedná o prekluzívnu lehotu, súd by mal ex offo zamietnuť žalobu žalobcu.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.11.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.11.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.08.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.08.2017 uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje vo vyjadrení na zmeškanie lehoty na podanie žalobného návrhu, pričom poukazuje na § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2004 Z.z., s touto jeho argumentáciou nemožno súhlasiť, nakoľko už v samotnej žalobe uviedol a poukázal na § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2004 Z.z., v zmysle ktorého, „ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii“. Toto zákonné ustanovenie umožňuje účastníkovi konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii v

už začatom exekučnom konaní, čo bolo v jeho prípade aj dodržané a v lehote na podanie námietok podal aj predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto je nesprávne tvrdenie žalovaného o zmeškaní lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej zdôraznil, že v žalobe riadnym spôsobom odôvodnil z akého dôvodu považuje uzatvorenie rozhodcovskej doložky za neplatné. Rozhodcovská doložka bola koncipovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Tvrdenie žalovaného, že žaloba nie je odôvodnená je preto účelové, nesprávne a zavádzajúce.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.12.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.01.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.11.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.11.2017 uviedol, že rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná a o rozhodcovskú zmluvu. Okrem iného poukázal ďalej na skutočnosť, že v prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú s ním, a teda nie je na mieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobca má lepšiu vedomosť v porovnaní s bežným občanom, nakoľko sú mu dobre známe práva a povinnosti, ako aj náležitosti zmlúv o úvere. V prípade osoby žalobcu sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal. Žalobca žiadnym spôsobom nebol k podpisu rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/343/2013 zo dňa neuvedeného, ako aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Er/1464/2015 zo dňa 13.11.2017. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keď v tomto smere poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora sp.zn. C-361/04 vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM zo dňa 12.01.2006. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z tohto dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú rozhodcovskú zmluvu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku a teda nie je možné ju posúdiť ako neplatnú.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako strany sporu, výpoveďou svedkyne U. Y., listinnými dôkazmi, zadováženými správami, keď zistil tento skutkový a právny stav:

7. Dňa 30.05.2013 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zmluva o úvere“). V zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená na formulárovom tlačive žalovaného bolo pridelené číslo: 601103673. Žalobca uzatvoril túto zmluvu ako dlžník, žalovaný ako veriteľ. Na základe tejto zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v sume 200,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému spolu s nákladmi na poskytnutie spotrebiteľského úveru vyčíslené ktoré boli na čiastku 196,- Eur v mesačných splátkach v sume 78,30 Eur. Žalobca sa tak zaviazal celkovo žalovanému zaplatiť čiastku 396,- Eur. Celkové náklady žalobcu ako spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru. Strany si dojednali aj administratívny poplatok za uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere včítane administratívnych nákladov spojených s úverom na čiastku 117,70 Eur. Celkovú sumu 396,- Eur sa žalobca zaviazal ak v zmluve nebude dohodnuté inak, vrátiť do 14.05.2014 s tým, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 14.05.2014. Výška percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola vo výške 98 %. Spotrebiteľ, teda žalobca vzal na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 39,20 %. Žalobca na zmluve potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov v zmysle zmluvy v podobe peňažnej hotovosti dňa 30.05.2013 podpisom na zmluve o úvere. Súčasťou zmluvy boli i Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré tiež predstavovali formulárové tlačivo žalovaného, tieto nadobudli platnosť od 01.04.2013, stranami zmluvy o úvere, predovšetkým žalobcom ako spotrebiteľom tieto nie sú podpísané. Tieto bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán.

8. Toho istého dňa, teda dňa 30.05.2013 bola medzi stranami zmluvy o úvere uzatvorená na osobitnom liste papiera, v podobe tiež formulárového tlačiva Rozhodcovská zmluva (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), ktorá bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z čl. II. rozhodcovskej zmluvy, bod 1. vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601103673

uzatvorenej dňa 30.05.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V zmysle tohto istého článku, bod 2. rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Z tohto istého článku, bod 3. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. V čl. III. rozhodcovskej zmluvy bolo uvedené poučenie o rozhodcovskom konaní.

9. Dňa 02.12.2015 žalovaný doručil Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, 811 03 Bratislava návrh na začatie rozhodcovského konania, keď sa domáhal nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 601103673 zo dňa 30.05.2013 voči žalobcovi. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž (ďalej len „rozhodcovský súd“) rozhodol o tomto návrhu rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SRSAspA 04545/15 zo dňa 08.03.2016, ktorým uložil povinnosť v rozhodcovskom konaní žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) povinnosť zaplatiť v rozhodcovskom konaní žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) sumu 157,- Eur, úrok v sume 9,01 Eur, poplatok v sume 117,70 Eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 157,- Eur od 12.07.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 157,- Eur od 15.05.2014 do zaplatenia, ďalej zmluvnú pokutu v sume 33,- Eur, trovy mediačného konania 142,79 Eur a poplatok za upomienku 10,- Eur. Súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanému sumu 127,99 Eur na trovách rozhodcovského konania. Tieto sumy žalovanému mal žalobca uhradiť v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stala splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Podľa doložky na rozhodcovskom rozsudku tento nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2016, vykonateľnosť dňa 01.09.2016. Rozhodcovský rozsudok bol doručený spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., resp. jej právnemu zástupcovi v rozhodcovskom konaní dňa 10.03.2016. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) rozhodcovský rozsudok podľa relácie Pošty Senohrad zo dňa 04.04.2016 neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bola vrátená rozhodcovskému súdu dňa 08.04.2016. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) doručovaný na adresu: Senohrad 79, 962 43 Senohrad. V rozhodcovskom rozsudku v rámci poučenia je uvedené, z akých dôvodov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z.. Tiež v poučení je uvedené, že podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. V poučení je odcitované aj ustanovenie § 46 ods. 2 Zákona č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa ods. 1 a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď tiež podľa § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov, aj v exekúcii.

10. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z rozhodcovského spisu sp.zn. SRSAspA 04545/15 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácia pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava.

11. Dňa 10.12.2016 žalovaný ako oprávnený podal voči žalobcovi ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SRSAspA 04545/15 zo dňa 08.03.2016, ktorý podľa doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2016 a vykonateľnosť dňa 01.09.2016. Na základe tohto návrhu súdny exekútor dňa 24.01.2017 doručil Okresnému súdu Zvolen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.12.2016 sp.zn. EX21640/16, ktorá bola zapísaná do súdneho registra Okresného súdu Zvolen pod sp.zn. 17Er/23/2017. Dňa 15.02.2017 Okresný súd Zvolen vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 14.06.2017 povinný v exekučnom konaní si zvolil na zastupovanie advokáta, ktorá skutočnosť bola oznámená Okresnému súdu Zvolen dňa 15.06.2017 predložením plnomocenstva. Dňa 12.07.2017 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Zvolen podanie zo dňa 30.06.2017, ku ktorému pripojil podanie povinného, ktoré bolo posúdené exekútorom ako žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad a zastavenie exekúcie. V tomto podaní súdny exekútor oznámil, že upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doposiaľ nebolo doručené. Povinný podanie, ktoré predložil súdu odovzdal na poštovú prepravu dňa 23.06.2017. Prílohou podania súdneho exekútora bolo podanie povinného zo dňa 20.06.2017, spísané jeho právnym zástupcom v exekučnom konaní, ako aj podané právnym zástupcom povinného v exekučnom konaní, ktoré je označené ako „námietky proti exekúcii č.k. EX21640/2017 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.“. Prílohou je i žaloba povinného zo dňa 22.06.2017 doručená súdu dňa 22.06.2017 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú povinný podal ako žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v predmetnej veci. O podaní povinného zo dňa 20.06.2017 rozhodol exekučný súd uznesením sp.zn. 17Er/23/2017-37 zo dňa 11.08.2017, ktorým povolil odklad exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2017. Dňa 21.05.2018 exekučnému súdu bolo doručené ďalšie podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 25.04.2018. Týmto podaním súdny exekútor zaslal exekučnému súdu ďalšie podanie povinného zo dňa 16.04.2018 označené ako „námietky proti exekúcii č.k. EX21640/2017 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. podané po opätovnom doručení upovedomenia o začatí exekúcie“. Prílohou podania súdneho exekútora bolo aj predmetné podanie povinného. Súdny exekútor postúpil toto podanie exekučnému súdu na rozhodnutie z dôvodu zachovania právnej istoty v exekučnej veci. V tomto podaní súdny exekútor ďalej uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo splnenému právnemu zástupcovi povinného doručené do elektronickej schránky dňa 14.04.2018 pričom námietky proti exekúcii boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.04.2018, keď námietky podľa exekútora boli podané v lehote. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.05.2017.

12. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 17Er/23/2017. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v správe zo dňa 12.04.2018 pre súd uviedol, že pôvodne bolo upovedomenie o začatí exekúcie povinnému (v tomto konaní žalobcovi) doručované poštou, keď z pošty sa zásielka vrátila s reláciou, že tento je ako adresát neznámy. Pri druhom pokuse o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie bol výsledok doručenia rovnako negatívny. Následne na základe doručených námietok povinného resp. jeho právneho zástupcu, pristúpil k doručovaniu upovedomenia o začatí exekúcie do aktívnej elektronickej schránky právneho zástupcu povinného. Vzhľadom na technické výpadky elektronickej schránky nevedel doložil potvrdenie o doručení upovedomenia o začatí exekúcie právnemu zástupcovi povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie súdny exekútor doručoval povinnému L. Y. (XXXX) O. R. U.. E.. Š. XXXX/XX, XXX XX K. poštou dňa 29.05.2017 s tým, že zásielka sa vrátila súdnemu exekútorovi dňa 02.06.2017 s poznámkou pošty, že povinný je ako adresát neznámy. Opätovne upovedomenie o začatí exekúcie, súdny exekútor doručoval povinnému (v tomto konaní žalobcovi) L. Y. (XXXX) O. R. F. XX, XXX XX F. poštou dňa 06.07.2017. Zásielka sa vrátila súdnemu exekútorovi dňa 13.07.2017 s poznámkou pošty, že tento je ako adresát neznámy.

13. Žalobca v konaní predložil dôkaz (č.l. 117-118 spisu), že upovedomenie o začatí exekúcie bolo jeho právnemu zástupcovi v exekučnom konaní doručené do elektronickej schránky dňa 14.04.2018.

14. Podľa lustrácie v registri obyvateľov SR zo dňa 07.02.2018 žalobca je k trvalému pobytu prihlásený na adrese Zvolen od 13.11.2017.

15. Podľa správy Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb, Záhonok 3205/2, 960 01 Zvolen, zo dňa 21.02.2018 doručenej súdu dňa 23.02.2018, žalobca bol klientom strediska Domova sociálnych služieb M. R. Štefánika 3385/51 vo Zvolene od 30.12.2015 do 01.12.2016.

16. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu súd zistil, že v roku 2016 býval v DSS Štefánika 51, Zvolen. Predtým býval na adrese F. XX, čo bolo i v roku 2015. V ktorom mesiaci roku 2016 sa nasťahoval do DSS M. R. Štefánika 51, Zvolen, to nevedel uviesť. Zmluvu na bývanie mal uzatvorenú na 1 rok. Najskôr pri výsluchu ďalej tento uviedol, že rozhodcovský rozsudok nikdy nedostal do ruky, že o ňom nevie nič. Následne uviedol pri tom istom výsluchu, že rozhodcovský rozsudok prevzal, ale ho hneď dal dcére, keď v podstate nevie, čo vlastne prevzal. Je invalidným dôchodcom. Tiež je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, čo dokazoval preukazom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ktorý bol vystavený dňa 23.03.2016. Invalidný dôchodok poberá v sume približne 508,- Eur mesačne. Z invalidného dôchodku má vykonávané exekučné zrážky, v akej výške, k tomu sa nevedel vyjadriť. Ohľadne zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy si pamätal len to, že bol ohľadne nich vo Zvolene. Na čo potreboval peniaze, to si už tiež nepamätal. Čo je rozhodcovská zmluva, to nevie. Peniaze mu boli vyplatené asi na účet. Či mu niečo bolo vysvetľované ohľadne podpísaných zmlúv, to si už nepamätal, nevie však čo je rozhodcovské konanie, ani čo je rozhodcovská zmluva. S dcérou sa medzi sebou dohodli, že mu bude preberať poštu. Na úver už aj niečo vrátil, ale koľko to tiež nevedel uviesť. Ani nevedel, že na základe rozhodcovského rozsudku je voči nemu vedená exekúcia. Upovedomenie o začatí exekúcie tiež nevie, či mu bolo doručené. Poštu preberal, ale hneď ju odovzdával manželke alebo dcére, väčšinou to bolo dcére. Viac menej ani nečítal, čo mu chodilo v pošte, všetko nechával viac menej na dcéru. K skutkovým okolnostiam nevedel doplniť nič.

17. Z výpovede svedkyne U. Y., dcéry žalobcu, súd zistil, že s otcom sú v permanentnom kontakte od roku 2015, kedy mal úraz. Predtým dlhodobo s ním nežila v spoločnej domácnosti. O predmetnom úvere jej otec povedal až v období, keď sa mu stal úraz a zostal byť ležiaci. Predtým chodievala k nemu málo. Povedal jej, že má viacero takýchto úverov. Finančné prostriedky čerpal predovšetkým za účelom zakúpenia si palivového dreva. V akej výške si vzal úver, to jej nevedel povedať. V tomto období žil v F. Č.. XX. V novembri roku 2015 bol umiestnený do Domova sociálnych služieb vo Zvolene. Pôvodne otec bol spoluvlastníkom v 1-ici rodinného domu na adrese F. XX s bratom. Brat sa obával, že by exekúcia mohla postihnúť tento spoločný majetok, tak otca z domu vyplatil. Keď bol otec prepustený z Domova sociálnych služieb vo Zvolene, lebo mu nebola predložená ubytovacia zmluva, stal sa bezdomovcom, žil v chatke v záhradkárskej osade vo Zvolene. Opakovane si podával žiadosti o prijatie do Domova sociálnych služieb, bolo mu vyhovené v novembri roku 2017, najskôr bol umiestnený do Domova sociálnych služieb Krupina, momentálne je umiestnený opätovne v Domove sociálnych služieb Zvolen. Keď u otca našla predmetné „papiere“ vzala si ich k sebe. Otec asi tak rok a pol dozadu jej udelil splnomocnenie na preberanie zásielok z úradov. Na základe tohto splnomocnenia jej pošta vydávala poštové zásielky určené pre otca. Keď už bol chodiaci, tak na poštu išla s ním, aby si prevzal zásielku. Následne jej tento túto odovzdal. Ona všetky tieto „dokumenty“ následne odovzdala právnemu zástupcovi otca, bolo to niekedy máj, jún roku 2017. V rámci exekúcie bola doručená aj výzva a tu bol pripojený aj rozhodcovský rozsudok. Následne bol otcovi zablokovaný účet v banke. Tam mu bol zasielaný dôchodok. Obsahom výzvy, ktorú prevzala od súdneho exekútora za otca nevie čo bolo, ani ju nemá vo svojej dispozícii, lebo medzičasom sa sťahovala. V tomto prípade ide o otcovu druhú záležitosť ohľadne nebankovky, už jednu obdobnú riešila. Nedisponuje už spomínaným splnomocnením od otca na preberanie zásielok, lebo ho nenašla. Bolo udelené na čas neurčitý. Toto splnomocnenie nebolo uložené ani na pošte. Pri opätovnom prijatí do Domova sociálnych služieb otec potreboval aj vyjadrenie psychiatra, nad svojim konaním potrebuje dohľad.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, táto bola podaná na súde predčasne, čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, písm. d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“), spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

35. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak b/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c/, e/ a i/ až l/. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

37. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

38. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

39. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

40. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

41. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

42. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy o označenie osôb, ktoré ju dohodli.

43. Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z., ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h/.

44. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu (znenie do 31.03.2017).

45. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14-tich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46) o námietkach netreba rozhodnúť (znenie do 31.03.2017).

46. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

47. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný rozhodcovským súdom dňa 08.03.2016, keď v rozhodcovskom konaní žalovaný uplatnil nárok voči žalobcovi zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 601103673 zo dňa 30.05.2013, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol spotrebiteľský úver. K spotrebiteľskej zmluve bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným i rozhodcovská zmluva dňa 30.05.2013, keď zmluva o úvere, ako i rozhodcovská zmluva boli uzatvorené medzi stranami na formulárových tlačivách žalovaného, na samostatných listoch papiera. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podlieha právnemu režimu osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, keď nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, spravuje sa aj všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, konkrétne § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

48. Ďalej vo veci je nepochybné, že nárok žalobcu vychádza z príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2015. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konanie pred rozhodcovským súdom začalo dňa 02.12.2015,

kedy rozhodcovskému súdu bol doručený návrh žalovaného na začatie rozhodcovského konania. Samotná rozhodcovská zmluva, keďže táto bola uzatvorená dňa 30.05.2013 sa však spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 73 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

49. V konaní bolo nevyhnutné súdom ako základnú otázku vyriešiť, či žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na súde včas, bez ohľadu na to, či žalovaný túto skutočnosť namietal, alebo nenamietal.

50. Z ustanovenia § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

51. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, keď doručenie rozhodcovského rozsudku je podmienkou na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Lehota je prekluzívna, ak sa právo neuplatnilo včas, zaniká.

52. Z rozhodcovského spisu, ktorý predložil na žiadosť súdu rozhodcovský súd sp.zn. SRSAspA 04545/15 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha v predmetnom súdnom konaní bol rozhodcovským súdom doručovaný žalobcovi na adresu F. XX, XXX XX F. v mesiaci marec 2016, o čom svedčí poštová zásielka založená v rozhodcovskom spise. Žalobca rozhodcovský rozsudok neprevzal, poštová zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu späť v mesiaci apríl 2016 s reláciou pošty, že žalobca si poštovú zásielku obsahujúcu rozhodcovský rozsudok neprevzal v odbernej lehote.

53. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci ďalej vyplynulo, že žalobca v období od 30.12.2015 do 01.12.2016 sa nezdržiaval na adrese F. XX, keďže bol klientom strediska Domova sociálnych služieb, M. R. Štefánika 3385/51, Zvolen, ako to vyplýva zo správy DSS, M. R. Štefánika 3385/51, Zvolen zo dňa 21.02.2018. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by rozhodcovský súd, po tom, čo mu bola vrátená poštová zásielka s doručovaným rozhodcovským rozsudkom od žalobcu ním neprevzatá v odbernej lehote, zisťoval, či žalobca sa zdržuje a býva na adrese F. XX, XXX XX F., pričom následne na rozhodcovskom rozsudku vyznačil doložku právoplatnosti dňa 18.07.2016 a vykonateľnosti dňa 11.09.2016. Z tejto doložky na rozhodcovskom rozsudku možno mať za to, že rozhodcovský súd považoval rozhodcovský rozsudok žalobcovi za riadne doručený fikciou doručenia. V predmetnom súdnom konaní však táto fikcia doručenia bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, keď v období doručovania rozhodcovského rozsudku žalobca preukázateľne na adrese Senohrad 79 nebýval, hoci predtým ako sa stal klientom Domova sociálnych služieb, Zvolen býval na tejto adrese. Za takéhoto skutkového stavu potom súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania nebol doručený a preto žaloba žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na súde podaná predčasne. Podmienkou podania žaloby je doručenie rozhodcovského rozsudku, čo v súdenom prípade preukázané nebolo. Uvedené viedlo súd k zamietnutiu žaloby ako predčasne podanej.

54. V zmysle § 46 ods. 2 Zákona č. 335/2014 Z.z., až doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., a keďže nebolo preukázané doručenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi, rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť.

55. K exekučnému konaniu, ktoré je vedené na základe rozhodcovského rozsudku ako „exekučného titulu“ v konaní pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 17Er/23/2017 súd dopĺňa, že exekučné konanie začalo na návrh na vykonanie exekúcie, ktorý podal žalovaný voči žalobcovi dňa 10.12.2016 s tým, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 24.01.2017. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, v znení do 31.03.2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v

exekučnom konaní, však nenadobudol vykonateľnosť, keďže nenadobudol ani právoplatnosť, lebo nebol žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania doručený, a tak lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemohla uplynúť, keďže nezačala ešte plynúť. Doložka právoplatnosti a doložka vykonateľnosti na rozhodcovskom rozsudku nie je vyznačená za takéhoto skutkového stavu správne, a preto rozhodcovský rozsudok nie je právne spôsobilým exekučným titulom. Na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku nemožno viesť exekúciu. Preto v danom prípade neprichádza do úvahy ani zachovanie lehoty žalobcovi na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., kedy spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže podať aj za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Podľa § 48 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14-tich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak súd tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Žalobca v exekučnom konaní síce podal námietky proti exekúcii, keďže v exekučnom konaní bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, avšak ako súd už dôvodí, nie na základe exekučného titulu, ktorý spĺňa zákonnú podmienku vymáhateľnosti, preto do úvahy neprichádza ani zákonný postup v zmysle § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., pretože aj tento zákonný postup vyžaduje doručenie rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, teda žalobcovi, pretože len riadne doručený rozhodcovský rozsudok môže nadobudnúť právoplatnosť a následne vykonateľnosť po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

56. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobu žalobcu ako predčasnú zamietol.

57. Vzhľadom na uvedené nebol potom dôvod v konaní ďalej súdom posúdiť, či rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku pre žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a teda či táto ako taká neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, s prihliadnutím na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014.

58. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal s poukazom na § 257 CSP, kedy výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd videl v tom, že žalobca je osobou invalidnou, invalidný dôchodok síce poberá v sume 508,- Eur mesačne, ale ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, tento je odkázaný na pomoc iných, neschopný samostatného žitia, toho času je umiestnený v domove sociálnych služieb, ktorý mu poskytuje celodennú starostlivosť. Inak je nemajetný. Rozsudok vydaný v predmetnej veci sa nedotýka majetkovej sféry žalovaného, ktorý je spoločnosťou poskytujúcou spotrebiteľské úvery, navyše žalovanému v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli žiadnym spôsobom. Žalovaný ne je v konaní právne zastúpený, nezúčastnil sa ani jedného pojednávania, teda mu nevznikli trovy konania spojené s konaním. Všetky tieto skutočnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní o nároku žalovaného na trovy konania, ktorý by v zásade podľa úspechu v konaní mal nárok na ich náhradu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd pri rozhodovaní a aplikovaní ustanovenia § 257 ohľadne nároku na trovy konania žalovaného prihliadol i na charakter sporu, ide o spotrebiteľský spor, tento vyplýva z rozhodcovského konania, ktoré je vedené na základe návrhu žalovaného mimo súdnej kontroly jeho nároku uplatňovaného zo spotrebiteľskej zmluvy všeobecným súdom.

59. Vzhľadom na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, kedy súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, súd nebude vydávať uznesenie v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).