Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-203-2017.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/203/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, IČO: 31 783 325, proti žalovanej: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V. E. T., o zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. februára 2017, č.k. 11C/173/2016-21 a o späťvzatí žaloby žalobcom, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 45,- eur, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. r u š í a konanie v tejto späťvzatej časti z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi sa voči žalovanej náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie o zaplatenie sumy 25,70 eur, vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z.z., § 7 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 2, § 7 ods. 1 písm. d), j), podľa § 7 ods. 1 písm. j) a § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaná si nezakúpila cestovný lístok pre cestu, neoznačila ho v označovači s tým, aby ho predložila pri kontrole revízorovi, v dôsledku čoho v zmysle článku 3 prepravného poriadku, ktorý je v súlade s § 7 ods. 1 písm. j) a § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z. jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu. Výška cestovného je určená v citovaných článkoch 2 ods. 1 a článkoch 3 tarify, pričom cestovné do 60 min. je 0,70 eur a úhrada je 70,- eur. Keďže žalovaná túto povinnosť nesplnila, až po podaní žaloby zaplatila žalobcovi sumu vo výške 25,70 eur, súd opodstatnenej žalobe žalobcu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu 100% trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to proti výroku II. a III. Namietala, že súd prvej inštancie sa v predmetnom rozhodnutí nezaoberá primeranosťou výšky pokuty, len bolo skonštatované porušenie tarifných a prepravných podmienok a preto žiada odvolací súd o jeho zrušenie a preskúmanie primeranosti výšky predmetnej pokuty. Suma 70,- eur, ktorá predstavuje
pokutu je automaticky tvorená 100-násobkom ceny základného cestovného a bude neustále stúpať, je už teraz neúnosná a treba prehodnotiť jej primeranosť, tak ako prehodnotili poslanci parlamentu výšku pokuty pri neuhradení diaľničnej nálepky a znížili ju z 300,- eur na 150,- eur, resp. 100,- eur pri rýchlej platbe. Žalovaná navrhla, aby došlo k zmene predmetných zákonov č. 56/2012 a č. 514/2009 tak, aby určovali konkrétnu sumu pokuty v primeranej výške, t.j. 25,- eur, prípadne maximálne 35-násobok ceny základného cestovného. Taktiež podala odvolanie v časti náhrady trov konania vo výroku III., kde považuje trovy právneho zastúpenia v sume 90,66 eur za neúmerne vysokú oproti vymáhanej istine, preto žiada súd o ich nepriznanie v zmysle § 150 ods. 2 OSP v spojení s § 200ea ods. 1 OSP.
5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.
6. Podaním zo dňa 19.04.2017 doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 24.04.2017 oznámil žalobca, že berie žalobu o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom zo dňa 18.05.2016 v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná žalovanú dlžnú sumu ako aj trovy konania v celom rozsahu uhradila a dovolil si požiadať Okresný súd Dunajská Streda, aby predmetné konanie zastavil a zároveň vrátil súdny poplatok v zmysle § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
7. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie citovaným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie v dôsledku podania odvolania žalovanou proti výroku II. a III. nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, s ktorým žalovaná, po predchádzajúcom dopyte, nevyjadrila nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP.
9. Pripustením vzatia žaloby späť je vybavené i odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vydaného vo veci, pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie. 10. V zmysle čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2). 14. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť z dôvodu zaplatenia uplatnenej pohľadávky žalovanou počas konania, tak ako je tomu podľa obsahu spisu v tomto prípade, z procesného hľadiska platí, že žalovaná zavinila, že konanie muselo byť zastavené.
15. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 CSP tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhrada
trov konania, hoci žalovaná zavinila zastavenie konania a žalobca bol v konaní úspešný, keď odvolací súd má preukázané, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie (ktoré nenadobudlo právoplatnosť) zaplatila priznanú sumu ako aj trovy konania. Avšak žalobca zobral žalobu späť aj v časti náhrady trov konania a teda si náhradu trov konania ani neuplatnil. Odvolací súd má za to, že takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je súlade aj so zásadou podľa čl. 2 ods. 1 CSP a zabezpečuje spravodlivé rozhodnutie.
16. O žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd prvej inštancie (§ 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).